Ghost of Tsushima (RECENZIA) – Pohľad do duše samuraja

Ghost of Tsushima (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. Samurajovia na japonský spôsob
2. Je česť dôležitejšia ako ľudský život?
3. Čeľte nepriateľom priamo...
4. ...alebo ich strašte v tieňoch noci
5. Slepá mapa núti k objavovaniu
6. Cušima ako z bedekeru
7. Zakončenie PS4 generácie ako hrom
8. Recenzia Ghost of Tsushima: záverečné hodnotenie

Samurajovia na japonský spôsob

Pojem samuraj, pre euroamerický priestor podstatnú časť histórie neznámy, sa vo veľkom spopularizoval až v priebehu 20. storočia. Keď sa však svetu predstavil ikonický bojovník s katanou, ktorý bráni životy nevinných obyvateľov Japonska pred všetkým nebezpečenstvom, okamžite si ho mnoho ľudí zamilovalo (tiež kvôli tomu, že pôsobil ako ďalekovýchodný ekvivalent tradičného stredovekého rytiera). Rastúci záujem o japonských bojovníkov sa samozrejme prejavil v popkultúre, v ktorej majstrovské filmové kúsky ako Sedem samurajov od Akira Kurosawa či séria o Zatoichim inšpirovala mnoho súčasných tvorcov (námatkovo vyberieme Quentina Tarantina a jeho dvojdielny opus Kill Bill alebo duchovnejšie zameraný Ghost Dog od Jima Jarmusha).

Našej kultúre však dosť často uniká samotná podstata samuraja ako takého, pretože v ňom zjednodušene vidia iba borca porciujúceho nepriateľov nadmieru presnými sekmi svojím smrtiacim ostrím. Japonská civilizácie však stojí na iných hodnotách ako tá euroamerická, hlavné slovo v nej má česť, úcta a vernosť, čo sa veľmi dobre podarilo zachytiť tvorcom zo štúdia Sucker Punch v hre Ghost of Tsushima. V ich PS4 exkluzivite totiž servírujú príbeh zo stredovekého japonského ostrova Cušima, ktorý trpí pod invazívnou vládou krutých Mongolov rozsievajúcich smrť a ďalšie hrôzy.

Je česť dôležitejšia ako ľudský život?

Príbeh Ghost of Tsushima sa točí okolo Jina Sakaia, jedného z mála preživších masakru, počas ktorého Mongoli zmietli z povrchu cušimského miestnu bojovú šľachtu, čím sa prakticky stali pánmi ostrova. Náš mladý hrdina sa musí rozhodnúť, či sú pre neho dôležitejšie hodnoty samurajského kódexu alebo ľudské životy, ktoré ako osamelý bojovník nemôže obhajovať čestnou cestou. Postupom času sa naučí niekoľko ninjovských a brutálnych praktík, vďaka ktorým zaseje do sŕdc nájazdníkov strach z neznámeho zabijaka, Ducha Cušimy. Zachytenie vývoja postavy Jina Sakaia, jeho pochybností nad niektorými krokmi či presviedčanie samého seba, že neetické praktiky musí použiť proti Mongolom a ich spojencom, dodávajú deju správnu atmosféru.

Scenáristi si zaslúžia pochvalu aj za tvorbu vedľajších príbehových liniek. Ešte dlho budete spomínať na zlodejku Yuno, Lady Masako, senseia Išikawa či mnícha Noria, s ktorými prežijete mnoho ikonických momentov na ich ceste za spravodlivou pomstou. Počas potulovania Cušimy narazíte na kratšie questy, slúžiace ako epizódy dokresľujúce atmosféru smrti a zmaru. Riešenie úloh s nelineárnym priebehom sa premietne do vašej reputácie, vďaka ktorej sa nakoniec stanete živou legendou a pravidelným účastníkom nočných môr Mongolov.

Spôsob rozprávania však nemusí sadnúť každému. Autori totiž jasne naznačili, že sa nechali inšpirovať tradičnou japonskou kinematografiou, čo možno pozorovať v takmer každom zábere. Tempo je skôr pozvoľné, nemá cenu nikam ponáhľať, takže asi nikoho neprekvapí, že nemožno preskočiť príbehové sekvencie. Dialógy postáv obsahujú poriadnu dávku pátosu, ale toho správneho, ako vystrihnutého z japonskej verzie Shakespeara, ktorá sa priamo utápa v kontraste hrdinskej cti a ľudskej skazenosti. Občas je to síce už mierne cez čiaru (keď vybijete celý tábor lapkov a potom len vynadáte jeho veliteľovi), ale ja som si užíval každú minútu v Jinovej spoločnosti.

Čeľte nepriateľom priamo...

Dôraz na príbehovú zložku je pri Ghost of Tsushima viditeľný na každom kroku, ale oveľa viac času strávite s katanou v ruke. Čepeľ rodu Sakai sa sfarbí dočervena krvou Mongolov, lapkov a ďalších nepriateľov, ktorí budú stáť v ceste Jinovej verzie spravodlivosti. Spočiatku sa budete držať tradícií a kódexu bušidó, takže sa budete spoliehať na svoje šermiarske zručnosti. Postupne si osvojíte štyri bojové štýly, ktorých prepínanie podľa vybavenia vašich súperov je v zápale boja úplne prirodzené. Po niekoľkých hodinách boja už poznáte, aký výpad si na vás nepriateľ chystá, takže ho vykryjete či uhnete a následne zasadíte smrteľnú ranu do odkrytého miesta.

V priebehu hry budete narážať na stále silnejších nepriateľov, ale s každým si možno vydiskutovať nesúhlas s inváziou pekne naférovku, po samurajsky. Najskôr ich vyzvete, aby sa vám postavili čelom, počas niekoľkých sekúnd zredukujete ich rady na polovicu a potom vás už nerozhodia ani mongolské podlé triky ako hod traskavinou pod nohy. Zdatní šermiari nakoniec vďaka zostave komb a špeciálnych úderov budú vyzerať ako krvilační tanečníci bez milosti trestajúci naivitu svojich oponentov. Napriek tomu vám dám jednu priateľskú radu, ktorá vám ušetrí veľa nervov: podobne ako v Zaklínačovi 3 si čo najskôr kúpte zručnosť na vykrývanie vystrelených šípov, ktoré vo vašej stratégii môžu narobiť poriadnu paseku.

Priznám sa, že som sa väčšinu času snažil v Ghost of Tsushima správať ako správny samuraj a aj proti veľkej presile som nastavoval svoju čestnú tvár (o to viac ma naštvali výhrady lorda Šimury, ktorý ma kritizoval za nedôstojné bojovanie). Keď som náhodou padol rozsekaný na cucky, skúsil som sa nepriateľovi postaviť znova, s väčším rešpektom a opatrne (v tom veľmi pomôžu bleskové nahrávacie časy). Ghost of Tsushima vás nebude trýzniť vysokou obtiažnosťou ako Sekiro, ale v súbojoch nezvíťazíte za babku. Oplatí sa zachovať pokoj, disciplínu a skôr defenzívne reagovať na vývoj situácie, než sa bezhlavo hnať dopredu.

...alebo ich strašte v tieňoch noci

Veľa z vás sa však radšej vydá cestou Ducha desiaceho nepriateľov svojou démonickou všadeprítomnosťou a neľútostným prístupom. Vďaka osvojeniu mongolských praktík, zavedeniu strelného prachu do svojho arzenálu a schovávaniu v tieňoch zlikvidujete behom pár chvíľ celý tábor bez toho, aby ste spôsobili akýkoľvek rozruch. Ninjovské postupy, zákerné (tzn. nečestné) zabíjanie zo zálohy a skryté ostreľovanie nepriateľov z luku (napríklad výbušnými šípmi) sú jasnou odpoveďou na to, prečo sa v dohľadnej dobe nedočkáme presťahovania Assassin's Creed do Číny alebo Japonska. Ghost of Tsushima sa totiž v niektorých momentoch hrá dosť podobne a mnoho mechanik dokonca predstavuje lepšie.

Predovšetkým pohyb v dedinách a táboroch, počas ktorého sa môžete schovať do trávy, preplížiť sa pod domom či vkĺznuť do stavenia strechou, by v Ubisofte mohli okopírovať v prospech všetkých. Nejde o tradičný AC™ parkour, ale skôr o využívanie všetkých možností v rámci zabijáckej taktiky, v ktorej veľkú úlohu hrá vystreľovací hák. Mongoli totiž málokedy kontrolujú priestory nad svojimi hlavami, takže sa môžete nečujne pohybovať ich ležaním, pôsobiť nezmerné škody a desiť tak nepriateľov, ktorí občas zahodia svoje zbrane a vezmú do zajačích. Je sympatické, že vám autori až na niekoľko miest v príbehu ninjovské praktiky nijako nenútia, ale nakoniec sami prídete na to, že si v niektorých momentoch dosť uľahčíte postup.

Na tomto mieste ma trošku mrzí, že si scenáristi nepohrali viac s možnosťou „schizofrenického hrdinu“ v štýle Zorra. V samurajskom brnení by sme mohli pobehovať po Cušime ako vznešený lord Jin Sakai ctiaci všetky tradície, zatiaľ čo v inom prevlečení a s maskou cez tvár by sme desili nepriateľa ako hrôzostrašný Duch ostrova. Namiesto toho vás každý okamžite spozná a sám hrdina sa ku všetkým neprávostiam dobrovoľne prizná s tým, že bolo potrebné ich urobiť. Pritom výmena oblečenia má významný vplyv na hrateľnosť – v brnení znesiete viac rán, ako rónin sa lepšie zakrádate a v odeve lukostrelcov sa zlepšia ďalekonosné útoky.

Slepá mapa núti k objavovaniu

Ghost of Tsushima sa v mnohom podobá tradičným akčným adventúram s otvoreným svetom s chladnými zbraňami v hlavnej úlohe, a preto sa ponúka porovnanie s tretím Zaklínačom alebo poslednými dvomi dielmi asasínskej série Origins a Odyssey. Hranie za Jina Sakaia sa totiž často uberá úplne iným smerom. Zabudnite na nekonečnú honbu za lepším vybavením, tu sa lootovať nebude. Od začiatku šviháme katanou a tantom svojho klanu a v priebehu hry ich postupne vylepšujete u majstrov kováčov. O niečo viac sa môžete realizovať vo výbere oblečenia a ochranných amuletov so špeciálnymi zručnosťami, ale pokrývka hlavy či maska na tvár majú iba kozmetický význam.

Namiesto hromady haraburdia padajúcich z nepriateľov sa tak budete venovať krajine ostrova Cušima, pri ktorej sa oplatí prešmejdiť každý kút. Tú nájdete klanovú vlajku, inde líščí brloh, ktorého obyvateľ vás dovedie k svätyni Inari, alebo pokojné miesto na skladanie poézie haiku. Lenže aj tu ide Ghost of Tsushima proti prúdu, pretože na objavovanie zaujímavých miest vás nikto netlačí a navyše na mape na začiatku netrčia žiadne klasické otázniky (lovcom trofejí sa začínajú potiť ruky, že?), ale lokáciu musíte objaviť sami.

Občas vás nasmeruje zachránený rukojemník (nelogicky aj cez pol ostrova), oslobodením dediny z pazúrov Mongolov sa odkryje časť mapy, a pokiaľ budete vnímaví, tak vás k utajenému táboru či termálnym prameňom dovedú sami duchovia ostrova (magický vietor, poletujúci vták či pramienok dymu na obzore). Ja som sa veľakrát nechal strhnúť miestnou krajinou tak, že som sa hodiny brodil snehom sem a tam, aby som objavil zapadnutý chrám, ku ktorému viedla zákerná cesta po skalách, ako by séria Uncharted z oka vypadla. Počas recenzného hrania som prešmejdil každý kút, odhalil všetky tajomstvá a neľutujem ani minúty z približne päťdesiatich hodín, ktoré som na Cušime strávil.

Cušima ako z bedekeru

Počas hrania ste vždy na dosah relaxačným momentom, napríklad pri počúvaní melódií píšťalky meniacej počasie. Ghost of Tsushima totiž vyzerá úžasne, takže som sa mnohokrát zastavil a nemo pozeral na dianie na obrazovke. Počas celej svojej recenznej kariéry som neurobil toľko screenshotov ako v poslednom týždni, každý by pritom mohol skončiť ako plagát na stene či ako tapeta plochy počítača. Môže za to ako úžasný fotorežim s obrovským počtom rôznych posúvačov efektov, tak grafický stav hry, ktorý však nie je bez chybičky. Bohužiaľ tu musím vzniesť výčitku smerom k občasným bugom a glitchom, ktoré trápia veľký počet digitálnych otvorených svetov.

Fyzika Ghost of Tsushima sa občas zblázni a prepadnete mostom, vyletíte do vzduchu (pamätáte varenie elixírov v Kingdom Come: Deliverance?) alebo vidíte levitujúcu mŕtvolu. Je to veľká škoda, pretože na príbehu Jina Sakaia možno vidieť obrovský kus práce s dôrazom na detail. Odtrepanie krvi z meča, utretie o rukáv, prehrabnutie trsov trávy pri prejazde lúkou či len vír lístia vo vetre – to všetko budete chcieť vidieť stále dokola. Pochvalu si zaslúži tiež mimika postáv a ich pohyby, aj keď sa občas prelínajú textúry vrstiev oblečenia a pohyb pier nezodpovedá hovorenému japonskému dabingu, v ktorom je zážitok ešte o sto percent lepší (spoločne s čiernobielym kurosawovým filtrom).

Zakončenie PS4 generácie ako hrom

Keď kolega Filip Nemec s nadsádzkou napísal v recenzii The Last of Us Part II, že keby všetky hry vyzerali ako ona, nebola by nutná nová generácia konzol, len som sa pousmial. Dnes by som sa pod to pokojne podpísal. Ghost of Tsushima vyzerá svojím romantizovaným spôsobom nádherne a ukazuje Japonsko v tom najlepšom svetle. Navyše som si mohol vďaka skvelému prekladu do češtiny užiť celý príbeh Jina Sakaia v originálnom znení, čo ešte umocnilo moje pocity. Od prvej minúty som sa nechal unášať parádnym príbehom s ešte lepšími vedľajšími questami, podľahol som variabilite prostredie lákajúcej na prieskum a užíval si rôznorodé bojové štýly proti zlepšujúcim sa nepriateľom.

Tvorcovia zo Sucker Punch namixovali overené herné mechaniky akčných adventúr s otvoreným svetom a priniesli jedinečnú hru zo stredovekého Japonska. Bohužiaľ v dnešnej uponáhľanej dobe nebude každému voňať postupné objavovanie lokácií, pomalšie tempo a nemožnosť preskočiť videosekvencie. Pre mňa sa však táto PS4 exkluzivita vychádzajúca 17. júla pravdepodobne stala kráľom letnej sezóny.

Táto recenzia bola napísaná na PS4 Pro verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Ghost of Tsushima: záverečné hodnotenie