Project Cars 3 (RECENZIA) – Od rýdzej simulácie k zábavnej arkáde

Project Cars 3 (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. Project Cars 3 už nie je simulátor pre náročných
2. Opäť robustná, aj keď zviazanejšia kariéra
3. Väčšie zameranie na multiplayer
4. Zábavný jazdný model je hlavnou devízou Project Cars 3
5. Veľký výber vozov, tratí aj úprav
6. Pekné autá na škaredých tratiach
7. Séria Project Cars už nie je tým, čím bývala
8. Recenzia Project Cars 3: záverečné hodnotenie
9. HW nároky na Project Cars 3 PC

Project Cars 3 už nie je simulátor pre náročných

Ako väčšina fanúšikov pretekárskych hier si živo pamätám rok 2017, kedy proti sebe stáli tri pretekárske simulátory: Gran Turismo Sport, Forza Motorsport 7 a Project Cars 2. V mnohých ohľadoch práve posledný spomínaný titul vyšiel zo súperenia víťazne, hoci skôr než o priamy súboj išlo o vcelku nenásilné rozdelenie hráčskej základne. Milovníci realizmu a surovej simulácie siahli po Project Cars 2, zatiaľ čo tí, ktorí predsa len uvítajú viac pomocníkov a arkádovejšiu hrateľnosť, si vybrali siedmu Forzu Motorsport. GT Sport zamerané na online pretekanie potom zostalo kdesi uprostred.

Tento rok takú konkurenciu Project Cars 3 nemá. Pokiaľ by ste si ale rovnako ako v roku 2017 či 2015 (kedy vyšiel prvý diel) zaradili hru do škatuľky realistických simulátorov, veľmi by ste sa pomýlili. Autori zo Slightly Mad Studios túto zmenu avizovali už vopred, kedy oznámili napríklad zrušenie opotrebenia pneumatík, spotreby paliva a tým pádom aj zastávky v pitstope. To všetko obhajovali tým, že chcú tretí diel urobiť čo najzábavnejší a práve podobné prvky tomu bránia. Výsledkom je tak hra, ktorá podľa mnohých fanúšikov už nie je hodná svojho názvu. Početné vtipy dokazujú, že s tým mnohí hráči druhého dielu majú zásadné problémy.

Opäť robustná, aj keď zviazanejšia kariéra

Stredobodom Project Cars 3 je podľa očakávania kariérny režim, teda rovnako ako v predchádzajúcich dieloch. Ale aj tu už od prvých momentov spoznáte, že sa mnohé zmenilo. V prípade dvojky som v recenzii chválil predovšetkým voľnomyšlienkársky prístup autorov, kedy ste sa mohli pokojne po prvom spustení hry pustiť do seriálu pretekov s tými najvýkonnejšími superšportami, nikto vám nebránil pretekať napríklad s McLarenom P1 a potom ihneď skočiť do pretekov s lenivým Renaultom Clio. Tentoraz sa ale budete musieť klasicky prebíjať jednotlivými výkonnostnými úrovňami a pár hodín potrvá, než si budete môcť sadnúť za volant vozidiel, o ktorých väčšina z nás len sníva.

Jednotlivé preteky potom majú vždy tri čiastkové úlohy typu „Prejdi bezchybne 8 zákrut, drž sa 5 sekúnd za vozidlom a potom ho predbehni“ a podobne. Niektoré sa plnia takmer samé, na iné sa musíte sústrediť. Pointou bohužiaľ je, že vám nestačí len vyhrať preteky, ale musíte sa veľakrát zamerať aj na úlohy, ktoré vás nemusia vyložene zaujímať, takže skôr než o spestrenie ide často o otravu. Práve množstvo týchto splnených úloh potom odomyká ďalšie preteky, a tak je skutočne potrebné ich plniť. Našťastie celý systém zachraňuje fakt, že odomknutých pretekov je vždy dostatok a vy si tak môžete vyberať iba tie, ktoré vás lákajú. Vo výsledku teda nejde o tak závažný problém.

Vďaka už spomínaným úkrokom smerom k arkádovým pretekom sa ale práve z kariéry stala klasická variácia na to, čo môžeme poznať napríklad zo série Grid. Preč sú šampionáty s kvalifikáciou či taktizovanie kedy a či vôbec zájsť do boxu. Začalo pršať? Nevadí, bude to síce trochu viac šmýkať, ale pneumatiky sa ako zázrakom zmenia na tie do dažďa. Rovnako ako v mnohých ďalších ohľadoch aj kariéra sa skrátka priblížila do akéhosi pretekárskeho priemeru, ktorý síce nie je zlý, ale ničím nevyniká a rozhodne nenasleduje odkaz Project Cars 2, čo bol svojho času svätý grál virtuálneho motoršportu, ktorý chceli hrať fanúšikovia realistického pretekania.

Väčšie zameranie na multiplayer

Vo výpočte ďalších režimov potom nenájdete žiadne prekvapenie, hoci v celkovom súčte ich je viac ako v druhom diele. Rýchle preteky vám dovolia zasadnúť do ľubovoľného vozidla, na akékoľvek zo 130 reálnych, ale aj čisto vymyslených tratí a navoliť si všetko od počasia až po agresivitu protivníkov. Hlavnou novinkou je tu režim Rivals, čo je asynchrónny multiplayer postavený na porovnávaní časov s ostatnými hráčmi. To je návykové už samo o sebe, séria hodinových, denných a mesačných výziev však prípadnú závislosť od tohto režimu ešte prehlbuje.

Kde sa vývojári veľmi polepšili, to je online multiplayer. Kto sa chcel venovať pretekaniu proti ďalším hráčom, namiesto po Project Cars 2 siahol v roku 2017 po Gran Turismo Sport. Tento rok by sa chcelo povedať, že tomu je naopak, lenže s príklonom k arkádovému jazdeniu mnohí hráči určite zostanú pri stále aktuálnom GT Sport a inak výrazne upravený online režim Project Cars 3 nechá bez povšimnutia. Pritom ale doznal mnohých vylepšení a práve pri pretekárskom simulátore od Polyphony Digital sa vývojári inšpirovali asi najviac.

Zábavný jazdný model je hlavnou devízou Project Cars 3

Mohlo by sa zdať, že Project Cars 3 trpí stratou identity, ale to by nebola úplne pravda. Ide jednoducho už o inú hru, ktorej autori sa chceli zavďačiť väčšiemu množstvu hráčov. A keď chcete osloviť širšie publikum, tí najvyhranenejší z pôvodného obecenstva naraz nemusia byť stredobodom záujmu. Paradoxom tak je, že z pohľadu hráča, ktorý má radšej arkádovejšie preteky, ide dokonca o hru lepšiu, zatiaľ čo fanúšikovia predošlých dielov budú mávať zaťatú pästičku.

Príklon k arkáde sa prejavuje najmä tým, že s klasickým herným ovládačom možno teraz Project Cars 3 hrať absolútne komfortne. Pamätám si, ako som s DualShockom 4 v roku 2017 vošiel do prvej zákruty britského okruhu Brands Hatch a ani na niekoľký pokus ju neprešiel bez škaredého šmyku. Pôvodné zameranie na realistický simulátor logicky vyústilo v to, že sa autori sústredili najmä na optimalizáciu na volanty, v prípade Project Cars 3 už ale podobné problémy mať nebudete. Aj tak ale stále platí, že s volantom si hru užijete najlepšie (zoznam podporovaných periférií nájdete tu).

Takže zatiaľ čo skalní fanúšikovia realizmu zaplačú, tí ostatní si „pochutia“ na jazdnom modeli šitom na mieru aj hernom ovládači. Vďaka príklonu k arkáde možno z Project Cars 3 po zapnutí všetkých asistentov urobiť ľahko prístupnú pretekársku hru, stále však budete pracovať s odstredivou silou v zákrutách, zmenami v správaní povrchu pri daždi či horúcom poludní a ďalšími prvkami realizmu. Jazdný model tak opäť patrí k tomu najlepšiemu, čo aktuálne pretekárske hry ponúkajú, len je o niečo prístupnejší a pre priemerného hráča si trúfnem povedať aj zábavnejší. Jednotlivé vozne sa stále správajú tak, ako majú – na trati reálne demonštrujú svoju váhu, nedotáčavosť či naopak pretáčavosť a každé zatočenie skutočne vyvoláva pocit, že tonový kolos náhle mení smer. Len si toto všetko naraz môžu užiť aj menej skúsení hráči.

Veľký výber vozov, tratí aj úprav

V spomínanej vojne pretekárskych simulátorov v roku 2017 vynikal Project Cars 2 tiež čo sa počtu tratí a jednotlivých vozňov týka. Viac ako 700 áut z Forzy Motorsport 7 síce ani tentoraz Project Cars neprekoná, avšak 211 plechových orov naprieč desiatkami kategórií pôsobia aj tak impozantne. Už spomínaných 130 reálnych aj vymyslených tratí je potom na pomery pretekárskych hier úctyhodná ponuka, ktorá síce logicky vo veľkej miere recykluje trate z predchádzajúceho dielu, ale novinky ako brazílsky Interlagos či naopak fiktívna ulica Šanghaja celú ponuku príjemne osviežujú.

Veľmi príjemne potom prekvapí tiež vizuálny, ale aj výkonnostný tuning vozov. Predovšetkým teda vôbec prvýkrát v sérii môžete jednotlivé autá vlastniť, a tak má ich podrobnejšia úprava konečne zmysel. Výkonnostný tuning zodpovedá arkádovanejšiemu zameraniu hry, takže nejde o žiadnu alchýmiu – jednoducho len inštalujete lepšie a lepšie súčiastky a tie dvíhajú výkon vozidla. Nechýbajú ani detailné úpravy výšky či napríklad náklon kolies, pokiaľ však nechcete tieto jemné nuansy riešiť, môžete ich úplne ignorovať. Aj vizuálny tuning je vcelku vydarený. Každá časť vozidla má niekoľko rôznych súčiastok a možno si tak každé cestné žihadlo upraviť na svoj obraz. Nepochopil som snáď len nemožnosť napísať si na ŠPZ svoje meno. „Filip“ je totiž podľa hry hanlivé slovo a mohlo by niekoho uraziť.

Pekné autá na škaredých tratiach

S odklonom od rýdzej simulácie akoby autori použili tiež pestrejšiu paletu farieb. Hra nie je tak surová a reálna, ale viac hrá farbami, čo rovnako ako jej nové zameranie nie je nevyhnutne zle či dobre. Je to jednoducho iné. Celkové grafické spracovanie však zostalo ľahko za očakávaním. Zatiaľ čo druhý diel bol etalónom okruhových pretekov, Project Cars 3 v niektorých momentoch len ťažko chytá dych. Rovnako ako v prípade druhého dielu sú na tom najlepšie modely vozidiel, ktoré sú detailné, ale nechytajú sa napríklad ani na už dva roky starú Forzu Horizon 4. Odklon od simulácie potom dokazuje tiež kompletná absencia poškodenia vozov.

Tŕňom v oku je potom okolie tratí. Na reálnych okruhoch si ešte nie je príliš na čo sťažovať, ich prostredie je predsa len veľmi unifikované a bez väčších detailov, avšak na vymyslených tratiach a najmä v prírode aj v meste nedostatky bijú do očí. Nepoteší ani vcelku krátka vykresľovacia vzdialenosť, ktorá opäť vadí menej na okruhoch, zatiaľ čo na cestách lemovaných vyššou trávou a stromami už si doskakujúcich textúr a najmä tieňov všimnete pomerne rýchlo. Prekvapili ma aj časté problémy s preblikávaním tieňov aj celých textúr, čo by však mal opraviť najbližší patch.

Séria Project Cars už nie je tým, čím bývala

Skoro by sa chcelo povedať, že v úlohe nástupcu druhého dielu Project Cars 3 zlyhalo. Pokiaľ ste teda chceli ďalšiu dávku realistického simulátora, budete si musieť počkať na inú hru. Aj s vypnutím všetkých asistentov ide síce stále o ťažké preteky, ale už to nie je ten hardcore simulátor, čo predtým. Naopak hráčom, ktorí niektoré zjednodušenia uvítajú, hra prináša dostupný zážitok z rádoby pretekárskeho simulátora. Môže za to snáď odkúpenie štúdia Slightly Mad britskými Codemasters, ktorí nakázali, že sa táto séria musí viac zameriavať na masy? Možno.

Miestami totiž ako by som mal sám pocit, že ani autori občas nevedeli, pre koho hru tvoria. Napríklad režim Hot Lap, ktorý je o nájdení ideálnej stopy a tým pádom občasnom potiahnutí obrubníku, veľmi prísne penalizuje len drobné vyjdenie z cesty, a naopak môžete vďaka variabilnému tuningu vozidiel vziať mestský sedan na strednú triedu a s niekoľkými málo upgradmi výkonu ho postaviť proti superšportom.

Podstatné však je, že Project Cars 3 je dobrou pretekárskou hrou, hoci nie je pre všetkých. Pokiaľ si však dokážete ujasniť, čo od hry očakávate, nebojte sa jej obstarania. Nejde síce o takú revolúciu ako v prípade druhého dielu, trojka si však svoje publikum určite nájde a nečudoval by som sa, keby v predajoch bola ešte úspešnejšia.

Táto recenzia bola napísaná na PS4 Pro verziu hry. Kópie na recenziu poskytla distribútorská spoločnosť Cenega.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Project Cars 3: záverečné hodnotenie

HW nároky na Project Cars 3 PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Windows 7 64-bit	Windows 10 64-bit
Procesor	Intel Core i5-3450 3.1GHz/AMD FX-8350	Intel Core i7-8700K 6-Core 3.7GHz/AMD Ryzen 7 2700X
Grafická karta	NVIDIA GeForce GTX 680/Radeon HD 7970	NVIDIA GeForce RTX 2070/Radeon RX 5700 8GB
DirectX	DirectX 11.0	DirectX 11.0
Operačná pamäť	8 GB	16 GB
Pevný disk	50 GB	50 GB

• Zdroj: game-debate.com (28. 8. 2020)