Bitcoin (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ)

Čo všetko sa v článku o bitcoinoch dozviete?

1. Prečo Bitcoin vznikol: Odluka peňazí od štátu
2. Čo je Bitcoin?
3. Bitcoin ako deflačné peniaze
4. Bitcoin a monetárna ekonómia
5. Ťažba a vytváranie bitcoinov
6. Ako funguje bitcoinová peňaženka?
7. Priebeh bitcoinovej transakcie
8. Čo vlastne Bitcoin rieši po technickej stránke
9. Ako získať a ako kúpiť bitcoin?
10. Ako a kde bitcoinom zaplatiť?
11. Odporúčané čítanie a podcasty
12. Bitcoin v reálnom živote – akcie, meetupy a komunita
13. BTC a EUR – aký je kurz a cena bitcoinu?

Prečo Bitcoin vznikol: Odluka peňazí od štátu

Bitcoin má oveľa väčší presah, než si väčšina ľudí uvedomuje. Bitcoin nemožno pochopiť v priebehu chvíle, ani po prečítaní jedného článku a ani po účasti na jednej kvalitnej prednáške. Najtrefnejšie prirovnanie je živý organizmus, ktorý žije svojím vlastným životom. Vyvíja sa, prispôsobuje, rozmnožuje a bráni. Iní ho opisujú ako vírus či trójskeho koňa, ktorý nezištne nabúrava a opravuje to, čo je na tomto svete zle.

V minulosti vnímali mnohí Bitcoin iba ako platobný prostriedok – akýsi lepší PayPal či Apple Pay. Skutočnosť je však taká, že Bitcoin je ďaleko bližšie plnohodnotným peniazom, než obyčajnému platobnému inštrumentu. Jednou zo základných vlastností peňazí je funkcia uchovávateľa hodnoty; v peniazoch by malo byť možné si sporiť. Súčasné štátne peniaze o túto funkciu prišli, pretože všetky meny sveta sú viac či menej inflačné.

Zatiaľ čo štáty môžu peňazí vytvoriť limitne neobmedzené množstvo, bitcoinu nikto nevytvorí viac ako finálnych 21 miliónov jednotiek. Bitcoin sa tak v priebehu rokov ukazuje ako vhodná obrana proti štátnej menovej politike. V Bitcoine si možno opäť sporiť.

Okrem vrátenia funkcie úspor má Bitcoin potenciál zásadne premeniť aj globálnu ekonomiku. Neobmedzené inflačné štátne peniaze motivujú všetkých bez výnimky – jedincov, domácnosti, firmy aj štáty – zadlžovať sa, pretože dlh je postupom času odmazávaný infláciou. Spoločnosť fungujúca na neštátnych, neinflačných peniazoch by naopak bola postavená na zdravších základoch, kde je možné utrácať iba to, čo sme predtým zarobili a ušetrili.

História ľudstva je poznačená neustálym zneužívaním peňažného monopolu zo strany vladárov a štátov – v prípade Bitcoinu takým monopolom nikto nedisponuje. Bitcoin sú skutočne neutrálne peniaze.

Bitcoin skrátka nie je ničím menším, než odlukou peňazí od štátu. V oblasti peňazí dnes funguje čistý monetárny socializmus: celý finančný systém je riadený centrálnou bankou, funguje na špeciálnych privilégiách, a privilegované inštitúcie sú pri problémoch zachraňované na úkor ostatných sektorov ekonomiky.

Čo je bitcoin?

Bitcoin je prvá a najpoužívanejšia kryptomena. Spustená bola dňa 3. 1. 2009 programátorom (alebo skupinou programátorov) vystupujúcim pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. Bitcoin umožňuje uskutočňovať platby komukoľvek na svete – nie je potrebný žiadny bankový účet či registrácia; iba stiahnutie niektorej z mnohých bitcoinových peňaženiek. Globálne platby sú umožnené s pomocou peer-to-peer technológie, ktorá funguje bez akéhokoľvek ústredného správcu. Spracovanie transakcií a emisie (ťažba) sú vykonávané kolektívne, právo zapisovať nové transakcie vyhráva v priemere každých desať minút ten, kto poskytne adekvátny dôkaz o vynaložení dostatočného počítačového výkonu (tzv. proof-of-work). Transakcie sú zapisované do decentralizovanej databázy blockchainu.

Tvorca bitcoinu Satoshi Nakamoto nevytvoril bitcoin len tak „od stola“. V bitcoinovom whitepaperi odkazuje Satoshi na niektoré predchádzajúce projekty, na ktorých technologických poznatkoch staval. Išlo najmä o projekty vzídené zo skupiny tzv. cypherpunks – hackerských aktivistov, ktorí sa usilujú o posilnenie slobody s pomocou technológií zlepšujúcich súkromie v digitálnom prostredí. Satoshi konkrétne spomína projekty Hashcash a b-money. Bitcoin je elegantným prepojením niekoľkých technologických poznatkov. Ide najmä o:

• Kryptografický hash: hash je výsledkom matematickej funkcie, ktorá z ľubovoľne dlhého textu či čísla vytvorí reťazec s fixnou dĺžkou. Ide o jednostrannú matematickú funkciu – hash je z textu či čísla jednoduché vytvoriť, je však nemožné z hashu spätne odvodiť pôvodný text či číslo (iným spôsobom, než skúšaním všetkých možností). Hash je ďalej veľmi jednoduché overiť. Vyskúšajte si sami: zo slova bitcoin vždy vzíde hash 6b88c087247aa2f07ee1c5956b8e1a9f4c7f892a70e324f1bb3d161e05ca107b. Tu sme využili hashovaciu funkciu SHA-256, ktorú využíva Bitcoin.
• Proof-of-work: ťažiari musia v rámci Bitcoinu poskytovať tzv. dôkaz prác (proof-of-work). Dôkaz dodávajú vo forme hashu, ktorý spĺňa požiadavku definovanú bitcoinovým protokolom. Požiadavkou je, aby bol hash čo najmenší, tj. v praxi, aby mal na začiatku určitý počet núl. Čím viac núl, tým ťažšie je taký hash nájsť. To zaisťuje, že transakcie do blockchainu zapisujú iba tí, ktorí vynaložili dostatočnú energiu (na odradenie od motivácie podvádzať), a že bitcoinové bloky vznikajú v priemere každých desať minút (pre predvídateľné uvoľňovanie nových bitcoinov do obehu).
• Reťazenie hashov: jednotlivé bitcoinové bloky na seba nadväzujú cez odkazovanie na hash predošlého bloku. Celý blockchain je tak reťazec na seba nadväzujúcich blokov, od prvého Genesis bloku až do dnešného dňa.
• Páry kryptografických kľúčov:  základným identifikátorom v rámci Bitcoinu je tzv. privátny kľúč. Ide o alfanumerický reťazec vygenerovaný kryptografickou funkciou. Z privátneho kľúča je možné vygenerovať verejné kľúče, z ktorých je potom možné vygenerovať bitcoinovú adresu na prijímanie platieb. Utrácať bitcoiny na takto vygenerovanej adrese potom môže len a iba zodpovedajúci privátny kľúč. Na generovanie privátnych kľúčov využíva Bitcoin algoritmus ECDSA.

Bitcoin funguje už cez 12 rokov bez jedinej odstávky – naposledy prišlo na zastavenie bitcoinovej siete na niekoľko hodín v roku 2013. Počas tejto doby došlo k mnohým technologickým vylepšeniam, hackom bitcoinových búrz a služieb, snahám o reguláciu a zákaz. Bitcoin však stále beží a oslovuje ďalších a ďalších programátorov, ekonómov, investorov aj bežných ľudí, ktorí hľadajú prostriedok na uchovanie kúpnej sily, ktorý nie je možné jednoducho konfiškovať či devalvovať.

Bitcoin ako deflačné peniaze

Celkový počet bitcoinov nebude nikdy vyšší ako 21 miliónov. Nejde pritom o nejaký planý sľub vývojárov, ale o limit, ktorý je zabudovaný priamo do bitcoinového protokolu – súboru pravidiel, ktoré definujú, čo vlastne Bitcoin je. Na dodržiavanie protokolu dohliada decentralizovaná sieť tzv. nodov – plnohodnotných uzlov siete. Tých na svete beží rádovo desiatok tisíc.

Hoci celkový počet bitcoinov nikdy nepresiahne 21 miliónov, počet bitcoinov v obehu bude v skutočnosti nižší a pravdepodobne bude klesať. Už teraz vieme, že zhruba 6,1 milióna bitcoinov sa nepohlo dlhšie ako 5 rokov. Pravdepodobne ide o bitcoiny, ku ktorým majitelia stratili privátne kľúče. Toto číslo bude vplyvom neopatrného zaobchádzania s privátnymi kľúčmi pravdepodobne rásť. Bitcoin tak predstavuje deflačnú menu – menu, v ktorej počet jednotiek v obehu s časom klesá.

Vyššie uvedené v praxi znamená, že s pravdepodobným rastom hodnoty bitcoinov sa bude potrebné množstvo mincí pre nákup tovaru zmenšovať. Priemerná veľkosť transakcie sa zníži a čím ďalej tým viac budeme namiesto celých bitcoinov uvažovať v satoshi. Niektoré bitcoinové projekty – napríklad platobná nadstavba Lightning Network – s týmto už dopredu počítajú a uvádzajú všetky hodnoty práve v jednotkách satoshi.

Nezávislosť bitcoinu od akejkoľvek autority je základným pilierom jeho dôveryhodnosti. V rámci bitcoinovej komunity sa postupne zažilo heslo „nedôveruj, overuj“ (don't trust, verify) – všetok zdrojový kód, rovnako ako rôzne softvérové implementácie a infraštruktúra okolo (napr. peňaženky), sú otvorené a transparentné. Každý si tak môže overiť, že Bitcoin skutočne funguje tak, ako ostatní tvrdia – a že napríklad uvoľňovanie nových jednotiek do obehu nemôže nikto zmeniť.

Bitcoin a monetárna ekonómia

„Fiat lux“, alebo „buď svetlo“ – podľa knihy Genesis prvé slová vyslovené Bohom. Stvoriteľ tu z prázdnoty stvoril svetlo. Dnešné národné meny s tzv. núteným obehom sa často nazývajú „fiat peniaze“ práve preto, že ich hodnota a samotná existencia plynie z príkazu; nie však Boha, ale úradníka centrálnej banky.

Centrálne banky majú ako svoj hlavný cieľ starostlivosť o cenovú stabilitu. Cenovú stabilitu definuje väčšina významných centrálnych bánk ako nízky medziročný rast koša spotrebných cien (Consumer price index – CPI). Typicky cieľ pre medziročný rast CPI – tzv. inflačný cieľ – činí 2 %. V prípade inflačných tlakov (ceny rastú rýchlejšie, než stanovuje inflačný cieľ) začne centrálna banka reštriktívnou politikou znižovať ponuku peňazí (napríklad zvýšením úrokových sadzieb), počas deflačných tendencií menovú politiku naopak uvoľní. Centrálni bankári tak zdanlivo držia opraty národných mien pevne v rukách a s pomocou svojich matematických modelov a štatistických prieskumov presne vedia, ako viesť národ k žiarivej budúcnosti stability a prosperity. V skutočnosti však centrálne plánovanie úrokových sadzieb spôsobuje nafukovanie cenových a investičných bublín, pretože nové peniaze (tvorené v rámci uvoľnenej menovej politiky) sa v ekonomike nešíria rovnomerným tempom. Novo vytvárané peniaze tak nemajú neutrálny vplyv na ekonomiku; tomuto poznatku sa hovorí Cantillonův efekt.

Bitcoin funguje na úplne odlišných princípoch. Najmä tu chýba centrálna autorita, ktorá by mohla ovplyvňovať ponuku peňazí. Satoshi Nakamoto úplne zámerne navrhol Bitcoin tak, aby bolo tempo uvoľňovania nových jednotiek do obehu úplne transparentné a dlhodobo predvídateľné. Bitcoinový protokol stanovuje, koľko nových bitcoinov sa s každým vyťaženým blokom dostáva do obehu. Ťažiari, aj všetci ostatní používatelia Bitcoinu, musia tento protokol nasledovať, ak chcú zostať súčasťou siete. Tempo uvoľňovania bitcoinov do obehu aj ich finálny počet sú teda dopredu známe a nikto s tým nemôže nič urobiť. Nové bitcoiny sú navyše uvoľňované úplne férovo – na základe vynaloženého úsilia na nájdenie správneho hashu.

Čo to znamená v praxi? Keďže Bitcoin nemá centrálne riadenú ponuku, je jeho cena na rozdiel od fiat mien skutočne trhová. Ponuka je dopredu daná a nemenná, cenu teda ovplyvňuje predovšetkým dopyt a celková trhová kapitalizácia. Krátkodobý dopyt prechádza cyklami, pre ktorých dve fázy sa zažili termíny FOMO (fear of missing out) a FUD (fear, uncertainty, doubt). Dlhodobý cenový trend je prevažne rastúci, čo zodpovedá tomu, že ľudia po celom svete ešte len objavujú hodnotu unikátnych vlastností Bitcoinu, ako sú necenzurovateľnosť transakcií a prístupnosť komukoľvek a kdekoľvek na svete. Vzhľadom na fixnú ponuku a nemožnosť projekt centrálne zastaviť či regulovať, je Bitcoin čoraz väčším počtom ľudí vnímaný ako dlhodobý uchovávateľ hodnoty.

Dotknime sa však okrem dopytu aj spomínanej trhovej kapitalizácie a zobchodovaného objemu. Trhová kapitalizácia (t. j. počet jednotiek v obehu krát aktuálna cena jednotky) dosahuje v apríli 2025 hodnotu 1,737 triliárd dolárov. Pre porovnanie, celková trhová kapitalizácia zlata je zhruba 22,819 triliárd dolárov. Bitcoin je teda oproti všetkému svetovému zlatu na zhruba desatinovej hodnote. Trhová kapitalizácia má vplyv okrem iného na cenovú volatilitu – čím bude trhová kapitalizácia bitcoinu vyššia, tým nižšie výkyvy ceny možno očakávať. Už teraz je cenová volatilita bitcoinu oproti počiatočným rokom veľmi nízka – počas roku 2011 cena bitcoinu vystúpila počas pár mesiacov z 0,3 dolárov na 30 dolárov, potom spadla na 2 doláre. Takéto výkyvy Bitcoin už v posledných rokoch nezažíva, a to práve kvôli vysokej trhovej kapitalizácii, pri ktorej je potrebný čoraz väčší objem peňazí k rovnakým percentuálnym výkyvom v cene.

Napriek tomu je Bitcoin na pomery tradičných finančných trhov stále veľmi volatilný (nehovoriac potom o ďalších kryptomenách, ktoré majú trhovú kapitalizáciu oveľa nižšiu). Obchodovanie Bitcoinu je veľmi stresovou záležitosťou okrem iného aj preto, že kryptomenové burzy sú otvorené 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Dlhodobo najbezpečnejšou stratégiou sa javí tzv. DCA, čiže dollar-cost averaging, po slovensky sporenie. Pravidelné odkladanie menších čiastok do Bitcoinu je psychologicky oveľa znesiteľnejšie, než snaha časovať trh, a spravidla vedie k tomu, že si daný jedinec svoje bitcoiny dlhodobo udrží a nepredá v panike na lokálnom dne.

DCA 100USD per month in #Bitcoin, #Gold, #Fiat pic.twitter.com/arpfImRnLM

— Carl ₿ MENGER ⚡️🇸🇻 (@CarlBMenger) March 27, 2024

Ťažba a vytváranie bitcoinov

Nové bitcoiny sú generované prostredníctvom procesu ťažby. Ťažbu možno opísať ako „matematickú lotériu“ – právo na zaradenie transakcií do bloku a pripojenie tohto bloku na koniec blockchainu vyhráva ten, kto podá dôkaz o vynaložení dostatočného množstva výpočtového výkonu. Dôkaz je podávaný v podobe hashu začínajúceho na určitý počet núl. Ako sme si uviedli vyššie, takýto hash je ťažké nájsť, no jednoduché overiť. Prečo vlastne musia ťažiari vynakladať vysoký výpočtový výkon, ktorý zákonite znamená aj spotrebu veľkého množstva energie? Preto, aby systém mohol fungovať bez centrálneho správcu, a zároveň aby jeho účastníci boli odradení od podvodov. Zapisovať transakcie tak môžu iba tí, ktorí si toto právo „kúpia“, a cena za toto právo sa dynamicky mení tak, aby bolo vždy výhodnejšie prijať odmenu za vyťažený blok, než sa snažiť podviesť ostatných.

Odmena za vyťaženie bloku je dvojzložková: ťažiar získa novovytvorené bitcoiny a zároveň aj transakčné poplatky transakcií, ktoré do bloku zaradil (a tým ich potvrdil ako vykonané). Novovytvorené bitcoiny sú doteraz hlavnou zložkou ťažobnej odmeny – viac ako 90 % celkovej odmeny pochádza práve z titulu novovytvorených bitcoinov. Spočiatku to bolo 50 bitcoinov každých 10 minút, pričom každé 4 roky sa táto tzv. block subsidy delí na polovicu. Emisia bitcoinu teda vyzerá takto:

1. 2009 – 2012: 50 bitcoinov každých desať minút
2. 2012 – 2016: 25 bitcoinov každých desať minút
3. 2016 – 2020: 12,5 bitcoinu každých desať minút
4. 2020 – 2024: 6,25 bitcoinu každých desať minút
5. 2024 – 2028: 3,125 bitcoinu každých desať minút
6. ...a tak ďalej, až do roku zhruba 2140, kedy bude vyťažený posledný zlomok nového bitcoinu.

Ťažiari sú tak v prvých rokoch existencie systému motivovaní predovšetkým novo vzniknutými bitcoinmi, postupom času však musí začať prevládať zložka plynúca z transakčných poplatkov. Možno predpokladať, že okolo roku 2030 tak bude bezpečnosť systému závisieť predovšetkým od transakčných poplatkov, nie novovznikajúcich bitcoinov. Je preto mylné označovať Bitcoin za systém s nízkymi transakčnými poplatkami – tie v priebehu času budú skôr rásť, a mala by tým pádom rásť aj ekonomická hodnota každej jednotlivej transakcie.

Ako funguje bitcoinová peňaženka?

Než sa dostaneme k priebehu bitcoinových transakcií, je sa potrebné zoznámiť s kľúčovým prvkom pre interakciu s Bitcoinom – bitcoinovou peňaženkou. Tá umožňuje bitcoiny prijímať, ukladať a platiť s nimi.

Bitcoinová peňaženka je softvér spravujúci používateľove privátne kľúče. Peňaženka sa môže nachádzať v mobilnom telefóne, notebooku, či v špecializovanom zariadení nazvanom hardvérová peňaženka. V peňaženke má používateľ schovaný svoj privátny kľúč, ktorým kryptograficky podpisuje bitcoinové transakcie. Je absolútne zásadné, aby mal používateľ privátne kľúče vždy pod svojou kontrolou. Tomu sa bližšie venujeme v článku Hardvérové peňaženky – Ako bezpečne uchovávať bitcoin a ďalšie kryptomeny?

Verejná bitcoinová adresa je generovaná z privátneho kľúča a ide o reťazec čísel a písmen; adresu je možné prirovnať k číslu bankového účtu. Privátny kľúč oprávňuje na útraty bitcoinov, ktoré ležia na adresách, ktoré boli z privátneho kľúča generované. Bitcoinovú adresu môžete zverejňovať, avšak vždy s vedomím, že v takom prípade sa môže každý, kto adresu videl, pozrieť na zostatok (nemôže s ním však disponovať, pretože nemá zodpovedajúci privátny kľúč).

Priebeh bitcoinovej transakcie

Bitcoin umožňuje komukoľvek na svete posielať finančné prostriedky s jednoduchosťou podobnou emailu. Nezáleží na tom, kde na svete sa človek nachádza, koľko má rokov, akého je vierovyznania či národnosti, či je práve noc, víkend či sviatok. Jediné, na čom záleží, je, či má používateľ pripojenie na internet a či má vo svojej peňaženke bitcoiny.

Ak chcete niekomu poslať bitcoin, potrebujete na to len dve veci – bitcoinovú adresu príjemcu a svoj privátny kľúč.

Platba je realizovaná tak, že v peňaženke zadáte požadovanú čiastku (v bitcoine či štátnej mene) a bitcoinovú adresu príjemcu. Po vašom potvrdení zadaných parametrov peňaženka vygeneruje bitcoinovú transakciu, podpíše ju vašim privátnym kľúčom a odošle podpísanú transakciu ďalším bitcoinovým uzlom. Podpísaná transakcia neobsahuje privátny kľúč – iba jeho „odtlačok“ vo forme kryptografického podpisu, ktorý je platný len v rámci jednej konkrétnej transakcie (t. j. tento podpis nemožno zneužiť na odcudzenie bitcoinov). Z povahy blockchainu vie každý v bitcoinovej sieti o všetkých existujúcich transakciách. Každá validná (správne podpísaná) transakcia sa totiž šíri sieťou distribuovaných uzlov, z ktorých niektoré uzly sú tzv. ťažobné – tu dochádza k finálnemu potvrdeniu transakcií vo forme ich zaradenia do bloku transakcií a pripojenie tohto bloku do blockchainu.

Za transakciu je potrebné zaplatiť poplatok, pričom výšku poplatku dopredu určuje používateľ. Priemerná výška poplatkov v bitcoinovej sieti prechádza značnými výkyvmi – niekedy prechádzajú transakcie s minimálnymi poplatkami (v ráde jednotiek centov), inokedy je dopyt po rýchlom potvrdení transakcií vyšší a priemerné poplatky dosahujú rád jednotiek či desiatok dolárov. Aj vzhľadom na to, že v budúcnosti budú transakčné poplatky rásť (keďže sa bude postupne znižovať block subsidy), je odporúčanie, aby sa všetci používatelia Bitcoinu naučili pracovať s transakčnými poplatkami. Na to slúžia nástroje ukazujúce aktuálnu štatistiku transakcií čakajúcich na potvrdenie, ako je  Mempool.Space.

Vyššie uvedené však neznamená, že bitcoinové transakcie budú za všetkých okolností drahé. K udržateľnosti menších transakcií (či dokonca mikrotransakcií) s nízkymi či dokonca nulovými poplatkami sa postupne zavádza škálovacie riešenie v podobe mimoblockchainových transakcií, tzv. Lightning Network. Viac o tomto riešení si môžete prečítať v našom článku Lightning Network (Všetko čo chcete vedieť).

Podpísaná bitcoinová transakcia je z vašej bitcoinovej peňaženky rozoslaná celej bitcoinovej sieti. A v tejto chvíli prichádzajú na rad ťažiari. Tí overia platnosť transakcie, zahrnú ju do nového bloku spolu s ďalšími transakciami, a tento blok následne celý potvrdí (vyťaží) a zaradí do blockchainu. Blockchain totiž nie je nič iné, než reťazec na seba nadväzujúcich blokov s transakciami.

Pri bitcoinovej transakcii vždy sledujete počet potvrdení (confirmations). Transakcia bez potvrdenia je iba v pamäti uzlov, nebola však zatiaľ vyťažená. Prvé potvrdenie podáva informáciu o tom, že bola transakcia ťažiarom zaradená a vyťažená v poslednom bloku. Ďalšie potvrdenia potom znamenajú, že na tento blok ďalej nadväzujú ďalšie bloky a transakciu už nie je možné spätne zmeniť.

Pri zasielaní vyšších čiastok je vhodné čakať na vyššie počty potvrdení, ideálne 6 a viac. Dôvodom je, že transakcia môže aj pri jednom alebo dvoch potvrdeniach byť súčasťou tzv. vyprchaného bloku – viac v našom článku o kryptomenových forkoch.

Čo vlastne Bitcoin rieši po technickej stránke?

Hlavným prínosom autora Bitcoinu, Satoshiho Nakamota, je vyriešenie problému double-spendu (dvojitého utratenia) vynájdením blockchainu. Už predtým existovali rôzne distribuované databázy, ktoré by sa dali použiť ako úložisko toho, kto má koľko peňazí. Pokiaľ chce niekto previesť prostriedky z účtu na účet, musí sa nejako autorizovať, že sú to jeho prostriedky. Aby tá autorizácia fungovala bez prostredníka, môže sa použiť asymetrické šifrovanie, resp. podpisovanie asymetrickými kľúčmi. Účet by bol definovaný verejným kľúčom, a len ten, kto má zodpovedajúci súkromný kľúč, môže previesť prostriedky inam. Všetci ostatní ľahko overia, že podpis je správny, takže prostriedky naozaj posiela vlastník účtu. Rôzne metódy silného šifrovania sú známe od 70. rokov 20. storočia vynálezom RSA, teda tiež žiadna novinka (Bitcoin používa o niečo novšiu kryptografiu na báze eliptických kriviek).

Do vynálezu Bitcoinu však jeden problém stále pretrvával: ak vlastník peňazí môže podpísať transakciu posielajúcu peniaze na účet A, čo mu bráni v tom, aby v tú istú chvíľu odoslal tie isté peniaze aj na účet B? Súkromný kľúč mu tým prvým podpisom samozrejme nikam nezmizne. A ako by sa v takom prípade mala sieť správať? Typický prípad je ten, že by si niekto za peniaze niečo kúpil a potom by chcel peniaze vrátiť. Kupec vytvorí transakciu, ktorá z jeho účtu A prevedie peniaze na účet obchodníka B. Obchodník vidí, že má prostriedky na účte, a urobí zodpovedajúce protiplnenie (napríklad kupcovi predá tehlu zlata). Kupec vezme tehlu, odíde preč, a vytvorí inú transakciu, ktorá tie isté peniaze z účtu A prevádza na kupcov iný účet C. Ktorá z tých transakcií je správna? Tá prvá? Tá druhá? Žiadna? Čo keď obe vytvoria v rovnaký čas a každú z transakcií pošle do inej časti siete? Samotné distribuované databázy na toto nemajú odpoveď, tento stav nie je definovaný. Nedefinovaný stav by však pre obchodníka mohol znamenať stratu zlatej tehly aj kryptomeny.

🇨🇿Jedna ze zásadních věcí co řeší bitcoin, je problém platby na dálku, bez nutnosti prostředníka a bez rizika dvojí útraty.

S mincemi či bankovkami, které fyzicky předáme protistraně, neexistuje riziko dvojí útraty. Předal jsem fyzickou věc a už ji nemám.

Nicméně chceme-li…

— Josef Tětek (@JosefTetek) April 11, 2024

V tradičnom svete sa tento problém rieši tak, že pri hotovosti nie je možné (resp. ľahké) klonovať fyzické objekty. Teda je ťažké naklonovať bankovku. Obchodník (a ostatní držitelia meny) majú teda istotu, že akonáhle kupec dá svoju bankovku niekomu inému, už ju sám nemá. Pri bankových prevodoch je prostredníkom banka; banka tiež ako centrálny bod ručí za to, že ak peniaze človek odošle z účtu, nebude ich môcť poslať znova. Centrálny bod však pri Bitcoine z mnohých dôvodov nechceme.

Satoshi Nakamoto vyriešil problém tzv. „blockchainom“, čo je vlastne databáza transakcií. Idea je taká, že platí tá transakcia, ktorá sa dostane do blockchainu. V blockchaine nemôžu byť dve konfliktné transakcie, inak je celá časť začínajúca konfliktnou transakciou neplatná. V prípade dvojitého míňania blockchain nezaručuje, ktorá z transakcií bude nakoniec tá správna, no zaručuje, že to bude vždy len jedna z nich a všetci budú vedieť, ktorá to je. Takže ak obchodník so zlatom uvidí, že v blockchaine je transakcia vedúca na jeho adresu, vie, že môže kupcovi dať zlato. Pokiaľ vidí, že je v blockchaine konfliktná transakcia, zlato mu nevydá a k žiadnemu obchodu nedôjde.

Z technického pohľadu je blockchain pomerne triviálna dátová štruktúra. Je to doslova reťazec blokov, kde každý nasledujúci blok obsahuje hash predchádzajúceho bloku. Tak je zaistené, že blok s hĺbkou X môže vzniknúť až potom, keď je známy blok X mínus jedna (pretože dovtedy nie je známy jeho hash). Blok je jednoducho kus dát, kde okrem odkazu na predchádzajúci blok sú najmä tie transakcie, ktoré sa týmto potvrdzujú. Tiež je tam transakcia, v ktorej idú nové bitcoiny a poplatky z potvrdených transakcií na účet ťažiara. Pokiaľ je blok platný, ťažiar dostane odmenu. Pokiaľ by blok obsahoval konfliktné transakcie, ťažiar by si posielal väčšiu odmenu než mu patrí, či by akokoľvek inak chcel pozmeniť sieť, nikto iný jeho blok neprijme, bude ignorovaný. Iný ťažiar medzitým vytvorí paralelný blok, a odmenu tak získa on.

Bitcoin is the solution to the 'double-spend problem', a long-standing computer science problem of creating a digital unit that cannot be replicated because the entire supply is audited by thousands of independent nodes every ~10 minutes. https://t.co/ta8zszgwuo

— Anil ⚡ (@anilsaidso) January 3, 2023

Pokiaľ sa vrátime späť k obchodníkovi so zlatom, samozrejme by kupec mohol zaplatiť, nechať transakciu zapísať do blockchainu, odísť so zlatom, a potom vygenerovať paralelnú časť blockchainu k tej pôvodnej, ktorá by zneplatňovala jeho pôvodnú transakciu a potvrdzovala jeho novú transakciu. To je samozrejme nežiaduce. Tu sa uplatňuje tzv. „proof of work“ – dôkaz práce.

Je to mechanizmus, keď je tvorba bloku zámerne zložitá a musia sa na ňu vynaložiť peniaze. Myšlienka je taká, že pre to, aby mohol kupec sfalšovať tú vlastnú transakciu, by musel vyťažiť paralelné bloky rýchlejšie ako zvyšok siete. Čo nemôže, pretože toľko výkonu nemá, pretože ten by ho stál veľa peňazí. Proof of work predpokladá, že väčšinu výkonu na ťaženie budú držať ekonomicky motivovaní ťažiari, ktorí nebudú podvádzať, pretože sa im viac oplatí hrať podľa pravidiel.

Nakoľko je tento predpoklad pravdivý je otázkou, avšak v praxi by bol tento podvod natoľko drahý, že by kupec musel nakúpiť naozaj veľa zlata, aby sa mu to vyplatilo. A ak by kupoval veľa zlata, obchodník môže čakať na viac potvrdení, čím by podvod bol ekonomicky neefektívny. So vzrastajúcim počtom obchodníkom požadovaných potvrdení totiž stúpa aj počet falošných blokov nutných na realizáciu podvodu; čím viac potvrdení, tým viac by bol podvod nákladnejší.

Obchodník teda môže čakať na toľko potvrdení, aby sa podvod určite nevyplatil. Pre tehlu zlata môže chcieť napríklad 5 potvrdení, pre tonu zlata napríklad 100 potvrdení a platbu za kávu môže pokojne nechať bez potvrdenia, pretože je to malá čiastka („potvrdenie“ je počet blokov naviazaných na blok s danou transakciou vrátane tohto bloku).

Ako získať a ako kúpiť bitcoin?

Bitcoin je možné získať tromi spôsobmi. Je ho možné vyťažiť, kúpiť alebo zarobiť. Ťažba bitcoinu nie je nič jednoduché, a tak väčšine ľudí nezostáva nič iné, než si ho kúpiť za fiat peniaze alebo dostať ako odmenu za odvedenú prácu.

Nákup bitcoinu?

Čo sa týka nákupu bitcoinu, existujú dva zásadne rozdielne varianty. Bitcoiny je možné nakúpiť anonymne, teda bez verifikácie a odovzdania našich osobných údajov (meno a priezvisko, adresa bydliska, preukaz totožnosti) tretej strane, alebo s tzv. KYC/AML, čo sú smernice, ktoré vyžadujú identifikáciu zákazníka.

Bližšie k pravej podstate Bitcoinu má samozrejme prvý variant, pretože Bitcoin je predovšetkým o základných ľudských právach, ako je súkromie a sloboda.

KYC proces predstavuje veľmi závažné riziká, ktoré by bežný používateľ nemal brať na ľahkú váhu. A než ich dobrovoľne podstúpi, mal by dôsledne zvážiť všetky pre a proti. Tejto téme sa podrobnejšie venujeme v 11. kapitole článku: Decentralizovaná P2P burza Bisq – Ako správne kúpiť a predať Bitcoin? (NÁVOD)

Výplata v bitcoine

Najlepší spôsob, ako získať bitcoin, je si ho zaslúžiť alebo ho vymeniť za svoj čas, prácu a zručnosti. Takých možností zatiaľ nie je veľa, no pokiaľ viete niečo, čo vie málokto, ste expertmi v odbore a ľudia a firmy si bez vás neporadia, je veľká pravdepodobnosť, že ste v pozícii, keď zaplatené v bitcoine dostanete, ak na tom budete trvať.

Výmenou odvedenej práce priamo za bitcoiny sa šikovne vyhnete nepríjemnému a hocikedy komplikovanému procesu nákupu bitcoinu. Bitcoin je navyše jednou z najvzácnejších komodít na planéte Zem, ktorá v dlhodobom horizonte rastie na hodnote nielen z finančného hľadiska.

Okrem Alzy ponúkajú výplatu v bitcoinoch aj ďalšie firmy a spoločnosti. Ide predovšetkým o tie progresívnejšie alebo tie, ktorých business model je založený priamo na Bitcoine. Skusmo sa môžete pozrieť na pracovné pozície u Topmonks, Satoshilabs, Braiins.

Prijímanie bitcoinu

Hneď vedľa výplaty v bitcoinoch je možné bitcoin aj prijímať. Môžete predávať tovar a služby priamo za bitcoin. Spôsobov, ako obchodovať či podnikať v bitcoine, je veľa, a hoci to nie je veľmi jednoduché, rozpoznávame dva druhy prijímania platieb.

1. Prijímame naozaj bitcoin, máme privátne kľúče.
2. Využívame služby tretej strany, s bitcoinmi nikdy reálne neprídeme do styku (OpenNode, Confirmo)

Prijímanie bitcoinu v prvom prípade nie je ľahká vec. Je potrebné zvážiť, či si môžete dovoliť riziko kurzovej volatility a niekedy aj veľmi dlhého bearmarketu. Veľké firmy to majú samozrejme zložitejšie, pretože musia platiť dodávateľom a svojim zamestnancom, a preto zatiaľ radšej volia cestu služieb tretích strán, ktoré chránia príjemcu bitcoinu pred volatilitou a zaisťujú pevný výmenný kurz.

🎉New Case Study!@BitcoinAtlantis Conference: Processing 2.029416 BTC (€115,100), 8,750⚡️transactions in 3 Days, showcasing that #Bitcoin is the medium of exchange! pic.twitter.com/qOoi9x8xRf

— BTCPay Server (@BtcpayServer) March 20, 2024

Ťažba bitcoinu

Bitcoin sa dá samozrejme aj ťažiť, no doby, keď sa dal získať pomocou osobného počítača či laptopu, sú už dávno a nenávratne preč. Bitcoin sa ťaží pomocou špecializovaných ASIC zariadení, ktoré sú vyrobené na jeden jediný účel, ktorým je práve ťažba bitcoinu. ASIC minery sú drahé, neskutočné hlučné a ide o veľmi riskantnú investíciu.

Alternatívne je možné ťažiť altcoiny na tzv. GPU rigs, a vyťažené altcoiny potom vymeniť za bitcoin. Ani tu však vôbec nejde o jednoduchú záležitosť a pravdepodobnosť návratnosti investície je jedna veľká neznáma. V každom prípade sa však vyhnite cloud miningu a všetkým službám, ktoré predávajú alebo prenajímajú ťažobný výkon. Takmer vždy ide o podvod, a pokiaľ nie, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zaručene stratovú záležitosť.

Bitcoinové vekslovanie

Ideálna príležitosť, ako vstúpiť do paralelnej bitcoinovej ekonomiky, je tzv. vekslovanie. Nákup touto cestou vykonáte typicky s voľnou protistranou (napr. s vaším známym, odporúčaným profi vekslákom) po tom, čo sa cez šifrovaný messenger dohodnete na podmienkach, dátume a mieste smeny. Pri samotnej transakcii najskôr zaplatíte vo fiat mene dohodnutú čiastku (ideálne v hotovosti) a následne protistrana prevedie zodpovedajúce množstvo bitcoinu na adresu vašej peňaženky. Ide o najprirodzenejší spôsob peer-to-peer nákupu, ktorý zodpovedá tomu, ako bol Bitcoin pôvodne navrhnutý.

Najťažšou úlohou pri vekslovaní býva práve zháňanie vhodnej protistrany. S tým môže pomôcť aplikácia Vexl navrhnutá vývojármi z českej firmy SatoshiLabs, ktorá vám umožní sa spojiť s ďalšími vekslákmi z vášho blízkeho okolia anonymne a v súkromí naplánovať priebeh obchodu.

A ak ešte nemáte nainštalovanú aplikáciu Vexl, rýchlo to napravte a dosť možno budete milo prekvapení, koľko ľudí z okruhu vašich známych chce nejaký ten bitcoin predať či kúpiť. Už viac ale v našom obsiahlom návode Aplikácia Vexl: P2P trhovisko na nákup a predaj Bitcoinu vo vašom smartfóne (NÁVOD)

Ako a kde bitcoinom zaplatiť?

Hoci môže zdanie klamať, bitcoinmi už zaplatíte na množstve miest a zaobstaráte si za ne veľa vecí. Obchody aj jednotlivci prijímajú bitcoin čím ďalej tým viac, a to aj cez Lightning Network.

Platba bitcoinmi na Alze

Na Alze si môžete zaobstarať širokú škálu tovaru od všetkej elektroniky cez trvanlivé jedlo, kozmetiku, literatúru, výbavu pre dom a záhradu až po hračky, veci na šport ale aj čokoľvek ďalšie, čo práve potrebujete. Za toto všetko môžete zaplatiť bitcoinmi. Inými slovami, už dnes môžete bitcoinom pokryť značnú časť svojich nákupných potrieb.

Druhým spôsobom, ako u nás nakúpiť za bitcoin, je rýchla a lacná platba Lightningom. Či už si kupujete počítačový hardvér alebo drogériu, neváhajte ju vyskúšať. Viac o tejto platobnej metóde sa dočítate v našom článku Na Alze teraz zaplatíte bitcoinom aj cez Lightning Network.

Po zvolení platobnej metódy Kryptomenou (BTC/Lightning, ETH, USDT.) s logom Bitcoinu budete presmerovaní na platobnú bránu Confirma, kde si okrem BTC/LN môžete zvoliť aj z dvoch stablecoin USDT a USDC a tiež z niekoľkých vybraných altcoinov LTC, ETH, TRX a SOL.

Ďalšou skvelou možnosťou, ako zaplatiť za tovar na Alze vrátane využitia Lightning Network, je služba Cryptopay. Aj tá ponúka takmer nulové poplatky, a na rozdiel od bežnej platby bitcoinom zaisťuje o niekoľko úrovní lepšie transakčné súkromie.

Platba bitcoinom kdekoľvek inde

Bitcoinom sa dá nepriamo zaplatiť takmer kdekoľvek a za čokoľvek. Len je potrebné hľadať spôsoby a cestičky, ako na to. V zahraničí existujú služby podobné Cryptopay a používanie kreditných kariet je napr. v USA a Kanade bežná vec.

Pokiaľ máte finančnú disciplínu a zvládnete zostatok na kreditnej karte vyrovnať včas, môžete veselo nakupovať na kreditku všetko, čo potrebujete a ku koncu mesiaca vyrovnáte zostatok cez Cryptopay pomocou platby v bitcoine.

Platba bitcoinom cez darčekové karty a kupóny

Jednou z najpoužívanejších ciest, ako zaplatiť bitcoinom za tovar a služby, je nákup darčekových poukazov. Jednoducho kúpite darčekový poukaz a ten potom uplatníte u daného obchodníka.

Vďaka Bitrefillu môžete nakupovať bitcoinom hry a softvér, no aj ubytovanie v hoteloch alebo letenky.

Bitcoin sa nepredáva?

Možno už tušíte alebo vám ešte len dôjde, že Bitcoin je vedľa vášho času tou najvzácnejšou vecou na svete. Čo ak ale máte bitcoiny, nedostatok fiatu a potrebujete si niečo kúpiť? Ak svoje bitcoiny teraz predáte alebo ich jednoducho miniete, je dosť možné, že vás to bude v budúcnosti veľmi mrzieť. Pre tieto prípady existujú nástroje, ako je česká lendingová P2P platforma Firefish.io.

S pomocou Firefish si môžete požičať fiat bez toho, aby ste svoje bitcoiny museli predávať. Stačí zastaviť nejaké satoshi pomocou smart contractu (vlastníctva bitcoinov sa nevzdávate) a akonáhle pôžičku splatíte, zastavené satoshi budete mať opäť plne k dispozícii. Keďže ide o unikátny a veľmi dômyselný nástroj, spísali sme pre vás kompletný návod ako na to – Platforma Firefish – pôžička zabezpečená Bitcoinom

Odporúčané čítanie a podcasty

Po viac ako pätnástich rokoch existencie Bitcoinu už nemožno tvrdiť, že nie je ľahké sa o ňom niečo dozvedieť. Bol vydaný už celý rad kníh, článkov a podcastov – no čo je dôležitejšie ako kvantita, je ten správny, kvalitný obsah. Poďme sa teda pozrieť na odporúčanú literatúru a ďalší digitálny obsah, za ktorého kvalitu dáme ruku do ohňa.

Knihy od Braiins Publishing

Braiins Publishing je dcérske nakladateľstvo spoločnosti Braiins, ktoré sa zaoberá prevádzkou najstaršieho miningového poolu na svete, vývojom ťažobného softvéru a hardvéru. Ostrieľaní kurátori z Braiins tak hľadajú výnimočné knižné diela, ktoré stoja buď za preklad, alebo za publikáciu.

• Yan Pritzker – Vynález jménem Bitcoin
• Michael Caras – Bitcoinové peníze
• Josef Tětek – Bitcoin: Odluka peněz od státu
• Josef Tětek – Bitcoin: Návrat zdravých peněz
• Saifedean Ammous – Bitcoinový standard
• Gigi – 21 lekcí: Co mě naučil pád do bitcoinové králičí nory
• Michal Novák – Lightning Network: Platby budoucnosti
• Kamil Bouška – Velká kniha o Bitcoinu aneb Finanční gramotnost pro každého

A že neviete, po ktorej knihe siahnuť ako prvej? Možno vám to príde úsmevné, no práve detská kniha Bitcoinové peníze od Michaela Caracasa objasňuje podľa našich skúseností Bitcoin nielen deťom, no predovšetkým dospelým. Skvele sa číta aj 21 lekcí: Co mě naučil pád do bitcoinové králičí nory, a ak chcete vedieť viac, na nič nečakajte a vrhnite sa na Odluka peněz od státu a pokračujte knihou Návrat zdravých peněz od Josefa Tětka.

Podcasty

V našich končinách je možné s čistým svedomím odporučiť podcast a youtubový kanál STACKUJ.cz od autora niekoľkých kníh a radu našich článku – Josefa Tětka. V podcaste sa stretnete s množstvom zaujímavých hostí a dozviete sa nielen kľúčové informácie, no nazriete aj do denných životov známych osobností z bitcoinovej komunity, s ktorými Josef preberá pestré témy z bitcoinového odvetvia, ale aj života samotného.

Na youtubovom kanále STACKUJ.cz sa tak budete mať možnosť stretnúť s poprednými bitcoinovými OGs, ako sú Marek Palatinus aka Slush a Pavol Rusnák aka Stick ze SatoshiLabs, Janem Čapkem a Pavlem Moravcem z Braiins, ale aj s množstvom ďalších zaujímavých osobností z českej a slovenskej bitcoinovej scény.

Bitcoin v reálnom živote – akcie, meetupy a komunita

Jednou zo zdanlivo najväčších bariér pri vstupe do Bitcoinu je reálny kontakt s ostatnými bitcoinermi. Človek má na samom začiatku pocit, že je na to sám a nikoho iného okolo neho Bitcoin nezaujíma, a predsa by nemohol byť ďalej od pravdy. V našich končinách sa už dlhé roky organizujú nielen lokálne, ale aj celosvetové akcie unikátneho charakteru.

Hackers Congress Paralelní Polis

Hoci nejde o rýdzo bitcoinovú akciu, zaslúži si HCPP v tejto kapitole prvé miesto. Ide o snáď najstaršiu konferenciu tohto charakteru s ešte viac unikátnym duchom miesta a atmosférou, ktorú inde nenájdete. HCPP sa koná každý rok so špeciálne vybranou témou, ktorá reaguje na posledné zmeny vo svete.

Reportáže z HCPP už tradične každoročne pokrýva Michal Rybka a rozhodne stoja za prečítanie. Michalove dojmy nájdete v našom Bitcoinovom Rozcestníku, v sekcii Reportáže.

ChainCamp a BTCPrague

Dve zásadné akcie, ktorých sa u nás každoročne môžete zúčastniť a stretnúť tisíce ľudí s rovnakým záujmom, pochádzajú z hlavy jedného z našich autorov Matyáše Kuchaře a jeho brata Martina. Tá prvá sa odohráva každoročne v Ostrave a druhá mala v roku 2023 úspešný debut v pražských Letňanoch.

ChainCamp je bezpochyby najväčšou československou akciou, ktorá sa od roku 2020 odohráva v Ostrave, spravidla v septembri. Na Chaincampe sa máte možnosť stretnúť s osobnosťami z bitcoinovej komunity, vypočuť si prednášky, zúčastniť sa workshopov, a najmä spoznať nových ľudí a nadviazať nové priateľstvá.

BTCPrague má na rozdiel od ChainCampu za cieľ byť najväčšou európskou a nekompromisnou Bitcoin-only konferenciou, ktorá priláka bitcoinerov z celého sveta. V roku 2024 prebehol druhý ročník a zúčastnilo sa okolo 10 000 ľudí. Na akcii ste mali možnosť stretnúť sa a vypočuť si talky nielen osobností z československého rybníčka, ale aj zo všetkých kútov sveta.

JEDNADVACET

A ak sa vám nechce čakať na spomínané akcie, alebo sa necítite dobre v dave ľudí, je tu komunitný projekt JEDNADVACET, ktorý má za cieľ vytvárať sieť lokálnych komunít a organizovanie meetupov. Na webe Jednadvacítky nájdete mapu ČR s odkazmi na Signálne skupiny (šifrovaný messenger Signal.org) pre vaše mesto, kalendár organizovaných akcií a množstvo ďalších užitočných informácií.

Pokiaľ na mape svoje mesto a Signálnu skupinu nevidíte, je možno ten pravý čas a príležitosť vo vašej lokalite rozbehnúť pravidelné meetupy. Neviete ako na to? Pripojte sa do materskej skupiny, kde vám ostatní pomôžu, poradia a dosť možno vás aj osobne podporia. Po vzore JEDNADVACET slovenská komunita založila web DVADSATJEDEN.

BTC a EUR – aký je kurz a cena bitcoinu?

Cena bitcoinu po niekoľkých pádoch a neustálom kolísaní kurzu narástla až do takmer závratných výšin. Budúce cenové úrovne nemôže nikto s istotou predvídať, hoci mnohí sa o to snažia. Už teraz však vieme, že ide o bezprecedentný pokus o decentralizované neštátne peniaze a po desiatich rokoch existencie sa Bitcoinu darí veľmi dobre. Aktuálny kurz (EUR) a jeho vývoj za posledné mesiace môžete sledovať napríklad na stránkach Coinmarketcap.

Aktuálny kurz bitcoinu

Každú chvíľu sa dá dočítať o kryptomene, ktorá aktuálne dosahuje vyššie zhodnotenie ako Bitcoin. Bol to však práve Bitcoin, ktorý týmto iným menám vydláždil cestu – a je svojou komunitou, počtom uzlov, objemom transakcií a množstvom kvalitných vývojárov neprekonaný, a pravdepodobne aj neprekonateľný. Pravý význam Bitcoinu ešte len svet objavuje – a nikdy nie je neskoro sa doň ponoriť a naučiť sa s ním pracovať. 

Bitcoin (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ): Autori článku