Úspech fotografovania sa zvyčajne odvíja od niekoľkých rôznych premenných – niektoré môže fotograf ovplyvniť priamo, niektoré nepriamo, a pri niektorých nemá vôbec žiadnu moc. Jednou z takých je prirodzené svetlo, jeho intenzita a tiež farba – v tomto prípade je jednoducho nutné prispôsobiť sa.
Pokiaľ by sme sa vydali po stopách slova fotografia, skončíme pri gréckych slovách fotos (svetlo) a grafé (kreslenie) – odtiaľ teda môžeme fotografiu definovať ako kreslenie svetlom. Na jednej strane je to síce doslovný preklad, ale ak sa nad ním zamyslíme, je tiež maximálne presný a popisný.
Fotografovanie totiž v skutočnosti je kreslenie svetlom a prakticky vôbec nezáleží na tom, či fotografujeme na film alebo digitálne. Vždy je potrebné pracovať so svetlom, ktoré nám umožňuje zachytiť časť reality na citlivú vrstvu obrazového snímača alebo filmu.
Na jednej strane je potrebné splniť podmienku minimálneho množstva svetla, aby bol obraz zachytený, na druhej strane – a to predovšetkým pri farebnej fotografii – je vhodné pracovať aj s farbou tohto svetla. Ostatne jedným z parametrov, ktorý ovplyvňuje celkovú expozíciu fotografovanej snímky je vyváženie bielej – s jej pomocou hovoríme fotoaparátu, aká je farebná teplota chromatickosti aktuálneho osvetlenia, aby sme dostali farebne korektný a vyvážený záber bez nechceného farebného nádychu.
Ak ste niekedy študovali princíp vyváženia bielej, potom iste tušíte, že teplota chromatickosti sa udáva v stupňoch Kelvin a každé svetlo má túto teplotu rôznu. Všeobecne potom platí, že nižšia teplota chromatickosti znamená teplejšie svetlo so žltým, oranžovým až červeným nádychom, a naopak pre vyššiu teplotu chromatickosti je typické svetlo biele a modrasté, teda studené farebné odtiene.
Výberom vhodného typu osvetlenia môžeme pomerne značne ovplyvniť celkovú atmosféru výslednej fotografie a tým tiež vnímanie obrazu divákom. Všetko je dané tým, že sa Zem otáča okolo svojej osi a zároveň tiež okolo Slnka.
Práve poloha Slnka voči fotografovi spôsobuje rôzne zafarbenia prirodzeného svetla a v priebehu dňa sa mení. Ostatne aj preto je dobré počkať si na vhodné svetlo, než stlačíte spúšť a niektorí fotografi takým čakaním pokojne strávia aj niekoľko dní, než sa dočkajú vytúženého osvetlenie a zaobstarajú perfektnú fotografiu.
Podobne, ako neexistuje ideálny expozičný čas alebo ideálne zaclonenie objektívu bez toho aby sme položili druhú časť otázky – aký má byť výsledok a čoho chce fotograf dosiahnuť, neexistuje ani „to správne“ osvetlenie. Vždy totiž záleží na námete fotografie a tiež na výslednom dojme, ktorý chce fotograf dosiahnuť.
Veľmi často sa však môžete stretnúť s termínom zlatá hodina, čo je typ osvetlenia, ktorého veľmi často využívajú tí, ktorí fotografujú portréty, alebo chcú zachytiť náladové osvetlenie s jemnými tieňmi a teplejšími farbami.
V zásade je teda možné hovoriť o zlatej hodine a modrej hodine, keď každý z týchto intervalov nastáva dvakrát v priebehu dňa a má svoje špecifiká v zmysle farebnosti svetla. Zlatá hodina je okamih (približne 60 minút – v závislosti od ročného obdobia a lokality) po východe slnka a pred jeho západom. Naopak modrá hodina je podobne dlhý okamih pred východom slnka a po jeho západe.
Pre zlatú hodinu je typické teplejšie svetlo s dlhými a jemnými tieňmi, čo je dané veľmi nízkou pozíciou slnka nad horizontom. A ako už bolo spomenuté, ide o svetlo ideálne na portréty, glamour, makro či rodinnú fotografiu.
Pri modrej hodine sa využíva toho, že je slnko pod horizontom, avšak stále ešte prežaruje na oblohe a celková hladina osvetlenia je pomerne vysoká. Tento okamih je ideálny na fotografovanie architektúry či krajiny a tiež v prípade, kedy chcete zaobstarať nočné fotografie – svetelný rozdiel medzi oblohou a napríklad stavbami nie ešte tak veľký ako v noci a výsledné fotografie sú veľmi emotívne.
Z vyššie uvedeného je jasné, že zlatá aj modrá hodina bude v iný čas na severnej pologuli a na južnej pologuli, rovnako tak sa bude tento okamih v priebehu dňa posúvať aj so zmenou ročného obdobia a v neposlednom rade sa tiež bude meniť doba, počas ktorej je možné dané osvetlenie využiť – najdlhšia zlatá hodina je zvyčajne v lete, naopak najkratšia zase v zimných mesiacoch.
Ak plánujete využiť špecifické osvetlenie v rámci zlatej alebo modrej hodiny, určite nie je od veci zistiť si presne jej začiatok a koniec vo vašej konkrétnej lokalite. Najrýchlejšie tak urobíte prostredníctvom aplikácia Golden Hour na mobilné telefóny alebo tablety, avšak iba na platformu iOS.
Na rozšírenejšej platforme Android môžeme odporučiť osvedčenú aplikáciu ExSate Golden Hour, ktorá je zadarmo a nájdete v nej všetky potrebné informácie, navyše doplnené informáciami o fázach mesiaca alebo časoch polnoci. K dispozícii je aj mapový náhľad s vyznačením trajektórie Slnka. Pre používateľov mobilných zariadení s Windows Phone potom môžeme odporučiť aplikáciu Magic hours.
Či už sa rozhodnete pre akúkoľvek aplikáciu, verím, že hľadanie tej vašej zlatej hodiny bude úspešné a podarí sa vám odfotiť snímky presne podľa vášho gusta.
Petr Březina je dlhoročným redaktorom niekoľkých rôznych magazínov a blogov, ktoré sa zaoberajú digitálnou fotografiou a audiotechnikou. Vedľa písania sa tiež venuje výučbe fotografických kurzov aj špecificky zameraných workshopov pre začiatočníkov. Pri fotografovaní aplikuje klasický prístup s minimálnymi úpravami – obľúbeným námetom sú portréty a reportáž.