Mafia: Domovina (RECENZIA) – Úctyhodný nástupca českých mafiánskych klasík

Mafia: Domovina (RECENZIA PS5) – Obsah článku

• Filmová gangsterka, ako sa patrí
• Najlepší český dabing od čias prvej Mafie
• Akčná adventúra „se vším všudy“
• Súboje s nožom bavia len chvíľu
• Màchina o cavaddu?
• Virtuálna Sicília vyráža dych
• Návrat do histórie ako budúcnosť Mafie?
• Recenzia Mafia: Domovina: záverečné hodnotenie
• HW nároky pre Mafia: Domovina PC

Filmová gangsterka, ako sa patrí

Vývojári už od oznámenia Mafia: Domovina sľubovali, že podľa vzoru Mafie 1 a 2 tu bude opäť stredobodom strhujúci príbeh a svoj záväzok splnili do bodky. Životná cesta mladého Enza Favaru, ktorý sa z tvrdo pracujúceho robotníka v sírnych baniach prepracuje na jedného z vážených členov mafiánskej rodiny Torrisi, ma chytil od prvej minúty a nebyť iných povinností, bez problémov by som si tento výlet na Sicíliu na začiatku 20. storočia vychutnala na jeden záťah. Pre kvalitne spracované mafiánske príbehy mám totiž slabosť, a ten v Mafia: Domovina medzi ne rozhodne patrí.

Húževnatý Enzo, rázny don Torrisi bojujúci proti miestnym banditom, jeho po nezávislosti túžiaca dcéra Isabella, diplomatický Luca, cholerický Cesare alebo večne skeptický Tino – v Mafia: Domovina nájdete skutočne pozoruhodný ansámbel postáv, ktorých rozdielne ambície spustia sled dramatických udalostí. Je pravda, že nie všetky boli úplne nečakané, napriek tomu som však počas hrania zažila nejeden moment prekvapenia.

Vývojármi avizovaný návrat ku koreňom série sa prejavil aj na lineárnej povahe deja. Žiadne dialógové voľby ani množstvo vedľajších úloh som tu nenašla, ale na kvalite príbehu to z môjho pohľadu nijako neubralo, práve naopak. Cutscény sú starostlivo prepletené so stealthovými či akčnejšími gameplayovými pasážami, výsledkom čoho je konzistentný a intenzívny herný zážitok, ktorý by v podstate bez problémov obstál aj ako celovečerný film... ale nebojte sa! Mafia: Domovina je pochopiteľne dlhšia ako 2 – 3 hodiny (rozsahu hry sa viac venujem v záverečnej kapitole).  

Ako fanúšička starších Mafii som mala obrovskú radosť aj z rôznych easter eggov, na ktorých zakomponovaní do hry si tvorcovia dali naozaj záležať. Drobné požmurknutia na Mafiu 1 a 2 sa tu objavujú ako zmienky v dokumentoch roztrúsených po hernom svete, potešilo ma ale tiež to, že tvorcovia sa nebáli niektorým známym postavám zo starších hier dať v príbehu veľkú úlohu a rozšíriť tak ich lore. Pre úplnosť dodám, že príbeh Mafia: Domovina si bez problémov vychutnáte aj bez hrania predošlých Mafií, pre ich fanúšikov sú však podobné easter eggy skutočnou pridanou hodnotou.

Moje ponorenie sa do príbehu či atmosféry miestami trochu narušili grafické nedostatky v podobe doskakujúcich či prekrývajúcich sa textúr alebo nedotiahnutých animácií postáv v hrateľných sekvenciách, ktoré bili do očí už v prvých gameplayových ukážkach. Nejde síce o zásadné negatíva, avšak pri tej obrovskej starostlivosti, s akou vývojári pristupovali k tvorbe herného sveta a cutscén, som v tomto smere predsa len čakala viac.

Najlepší český dabing od čias prvej Mafie

Dnes už legendárne české znenie pôvodnej Mafie (2002) dabing Mafia II a Mafia: Definitive Edition prekonať nedokázal. Aj napriek slušnému hereckému obsadeniu (v Mafia: DE sme dokonca opäť mohli počuť Mareka Vašuta či Petra Rýchleho) totiž český dabing v týchto tituloch pôsobil v niektorých momentoch kostrbato až neprirodzene (mám na mysli hlavne spisovnú reč v Mafia II).  

Vzhľadom na spomínané dôvody a tiež fakt, že mená dabingových hercov neboli pred vydaním Mafia: Domovina známe, som od hovorenej češtiny (v prípade CZ titulkov som obavy nemala) v hre neočakávala veľa. Akonáhle však Oskar Hes (Enzo), Jakub Saic (Don Torrisi), Martin Donutil (Luca), Ondřej Kokorský (Cesare) či Nikola Heinzlová (Isabella) začali predvádzať svoje hlasové umenie, moje obavy z nekvalitného dabingu sa okamžite rozplynuli, a Domovina sa vďaka tomu ihneď prebojovala na prvé miesto v mojom osobnom rebríčku herných českých dabingov.

Vyššie zmienení herci podali naprieč celou hrou fantastické výkony. Ich talent sa naplno prejavil aj v momentoch, keď postavám nebolo priamo vidieť do tváre (napríklad keď sa viezli autom či na koni a viedli dialóg) a prostredníctvom svojho hlasu dokázali dokonale predať požadovanú emóciu aj bez toho, aby im dopomáhala mimika či gestá pôvodného herca.

Okrem českého dabingu som skúšala hrať aj s tým pôvodným anglickým či sicílskym (ten sa v titule nachádza namiesto talianskeho). Druhý menovaný je určite vhodnou alternatívou, ktorá vás naplno vtiahne do sicílskeho prostredia, kvalitatívne je však na tom pochopiteľne najlepšie ten anglický. Vznikal totiž priamo pri nahrávaní motion capture s predstaviteľmi hlavných postáv a zachytáva tak ich skutočné hlasy v danom momente. Anglickému dabingu je navyše prispôsobená aj mimika postáv. 

Akčná adventúra „se vším všudy“

Pri hrateľnosti Mafia: Domovina rovnako ako v prípade príbehu platí, že pokiaľ vás bavili prvé dve Mafie, na svoje si prídete aj v Domovine. Jej gameplayové mechaniky sú totiž ako vystrihnuté z príručky o akčných adventúrach. S rivalmi dona Torrisiho si budete vybavovať účty v koridorových leveloch, ktoré vás prevedú celou Sicíliou. Vyskúšate si tak zakrádanie na miestnej policajnej stanici či v prístave, ale aj akčné prestrelky, ktorých kulisou bude napríklad vybuchujúca sopka.

Okrem pestrosti úrovní oceňujem aj väčší dôraz na stealth, ktorý v Mafia 1 a 2 nebol tak výrazný. Vďaka prvku určitého strategického plánovania ma vždy viac baví stealth, a ten v Mafia: Domovina rozhodne nesklamal. Obmedzený počet mincí či predmetov určených na odlákanie nepriateľov ma vždy motivoval uvažovať nad poradím likvidácie banditov či policajtov a celý proces ozvláštnili aj rôzne druhy nožov.

Enzo môže používať nože z troch kategórií líšiacich sa konštrukciou a odolnosťou, ktorá sa znižuje počas páčenia zámkov či bodnutí nepriateľa pri tichom zabití, ale je možné ju obnoviť brúskou (je však potrebné ju nájsť). Keďže Enzo môže mať pri sebe vždy len jeden nôž, musela som tak dopredu viac plánovať a riešiť dilemy typu: „Uprednostním jednoduchšie zabíjanie banditov z diaľky pomocou menej odolného vrhacieho noža, alebo sa vybavím pevnejším variantom?“ Ten už nemožno vrhať a musím sa tak k nepriateľom dostať pekne blízko, na druhej strane ale vďaka nemu vypáčim zámky na viacerých lootovateľných debničkách.

Ako som už ale naznačila v prvom odseku tejto kapitoly, spokojní budú aj fanúšikovia akčnejších pasáží, kde sa k slovu dostane slušná zbierka skvele vyzerajúcich aj znejúcich palných zbraní, vrátane koltov, pušiek, brokovníc – a áno, aj lupár. Množstvo munície je v Mafia: Domovina naozaj obmedzenejšie, častokrát je tak treba za pochodu meniť stratégiu v boji.

Raz som sa napríklad ocitla „na suchu“ s karabínou na diaľku, preto som musela prísť na spôsob, ako prekľučkovať medzi nepriateľskými projektilmi, vymeniť si zbraň a zároveň sa dostať k protivníkovi bližšie, pretože jedinou „voľnou“ zbraňou v daný moment bola iba na boj na blízko šitá lupara. Podobná improvizácia ma však bavila, a prestrelky boli vďaka nej ešte vzrušujúcejšie.

Vývojári tiež predstavili systém upgradov v podobe medailónov a korálikov na Enzovom ruženci, ktoré možno pozbierať v hernom svete a ich pripevnením na ruženec hlavnému hrdinovi udeliť určité buffy. Ponúkané upgrady sa mi však nezdali príliš lákavé, hru som navyše dokázala bez problémov zdolať na najvyššej obťažnosti aj bez nich. V tomto prípade však bude záležať, ako skúsený hráč sa do Mafia: Domovina púšťa a aký herný zážitok preferuje. Ruženec s upgradmi tak podľa môjho názoru nemusel v hre byť vôbec, pre niektorých ale pôjde o vítané uľahčenie priechodu hrou.

Súboje s nožmi bavia len chvíľu

Zo zverejnených promo materiálov na mňa najlákavejšie pôsobila ďalšia novinka v Mafia sérii – súboje s nožmi, ktoré sú späté ako s históriou Sicílie, tak organizovaného zločinu. Moja prvá skúsenosť s takým duelom dopadla viac ako dobre. Enzo tasí nôž, a ja opatrne sledujem pohyby nepriateľa. V jednom momente ma chce prekvapiť bleskurýchlym výpadom, na čo sa mu vyhýbam v poslednej sekunde a útok opätujem bodnutím. Bandit sa snaží kryť si hlavu rukami, ale tie mu rozrazím precíznym švihom a prihodím aj bolestivé porezanie. Ani neviem ako, súboj končí, môj sok sa dáva na útek, a ja som hladná po ďalšom dueli.

Tých som sa počas priechodu hrou dočkala hneď niekoľko, sklamalo ma však, že prebehli takmer na vlas rovnako ako ten prvý. Duely s nožmi v Mafia: Domovina plnia úlohu akýchsi boss fightov, preto som očakávala, že každý z nich ponúkne nejaký unikátny element spojený so schopnosťami daného soka. 

Niektorí protivníci prekvapili hodeným pieskom v snahe ma oslepiť alebo súborom rýchlych výpadov, pokiaľ som však stála dostatočne ďaleko, nemali vôbec šancu ma zasiahnuť. Následne už len stačilo čakať na to, kým sa nepriateľ bude kryť, jeho obranu prelomiť a bodnúť. Týmto spôsobom bolo navyše možné poraziť každého bossa, a to aj na najvyššej obťažnosti, čo je veľká škoda. 

Koncept duelov je pritom skvelým spôsobom, ako ozvláštniť gameplay a dodať mu osobitosť, celá mechanika by však musela byť posunutá na vyššiu úroveň, napríklad aj výrazne odlišnými spôsobmi boja nepriateľov. V súčasnej podobe totiž hráčov vôbec nemotivuje byť kreatívnymi a veľmi rýchlo zovšednie.

Màchina o cavaddu?

K sérii Mafia okrem zbraní neoddeliteľne patria aj špičkovo spracované dobové vozidlá, a Domovina v tomto smere za svojimi predchodkyňami vôbec nezaostáva. Na detailné spracovanie karosérií osobných áut, nákladiakov ale aj nadupaných športiakov je radosť sa pozerať a celá stupnica autentických zvukov ich motora bude hudbou pre uši nielen automobilových nadšencov. K úplnej spokojnosti mi už chýbali snáď len dobové skladby znejúce z autorádia, to bolo však na začiatku 20. storočia ešte hudbou budúcnosti.

Aj napriek týmto neoddiskutovateľným kvalitám áut som však na presun z bodu A do bodu B najčastejšie používala kone, ktoré vďaka Domovine prvýkrát v histórii docválali do série Mafia. Skvele podčiarkujú dobové zasadenie hry a prieskum rurálnych aj mestských oblastí Sicílie je za zvuku dupotu kopýt, ktorý som vďaka haptickej odozve PS5 ovládača cítila na vlastnej koži, tak nejako kúzelnejšie.

Virtuálna Sicília vyráža dych

O novej Mafii nemožno hovoriť bez toho, aby som spomenula jej herný svet, ktorý patrí medzi tie najkrajšie, aké som kedy videla. Už od prvého momentu je jasné, že pre tím z Hangar 13 bola počas tvorby virtuálnej Sicílie autenticita na prvom mieste, čo je zreteľné z obrovského množstva detailov interiérov aj exteriérových lokalít. Kolíska mafie možno v Domovine nie je taká interaktívna ako by som si predstavovala, vývojári však sľubovali skôr kulisu k príbehu, ktorú sme aj dostali.

Skvelý soundtrack sa tu počas prechádzok menšími mestami snúbi so živou vravou ich obyvateľov, ktorí v rodnej sicílčine horlivo preberajú najnovšie vyčíňanie gangov, s oduševnením rozprávajú jednu z miestnych legiend, a trhovníci sa vás snažia presvedčiť o tom, že ich sladučké cannoli nemajú široko-ďaleko konkurenciu. V záhradách pri rodinnej vile Torrisi sa zasa budete kochať citrónovníkmi, pomarančovníkmi, vozmi plnými čerstvého hrozna a budete si želať, aby sa cez obrazovku prenášala aj vôňa. 

Oceňujem tiež prítomnosť režimu Prieskumu, ktorý sa odomkol po Prológu. Ide o alternatívu k módu Voľnej jazdy z Mafie 1 a umožňuje hráčom preskúmavať Sicíliu bez akýchkoľvek obmedzení. Mohla som tu osedlať ktoréhokoľvek koňa a prevetrať všetky vozidlá, ale predovšetkým si doplniť kolekciu zberateľských predmetov. 

Návrat do histórie ako budúcnosť Mafie?

Novo predstavené mechaniky v podobe súbojov s nožmi či ruženca s upgradmi medzi silné stránky novej Mafie, žiaľ, nepatria. Tvorcom z Hangar 13 sa však aj napriek tomu podarilo predstaviť veľmi dobrý prequel, ktorý sa svojimi kvalitami môže rovnať kultovej Mafii z roku 2002. Vývojári začali konečne počúvať hráčsku komunitu a svoju pozornosť zamerali na pilovanie aspektov, ktoré odjakživa robili Mafiu Mafiou.

Výsledkom je približne 15-hodinové mafiánske dobrodružstvo, ktoré poteší milovníkov silných príbehov (navyše so skvelým českým dabingom!), prestreliek, stealthu aj detailných herných svetov a pri cene 50 euro ide skutočne o ponuku, ktorá sa neodmieta.

• Zdroje: Vlastné

Mafia: Domovina (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Táto recenzia bola napísaná pre PS5 verziu hry. Kľúč na recenziu poskytol distribútor Cenega.

Všeobecne by sa dalo povedať, že Mafia: Domovina v recenziách dopadla veľmi dobre. Návrat ku koreňom série však podľa niektorých nedopadol úplne bez problémov, hlavne po stránke gameplaya, ktorý časť recenzentov opisuje ako príliš generický, miestami až obmedzujúci, objavila sa aj kritika voči zastaralému level dizajnu. V iných recenziách je zasa hrateľnosť opisovaná ako jednoduchá, ale efektívna a zábavná, gameplay novej Mafie tak bude pravdepodobne komunitu fanúšikov rozdeľovať. Podľa mnohých hráčov tiež tvorcovia premárnili potenciál nádherného herného sveta, keď z neho neurobili open-world.

Virtuálna Sicília sa však inak teší veľmi pozitívnemu prijatiu, a hráči oceňujú obrovskú mieru detailov, ktorú si navyše možno užívať plnými dúškami v režime Explore (variant na Voľnú jazdu z prvej Mafie). Chvála zaznieva aj na adresu postáv, ktoré sú vraj nielen dobre napísané, ale aj povýšené výborným dabingom (a to ako anglickým, tak českým) a autentickými animáciami. Väčšina kritikov sa zároveň zhoduje na tom, že tvorcom sa podarilo odprezentovať podarený príbeh, v ktorom nechýba akcia ani silné emócie.

Mafia: Domovina: Hodnotenie a metacritic

A ako hodnotí svet?

• Mafia: Domovina: 75 % opencritic
• Mafia: Domovina PC: 75 % metacritic
• Mafia: Domovina PlayStation 5: 71 % metacritic
• Mafia: Domovina Xbox Series X/S: 75 % metacritic

Tieto hodnotenia sú platné k 15. 8. 2025.