A Way Out (RECENZIA) – útek z väzenia je práca pre dvoch

Obsah recenzie A Way Out

1. Vykúpenie Vincenta a Lea
2. Bez spolupráce to v A Way Out nepôjde
3. A Way Out – väzenská dráma bez vlastnej identity
4. A Way Out – čím sa zabaviť pri úteku z väzenia
5. Ako vyzerá a znie útek na slobodu?
6. Podaril sa príbeh Vincenta a Lea?
7. Recenzia A Way Out: záverečné hodnotenie
8. HW nároky pre A Way Out PC

Vykúpenie Vincenta a Lea

Nemôžem hovoriť z vlastnej skúsenosti, ale domnievam sa, že život vo väzení nemôže byť nič príjemné. Úplná strata slobody a súkromia je hrozná predstava sama o sebe, k tomu všetkému vám ale spoločnosť robia vrahovia, násilníci a večne nahnevaní zakomplexovaní dozorcovia. Nič pre slabé povahy. A práve do takého prostredia vo väzenskom antone práve prichádza za vraždu odsúdený Vincent.

Aj napriek svojej úprimnej snahe držať sa ďalej od problémov sa ale pomerne rýchlo pripletie k bitke niekoľkých väzňov, kde sa zoznámi s mužom menom Leo – horkokrvným podvodníčkom zatvoreným za krádeže a (prekvapivo) podvody. Zrejme to bol osud, ktorý ich zviedol dokopy, pretože vyjde najavo, že Vincenta aj Lea spája nenávisť ku gangsterovi Harveymu, s ktorým majú obaja nevybavené účty. Spoločne teda zosnovajú plán úteku a vyrážajú s minulosťou skoncovať raz a navždy.

A Way Out aspoň v prvej polovici hry život za mrežami vykresľuje pomerne presvedčivo. Zámerne nehovorím realisticky, pretože množstvo scén je mierne pritiahnutých za vlasy a stretnete sa aj s radom klišé, celku sa však darí navodiť slušnú atmosféru. Veľký podiel na tom má predovšetkým zábavná hrateľnosť, ktorej jadro je založené na kooperácii medzi dvoma hráčmi.

Bez spolupráce to v A Way Out nepôjde

Na začiatok dôležitá informácia. A Way Out sa nedá hrať inak ako s ďalším hráčom. Ak nemáte žiadnych kamarátov (imaginárni sa nepočítajú), nezahráte si. Našťastie ale ku hraniu nemusíte kupovať jednu hru dvakrát, stačí poslať druhému hráčovi pozvánku, na základe ktorej si bude môcť stiahnuť zadarmo skúšobnú verziu. Čo je podľa môjho názoru férový prístup.

Vaša obrazovka je počas hrania A Way Out prakticky stále rozdelená na dve polovice (či už hráte lokálne, alebo online), pričom každá z týchto polovíc sa zameriava na jedného trestanca. Vďaka tomu sa každý hráč môže venovať inej činnosti a zároveň aj jedným očkom sledovať, čo robí ten druhý. Prekabátiť ostrahu a dostať sa z väzenia späť na slobodu nie je nič jednoduché, Vincent a Leo sa teda bez vzájomnej spolupráce veľmi ďaleko nedostanú. Chtiac nechtiac si musia navzájom pomáhať, a to máte samozrejme na starosti vy.

V kožiach oboch trestancov sa následne snažíte oklamať stráže a pripraviť si postupne všetko potrebné pre váš veľký útek. A je to naozaj zábavné. Scény, kedy jeden hráč spoza mreží hliadkuje a varuje pred prechádzajúcimi bacharmi a jeho parťák sa snaží ukradnutým dlátom vymontovať kovovú mriežku v stene svojej cely, alebo keď štýlom „chrbtom k sebe“ šplháte hore širokou šachtou a s druhým hráčom ste nútení rovnakým tempom postupovať vpred, inak vás čaká bolestivý pád, sú jednoducho super.

Za vrchol A Way Out z hľadiska zábavnosti považujem plavbu pramice po rozbúrenej rieke, kam sa Leo a Vincent dostanú počas úteku. Pádlováním na správnej strane loďky zatáčate a vyhýbate sa tak ostrým skalám a kameňom. Prúd rieky je však čím ďalej silnejší a kormidlovanie loďky čoraz náročnejšie. V princípe ide o jednoduchú pasáž, postupná gradácia celej scény tu však funguje na jednotku.

Podobne vydarenými momentmi prvá polovica hry nešetrí. Odlákavanie stráží, zháňanie potrebných nástrojov, zakrádanie a príprava na veľký útek prináša tú správnu mieru kooperácie, zábavy a napätia a vy si budete A Way Out vyslovene užívať. Potom sa však dostanete z väzenia a dobrý pocit sa začne pomaly vytrácať.

A Way Out – väzenská dráma bez vlastnej identity

Najväčším problémom A Way Out je chýbajúca existencia vlastnej identity. Prvá polovica sa tvári ako seriózna väzenská dráma a celkom úspešne kombinuje napínavé pasáže s tými pokojnejšími, ktoré zobrazujú vznikajúce priateľstvo medzi Vincentom a Leom. Štúdio Hazelight si celkom evidentne berie inšpiráciu zo slávnych väzenských drám (na Vykúpenie z väznice Shawshank si spomeniete hneď niekoľkokrát), ale to vôbec nevadí. Aj kópia má svoju hodnotu, ak je kvalitná. A časť odohrávajúca sa vo väzení sa nepochybne podarila.

V druhej polovici hry sa ale niekto v tíme scenáristov musel zblázniť a násilne do hry vtesnal zbesilé akčné pasáže ako z filmov z 80. rokov. Výrazný kontrast medzi komorným začiatkom a adrenalínom nadopovaným koncom hry v A Way Out jednoducho nefunguje a opulentné strieľajúce pasáže potom pôsobia skôr trápne. Úplne očividná inšpirácia filmom Scarface a videohernou sériou Uncharted je do očí bijúca, problém je v tom, že štúdio Hazelight robí to isté ale oveľa horšie.

Vďaka nevydarenému finále tak na A Way Out vlastne oceníte aj jeho kratšiu hernú dobu (cca 6 hodín), keďže sa kvôli kopiacim sa klišé nebudete môcť dočkať konca. Charaktery Vincenta a Lea sa vo svojom vlastnom príbehu ani nedočkajú žiadneho zásadného vývoja a objektívne emotívny záver potom na vás nemá žiadny väčší efekt. Škoda.

A Way Out – čím sa zabaviť pri úteku z väzenia

Aby som bol ale k A Way Out férový, počas hrania si rozhodne nemožno sťažovať na stereotyp. Prostredia sa často menia a v hre narazíte na naozaj veľa slušne spracovaných minihier typu hádzania šípok, hry na klavíri, stolových hier, basketbalu alebo napríklad balansovania na invalidnom vozíku. Áno, čítate správne. Sú to síce v zásade drobnosti, ale dokážu človeka vtiahnuť, navyše často môžete súperiť s kamarátom držiacim v ruke druhý ovládač, kto nahrá viac bodov.

Pochváliť tiež musím aj možnosť voľby v riešení jednotlivých situácií, kedy môžete veci poňať štýlom Lea (impulzívne) alebo Vincenta (pokojnejšie a s rozvahou). Napríklad taký most plný policajných hliadok možno buď podliezť cez spodnú konštrukciu, alebo omráčením policajného dôstojníka a ukradnutím jeho vozidla. Ktorý z týchto spôsobov si vyberiete, je na vás, podobných rozhodnutí je ale v hre celý rad a veľkou mierou nabáda k opätovnému zahraniu, nehovoriac o dvoch rôznych koncoch, ku ktorým sa môžete prepracovať.

Ako vyzerá a znie útek na slobodu?

Doteraz som hovoril hlavne o hrateľnosti, vás ale pravdepodobne aj zaujíma, ako sa na A Way Out pozerá a ako znie. Audiovizuálne spracovanie nie je zlé, hranicu ľahkého nadpriemeru ale určite neprekročí. Hudba je dosť nenápadná a počas hrania som ju prakticky nezaznamenal, dabing väčšiny postáv je ale veľmi slušný.

U grafiky je to trochu zložitejšie. Väzenie je až na menšiu mieru detailov spracované relatívne dobre, príroda už ale vyzerá výrazne horšie. Pomaly doskakujúce textúry a celkovo neživý dojem mnohokrát trochu kazia inak dobrú atmosféru, čas od času ale A Way Out prekvapí pomerne pôsobivým spracovaním svetla. V konečnom výsledku tak nejde o nič vyslovene nepekné, je to jednoducho taký lepší priemer. Na druhej strane som za celý čas hrania nezaregistroval žiadne spomalenie alebo trhanie obrazu, čo je jednoznačné plus.

Podaril sa príbeh Vincenta a Lea?

Aj napriek mojim výhradám a dosť nepodarenej druhej polovici hry ale nemôžem povedať, že by vo mne A Way Out zanechalo prevažne negatívne pocity. Zábavná kooperácia celkový zážitok ťahá hore a investovaný čas neľutujem. V konečnom výsledku sme ale dostali len ľahko nadpriemerný a žánrovo nekonzistentný príbeh Lea a Vincenta, u ktorého sa síce budete s kamarátom slušne baviť, silnejší dojem vo vás ale nezanechá. Akčná adventúra A Way Out vyšla 23. 3. 2018 pre PC, PS4 a Xbox One. Táto recenzia bola napísaná pre PS4 verziu.

Recenzia A Way Out: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 60 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

65 %

Audiovizuálne spracovanie

60 %

Znovu hrateľnosť

75 %

Klady

• Zábavná kooperácia
• Prvá polovica hry
• 2 rôzne konce
• Rôzne riešenia herných situácií

Zápory

• Druhá polovica hry
• Priemerná grafika
• Nezvládnuté akčné pasáže

Dvaja gauneri sa snažia utiecť z väzenia v split-screen móde

Píše sa rok 1970 a hlavnú úlohu hrajú dva trestanci, Leo a Vincent. Obaja sa (každý z vlastných dôvodov) snažia utiecť z väzenia, čo automaticky znamená, že nič nepôjde podľa plánu, keďže dvaja väzni na úteku nie sú niečím, nad čím by zákon len tak prižmúril oči. Na A Way Out je unikátne to, že titul je možné hrať iba v split-screen režime. Ak sa rozhodnete pre gaučovú párty alebo si strihnete online seansu, je len na vás, ale spilt-screenu sa nevyhnete. Ten je jednoducho pevne daný.

Fares si toto rozhodnutie obhájil tým, že podľa neho je pre A Way Out dôležité, aby mal každý hráč vždy prehľad o konaní svojho spoločníka. Navyše zdôrazňuje, že jeho hra vyžaduje veľkú dávku komunikácie medzi oboma hráčmi. Zaujímavou záležitosťou je tiež absencia hernej synchronizácie. V praxi to znamená, že jeden hráč môže byť napríklad uprostred cutscén a ten druhý mu pokojne „vstúpi do záberu“. Môžete sa voľne prechádzať okolo, skúmať svoje prostredie, zatiaľ čo váš spoluhráč napríklad prehovára v cutscéne strážnika, aby sa pozeral inam.

Josef Fares tvrdí, že herný trh je v poslednej dobe presýtený titulmi, ktoré to preháňajú s filmovosťou. Podľa neho je zlé, keď väčšinu času gamepad odkladáte alebo nečinne držíte v rukách, pretože hrá jedna cutscéna za druhou (s čím súhlasíme). Chce, aby A Way Out tak pasívne nebolo a aby mohli hráči dej stále ovplyvňovať, aj keď u kamaráta práve prebieha cutscéna. Navyše sa rozhodol pre docela odvážny ťah, a to nezahrnúť do hry matchmaking (online vyhľadávanie náhodných spoluhráčov). Opäť zdôrazňuje komunikáciu a tá, podľa neho, jednoducho s neznámou osobou viazne.

Ako to celé funguje v praxi

Pár vybraných herných webov malo na E3 2017 možnosť vyskúšať si krátke gameplay demo a výsledky boli naozaj zaujímavé. Za zmienku stojí príklad, kedy sa Vincet a Leo ocitli na benzínke a potrebovali rýchlo nejaké peniaze. Naskytla sa tak možnosť benzínku prepadnúť (dôvod tu nebol jasný, keďže sa scéna nachádza v neskoršej časti hry a bola bez kontextu). Fares ovládal Vincenta, zatiaľ čo herný novinár hral za Lea.

Zo začiatku sa museli dohodnúť na tom, kto bude mať na starosti zbraň. Na benzínke sa nachádzalo niekoľko NPC a so všetkými sa dalo porozprávať. Mohli s nimi jednoducho nezáväzne pokecať, alebo sa ich pokúsiť presvedčiť, aby opustili priestor pre prípad, keby sa pri prepadnutí niečo zvrtlo. Z každej konverzácie bolo možné v akejkoľvek chvíli vycúvať. V oblasti sa nachádzali všelijaké interaktívne predmety, z ktorých niektoré postava jednoducho len okomentovala, iné zase mohli nejakým spôsobom pomôcť pri samotnej lúpeži. Napríklad bolo možné sabotovať telefónnu linku, čo znemožnilo privolanie polície.

Spolupráca za každú cenu

Keď už si obaja hráči mysleli, že urobili maximum preto, aby lúpež prebehla bez problémov, vrhli sa do akcie. Leo (so zbraňou pod tričkom) pristúpil k predavačke a požiadal ju, aby láskavo navalila prachy. Predavačka sa príliš nezľakla a ešte Vincenta upozornila, že pokladnica je takmer prázdna. Ani upozornenie, že sa v zadnej miestnosti nachádza trezor, nijako zvlášť neprimälo predavačku k spolupráci. Leo na ňu teda namieril pištoľ, zatiaľ čo Vincent sa vydal k trezoru.

Potom sa všetko zomlelo pomerne rýchlo. Ukrytý pracovník schmatol Vincenta pod krkom, čo donútilo Lea nechať predavačku predavačkou a rozbehnúť sa na pomoc svojmu kumpánovi. Predavačka využila situáciu a siahla pre zbraň pod pultom. Leo bol schopný ju zastaviť predtým, ako mohla zbraň použiť, a bola mu tu ponúknutá možnosť agresívne vyžiadať kombináciu k trezoru, alebo pekne poprosiť. Hráč ovládajúci Lea zvolil druhú možnosť a za prizvukovania Vincenta, ktorý predavačku chválil a hovoril jej, aká to nie je rozumná žena, kombináciu dostal.

Po otvorení trezoru sa spustil alarm. Ukázalo sa, že obaja prehliadli jedného zákazníka postávajúceho u automatu na žuvačky, ktorý hrdinsky zapol poplach. Fares ešte poznamenal, že sa ho mohli pokúsiť dohnať, alebo vystreliť do vzduchu a prinútiť ho ľahnúť si na zem. Lenže to už sa približovali policajné sirény, a tak obaja hráči hupsli do auta o odišli, čo demo sekvenciu ukončilo.

Nikdy sa neopakovať a nikdy nenudiť

Fares zanietene hovoril o tom, že rozličnosť a variabilita hrajú v A Way Out dôležitú úlohu. V hre sa bude strieľať, naháňať sa v automobiloch alebo sa ticho plížiť, ale nič sa nesmie opakovať. Podľa Faresa nebudete rovnakú vec robiť dvakrát (alebo prehnane dlho). Split-screen navyše celej hre dodáva akúsi filmovosť a funguje to (podľa nás) oveľa lepšie, než keď len sledujete cut-sceenu a nijako sa do nej nezapájate.

Zatiaľ to vyzerá tak, že sa A Way Out vyšvihlo z „najväčšieho prekvapenia E3“ na „najoriginálnejšiu hru E3“. Ako veľmi bude hra interaktívna a či budú ostatné pasáže titulu rovnako zábavné ako demo z benzínky, tak na to si ešte počkáme. Je možné, že tvorcovia vystrielali všetku muníciu na traileroch a deme, ale herný priemysel našťastie funguje trochu inak ako ten filmový. Ak Josef Fares dokáže do titulu vložiť aspoň štipku svojho entuziazmu, máme sa na čo tešiť.