Doom VFR (RECENZIA) – virtuálne peklo na dosah ruky

Čo všetko sa v recenzii Doom VFR dozviete?

1. Čo je a čo nie je Doom VFR
2. S Dualshockom aj Move ovládačom chybu neurobíte
3. Aim ovládač – najlepší spôsob hrania Doom VFR?
4. Pekné virtuálne peklo
5. Recenzia Doom VFR: záverečné hodnotenie

Čo je a čo nie je Doom VFR

Kým Doom pre Nintendo Switch je len portom hry z roku 2016, Doom VFR je takmer novým titulom. Množstvo nového obsahu je však ovplyvnené tým, že niektorí tvorcovia virtuálnej realite stále neveria a nechcú príliš riskovať cenné zdroje. Hra je tak do istej miery zmesou lokácií a zbraní z rebootu vydaného v roku 2016, z ktorých je následne poskladaná nová kostra hry, už ale s unikátnym príbehom. Druhou veličinou je po obsahu tiež herná doba, ktorá taktiež korešponduje s tým, že autori pristúpili k hre skôr ako k experimentu, na základe ktorého zhodnotia perspektívu FPS žánru vo virtuálnej realite. Doom VFR totiž dohráte za približne tri hodiny, na druhú stranu je okrem iného aj toto zohľadnené v predajnej cene.

V hre tak navštívite lokácie z pôvodnej hry z roku 2016 – je príjemné pozrieť sa na známe miesta z trochu inej príbehovej perspektívy, napriek tomu sa však môžeme posťažovať nad recykláciou už známeho obsahu. Samotný príbeh je úplne unikátny, avšak v porovnaní s pôvodnou hrou podstatne menej zaujímavý. Kým Doom je o záchrane vesmírnej stanice, na ktorú sa hrnie démonická invázia, a vašou úlohou nie je nič iné než ju zastaviť a dosť možno tak zachrániť celé ľudstvo, Doom VFR sa sústredí na malý, individuálny príbeh jedného z robotníkov vesmírnej stanice UAC na Marse.

Ten za nešťastných udalostí zahynie, má ale šťastie – jeho vedomie je prevedené do kybernetického tela a vy sa tak stávate prakticky jedinou nádejou na záchranu stanice UAC, ktorá je už zaplavená démonickú inváziou. Vaše úlohy sú podstatne prízemnejšieho rázu a skôr než „prejdi portálom do pekla a zastav inváziu démonov“ dostávate ako ciele svojej misie nájsť napríklad hasiaci prístroj a uhasiť požiar. V prípade klasického titulu by slabší príbeh bol iste značným záporom, však som vďaka zážitku z virtuálnej reality príbeh Doom VFR vlastne vôbec nevnímal. Doom bol vždy o akčnej hrateľnosti, ktorá vďaka VR spracovaniu dostáva úplne nový a neopakovateľný rozmer.

S Dualshockom aj Move ovládačom chybu neurobíte

Výsledný zážitok z hrania do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým budete Doom VFR ovládať. Žiadny zo spôsobov by som nerád označil za vyložene najlepší či naopak najhorší, napriek tomu sú rozdiely značné a odporúčam (ak máte k dispozícii viac periférií) vyskúšať všetky dostupné možnosti. Rýchla a dynamická akcia nabáda k tomu, že najlepšou voľbou môže byť klasický Dualshock, ktorý vám dovolí vďaka dvojici analógových páčok sa plynulo a pohodlne pohybovať, rovnako ako v každej inej akčnej strieľačke hranej z pohľadu prvej osoby.

Ak však máte s VR hraním skúsenosti, iste vás napadne, že klasické pohybovanie v 3D priestore nemusí všetkým robiť úplne dobre. Slabšie žalúdky iste ocenia možnosť pohybovať sa po úrovniach pomocou jednoduchého teleportu, kedy si stlačením ľavého triggeru určíte, kam sa máte presunúť. Hoci na papieri pôsobí taký spôsob pohybu nevhodne, vo výsledku sa tak dá Doom VFR hrať celkom pohodlne a čo je najdôležitejšie, značne tak oddialite kinetózu – alebo sa jej dokonca úplne vyhnete.

Tretím spôsobom pohybu sú akési úskoky, ktoré taktiež nájdete v iných VR hrách, kedy sa trhane pohybujete po malých krôčikoch, čím zachovávate určitú kontinuitu pohybu, ale zároveň sa taktiež bránite proti efektu známemu aj ako „motion sickness“. Tento trhaný pohyb a šikovný teleport sú spôsoby pohybu, ktoré je možné vykonávať ako pomocou klasického Dualshocku, tak aj s dvojicou Move ovládačov. Pohybové ovládače však zážitok z hrania posúvajú úplne iným smerom.

Zatiaľ čo v prípade klasického ovládača oceníte predovšetkým dvojicu analógov dovoľujúcich klasický plynulý pohyb a rozhliadanie, Move ovládače kvôli absencii analógových páčok taký luxus neponúknu – na druhej strane ale mierenie so zbraňami prebieha práve vďaka pohybovým senzorom v ovládačoch, takže mierite tým najreálnejším spôsobom, a síce pohybom vašich rukách tak ako v skutočnosti.

Treba sa teda rozhodnúť, či je pre vás podstatnejší reálnejší spôsob mierenia, ktorý Doom VFR dodáva úplne nový rozmer, alebo výsostná výhoda analógových páčok na Dualshocku, ktoré dovolia plynulý pohyb. Ak sa vám z virtuálnej reality robí zle, rozhodne odporúčam siahnuť po Move ovládačoch, ktoré viac podporia VR podstatu zážitku, naopak Dualshock je schopný snúbiť do seba vťahujúcu atmosféru virtuálnej reality spolu s klasickou akčnou hrateľnosťou, ktorá je pre Doom charakteristická.

Aim ovládač – najlepší spôsob hrania Doom VFR?

Že vám z toho ide hlava prasknúť a neviete, aký spôsob ovládania zvoliť? Nasledujúci odsek vám rozhodovanie možno uľahčí. Ak ste totiž majiteľom Aim ovládača, ktorý je novinkou na poli PS VR periférií, máme tu dosť možno jasného víťaza našej pomyselnej súťaže o najlepší spôsob ovládania Doom VFR. Ovládač Aim totiž kombinuje vyššie spomínané výhody a eliminuje nevýhody, inak povedané ponúka luxus, ktorý prináša dvojica analógových páčok a rovnako tak intuitívne a zábavné mierenie Move ovládačov.

Ak aj vám ale začína bublať v žalúdku pri prvom prudkom pohybe, Aim ovládač môže byť stále voľbou číslo jedna, pretože taktiež obsahuje nečakane praktický teleport. Jedinou nevýhodou je strnulosť druhej ruky, ktorá zamrzí napríklad pri hádzaní granátov. Pri hraní s Move ovládačmi aj Dualshockom totiž máte v hre k dispozícii dvojicu virtuálnych rúk, pričom pravá väčšinou drží zbraň a ľavou hádžete granáty. S Aim ovládačom ovládate iba jednu (Aim ovládač je „obojručnou“ perifériou, ktorú držíte ako veľkú pušku) a napríklad hádzanie granátov prebieha tak, že zamierite zbraňou na cieľ a stlačíte tlačidlo na hod. Treba dodať, že tento proces chce trošku cviku. S Move ovládačom je hádzanie granátov podstatne zábavnejšie.

Je to však malá daň za inak skvelý herný zážitok. Ak vlastníte viac periférií, rozhodne odporúčam vyskúšať všetky a potom sa rozhodnúť, s čím Doom VFR budete hrať. Hra ponúka rýchly, ale kvalitný tutoriál, takže sa rozhodne nemusíte báť zložitého ovládania. Všetko je veľmi intuitívne a predovšetkým zábavné a každý zo spôsobov ovládania má svoje klady aj zápory.

Pekné virtuálne peklo

Doom VFR rozhodne patrí k tomu najkrajšiemu, čo si môžete na PS VR zahrať. Rozdiely vo vizuálnom spracovaní však nie sú tak veľké ako v prípade klasických hier. Autori sú v prípade hier pre virtuálnu realitu značne obmedzení HW výbavou samotných okuliarov, kde je limitujúcim faktorom predovšetkým dvojica displejov. Môžete urobiť textúry akokoľvek krásne, venovať sa detailom a efektom, ale výsledný zážitok bude vždy degradovaný tým, že rozlíšenie displejov nie je tak vysoké, ako by sa patrilo. Predovšetkým v tmavších scénach uvidíte aj samotnú mriežku, a dokonca aj jednotlivé pixely.

Z logiky veci tak nemôžete porovnávať Doom z roku 2016 a Doom VFR. Napriek tomu je potešujúce, že si virtuálny Doom zachoval charakteristicky červený démonský nádych a celková štylizácia prechodom do VR rozhodne neutrpela. Naopak virtuálny zážitok, ktorý je pre sériu úplne novým prvkom, charakteristickú Doom hrateľnosť zaujímavým spôsobom obohacuje a vytvára tak niečo úplne nové, a predovšetkým nečakane kvalitné.

Doom VFR je rozhodne podareným VR titulom, ktorý v porovnaní s inými hrami pre virtuálnu realitu, ktoré mnohokrát pripomínajú skôr technologické demá, ponúka komplexný a kvalitný herný zážitok. Ak hľadáte skvelú akčnú zábavu z pohľadu prvej osoby, Doom VFR môžeme rozhodne odporučiť. Jeho kvalitám môže v súčasnosti konkurovať snáď len Resident Evil 7. Fanúšikovia Dooma aj nováčikovia budú rozhodne spokojní.

Recenzia Doom VFR: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 80 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

90 %

Audiovizuálne spracovanie

85 %

Opätovná hrateľnosť

50 %

Klady

• Podpora troch spôsobov ovládania
• Charakteristická Doom hrateľnosť
• Veľmi dobré vizuálne spracovanie
• Ústupky pre hráčov trpiacich kinetózou

Zápory

• Krátka herná doba
• Slabší príbeh