Začínali sme s počítačmi, ktoré zaplnili celé sály, a dnes držíme silu výpočtovej techniky v dlaniach. Táto cesta od monumentálnych strojov iba pre zasvätené výskumné ústavy až k osobným mobilom a všadeprítomnému cloudu je príkladom bleskového technologického pokroku. Náš článok odhaľuje, ako sa základné myšlienky a potreby v oblasti prístupu a zabezpečenia dát vyvíjali a adaptovali na meniaci sa svet, pričom nás priviedli k revolúcii v našom každodennom živote a práci.
V najstarších dobách boli počítače tak veľké, že ste jednoducho museli chodiť za nimi. Či už išlo o podnikové výpočtové strediská alebo samostatné závody, ako boli socialistické PVT (Podniky výpočtovej techniky), kde sa outsourcovali výpočtové služby, vždy išlo o budovu, alebo dokonca o komplex budov s klimatizovanými sálami, kde boli nainštalované sálové počítače. Výpočtovým strediskám sa zadávali úlohy a ony ich riešili v zásade samy od prípravy dát po rozosielanie výsledkov.
Práca s veľkými počítačmi sa zásadne líšila od tých moderných. Počítačový čas bol drahý – a tak malo každé stredisko manažment, ktorý plánoval jednotlivé úlohy podľa priorít. Programy aj dáta sa museli pripraviť vopred, potom sa naplánovali úlohy, tie sa nechali vo vhodný čas spracovať – a potom sa výsledky rozoslali zadávateľom, ktorí napríklad zistili, že urobili chyby – a všetko sa muselo urobiť znova. Tempo práce s počítačmi bolo úplne iné, práca bola cyklická a pomalšia – a to samozrejme komplikovalo život používateľom, ktorí chceli mať svoje výsledky hneď.
S postupom času sa na Západe začali objavovať minipočítače, ktoré mali rozmer porovnateľný zhruba so skriňou alebo s väčšou chladničkou, ale aj tie sa inštalovali v samostatných miestnostiach. To najpohodlnejšie, čo pre vás mohla korporácia vtedy urobiť, bolo, že vám dodali váš vlastný terminál, ktorý vám dovolil počítač využívať z vlastnej kancelárie. Terminál bola kombinácia obrazovky a klávesnice, ktorá komunikovala s počítačom textovo, s protokolmi a rýchlosťami porovnateľnými s klasickým ďalekopisom. V podstate to fungovalo tak, že ste zadali požiadavku alebo napísali príkaz – a stroj vám odpovedal.
Veľké počítače boli vtedy navrhnuté na súbežnú prácu mnohých desiatok používateľov, ktorí mohli súčasne vkladať dáta, vykonávať analýzy a ďalšiu prácu – ale takéto zariadenia boli príliš veľké na to, aby sa dali realisticky prenášať. Už v tom čase ale vznikal model klient-server, ktorý sa vyvíjal súbežne s mikropočítačovou revolúciou – a ktorý nás sprevádza v zásade dodnes, pretože veľké počítačové systémy dnes fungujú podobne.
Systém využívania cloudových aplikácií a vzdialeného prístupu k službám je vlastne dedičstvo po ére sálových počítačov, je stále veľmi podobný ako v minulosti: Využíva sa autentifikácia používateľským menom a heslom, dnes sa k nemu pridáva takzvaná dvojfaktorová autentifikácia, teda preukazovanie svojej totožnosti niečím, čo útočník mať nebude, aj keď vám získa vaše používateľské meno a heslo. Obvykle sa využívajú biometrické dáta (odtlačok prstov, podoba tváre), niekedy aj to, že vlastníte takzvaný autentizačný token, čo je napríklad USB kľúč, overený mobilný telefón alebo iné zariadenie, ktoré útočník nemá, a preto sa nemôže k vášmu účtu pripojiť.
Vysoká miera zabezpečenia prístupu je dnes potrebná. V dobách sálových počítačov fungovalo povolenie prístupu do výpočtových stredísk ako bezpečnostný faktor sám o sebe, dnes je to ale neohrabané riešenie, potrebujeme rýchlejšie a rovnako bezpečné prístupy, na čo je dnes dvojfaktorové overovanie ideálnym kompromisom medzi bezpečnosťou a pohodlím.
Je prekvapujúce, že aj keď dnes stojíme na vrchole mobilnej revolúcie a väčšinu vašich služieb môžete používať zo svojho smartfónu, tento prvok bezpečnosti stále zostáva: Váš mobil a vaše biometrické parametre sú rovnako bezpečným kľúčom, ako bolo stráženie prístupu k veľkým počítačom na samotnom začiatku mobilnej revolúcie!
i
V Alza Magazíne máme pre vás aj ďalšie články zo série Mobilná revolúcia:
Vývoj od obrích sálových počítačov k dnešným mobilným a cloudovým technológiám ilustruje revolúciu v prístupe a zabezpečení dát. Dôraz na bezpečnosť sa presunul od fyzických opatrení k sofistikovaným digitálnym riešeniam, ako je dvojfaktorová autentifikácia. Tento pokrok reflektuje nielen technologický vývoj, ale aj neustálu potrebu ochrany digitálnych informácií v stále viac prepojenom svete.
