Časovanie pamäte CAS (Column Address Strobe) latency je jedným z ukazovateľov rýchlosti pamäťových modulov typu DRAM (Dynamic Random Access Memory). Predstavuje čas medzi vyslaním príkazu na čítanie alebo zápis do pamäte a okamihom, keď sú dáta skutočne k dispozícii pre procesor. CAS latencia závisí od typu použitých čipov a je garantovaná výrobcom, preto ju nie je možné svojvoľne meniť. Poďme sa bližšie pozrieť na to, ako časovanie pamäte funguje a ako ovplyvňuje výber vhodných RAM modulov.
Latencia RAM vyjadruje čas, ktorý potrebuje pamäťový radič na to, aby po vyslaní príkazu k pamäti RAM načítal dáta. Latencia CAS (napr. CL9-9-9-24), ktorú bežne nájdete v špecifikáciách operačnej pamäte, však vyjadruje iba celkový počet cyklov, nie ich trvanie v nanosekundách.
Práve preto, že hodnota latencie CAS (CL) pri operačnej pamäti vyjadruje iba celkový počet cyklov, ktorými musia dáta prejsť, ale nie čas ich trvania, dochádza často k nesprávnemu chápaniu hodnoty CL. Reálna hodnota latencie teda vyzerá takto:
Reálna latencia = čas cyklu (ns) × počet cyklov (CL)
| Technológia | Rýchlosť modulu (MHz) | Čas cyklu (ns) | Latencia CAS (CL) | Reálna latencia (ns) |
|---|---|---|---|---|
| DDR | 333 | 6,00 | 2,5 | 15,00 |
| DDR | 400 | 5,00 | 3 | 15,00 |
| DDR2 | 667 | 3,00 | 5 | 15,00 |
| DDR2 | 800 | 2,50 | 6 | 15,00 |
| DDR3 | 1 333 | 1,50 | 9 | 13,50 |
| DDR3 | 1 600 | 1,25 | 11 | 13,75 |
| DDR 4 | 1 866 | 1,07 | 13 | 13,91 |
| DDR 4 | 2 133 | 0,94 | 15 | 14,10 |
| DDR 4 | 2 400 | 0,83 | 17 | 14,11 |
| DDR 4 | 2 666 | 0,75 | 18 | 13,50 |
| DDR 4 | 2 933 | 0,68 | 21 | 14,32 |
| DDR 4 | 3 200 | 0,62 | 22 | 13,75 |
| DDR 5 | 4 800 | – | 34 | 14,17 |
| DDR 5 | 5 200 | – | 38 | 14,62 |
| DDR 5 | 5 600 | – | 40 | 14,29 |
| DDR 5 | 6 000 | – | 42 | 14,00 |
| DDR 5 | 6 400 | – | 46 | 14,38 |
Zatiaľ čo pamäte DDR4 už dosiahli svoj vrchol a po rokoch vývoja a výroby ponúkajú aj veľmi rýchle kity za priaznivé ceny, začiatok éry DDR5 je – ako to pri novom hardvéri býva – trochu iný príbeh. Prvou vecou je cena. Najrýchlejší DDR5 kit stojí o desiatky percent viac než najrýchlejší DDR4 kit. Novinky si vyžadujú svoju daň, čipov je málo a cenová parita s DDR4 sa očakáva až niekedy v roku 2024. V prospech DDR4 navyše hovorí aj dual-rankové vyhotovenie, ktoré v herných scenároch často prináša pozitívny prínos vo výkone, ako aj výrazne lacnejšie základné dosky.
DDR4 už netreba nijako zvlášť predstavovať – používame ju od roku 2014. DDR5 oproti tomu prináša niekoľko výrazných vylepšení. Nová generácia operačnej pamäte pracuje v režime 2× 32 bit namiesto 1× 64 bit, ako bolo doteraz zvykom pri DDR4. Na jednom module sú teda dva kanály a dva pamäťové radiče. Z bežného kitu s dvoma modulmi sa tak stáva efektívne quad‑channel kit. Výhodou quad‑channelu je vyššia priepustnosť a výkon v určitých scenároch, napríklad pri práci so súbormi. V hrách sa tento benefit výraznejšie neprejavuje.
Druhou zmenou je presun PMIC (power managementu) zo základnej dosky priamo na pamäťové moduly. Pri DDR4 bola za riadenie napätia zodpovedná základná doska alebo na nej umiestnený regulátor, ktorý menil napätie z 12 V na hodnoty, napríklad 1,35 V. Pri DDR5 pamätiach dodáva základná doska rovno 12 V a PMIC regulátor mení napätie na nižšie hodnoty. Aj to je jeden z hlavných dôvodov dočasnej zlej dostupnosti a vysokých cien, pretože PMIC čipov je výrazný nedostatok. Prítomnosť PMIC na moduloch so sebou prináša aj jedno mínus – nadbytočné odpadové teplo, a teda vyššie teploty.
i
Single-Rank vs. Dual-Rank
Väčšina pamäťových modulov, s ktorými sa bežný používateľ stretne, je buď v single-rankovom (1Rx8), alebo dual-rankovom (2Rx8) vyhotovení. Moduly 2Rx8 sa najčastejšie vyrábajú s kapacitou od 16 GB a viac, zatiaľ čo 1Rx8 bývajú spravidla 8 GB. Samozrejme, existujú aj výnimky.
Hlavným prínosom 2Rx8 vyhotovenia je funkcia nazývaná Rank Interleaving, ktorá umožňuje prípravu (refresh) jedného pamäťového čipu (banku), zatiaľ čo druhý je sprístupnený procesoru. Táto funkcia má spravidla pozitívny vplyv najmä v hrách.
Ak chcete zo svojich DDR5 pamätí vyťažiť maximum, je takmer nevyhnutné moduly aktívne a dostatočne chladiť. Teplotný limit DDR4 (podľa typu čipov) je niečo cez 60 °C, čo je hranica, pri ktorej začínajú byť pamäťové čipy pomerne nestabilné. Nové DDR5 sú citlivejšie a už okolo 50 °C sa môže objaviť nestabilita, ktorá po znížení teploty opäť zmizne.
Inštalácia operačnej pamäte sa môže líšiť podľa typu a modelu základnej dosky. Niektoré majú iba dva pamäťové sloty, iné štyri. Pri doskách s dvoma slotmi je potrebné osadiť oba, pri doskách so štyrmi potom minimálne dva, aby bol zabezpečený chod dual-channelu. Správne poradie osadenia vám prezradí manuál k vašej doske.
Na obrázku vidíte správny postup inštalácie pamäťového modulu do DIMM slotu. Modul musí zapadnúť do slotu úplne; niekedy je potrebné vyvinúť mierny tlak, aby sa západka (pozri obrázok) správne dovrela. V ďalšom kroku zostavovania PC si ukážeme, ako osadiť počítač grafickými kartami (GPU).
i
Mohlo by vás zaujímať
Výber operačnej pamäte nie je vôbec zložitý, rovnako ani jej následná inštalácia do počítača či notebooku. Ak vám však ide o maximálny dostupný výkon, je potrebné veľmi detailne riešiť aj časovanie pamäte.
