Jeden monitor či dva? Pred príchodom takzvaných ultrawide monitorov sme na takúto otázku poznali odpoveď celkom rýchlo. Keď tu ale máme monitory, ktoré sa v počte jedného snažia nahradiť dva, čo vybrať? Pokúsime sa vám s výberom pomôcť a poradiť.
Dnešným trendom sú širokouhlé monitory s pomerom strán 16 : 9 alebo 21 : 9. Ultrawide monitor, teda monitor s pomerom strán 21 : 9, síce zobrazovacou plochou dva širokouhlé monitory stopercentne nenahradí, na rozdiel od nich ale poskytne pracovnú plochu, ktorá je súvislá a bez akéhokoľvek delenia.
Súvislú pracovnú plochu ultrawide monitorov oceníte nielen pri práci, ale aj pri sledovaní filmov či hranie hier. Nastavenie je jednoduché, pretože k svojmu počítaču pripájate iba jeden monitor. Zvyknúť si budete musieť akurát na trochu náročnejšiu prácu s oknami a virtuálnym delením obrazovky, aby sa vám vedľa seba súčasne zobrazovalo všetko, čo potrebujete.
Pretože sú ultrawide monitory, ako ich označenie napovedá, pomerne široké, mohlo by u väčších uhlopriečok dochádzať k nepríjemnému pozicovaniu okrajov obrazovky. Tie by boli v takom prípade od očí výrazne ďalej ako stred monitora. Aj preto začali výrobcovia vytvárať monitory s prehnutím. Obrazovka je pekne zaoblená, aby kopírovala obvod zorného poľa, a ponechala tak všetky svoje časti v zhruba konzistentnej vzdialenosti od očí.
A pre koho presne by mohol byť ultrawide monitor to pravé? Pravdepodobne pre každého, vzhľadom na nadštandardnú cenu je ale potrebné zamyslieť sa, či ním poskytované benefity skutočne využijeme.
Monitor s pomerom strán 21 : 9 a ideálne rozlíšením 3 440 × 1 440 px by mohli využiť napríklad náruživí konzumenti multimediálneho obsahu a filmov, pretože pomer strán 21 : 9 je veľmi blízky dnes najpoužívanejšiemu formátu kín. To znamená, že ultrawide monitor eliminuje čierne pruhy pod aj nad obrazom a výsledná veľkosť plochy, na ktorú film zobrazuje, sa tak môže blížiť televíziám s oveľa väčšou uhlopriečkou.
Čo sa nákupu s úmyslom hrania hier týka, určite nie je ultrawide monitor zlá voľba, naopak. Iba je potrebné myslieť na fakt, že monitory s pomerom strán 21 : 9 zobrazujú o necelých 34 % viac pixelov než ich 16 : 9 ekvivalenty. Najčastejšie používané ultrawide rozlíšenia sú 2 560 × 1 080 px a 3 440 × 1 440 px. Na to je nutné brať ohľad najmä v kontexte výkonu grafickej karty, pretože vyššie rozlíšenie na ňu bude klásť oveľa vyššie nároky a ak nastane nedostatok výkonu, môže sa prejaviť výrazným poklesom snímok za sekundu.
Štandardné ultrawide monitory majú obvyklú obnovovaciu frekvenciu 60 Hz alebo aj 100 Hz, dostupné sú však aj modely s frekvenciou 144 Hz, takže ani kompetitívnejší hráči sa ultrawide báť nemusia.
Zoslaním z neba bude ultrawide monitor pravdepodobne aj pre všetkých, ktorí pracujú s grafikou a multimediálnym obsahom, najmä pre strihačov a editorov videa. Prečo? Používatelia strihového softvéru ako Adobe Premiere alebo Pinnacle Studio 21 Plus určite ocenia, že vďaka šírke monitora je široká a prehľadná aj časová os v spodnej časti okna a k tomu je aj okolo náhľadu plno miesta na panely nástrojov.
Delenie obrazu medzi viacero monitorov je už celkom zažitá technika rozšírenia pracovnej plochy pri práci na PC. Oplatí sa ale? A v čom sú dva monitory lepšie ako jeden ultrawide?
Okrem základnej skutočnosti, že druhý monitor rozširuje zobrazovanú plochu na dvojnásobok, čo je viac, než koľko dokáže ponúknuť ultrawide, pre mnohých hrá úlohu aj fyzické, a tým pádom aj virtuálne rozdelenie pracovnej plochy. Znamená to, že na každom monitore môžete mať dve okná pohodlne v režime celej obrazovky a nemusíte sa prehrabávať hordami neusporiadaných okien, ktorých prepínanie by vás mohlo zbytočne rozptyľovať.
Predtým boli dva monitory, alebo aj viac, doménou najmä profesionálov v oblasti IT, v posledných rokoch si ale získavajú obľubu aj u hráčov, grafikov alebo editorov. Ako profesionála si môžeme vziať za príklad napríklad programátora webových stránok. Na jeho ideálnom stole pravdepodobne nájdeme tri monitory. Na jednom si zobrazí predlohu od grafika, na druhom bude kódovať a tretí nechá okupovať náhľadom výsledkov svojej práce. Takáto zostava monitorov môže až magicky zvýšiť produktivitu a zamedziť eskalácii frustrácie z prepínania okien, keď práca nejde tak hladko, ako by mala.
Zostava aspoň dvoch monitorov je obľúbená aj inde a nemusí byť používaná len ako nástroj pri práci. Napríklad streameri počítačových hier na jednom monitore hrajú, na druhom si potom zobrazujú chat, v ktorom komunikujú s fanúšikmi. Takýto monitor na chat navyše najlepšie funguje, ak je orientovaný na výšku, takže by mal disponovať pivotom.
Dva monitory ale môžete používať aj doma, na jednom sa pozerať na video, na druhom prezerať web alebo odpisovať na sociálnych sieťach, na jednom vypĺňať formulár, na druhom pozerať do návodu. Dva monitory samozrejme vždy poslúžia lepšie ako jeden, je ale tiež potrebné zvážiť cenu, pretože jeden monitor bude lacnejší než dva.
Operačný systém Windows 10 väčšinou pripojenie druhého monitoru bez problému automaticky spozná. Ak sa tak nestane, stlačte klávesy [Windows] + [P] a objaví sa okno, kde si vyberiete, aký typ zobrazenia chcete. Máte na výber z „Duplikovať“, teda zobraziť identický obsah na oboch monitoroch – to sa využíva hlavne pri pripojení projektora. Ďalšou možnosťou je „Rozšíriť“, kedy Windows zobrazí na druhom monitore prázdnu plochu a vy si tam môžete pomocou myši pohodlne presunúť obsah, aký potrebujete.
V prípade starších Windows stačí kliknúť pravým tlačidlom kamkoľvek na plochu a zvoliť možnosť „Vlastnosti“. V nich si potom vyberiete kartu Nastavenie a kliknutím na ikonu druhého monitora ho môžete aktivovať. Nižšie nastavíte rozlíšenie monitora a vyberiete voľbu Rozšíriť plochu. Na monitore sa zobrazí prázdna plocha, na ktorú si môžete pokojne presunúť, čo potrebujete.
Oba varianty, ultrawide monitor aj dva monitory, majú nesporné výhody, ktoré sú však subjektívne a nemusia platiť pre každého. Všeobecne možno tvrdiť, že ultrawide sa hodí ku konzumácii multimediálneho obsahu, jeho tvorbu či editáciu, zatiaľ čo zostava viacerých monitorov uspokojí prevádzkovateľa „technickejších“ činností ako programovanie či kódovanie. Nie je to však pravidlom a jedno alebo druhé riešenie môže pokojne plne nahradiť svoj náprotivok, rozhodnutie preto nakoniec aj tak ostáva na osobných preferenciách.