Okysličenie krvi: smart hodinky pomôžu pri regenerácii aj aklimatizácii

Smart hodinky a meranie hladiny kyslíka v krvi – OBSAH

1. Hladina kyslíka v krvi
2. Čo to je hypoxia?
3. Ako funguje pulzný oxymeter?
4. Ako prebieha meranie?
5. Čo nám hovorí hodnota kyslíka v krvi?
6. Okysličenie krvi a tréning
7. Kedy sledovať SpO2: na lepšiu regeneráciu
8. Kedy sledovať SpO2: pri aklimatizácii
9. Pulzný oximeter: výhody a nevýhody
10. Záver: kedy a prečo si smart hodinky s oxymetrom zaobstarať?

Hladina kyslíka v krvi

Krv v ľudskom tele sa pohybuje na širokej škále odtieňov červenej farby. Podľa jej odtieňov spoznáme orientačnú mieru okysličenia – čím je krv svetlejšia, tým viac je zriedená kyslíkom, alebo lepšie a presnejšie, tým viac molekúl kyslíka je naviazaných na hemoglobín, krvné farbivo zodpovedné za charakteristickú farbu tekutiny života. Krv potom ďalej tento naviazaný kyslík transportuje ku tkanivám a orgánom. Pokiaľ tkanivá nemajú dostatok kyslíka, znižuje sa ich funkcia a časom dochádza aj k ich zlyhaniu. Nedostatočné okysličovanie tkanív sa odborne nazýva hypoxia.

Čo to je hypoxia?

Práve vo veľkých výškach môže nastať stav hypoxie. Hypoxia je stav nedostatočného okysličenia tkanív. K nemu dochádza, ako sme už spomenuli vyššie, najmä vo vyšších nadmorských výškach. Svoje by mohli rozprávať horolezci či letci. Miernu formu hypoxie asi niekedy okúsil každý, kto sa snažil niekde v Alpách vybehnúť na vrchol a zadýchal sa oveľa skôr, než bol zvyknutý napríklad pri behaní v meste.

Pri hypoxii dochádza k poruchám logického myslenia, krátkodobej pamäti a zmyslov, najmä zraku. Potenciálne ide o rizikový stav, ktorého následkom je ischémia, teda nedokrvenie orgánov, čo je rizikom najmä pri mozgu, kedy môže dôjsť až k jeho poškodeniu.

Tu si osviežme slovíčko saturácia, ktoré máme možno zafixované zo seriálov z lekárskeho prostredia. Ide o nasýtenie krvi kyslíkom. Uvádza sa v percentách, ktoré udávajú mieru kyslíka naviazaného na hemoglobín. Normálna hodnota saturácie krvi kyslíkom predstavuje 95 – 98 %. Hodnoty pod 90 % už sú hraničné a čokoľvek pod 80 % už ukazuje na zlyhávanie dýchacej sústavy. A práve pri nízkej saturácii krvi kyslíkom dochádza k hypoxii.

Príznaky hypoxie sú zrýchlený srdcový tep, zvýšený krvný tlak a rýchlejší a hlbší dych (ktorým sa telo snaží s hypoxiou vyrovnať, čo sa mu v ľahkých prípadoch často darí). Pri ďalej klesajúcom okysličení je možné zažiť aj rôzne neobvyklé stavy nevedomia. Ako prevencia, respektíve včasné upozornenie na blížiacu sa hypoxiu, môže slúžiť pulzný oxymeter, ktorý upozorní na klesajúcu saturáciu. Okamžitou pomocou (nielen v seriáli) je potom nasadenie kyslíkovej masky. Rovnaký postup nastáva pri strate tlaku v kabíne lietadla.

V praxi ako pulzný oxymeter dobre poslúži smart hodinky alebo športtester – napríklad ho majú napríklad špičkové Apple Watch 8, Apple Watch Ultra, Samsung Galaxy Watch (najnovšie už v piatej generácii), Garmin Fenix 7, Garmin Forerunner 255 a Forerunner 945, Withings Scanwatch, Huawei Watch GT 3 Pro či Huawei Watch GT 3.

Ako funguje pulzný oxymeter?

Pulzný oxymeter je relatívne jednoduché zariadenie, v ktorom je zabudovaný zdroj svetla, dve LED diódy, ktoré vydávajú svetlo pri 660 nm (červené svetlo) a 940 nm (blízke infračervené svetlo).

Ide o vlnové dĺžky, v ktorých sú spektrá okysličených a neokysličených molekúl hemoglobínu (čiže oxyhemoglobínu a deoxyhemoglobínu) najlepšie rozpoznateľné – lúč s vlnovou dĺžkou 660 nm výraznejšie absorbuje deoxyhemoglobín, pri naopak 940 nm naopak viac absorbuje oxyhemoglobín.

Lúč preniká tkanivom a vracia sa späť na detektor, ktorý meria intenzitu prechádzajúceho svetla. Preto je vhodné pulzný oxymeter umiestňovať na prekrvené a dobre presvietiteľné miesta. V medicíne je to najčastejšie ušný lalôčik alebo prst, v športe potom najčastejšie zápästie.

Ako prebieha meranie?

Vyššie popísané svetlo je pohlcované kožou, svalmi, ale aj tepnovou, žilovou a kapilárnou krvou. Nás zaujíma hodnota saturácie v okysličenej krvi.

Úlohou oxymetra je rozpoznať, koľko svetla bolo pohlteného arteriálnou krvou a koľko okolitými tkanivami. Zariadenie to inteligentne spozná preto, že objem tepennej krvi, na rozdiel od krvi v ostatných tkanivách, sa mení v závislosti od pulzu. Aj preto väčšinou rovnaký prístroj dokáže zmerať aj tepovú frekvenciu.

Výsledkom merania saturácie arteriálnej krvi kyslíkom je takzvaná hodnota sO2 (respektíve Sp02, saturácia v periférnych častiach tela), na ktorú môžeme naraziť v rôznych tabuľkách a tréningových plánoch.

Čo nám hovorí hodnota kyslíka v krvi?

Hodnota Sp02 znamená saturáciu v koncových (periférnych) častiach tela nazývanú niekedy periférne kapilárne okysličenie alebo odhad množstva kyslíka v krvi. V medicíne je možné saturáciu merať presnejšie dychovými prístrojmi alebo katétrom – tie nám vyhodia hodnoty SaO2 (saturácia arteriálnej krvi), respektíve SvO2 (saturácia žilovej krvi). To ale neznamená, že je periférna saturácia skreslený údaj – čo nemusí stačiť lekárom, môže bohato stačiť športovcom a pomôcť v tréningu.

Pokiaľ je SpO2 príliš nízke, je lepšie daný deň radšej zostať v pokoji a tréning alebo inú náročnú aktivitu odložiť. Hodnota SpO2 je dôležitým ukazovateľom pri aklimatizácii na vyššiu nadmorskú výšku. Kým je príliš nízka, a teda vaše telo si ešte nezvyklo na redší vzduch, je vhodné trénovať len ľahko alebo postupovať pomaly.

Okysličenie krvi a tréning

Priemerne telo spotrebuje asi 550 l kyslíka za deň. Tento objem sa pri športe minimálne zdvojnásobuje. S postupom času sa vďaka pravidelnému tréningu telo naučí s kyslíkom pracovať a tkanivá a orgány okysličovať efektívnejšie. Hodnota SpO2 pri záťaži je teda aj jedným z ukazovateľov našej kondície.

Adaptáciu na nadmorskú výšku je možné docieliť aj tzv. hypoxickým tréningom, čiže pobytom v špeciálnom stane simulujúcom prostredie v danej nadmorskej výške. Telo sa časom naučí kvalitne okysličovať aj za sťažených podmienok a v tých normálnych mu to potom ide o to lepšie. Ďalším príkladom môžu byť cyklisti trénujúci na náhorných plošinách južnej Ameriky, ktorí sa na riedky vzduch adaptujú prirodzene.

Kedy sledovať SpO2: na lepšiu regeneráciu

Miera okysličenia krvi sa pokladá za jeden z ukazovateľov miery regenerácie organizmu (aj keď nie jediný). Niektoré športtestery s týmto ukazovateľom pracujú a pretavujú nám ho do zrozumiteľnejších jednotiek – v prípade hodiniek Garmin Fenix je to miera únavy udávaná znižujúcou sa číselnou hodnotou. Ďalším zaujímavým záverom niektorých lekárskych štúdií je zistenie, že intenzívny tréning spojený s nekvalitným spánkom alebo v ideálnom prípade nejakým väčším popíjaním večer po tréningu (a teda nedostatočnou regeneráciou) má vplyv na zníženie hodnoty saturácie na druhý deň.

Pokiaľ sa hneď ráno po fláme pozriete, čo vám hovoria hodinky, nemusíte sa zníženej saturácie hneď desiť – v tomto prípade má jasnú príčinu. Na mieste je potom odpočinkový deň alebo len ľahký tréning či nejaké naťahovacie cvičenie a kontrola hodnoty v priebehu dňa aj ďalší deň ráno.

Kedy sledovať SpO2: pri aklimatizácii

Ak sa vydáte na vysokohorské túry a nemáte pľúca ako Reinhold Messner, môže vás prvé dni zachvátiť únava, malátnosť a zdanlivo zvýšená námaha pri výstupoch s profilom, ktorý zďaleka nie je sám o sebe tak náročný. Je to tým, že neaklimatizovaný organizmus nie je schopný dostať zo vzduchu do krvi a orgánov toľko kyslíka, koľko potrebujú. Ak tieto pocity zažívate a smart hodinky vám nižšou hodnotou kyslíka v krvi potvrdia, dajte si menšiu nálož alebo pobývajte nejaký čas vo vyššej nadmorskej výške.

Telo by sa malo postupne aklimatizovať a počas 24 až 48 hodín by ste mali podať viac-menej rovnaký výkon, na ktorý ste zvyknutý zo svojej výšky. Sledovať ale musíme viac ukazovateľov. Ako konkrétne pri aklimatizácii postupovať? Bezprostredne po príchode do výšin na hodinkách zaznamenáte oproti normálu nižšiu SpO2, ale aj vyššiu srdcovú frekvenciu (HR, heart rate) a zrýchlené dýchanie (vyššiu hodnotu RR, respiratory rate).

S postupnou aklimatizáciou postupne klesne najskôr index HR a RR – už tým sa okysličenie krvi zefektívni a organizmus nám dovolí vyššiu záťaž, aj keď sa hladina SpO2 zatiaľ možno nezmení. Hodinky môžu ukazovať aj hodnoty okolo 90 %, toho ale netreba sa báť – aj pri takých hodnotách je možné s HR a RR v normále podávať výkony, na ktoré ste zvyknutý. Po niekoľkých dňoch (zhruba od týždňa ďalej) bude stúpať aj hodnota SpO2 a organizmus sa plne aklimatizuje.

Pulzný oximeter: výhody a nevýhody

Ako sme už spomínali, hodnoty namerané pulzným oxymetrom sú veľkým pomocníkom pri plánovaní tréningov a sledovaní regenerácie. Na tomto optickom princípe fungujú aj medicínske prístroje a rozhodne nejde o žiadne šarlatánstvo a hranie sa s lúčmi svetla. Na športové účely je táto metóda dostačujúca a jedinou nevýhodou môže byť fakt, že reaguje s oneskorením, čo môže byť poznať pri intervalovom tréningu.

Pokiaľ vám nejde o zlatú medailu z majstrovstiev, nebude vás takéto oneskorenie v plánovaní a sledovaní tréningu obmedzovať. Ďalším mínusom môže byť napríklad meranie saturácie kyslíkom u chudokrvných ľudí, ktorých krv obsahuje menej hemoglobínu. Keďže pulzný oxymeter nezohľadňuje množstvo hemoglobínu, ale len pomer okysličeného hemoglobínu k celkovému hemoglobínu, môžu byť v takom prípade jeho výsledky vzhľadom na realitu nadhodnotené.

Záver: kedy a prečo si smart hodinky s oxymetrom zaobstarať?

Hodinky s pulzným oxymetrom využijú predovšetkým vrcholoví športovci a tí, ktorí chcú pracovať na posúvaní svojich limitov – či už ide o intenzívny tréning, alebo aktivity vo vysokých nadmorských výškach s nutnosťou aklimatizácie, hodinky nám poskytnú pomerne presné čísla, vďaka ktorým získame prehľad ako o aktuálnych reakciách organizmu, tak o našom zlepšení (teda napr. zrýchlenie aklimatizačného procesu oproti predchádzajúcim výstupom do výšok). Hladina kyslíka v krvi je ale tiež jedným z faktorov, ktoré je dobré sledovať v priebehu regenerácie po záťaži.

A okrem vyššie uvedených dôvodov – zahraniční odborníci a štúdie uvádzajú, že domáce meranie saturácie krvi kyslíkom môže pomôcť včas odhaliť rozvoj niektorých respiračných ochorení, ako je napríklad zápal pľúc alebo toľko skloňovaný covid-19.