Call of Duty: Black Ops Cold War (RECENZIA) – Ako za starých čias?

Call of Duty: Black Ops Cold War (RECENZIA Xbox Series X) – Obsah článku

1. Aj v novom Black Ops nahliadnete za železnú oponu
2. Cold War predstavilo krátku kampaň s veľkým, avšak nie úplne naplneným potenciálom
3. IW Engine sa po Modern Warfare predvádza aj v Cold War
4. Zombies mód zažil návrat vo veľkom štýle
5. Multiplayer revolúciu neprináša, ale stále dokáže zabaviť
6. V Treyarchu odviedli veľmi dobrú prácu, Cold War však mohlo ponúknuť oveľa viac
7. Recenzia Call of Duty: Black Ops Cold War: záverečné hodnotenie
8. HW nároky pre Call of Duty: Black Ops Cold War PC

Aj v novom Black Ops nahliadnete za železnú oponu

Call of Duty: Black Ops od Treyarch sa na herné stroje prvýkrát pozrelo presne pred desiatimi rokmi a v nejednom fanúšikovi série Call of Duty nepochybne zanechalo stopu. Mnohí jeho kampaň zasadenú do obdobia studenej vojny považujú za tú najlepšiu v histórii ako Black Ops titulov, tak celého Call of Duty.

Hoci sme sa v priebehu rokov dočkali celkovo piatich dielov Black Ops série (teda vrátane toho najnovšieho), Call of Duty: Black Ops Cold War nadväzuje na udalosti len prvého z nich (obdobie rokov 1961 až 1968 tento raz vystrieda rok 1981). Nemusíte ho mať však odohraný na to, aby ste si vychutnali príbeh tohtoročného Cold War.

Avšak na tých z vás, ktorí už absolvovali príbehovú kampaň v prvotine Black Ops série, bude najnovší výtvor od Treyarchu požmurkávať odkazmi na svojho desaťročného predchodcu. A to ako návratom hlavných postáv – agentov CIA Alexa Masona, Jasona Hudsona alebo Franka Woodsa – tak drobnými detailmi, pri ktorých vám poskočí srdce a zaplaví vás príjemný pocit nostalgie.

Okrem spomínaných pánov sú nám v kampani predstavené samozrejme aj úplne nové postavy, na čele s odborníkom na špionáž, Russellom Adlerom, ktorý dostane za úlohu vytvoriť špeciálny tím operatívcov. Ich úlohou je prekaziť plány sovietskeho agenta Persea, ktorému sa počas druhej svetovej vojny podarilo infiltrovať Projekt Manhattan a teraz má v úmysle násilným spôsobom podkopať a nakoniec úplne zlikvidovať dominanciu Spojených štátov amerických vo svete.

Jedným z povolaných agentov ste vy – ujmete sa identity osoby s prezývkou „Bell“ a tentoraz si vlastnosti hrateľnej postavy môžete navoliť sami (nejde ale o fyzické vlastnosti zahŕňajúce vzhľad). Je to rozhodne zaujímavá myšlienka aj vzhľadom na to, že v Call of Duty tituloch niečo podobné nie je vôbec bežné. Môj problém so spomínanou customizáciou je ale fakt, že pre vývoj príbehu nie je vôbec relevantná.

Je skvelé, že môžem agenta pomenovať, určiť miesto jeho narodenia, pohlavie či farbu pleti. Takáto sloboda v tvorbe protagonistu je určite vítaná. Ak však má zmysel. Okrem zmeny zámena z „on“ na „ona“ a zmeny rúk na ženské v herných pasážach totiž napríklad výber pohlavia príbeh nijako neovplyvní. Agent „Bell“ navyše nie je nadabovaný/á, čo je tiež škoda. Iný hlas mohol byť aspoň nejakou motiváciou pre opätovné odohranie kampane, kedy by ste mali naozaj pocit, že hráte za niekoho iného než prvýkrát. Pri customizácii ma ale potešila možnosť zvoliť si psychologický profil, ktorý vylepšil schopnosti hrateľnej postavy v boji (zvýšená účinnosť nábojov, rýchlejší mierenie a pod.).

Po navolení rysov môjho virtuálneho „ja“ som sa pustila do príbehovej kampane plná očakávaní. Tie sa však naplnili iba čiastočne.…

Cold War predstavilo krátku kampaň s veľkým, avšak nie úplne naplneným potenciálom

Ako ste už vyčítali z nadpisu, kampaň Black Ops Cold War nepatrí medzi najdlhšie – ak by sme mali počítať len dĺžku príbehovej časti, ťažko by presiahla 5 hodín, čo je aj na tituly z Call of Duty série naozaj málo. Keď teda po jedinom popoludní strávenom hraním začali predo mnou rolovať titulky, bola som nepríjemne prekvapená. Aj keď som ale v kampani Call of Duty: Black Ops Cold War nestrávila veľa času, hra mi to čiastočne vynahradila zaujímavým obsahom.

V Cold War totiž nájdeme misie, ktoré nie sú úplne typické pre túto sériu akčných FPS definovaných hlavne frenetickou akciou. Nebojte sa, o tú ani tentoraz neprídete, a to hneď v niekoľkých zaujímavých prostrediach (navštívite Amsterdam, Berlín, Vietnam alebo Kubu). Mňa však najviac zaujali operácie zamerané na stealth a špionáž. Napríklad infiltrácia veliteľstva KGB je presne jednou z týchto misií: pohyb v budove zasvätenej sovietskej tajnej službe v koži dvojitého agenta bolo nepríjemné (stalo sa zo mňa paranoidné klbko nervov a ruky sa mi začali nadmerne potiť), ale fascinujúce zároveň.

V niektorých operáciách máte zasa na výber a dajú sa zdolať buď v Rambo štýle so samopalom v ruke, alebo úlohu splniť pekne po hitmanovsky: páčením zámkov, používaním pištole s tlmičom, lámaním väzov a ukrývaním tiel nebohých vojakov. Tieto misie dodali Cold War nový, pre Call of Duty netradičný rozmer a bola by som rada, keby sme sa s nimi stretávali častejšie.

Nemôžem ale tvrdiť, že by ma kapitoly nabité akciou a neutíchajúcou salvou projektilov nezaujali. Na čo majú tvorcovia naozaj talent, (a dokázali to už v Black Ops 1) je dizajn misií inšpirovaných vojnou vo Vietname. Do uší vám hrá Magic Carpet Ride od Steppenwolf, stromy sa prehýbajú pod náporom vrtúľ helikoptér a okolo hlavy vám svištia nepriateľské strely.

Len ťažko možno podobné misie nezaradiť medzi tie najvydarenejšie z celej kampane. Počas hrania som samozrejme narazila aj na jablká, ktoré padli trochu ďalej od stromu. Napríklad jedna z posledných misií, ktorá mala byť vyvrcholením celej kampane, na mňa pôsobila ako pravý opak aj napriek tomu, že v nej vybuchovalo všetko možné a bola napchatá akciou, pri pohľade na ktorú by závisťou zozelenali aj Expendables.

Za ódou na kampaň však stojí jedno veľké ALE. Boli v nej totiž predstavené prvky, ktoré mohli Cold War zabezpečiť prívlastok „najlepšia kampaň Call of Duty série“ – bohužiaľ nedostali dostatok priestoru. Výsledkom je tak síce kvalitná príbehová časť hry, ktorej ambície ale ako keby dostali stopku.

Príkladom sú okrem dialógových volieb, ktoré majú na dej dopad iba v niektorých častiach (príbeh napríklad ponúka dva konce, z väčšej časti si ale zachováva linearitu), aj vedľajšie voliteľné misie nachádzajúce sa na nástenke v safehouse (medzi jednotlivými operáciami sa tu môžete porozprávať s členmi tímu). Ich koncept ma zaujal už pri prezentácii hry pred jej vydaním a navyše – vedľajšie misie nie sú v Call of Duty tituloch ničím bežným.

Musím povedať, že tvorcovia z Treyarchu prostredníctvom tejto zložky vniesli do Call of Duty štipku originality. V konečnom dôsledku síce ide o misie typu „Prestrieľajte sa hordou ozbrojencov a zlikvidujte cieľ“, ale predchádza im príprava v podobe identifikácie troch cieľových osôb na základe zhromaždených dôkazov či lúštenie šifry. Poviem vám, ešte sa mi nestalo, aby som počas hrania (nieto hrania Call of Duty) odložila ovládač, vzala do ruky pero a papier a pustila sa do hľadania číselnej postupnosti.

Pýtate sa, kde je háčik? Do finálnej hry si cestu našli iba dve z týchto voliteľných misií, čo je obrovská škoda. S krátkym herným časom totiž ide ruka v ruke aj obetovanie podobných elementov, ktoré mohli titulu dodať väčšiu hĺbku a pôsobiť ako skvelý dôvod pre opätovné prežitie príbehu.

IW Engine sa po Modern Warfare predvádza aj v Cold War

Call of Duty: Black Ops Cold War beží na rovnakom engine ako minuloročné Modern Warfare, čo je zrejmé už na prvý pohľad. Cutscény by sa grafickým spracovaním dali prirovnať k filmu a aj počas hrateľných pasáží sa je rozhodne na čo pozerať. Prevedenie detailov je na vysokej úrovni, rovnako ako tiene a svetelné efekty. Treba ale spomenúť, že v multiplayeri sa v mojom prípade často vyskytoval problém s preblikávaním svetla (podľa oficiálnych stránok Activision majú podobný problém aj ďalší hráči).

Na druhej strane, Cold War patrí medzi tzv. „medzigeneračné tituly“, ktoré okrem PC vychádzajú ako na konzoly novej, tak predchádzajúcej generácie. V plnom grafickom rozlete mu preto trochu bráni základná verzia konzol Xbox One a PlayStation 4, s ktorými musí byť hra tiež kompatibilná. Niektorí nepriatelia tak stále dokážu pôsobiť dosť genericky a mimika postáv miestami umelo. Celkový dojem z vizuálnej stránky bol však z mojej strany veľmi pozitívny a v porovnaní s predchádzajúcimi Black Ops hrami ide z grafického hľadiska rozhodne o výrazný posun.

Zombies mód zažil návrat vo veľkom štýle

Kooperatívny režim pre jedného až štyroch hráčov, v ktorom sa postavíte tvárou v tvár masám zombíkov, je s Call of Duty a hlavne s Black Ops sériou spätý už nejaký ten piatok. Aj táto niekoľkoročná tradícia z väčšej časti mohla za nadšenie a zároveň obavy z toho, ako sa tvorcom podarí priviesť tento mŕtvolný mód k životu tentoraz. A to hlavne po tom, čo vývojári z Treyarchu oznámili nemalé množstvo noviniek, ktoré si do režimu našli cestu. Sú to stále tí starí dobrí zombíci?

Sú. Ale oveľa lepší. Okrem toho, že som sa „kochala“ pohľadom na detailnejšie spracovaných nepriateľov, som konečne mohla proti hordám v štádiu rozkladu použiť vlastné vylepšené smrtiace hračky z multiplayera (levelovanie hráčov a zbraní prebieha naprieč módmi) a k nej si prihodiť vybavenie udeľujúce napríklad mrazivé či elektrické poškodenie, granáty alebo stacionárny guľomet a pod.

Toto vybavenie je možné navyše po novom upgradovať pomocou aetherium kryštálov. Zombies mód však zároveň ostáva verný svojim predchodcom, takže napríklad ak si chcete kúpiť nové zbrane, musíte nájsť ich na stene visiacu siluetu (tzv. wall-buy) a zaplatiť požadovaný počet zombie bodov, alebo využijete služby tzv. mystery boxov, ktoré fungujú na princípe kupovania mačky vo vreci (za poplatok vám bude vylosovaná náhodná zbraň: veľmi silná, alebo slabšia).

Spočiatku som mala pocit, že podporných prvkov je v hre teraz až príliš veľa a kosenie zombíkov tak nebude výzva. Veľmi rýchlo som sa ale presvedčila o opaku – hnijúci nepriatelia stále viac silneli a ja som sa veľmi rýchlo uchýlila k využitiu jedného z automatov na perky (predstavené v pôvodnom režime Zombies), v ktorom si za nazbierané zombie body môžete napríklad permanentne navýšiť zdravie alebo zvýšiť rýchlosť šprintu.

Režim navyše nie je len o prežití a hráči musia plniť rôzne úlohy v útrobách bunkru z druhej svetovej vojny, ktorý sa stal liahňou nemŕtvych. Moja motivácia pre návrat do režimu je tak o to väčšia (tým primárnym dôvodom je samozrejme likvidácia čo najväčšieho množstva nemŕtvych) a Zombies mód vrelo odporúčam ako veteránom, pre ktorých bude závanom nostalgie, tak nováčikom, ktorí majú možnosť zistiť, prečo je tak populárny. Treba podotknúť, že režim tentoraz pri vydaní prichádza iba s jednou mapkou. Hoci mne postačuje aj tá jedna, pretože na nej strávim ešte veľa času, než odhalím všetky jej zákutia, ostrieľaným hráčom môže tento nedostatok variability prekážať a budú si musieť počkať na updaty, s ktorými do Zombie režimu dorazia nové mapy (zadarmo).

Multiplayer revolúciu neprináša, ale stále dokáže zabaviť

Menšiu ochutnávku z multiplayera som si mala možnosť vyskúšať počas otvorenej alfy a bety pred vydaním hry a tak ako vtedy, aj teraz konštatujem, že online zápasy vo mne zanechali vcelku pozitívny dojem – tentoraz môžem navyše s radosťou dodať, že aj grafické spracovanie sa výrazne zlepšilo. Technická stránka ale pokrivkáva: pripájanie do zápasov síce prebiehalo tak, ako má, ale napríklad nasvietenie by potrebovalo ešte trochu pozornosti (pomerne časté preblikávanie svetla). Občas sa tiež stávalo, že telá hrateľných postáv zostávali po smrti komicky natiahnuté ako keby boli vyrobené z elastických vlákien.

Ovládanie zbraní je však uspokojivé a hladké (rovnako ako pohyb postavy), dizajn mapiek je vydarený, a aj keď ich hra ponúka zatiaľ iba desať, sú pestré. Dá sa teda povedať, že v Black Ops Cold War dostane priemerný hráč po stránke multiplayera všetko, čo by si od Call of Duty mohol želať. Arzenál zbraní (tentoraz inšpirovaný érou 80. rokov), výber väčších a menších máp, stálice medzi módmi ako Team Deathmatch, Kill Confirmed, Domination (a ďalšie) a tiež úplne nové režimy Fireteam: Dirty Bomb alebo VIP Escort.

V Dirty Bomb je 32 až 40 hráčov rozdelených do štyroch tímov a ich úlohou je nájsť, zozbierať a uskladniť čo najvyššie množstvo uránu do bômb rozmiestnených po mape. Mňa režim veľmi nezaujal, pretože sa na veľkej mape zdržiava príliš veľké množstvo sniperov, z ktorých sa mnohí nerozhodnú zhromažďovať urán, ale výlučne strieľať po všetkom, čo sa pohne. Plnenie úlohy tak bolo veľmi náročné.

VIP Escort je zasa inšpirovaný módom Search and Destroy, s ktorým zdieľa napríklad približný počet hráčov a tiež fakt, že každý z nich má iba jeden život v kole zápasu. Posledná spomenutá vlastnosť mi na ňom vadí asi najviac. Ak sa totiž hneď na začiatku boja ocitnem rukou nepriateľa na onom svete, celé kolo musím prečkať v úlohe „pozorovateľa“ a nie som schopná tímu nijako pomôcť. Novinkou v Cold War je tiež Combined Arms, ktorý pripomína režim Ground War z Modern Warfare (2019).

Sú pre neho typické mapy s väčšou rozlohou, na ktorých sa stretnú vyššie počty hráčov (oproti Ground War, kde proti sebe stálo 32 vs 32, ich v Combined Arms je však iba len 8 vs 8 alebo 12 vs 12). Osobne dávam prednosť presnému opaku, preto ani Combined Arms nie je mojou šálkou kávy – častokrát sa mi stalo, že kým som dobehla na miesto najintenzívnejšieho boja, ten už stačil utíchnuť a ja som tak väčšinu herného času namiesto používania zbraní len šprintovala medzi miestami záujmu (situácii v mojom prípade nepomohlo ani použitie dopravných prostriedkov, ktorých tu nie je málo). Na druhej strane musím ale pochváliť mapu Armada, ktorú tento režim ponúka. Umožňuje totiž hráčom súperiť vo vode aj na bojových lodiach.

Som jednoducho ten typ hráča, ktorý sa aj po odskúšaní nových herných módov vždy vráti ku klasikám typu Team Deathmatch alebo Domination, preto asi nie som schopná plne doceniť novo predstavené módy, ale je dobré, že sa tvorcovia rozhodli v multiplayeri predviesť niečo nové. Hoci jedným dychom treba poznamenať, že sa pri tvorbe Cold War multiplayera predovšetkým držali hesla „prečo meniť to, čo funguje“ a z veľkej časti sa inšpirovali minuloročným Modern Warfare.

Aj tentoraz si tak môžete na zbrane umiestniť attachmenty a zmeniť ich vzhľad v zbrojnici (gunsmith) a k dispozícii je podporné vybavenie v podobe perkov (vylepšujú vlastnosti postavy) a field upgradov (po umiestnení na bojové pole poskytujú výhodu celému tímu). Killstreaky z Modern Warfare tu vystriedali scorestreaky (aktivujú sa získaním dostatočného množstva skúseností) v podobe leteckej podpory alebo napríklad (môjho najobľúbenejšieho) vybuchujúceho autíčka na diaľkové ovládanie RC-XD.

V úvode kapitoly som spomínala, že hra pre viacerých hráčov najnovšieho Call of Duty fanúšikov série obsahom neurazí. Avšak fakt, že sa vývojári rozhodli mnoho prvkov prebrať z Modern Warfare, pôsobí ako dvojsečná zbraň. Aspoň z mojej strany sa tak na vývojárov znáša kritika za nedostatok inovácií. Na jednej strane je síce príjemné, že po zapnutí multiplayera som sa cítila ako doma (aj samotné prostredie lobby je veľmi podobné tomu v Modern Warfare) a nechápte ma zle, hranie som si užila – vyššie tempo, neopozerané mapky a plejáda retro zbraní mi zabezpečili slušnú zábavu.

Na druhej strane na mňa však momentálne multiplayer Cold War pôsobí skôr ako rozšírenie Modern Warfare než ako samostatná súčasť novej hry. Ak teda premýšľate nad tým, že si posledné Black Ops zakúpite len kvôli multiplayeru, odporúčam vám zdržať sa ešte v minuloročnom Call of Duty a do hry pre viacerých hráčov v Cold War sa vrhnúť až o nejaký čas. To už snáď budú k dispozícii rozsiahlejšie aktualizácie upravujúce technickú stránku a hlavne prinášajúce do hry čerstvý a zaujímavý obsah.

V Treyarchu odviedli veľmi dobrú prácu, Cold War však mohlo ponúknuť oveľa viac

Call of Duty: Black Ops Cold War je príkladom toho, že sľuby vývojárov sa po vydaní hry môžu vyplniť iba čiastočne (ak vôbec). Najväčším sklamaním bola pre mňa v Cold War pravdepodobne dĺžka kampane. Nepotešil ma ani minimálny vplyv na príbeh, ktorý mali (alebo teda skôr nemali) dialógové voľby a customizácia postavy. To isté sa dá vyhlásiť o iba dvoch voliteľných misiách. Tieto prvky totiž vytvárajú iba akúsi ilúziu voľnosti. V skutočnosti má totiž hráč tú česť s lineárnou kampaňou, ktorá z vyznačených koľají vybočí len málokedy.

Aj napriek jej krátkosti ale musím vyzdvihnúť kvalitu kampane a jej náplň. Tvorcovia predviedli, že aj stealth misie dokážu byť častokrát zaujímavejšie než zbesilé kosenie nepriateľov. Priniesli tiež vydarený a (aj vďaka kvalitnej grafike) atmosférou nabitý príbeh, ktorý poteší fanúšikov a zaujme nováčikov. A zatiaľ čo multiplayer neurazí ani nenadchne, Zombie mód patrí medzi highlighty tohtoročného Call of Duty. Vývojárom sa totiž podarilo zachovať dušu originálu a zároveň predstaviť prvky a nové možnosti, vďaka ktorým hrateľnosť dostala tú správnu šťavu.

Otázkou teda zostáva, či sa Black Ops oplatí – najmä keď vezmeme do úvahy vyššiu cenu špeciálnej cross-gen edície, ktorá sa pohybuje okolo 70 eur. Myslím, že Cold War stojí za to, ak viete, že strávite čas v každej z troch zložiek hry, teda zaujíma vás kampaň, plánujete zaspomínať na staré dobré časy v Zombie móde a nejaké tie hodiny obetujete aj multiplayeru. Ak si však chcete kupovať hru len kvôli jednej z vymenovaných častí, odporučila by som vám počkať si na zľavu.

Táto recenzia bola napísaná pre Xbox Series X verziu hry. Kópiu pre recenziu poskytol distribútor ABC Data.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Call of Duty: Black Ops Cold War: záverečné hodnotenie

Call of Duty: Black Ops Cold War (DOJMY Z HRANIA PS4) – Obsah článku

1. Multiplayer Black Ops Cold War prešiel zmenou k lepšiemu, pehy na kráse sa ale nájdu
2. Perky, Field Upgrades, Scorestreaky a Divoké karty sú skvelým ozvláštnením zápasov
3. VIP Escort ako predzvesť ďalších zaujímavých módov?
4. Multiplayer v Black Ops Cold War sa vydáva vlastnou cestou, ktorá je zatiaľ tŕnistá
5. HW nároky pre Call of Duty: Black Ops Cold War PC

Multiplayer Black Ops Cold War prešiel zmenou k lepšiemu, pehy na kráse sa ale nájdu

Alfa hry pre viac hráčov pripravovaného Call of Duty, ktorá prebehla koncom minulého mesiaca, vo mne zanechala vcelku pozitívne pocity, aj keď kritiku niektorých prvkov som si nemohla odpustiť. Najväčším tŕňom v oku bola mdlá grafika, ktorá napríklad majiteľov základného PlayStation 4 kvôli nižšiemu výkonu konzoly v podstate pripravila o plnohodnotný zážitok z hrania, kedy bolo „aj vďaka“ nešťastne vyriešenému vybalansovaniu farieb miestami problém spozorovať nepriateľa.

Ani na modrej konzole s prívlastkom „Pro“ ale nešlo o žiadnu slávu a mala som pocit, ako keby som sa vrátila späť v čase. Nešlo však o príjemnú nostalgiu, skôr som sa čudovala, ako takto môže vyzerať hra, ktorá sa už o pár týždňov pozrie na konzoly budúcej generácie.

Ako ste už asi z úvodného odseku vytušili, na paškál si ako prvú vezmem vizuálnu stránku multiplayera Black Ops Cold War v beta verzii. S radosťou môžem vyhlásiť, že sa dočkala viditeľných zmien. Farby sú sýtejšie, čo je vidieť najmä na mape Moscow, ktorej som počas hrania alfy dala pracovný názov sivá myš. V Bete už ale bolo hranie vo virtuálnej metropole Ruska oveľa lepšie.

Prostredia už nepôsobia tak fádne a jednotvárne, tvorcovia sa pohrali aj s osvetlením a výsledkom je okrem lepšej viditeľnosti nepriateľov tiež pútavejšia atmosféra (hlavne na nočnej mape Miami). Pýtate sa, či sa Black Ops grafikou môže teraz rovnať vlaňajšiemu Modern Warfare? Určite nie. Ak staviate realistickosť na prvé miesto, potom Call of Duty Cold War splní vaše požiadavky len čiastočne.

Priznám sa ale, že na tých niekoľkých dostupných mapách (Miami, Moscow, Satellite, Armada, Crossroads, Cartel) a módoch mi absencia ručne vymodelovanej vegetácie alebo detailne spracovaných fasád budov nijako žily netrhala. Black Ops sa totiž vydalo rýchlejšou a arkádovejšou cestou než jeho predchodca z roku 2019 – výsledkom sú súboje osekané o taktické gameplayové prvky, ako napríklad opieranie si zbrane o prekážku alebo možnosť otvárať a zatvárať dvere. A ja som sa aj vďaka vyššiemu tempu plne sústredila skôr na boj a prácu so zbraňou než na obdivovanie okolitej scenérie. Úpravám, a to veľmi vítaným, sa nevyhol ani pohyb postavy, ktorý v alfa verzii nepatril medzi najplynulejšie. Teraz však bola situácia úplne iná a podstatne lepšia.

Poďme ale k smrtiacim hračkám. K dispozícii bolo počas bety pár modelov zbraní z klasických kategórií typu útočné pušky, odstreľovačky, brokovnice atď., spoločne s množstvom attachmentov. A ja som si už počas alfy dosť obľúbila dvojicu XM4 a Pelington 703. Kým prvá menovaná ma nesklamala v boji na menších mapách, kde je vyššia pravdepodobnosť stretu s nepriateľom takpovediac „telo na telo“, jej presnejšia kamarátka s hľadáčikom sa osvedčila najmä pri likvidácii konkurenčných sniperov na rozsiahlych mapách typu Armada alebo Crossroads.

Ani tu však žiadna revolúcia nedorazila a dúfam, že sa vývojári zbraniam ešte trošku povenujú. Poladenie by si totiž zaslúžila ako ich zvuková stránka, tak spätný ráz, ktorý sa naprieč triedami zbraní takmer vôbec nemení. Ide tak o ďalšiu oblasť, v ktorej minuloročné Call of Duty nad Black Ops Cold War víťazí.

Perky, Field Upgrades, Scorestreaky a Divoké karty sú skvelým ozvláštnením zápasov

V multiplayerovom boji sa samozrejme nemusíte spoliehať iba na zbrane ako také, môžete využiť aj sadu podporných bojových prvkov. (Omračujúce) granáty, semtex alebo C4 sú samozrejmosťou, rovnako ako výber správneho perku, field upgradu a scorestreaku. Pokiaľ vám posledné tri nič nehovoria, tu je stručné zhrnutie. Perky dokážu vylepšiť schopnosti vašej hrateľnej postavy a po zvolení jedného z nich bude tento aktívny počas celej hry. Na podobnom princípe fungujú tiež Divoké karty (predstavené už v predošlých Black Ops hrách), ktoré môžu, no veď viete... zamiešať karty. Mala som celkom problém si z nich vybrať, keďže všetky ponúkali celkom lákavú odmenu za ich aktiváciu (vziať si dve primárne zbrane, pridať na smrtiace hračky ďalšie 3 attachmentami a podobne).

Field upgrady zahŕňajú vybavenie, ktoré je možné počas zápasu umiestniť na bojové pole a tímu poskytnú určitú výhodu. Ich aktivácia funguje na princípe tzv. recharge time. Použiť teda jeden z nich je možné vždy až po určitom čase (obvykle po 2 až 4 minútach v závislosti na zvolenom field upgrade). Scorestreaky už je o niečo náročnejšie získať. Hráč si môže zvoliť tri z nich, pričom v boji ich je možné aktivovať po získaní určitého počtu bodov (tie dostávate za killy, asistencie, veď to poznáte).

Páči sa mi, že od alfy prešli menšou zmenou aj scorestreaky – pre ich použitie už po novom potrebujete viac bodov a až počas hrania bety som si uvedomila, že to funguje oveľa lepšie. V prvom predbežnom prístupe sa totiž stávalo, že mapy boli scorestreakmi niekedy zahltené, kdežto teraz sa boj sústredil hlavne na používanie zbraní a letecký nálet alebo vybuchujúce autíčko sa na mape objavilo len párkrát. Scorestreaky sa navyše nedeaktivujú po vašej smrti, potešilo ma tiež, že ich bolo možné použiť aj na začiatku druhého polčasu zápasu. Nebola som tak nútená scorestreaky tesne pred koncom kola „vyplýtvať“ a radšej som ich využila až v pravý okamih.

Proti scorestreakom a field upgradom navyše hráči nie sú úplne bezmocní. Vybavenie, ktoré je možné umiestniť na bojové pole, totiž nie je nezničiteľné, ak navyše chcete zvýšiť šance na prežitie, odporúčam zvoliť perk Engineer. Ten hráčovi umožní vidieť obrysy súperovho podporného zariadenia napríklad v podobe stacionárneho guľometu, a to dokonca cez steny. Mne tento perk niekoľkokrát zachránil život, pretože som vďaka nemu spozorovala napríklad zákerne umiestnenú nášľapnú mínu.

VIP Escort ako predzvesť ďalších zaujímavých módov?

Beta do určitej miery ponúkla takmer identický výber mapiek a herných režimov ako v alfa verzii. Okrem klasických režimov Team Deathmatch, Kill confirmed alebo Domination bol k dispozícii aj nový mód Combined Arms pripomínajúci Ground War z Call of Duty: Modern Warfare, hosťujúci vyššie množstvo hráčov. Ide v podstate o mód Domination, ktorý trochu ozvláštnia dopravné prostriedky (napríklad snežný/vodný skúter či motorka).

Combined Arms mňa osobne nenadchol, mapy sa mi niekedy zdali až príliš veľké pre iba 24 hráčov a tvorcovia sa budú musieť ešte popasovať s umiestnením spawnovacích bodov. Veľakrát som totiž musela šprintovať do centra diania takmer cez polovicu mapy. Naopak, VIP Escort bol podstatne zaujímavejší zážitok.

Hrá sa v dvoch tímoch po šiestich hráčoch, pričom v jednom tíme sa jeden zo šestice stáva tzv. VIP osobou. Tú treba bezpečne dopraviť k únikovej helikoptére, čomu sa samozrejme snaží zabrániť tím protivníkov. Každý člen tímu má navyše iba jeden život, a ak vás spoluhráč nedokáže oživiť, tímu už v danom kole nijako nepomôžete. Tento režim mňa bavil jednoznačne viac než Combined Arms, ale je pri ňom potrebná komunikácia s vašimi spoluhráčmi a je tak ideálny pre partičky šiestich ľudí.

Ide však o rozhodne zaujímavý režim a tiež prostredníctvom neho tvorcovia dokazujú, že zvládnu okrem bežných módov pre hráčov pripraviť aj niečo nové. Príkladom toho sú aj mapy Armada, kde sa boje odohrávajú na troch vojnových lodiach, a púštne Satellite, rozlohou menšia mapka, na ktorej dostanú zápasy poriadnu šťavu. Musím ale povedať, že po úpravách, ktorými prešlo Miami, by som aj to mohla zaradiť medzi tie lepšie bojové ihrisko v bete multiplayera.

Multiplayer v Black Ops Cold War sa vydáva vlastnou cestou, ktorá je zatiaľ tŕnistá

Čo dodať na záver? Multiplayer sa stále nepredviedol v plnej sile, ale rozhodne sa aj na základe spätnej väzby od hráčov posunul smerom k lepšiemu, a ak budú vývojári aj naďalej načúvať komunite, tých tŕňov na ceste za vydareným herným zážitkom určite ešte postupom času ubudne. Ak ste fanúšikmi Call of Duty: Modern Warfare a Warzone od Infinity Ward a očakávate to isté od tohtoročného Call of Duty, budete pravdepodobne sklamaní. Tí z vás, ktorí ste strávili hodiny v hre pre viacerých hráčov predošlých dielov série Black Ops, poteší tohtoročný diel určite viac.

Hoci ma počas predbežného prístupu oslovilo Modern Warfare viac, na tú správnu strunu mi dokázalo brnknúť aj Black Ops Cold War, a to najmä vďaka rýchlejšiemu tempu zápasov a zakomponovaniu prvkov, ktoré dobre fungovali už v predošlých dieloch Black Ops série. Ale viete, čo sa hovorí: lepšie raz hrať ako stokrát čítať (teda aspoň myslím, že sa to takto hovorí). Nech už teda patríte do akéhokoľvek z vyššie menovaných „táborov“, beta Call of Duty: Black Ops Cold War rozhodne stojí za vyskúšanie. Najbližšiu príležitosť budú mať hráči naprieč platformami tento víkend.

Tieto dojmy z hrania boli napísané pre PS4 Pro verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Vydarená hrateľnosť v nie práve lichotivom grafickom kabátiku

Podobne ako u Call of Duty: Modern Warfare (2019), aj v prípade Black Ops: Cold War si mohli majitelia PlayStation 4 v predbežnom prístupe vyskúšať multiplayerovú zložku hry. V Alfe pripravovaného prírastku do Call of Duty série sa hráči oddávali online súbojom až v piatich režimoch (Combined Arms: Domination, Kill Confirmed, Team Deathmatch, Domination, Hardpoint) na rovnakom počte mapiek (Miami, Satellite, Moscow, Armada, Crossroads).

Ako prvé viedli moje kroky do zbrojnice (inšpirovanej Modern Warfare), kde som mala možnosť prednastaviť si loadout tvorený primárnou a sekundárnou zbraňou, vybaviť sa granátmi, alebo C-4, zvoliť si vhodné perky a jednu z tzv. wildcards, teda divokých kariet. Tie považujem za príjemné plus – výber jednej z nich totiž umožní vybaviť sa ďalšími tromi perkmi navyše, ďalšia zasa zabezpečí, že hráč môže nosiť pri sebe dve primárne zbrane alebo pridať až osem attachmentov na jednu zbraň atď.

Treba ale povedať, že divoké karty nie sú žiadnou novinkou, a podobne ako scorestreaky zažívajú návrat z predošlých Black Ops. Scorestreaky nahrádzajú v hre Killstreaky – fungujú na princípe získavania XP, ktorých dostatočný počet v zápase vám zaistí určitý druh pomoci v boji. Ja som najčastejšie využívala vybuchujúce autíčko na diaľkové ovládanie RC-XD a podporu delostrelectva, ktoré mi viackrát pripísali na „konto“ nejaké tie killy, medzi scorestreakmi ale nájdete aj útočný vrtuľník alebo ručný granátomet.

Prostredie zbrojnice je prehľadné, dobre sa v ňom orientuje a už v alfe bol k dispozícii celkom široký výber perkov, attachmentov a divokých kariet, ktorých vhodné skombinovanie mi chvíľku trvalo, ale nemôžem povedať, že by ma nebavilo.

Keď som sa po starostlivej úprave smrtiacich hračiek pustila do boja, už od prvých momentov som sa nemohla vyhnúť porovnávaniu Black Ops: Cold War s minuloročným Modern Warfare, aj keď tieto dve hry nemalo na starosti rovnaké štúdio. Nepríjemným prekvapením bola v Black Ops: Cold War grafika, ktorá hlavne v mestských mapách (Moscow a Miami), a aj v porovnaní s Modern Warfare, pôsobila až zastaralo a celkovému zážitku nepomáhali ani doskakujúce textúry.

Hru som navyše hrala na PlayStation 4 Pro, pričom majitelia základného PS4 sa potýkali s ešte horšou grafikou. Mala som tak veľký problém predstaviť si celkové grafické prevedenie v multiplayeri na konzolách budúcej generácie. Ide síce stále len o alfu, ale je otázkou, koľko sa v skutočnosti do vydania hry zmení. Zostáva len dúfať, že sa vývojári ešte budú venovať aj vizuálnej stránke, ktorá bola v alfe nepríjemným prekvapením.

Čo sa týka samotného gameplaya, práca so zbraňami sa približuje klasickým Black Ops hrám, a zatiaľ čo som v primárne na realistickosť zameranom Modern Warfare (2019) v prvých pár zápasoch chytala ten správny grif s každou zbraňou, v Cold War bola adaptácia na správanie sa smrtiacich hračiek oveľa rýchlejšia. Tempo multiplayerových zápasov by som zaradila jednoznačne medzi svižnejšie – niekde medzi dynamickým Black Ops 4 a taktickejším Modern Warfare (2019).

Hranie ma všeobecne bavilo – najviac som si užívala zápasy na menšej mape Satellite (púšť v Angole) určenej pre dvanásť hráčov. Neustále som tu bola totiž hnaná do akcie, pretože nulový počet budov a otvorená púšť poskytnú veľmi málo priestoru pre schovávanie sa. Naopak mapa Miami bola kvôli množstvu stavieb liahňou camperov, ktorí číhali pri schodiskách alebo v oknách.

Podarenou mapou je tiež Armada pre 24 hráčov, kde sa boj odohráva na troch bojových lodiach prepojených ziplinami. Gameplay tu ozvláštňuje aj možnosť zaplávať si a zároveň použiť svoju zbraň. Ani vo vode som tak nebola úplne bezmocná a využila som ju ako prvok pre stealth útok, inokedy sa mi zasa podarilo tesne pod hladinou zostreliť nepriateľa priamo z vodného skútra. Satellite a Armada tak v mojich očiach trochu vybočujú so sivého priemeru zatiaľ ponúkaných mapiek a dúfam, že vo finálnej hre uvidíme viac im podobných bojových ihrísk.  

Moje osobné dojmy z alfy Call of Duty: Black Ops Cold War sú tak zatiaľ pozitívne. Osobne mi nevadí ani toľko diskutovaný skill-based matchmaking, za ktorý tvorcov mnohí hráči kritizujú a uvítali by skôr ranked playlisty dedikované skúseným jedincom.

A aj keď už teraz viem, že budem v Cold War postrádať prvky multiplayera z Modern Warfare, ako napríklad opieranie si zbrane počas mierenia o prekážku či možnosť otvárať/zatvárať dvere, som určite zvedavá, ako bude vyzerať finálny titul. Ešte predtým nás však čaká uzavretá a neskôr otvorená beta, počas ktorej si vyskúšame už aj cross-platform hranie.

Tieto dojmy z hrania boli napísané pre PS4 verziu hry.

• Zdroje: Vlastné