The Inpatient (RECENZIA) – zlý pokus o dobrý horor

Obsah recenzie The Inpatient

1. The Inpatient ako súčasť sveta Until Dawn
2. Príbehové voľby v The Inpatient
3. Slabý obsah The Inpatient zachraňuje virtuálna realita
4. Dva druhy ovládania, dva rozdielne zážitky
5. Podarená VR optimalizácia pre slabšie žalúdky
6. The Inpatient neurazí, ani nenadchne
7. Recenzia The Inpatient: záverečné hodnotenie

The Inpatient ako súčasť sveta Until Dawn

(26.01.2018) Príbeh The Inpatient sa odohráva 60 rokov pred udalosťami akčnej hororovej adventúry Until Dawn a do istej miery ide o prequel, hoci ide o titul veľmi rozdielneho razenia. Okrem zdieľaného univerza sa však hry pretínajú aj v mieste, kde sa ich dej odohráva. Until Dawn sa pochválilo pomerne veľkou rozlohou a medzi navštívené miesta patrilo tiež Blackwood Sanatorium. Vďaka tomu dôjde k významným príbehovým prepojeniam, tie ale nie sú príliš dôležité, a ak ste predchádzajúci počin autorov zo Supermassive Games nehrali, nemusíte sa tým príliš trápiť.

Ak však patríte do druhej skupiny, dozviete sa podstatne viac o tom, čo hrôzostrašné sa v miestnom sanatóriu prihodilo a aký osud stretol vtedajší personál. To je totiž hlavnou zápletkou The Inpatient, ktoré vás do tejto podivnej liečebne umiestni v úlohe pacienta trpiaceho stratou pamäti. Čoskoro však zistíte, že sa nachádzate na naozaj podivnom mieste a vaša chýbajúca pamäť nie je jedinou záhadou, ktorá vás začne sužovať. Na vás tak bude nielen prísť na to, prečo sa dejú všetky tie zvláštne veci, ale najmä z tohto prapodivného sanatória uniknúť.

Príbeh hry je bohužiaľ najväčším sklamaním. Približne prvú hodinku vás bude trápiť veľmi pomalý rozbeh, ktorý je striedaný nudným táraním a krátkymi nočnými morami, vďaka ktorým vám budú na vnútornej strane okuliarov pre virtuálnu realitu stekať kvapky potu, ale nebudú dávať takmer žiadny zmysel. The Inpatient vyzerá zo začiatku veľmi tajomne a tešil som sa na riešenie zamotaného príbehu plného nadprirodzena, avšak po už spomínanom úvode zistíte, že všetko je vlastne úplne jednoduché a bez prekvapení. A keď už si hovoríte, že by predsa len mohlo prísť nejaké prekvapenie, je koniec.

Príbehové voľby v The Inpatient

Základný argument autorov, prečo si The Inpatient zahrať, je vetvenie príbehu. Ak ste hrali Until Dawn, určite ste oboznámení s preferenciou vývojárov smerovať príbehové voľby v mene tzv. efektu trepotania motýlích krídel. To vo výsledku znamená, že jedna malá drobnosť, ktorú poviete alebo urobíte na začiatku hry, môže mať fatálne dôsledky na jej konci. Bohužiaľ zatiaľ čo prvýkrát spomínaná hra túto hernú mechaniku využívala skvele, The Inpatient potenciál zahodil kamsi do neznáma.

Úplne zásadných príbehových volieb je len šesť a vo výsledku ide „len“ o rozhodnutie, či danú postavu necháte zomrieť, alebo nie. Kameň úrazu tkvie však v tom, že podľa dialógov jednoducho spoznáte, čo sa v prípade vašej voľby stane či naopak nestane. Navyše postavy, o ktorých živote rozhodujete, poznáte iba niekoľko minút. Poslať na smrť zdravotnú sestričku je tak relatívne jednoduché, pretože vzhľadom na zanedbateľnú dobu, čo sa poznáte, vám na jej osude nijako zvlášť nezáleží.

Dohranie The Inpatient vám totiž zaberie približne 4 hodiny, čo je naozaj málo na to, aby ste si k postavám vytvorili nejaký hlbší vzťah. Aj v tomto prípade musím chtiac nechtiac spomenúť Until Dawn, pretože oproti predchádzajúcemu počinu vývojárov sú charaktery v The Inpatient absolútne nezaujímavé, nudné a ľahko zabudnuteľné. Slabou iskričkou nádeje pre chabú hernú dobu je možnosť prehrať si jednotlivé kľúčové rozhodnutia a vyskúšať si, kam by príbeh smeroval, ak by ste sa rozhodli inak. Bohužiaľ rozdiely nie sú nijako zásadné ani zaujímavé. Nepozriete sa do žiadnej novej lokácie ani nezistíte nič zaujímavé.

Slabý obsah The Inpatient zachraňuje virtuálna realita

Ak by bol The Inpatient klasickým titulom, ktorý si zahráte priamo na obrazovke, zrejme by záverečné hodnotenie kleslo do veľmi nelichotivých čísel. Lenže výsledný zážitok až nečakane zachraňuje práve špecifikácia virtuálnej reality. Napríklad prvú hodinku hry strávite až na pár nočných môr výhradne vo svojej izbe, kde sa budete rozprávať so spolubývajúcim, občas sa zahryznete do obedu či desiaty alebo pozriete cez mriežkované okno na chodbu. Odtiaľ sa čas od času rozoznie poplašná siréna, rozsvieti červené svetlo a z okolitých ubikácií sa ozve strašidelný krik.

Našťastie vďaka VR sú aj tieto obyčajné úkony stále dostatočne zaujímavé. Sledovať spolubývajúceho, ako lyžicou vydlabáva kúsočky načernalých tehál zo steny, je rovnako tak záživné ako zistenie, že môžete pomocou pohybového ovládania otočiť kohútik a pustiť si vodu. Nakoniec aj nudné dialógy nie sú tak nudné, pretože stačí, aby vám doktor položil na vaše virtuálne rameno svoju takisto virtuálnu pažu a už cítite, ako váš mozog zisťuje, či sa vás náhodou naozaj niekto nedotýka.

Z virtuálnej reality sa logicky darí čerpať aj hororovým pasážam. Tých bohužiaľ s postupom príbehu The Inpatient značne ubudne, ale na tých niekoľko okamihov, ktoré otestovali kvalitu mojej srdcovej pumpy, ešte dlho nezabudnem. Je vidieť, že autori majú s daným žánrom bohaté skúsenosti a len niekedy siahnu po lacných, napriek tomu ale veľmi účinných „ľakačkách“. Namiesto toho sa vás snažia stresovať psím vrčaním spoza dverí a psychologickými hrami, ako sú z ničoho nič sa zatvárajúce dvere či zohavené telá zdravotných sestričiek.

Dva druhy ovládania, dva rozdielne zážitky

Ako už je u PlayStation VR hier dobrým zvykom, ponúkajú minimálne dva spôsoby, akými sa dá hra ovládať. Bohužiaľ jednoznačne určiť, ktoré z riešení je lepšie, nie je možné. Pre zážitok z hry sú základné dve roviny – akým spôsobom sa budete pohybovať po sanatóriu, ktoré budete preskúmavať, a tiež to, ako budete interagovať s predmetmi. Hranie s klasickým DualShockom vám prepožičia prednosti tradičného ovládania, kedy sa môžete plynulo pohybovať v priestore a pritom sa rozhliadať pomocou dvojice analógových páčok. Takýto komfort vám logicky pohybové Move ovládače neponúknu, pretože absencia analógových páčok je v tomto ohľade výrazne limitujúca.

Na druhej strane je to práve pohybové ovládanie, ktoré vám umožní pohybovať s predmetmi, ako by ste ich držali priamo vo vašich rukách. The Inpatient ponúka až nečakane interaktívne prostredie, budete tak môcť otvárať najrôznejšie skrinky a ich zásuvky, zapínať alebo vypínať rádio alebo skúmať predmety položené na stole. V tomto ohľade je The Inpatient až nečakane prepracovaná, pár vašich virtuálnych rúk sa totiž správa veľmi realisticky.

Bohužiaľ, ak si vyberiete práve Move ovládače ako hlavný ovládací prostriedok, pohyb po sanatóriu nebude tak komfortný ako v prípade hrania s Dualshockom. Stlačením ľavého Move tlačidla sa pohybujete vpred, zatiaľ čo rovnakým tlačidlom na pravom ovládači sa môžete otočiť tam, kam práve mierite. Hoci to znie dosť zložito, vo výsledku ide o relatívne dobrý kompromis, ktorý mi vyhovoval viac než napríklad teleport u Doom VFR.

Nakoniec tak záleží len na vašich hráčskych preferenciách. Keďže je Dualshock do istej miery tiež pohybovým ovládačom, možno s predmetmi obmedzene otáčať, ale na nejakú väčšiu a presnejšiu manipuláciu môžete zabudnúť. Osobne ma viac oslovilo ovládanie pomocou dvoch Move ovládačov, pretože The Inpatient si zakladá na tom, že vaše ruky používate veľmi často a práve pre manipuláciu s predmetmi (väčšiu časť hry budete v ruke zvierať baterku), je technológia Move ovládačov jednoducho ideálna.

Podarená VR optimalizácia pre slabšie žalúdky

S tým nečakane úzko súvisí aj to, ako dobre je The Inpatient optimalizované pre VR hranie. Hlavný podiel na tom má práve rýchlosť, s akou sa pohybujete priestorom. Oproti bežným hrám ide skôr o kradmé zakrádanie, vďaka hutnej atmosfére som s tým ale nemal problém. Nízka rýchlosť pohybu tiež uľahčuje otáčanie s Move ovládačmi, takže sa nemusíte báť, že by ste sa v priestore pohybovali príliš neohrabane. Stačí si zvyknúť na najskôr nepraktické otáčanie do strán.

Veľmi nízka rýchlosť pohybu je však tiež dôvodom, prečo sa vám pri hraní The Inpatient neurobí vôbec zle. Hoci mám vo VR nahrané desiatky alebo skôr stovky hodín, dynamickejšie herné zážitky vždy nakoniec zapríčinia, že sa moje žalúdočné šťavy začnú nepríjemne hlásiť o slovo. Následkom toho je, že nie som schopný hrať viac ako hodinu, u vyložene akčných hier musím po tridsiatich minútach si vo vlastnom záujme musím dávať pravidelné pauzy. The Inpatient som však dohral na jeden záťah a môj žalúdok môže autorom za podarenú optimalizáciu len a len ďakovať.

Rozhodne sa tak nemusíte báť, ak máte s tzv. kinetózou podobné problémy ako ja. Aj pri klasickom hraní s DualShockom možno dokonca zmeniť plynulé otáčanie na trhané, pričom sa dá vybrať, o koľko stupňov sa budete skokovo otáčať. Nastaviteľnosť je tak, rovnako ako u všetkých lepších VR titulov, viac ako bohatá.

The Inpatient neurazí, ani nenadchne

The Inpatient je rozhodne rozporuplná hra, ktorú vo výsledku zachraňuje iba virtuálna realita, v ktorej je skrátka a dobre všetko podstatne záživnejšie a intenzívnejšie. Bohužiaľ ani po grafickej stránke nie je The Inpatient nijako výrazným favoritom medzi VR hrami. Textúry sú nekvalitné a nevýrazné, všadeprítomná temnota navyše neumožní vyniknúť tým niekoľkým dobrým detailom, ktoré hra ponúkne. Aj dizajn úrovní by mohol byť o niečo nápaditejší a prepracovanejší. Výsledok nezachráni ani veľmi tragická vykresľovacia vzdialenosť či občasné prebliknutie textúr po okrajoch okuliarov.

Napriek tomu The Inpatient nie je úplný prepadák. Vďaka virtuálnej realite je zábavné zisťovať, čo sa v sanatóriu deje, a navyše má hra jedno eso v rukáve. The Inpatient využíva integrovaný mikrofón v headsete PS VR a pri dialógoch tak nemusíte vašu odpoveď potvrdzovať stlačením tlačidla, ale ju jednoducho vyslovíte. Stačí hovoriť obvyklou hlasitosťou a netreba sa ani príliš trápiť so správnou výslovnosťou. Takto na papieri ide o zanedbateľnú funkciu, ale v spojení s virtuálnou realitou navodzujú vaše vyslovené odpovede či otázky až nečakane autentickú atmosféru.

Na kvalitný výsledok to však bohužiaľ nestačí. Nezáživné charaktery, nevýrazný príbeh, krátka herná doba alebo malá odlišnosť v prípade opakovaného hrania robí z The Inpatient doslova premárnenú šancu. Sklamanie je navyše o to väčšie, pretože som išiel do hry so živými spomienkami na podarené Until Dawn. Je jedno, ako v tomto prípade motýle zatrepotajú krídlami, The Inpatient jednoducho nenadchne.

Recenzia The Inpatient: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 55 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

75 %

Audiovizuálne spracovanie

45 %

Opakovateľná hrateľnosť

70 %

Klady

• Zasadenie do sveta Until Dawn
• Zábavná hrateľnosť
• Skvelá VR optimalizácia
• Ovládanie hlasom
• Hororové pasáže

Zápory

• Krátka herná doba
• Nezaujímavé postavy
• Menej pútavý príbeh
• Grafické spracovanie