Už od prvého pohľadu na svet je dôležité dbať na to, čo naše deti jedia a čo zahŕňa ich jedálniček. Všetko, čo dávame do organizmu, sa nám totiž vracia v podobe silnej imunity a zdravia, alebo naopak zdravotnými problémami. Zdravý jedálniček u detí je preto obzvlášť dôležitý a mal by byť pestrý a plný živín, vitamínov a minerálov. Čo by mala strava detí obsahovať, ktoré jedlá pre deti sú vhodné a ktoré nie a ako postupne zavádzať špecifické typy potravín, aby ich citlivý detský organizmus ľahko vstrebal?
Ak je to možné, je pre deti minimálne do 6 mesiacov najlepším možným zdrojom živín materské mlieko. Táto zázračná tekutina v sebe totiž obsahuje presne tie látky, ktoré dieťa práve v danom veku potrebuje a jeho zloženie sa v priebehu mesiacov upravuje podľa potrieb a rýchlosti vývoja bábätka. Plne dojčené deti do šiestich mesiacov nepotrebujú konzumovať nič iné (s výnimkou vitamínov D a K).
V období okolo pôrodu sa tvorí tzv. kolostrum, ktoré novorodencovi poskytuje v prvých dňoch života všetko, čo si jeho telíčko žiada, vrátane veľkého množstva protilátok na ochranu pred infekciami. Klasické materské mlieko však nie je o nič menej výživné – obsahuje dôležité látky pre bábätká, ako sú proteíny, tuky, laktóza, vitamíny, železo a minerály. Dieťa z neho čerpá tiež prebiotiká na ochranu proti mikróbom (materské mlieko obsahuje viac ako 130 zložitých cukrov chrániacich vnútornosti), tuky pre zdravý vývoj a rast a stovky zdraviu prospešných proteínov. Je to skrátka kokteil zdravia, ktorý sa dieťaťu oplatí dopriať a ktorý prináša výhody ako pre bábätká, tak pre mamičky.
Niekedy bohužiaľ zdravotné problémy alebo nedostatok mlieka neumožnia plné dojčenie počas odporúčaného času. Nedojčené deti ale v žiadnom prípade nič nepostrádajú. V tomto okamihu totiž prichádza na rad dojčenské mlieko.
i
Výber dojčenského mlieka závisí predovšetkým od veku dieťaťa. Ak si nie ste istí, ktoré zvoliť, prečítajte si článok s názvom Dojčenské mlieka a ako vybrať to správne.
Do 4. mesiaca môžu jesť deti iba mlieko, pretože predčasné podávanie príkrmov by im mohlo spôsobiť zažívacie a iné problémy. Od 4. mesiaca sa potom výživa dojčiat rozširuje o detské príkrmy a postupne o rozmixovanú stravu, kedy si dieťa pomaly začne zvykať na nové chute. A až okolo 7. mesiaca a neskôr možno zaraďovať tiež pevnú stravu: zeleninu, ovocie a ďalšie potraviny ideálne v roztlačenej podobe s kúskami na hryzenie. Postupom času totiž deťom začne chýbať väčší prísun bielkovín, železa či minerálnych látok a obyčajné dojčenie už nestačí. Indikátorom je zvyčajne znížené priberanie na hmotnosti.
Pre predstavu, ako rýchlo bábätko priberá na hmotnosti a v akých rozmedziach sa hodnoty pohybujú, uvádzame orientačnú hmotnosť bábätka podľa mesiacov. Maximálna hmotnosť a výška sú skôr pre chlapčekov, dievčatká by ich mali mať nižšie. Minimálna hmotnosť a výška sú zase skôr hodnotou pre dievčatká, chlapci by mali vážiť a merať viac.
Čas od pôrodu |
Hmotnosť bábätka |
Výška bábätka |
1. mesiac | 3 – 5,5 kg |
50,5 – 58 cm |
2. mesiac | 3,5 – 6,5 kg |
54 – 61,5 cm |
3. mesiac | 4 – 7,5 kg |
57 – 65,5 cm |
4. mesiac | 4,5 – 8,5 kg |
59,5 – 68 cm |
5. mesiac | 5,1 – 9,1 kg | 61,5 – 70,5 cm |
6. mesiac | 5,6 – 9,7 kg | 63 – 72,5 cm |
7. mesiac | 6 – 10,2 kg | 65 – 74 cm |
8. mesiac | 6,4 – 10,7 kg | 66 – 75,5 cm |
9. mesiac | 6,7 – 11,1 kg | 67,5 – 77 cm |
10. mesiac | 7 – 11,5 kg | 68,5 – 78 cm |
11. mesiac | 7,3 – 11,9 | 70 – 79,5 cm |
12. mesiac | 7,6 – 12,2 kg | 71 – 81 cm |
i
Kedy začať s príkrmami a ako na to, vám odhalí podrobný článok o príkrmoch, kde je strava dojčaťa detailne opísaná vrátane prehľadnej tabuľky.
Od jedného do troch rokov by mala byť strava predovšetkým ľahko stráviteľná a nenáročná na hryzenie. Dieťa totiž ešte nie je schopné úplne požuť tuhé sústa, a preto prehĺta väčšie kusy jedla. To zhoršuje činnosť čriev, ktorá pokrm ešte nevie úplne stráviť, a rovnako sa tým znižuje prísun živín do organizmu. Podávaním veľkých a tuhých pokrmov môže dokonca dôjsť až k spomaleniu priberania dieťaťa na hmotnosti. Čo teda môže jesť ročné dieťa, aby si s tým jeho telíčko ľahko poradilo? Jedálny lístok ročného dieťaťa by mal byť bohatý na živiny, vitamíny a minerály a mal by obsahovať nekorenené a nesmažené jedlá s minimom soli.
Jedálniček pre deti okolo jedného roka sa môže skladať z týchto potravín a pokrmov:
Na sladkosti dieťa neučte. Malé deti nepoznajú „chuť na sladké“, a teda nemajú potrebu sladkosti konzumovať. Teda čím neskôr im cukry predstavíte, tým lepšie. Čo najdlhšie skúste v jedálničku pre deti udržať ako hlavné cukry tie prírodné z ovocia.
Existujú potraviny, pri ktorých by ste mali byť na pozore a ktoré nie je vhodné bez predchádzajúceho pomalého vyskúšania pridávať na jedálniček pre deti. Pre dieťa totiž môžu byť ťažko stráviteľné alebo môžu vyvolať alergické reakcie.
Čo nesmie jesť ročné dieťa a deti do 3 rokov? Kozie a sójové mlieko (sóju môžu deti konzumovať len v obmedzenom množstve, pretože obsahuje antinutričné látky znižujúce využitie ďalších živín zo stravy a estrogény), vnútornosti a tučné mäso, perlivé a sladené nápoje, celozrnné pečivo a huby sa tiež neodporúčajú, alebo len v menšej miere tzv. na chuť. Po konzumácii týchto potravín by mu bolo veľmi ťažko. Vláknina pre deti je dôležitá, ale oveľa lepšie stráviteľná bude z bieleho pečiva. Maximálny príjem vlákniny u detí do 3 rokov by sa mal pohybovať do cca 7 gramov vlákniny denne (jeden celozrnný rožok obsahuje 3 – 5 gramov vlákniny).
Rovnako buďte veľmi opatrní aj pri podávaní exotického ovocia. Citrusové plody ako ananás, mango alebo kivi môžu spôsobiť alergiu. Obozretní by ste mali byť aj v prípade jahôd, malín, egrešov či ríbezlí. Ako ovocie, tak zeleninu vždy vyskúšajte v malom množstve a ak s nimi dieťa nemá problém a neobjavuje sa žiadna alergická reakcia, je všetko poriadku a môžete ich bez obáv zaradiť do jedálnička.
i
Deťom vo veku 1 – 3 rokov dávajte najesť približne 5 – 6× denne, a to po menších porciách. Na jedlo by mali mať dostatok času, aby ho mohli čo najlepšie požuť. Takisto dbajte na pestrosť jedálnička a kombinujte rôzne druhy potravín. Vďaka tomu budú dostávať všetky potrebné živiny.
Nový druh potraviny vždy znamená riziko vzniku alergickej reakcie, najmä v prípade malých detí. Preto ovocie, zeleninu a ďalšie potraviny, ktoré dieťa doteraz neochutnalo, zavádzajte pomaly a s odstupom 2 – 3 dní. Vďaka tomu v prípade potreby spoznáte, čo spôsobilo prípadnú neznášanlivosť. A budete mať istotou, čo jedálniček pre deti môže a nemôže obsahovať.
Kedy dať dieťaťu rožok? Ideálny čas na zavedenie lepku je medzi 4. a 7. mesiacom, samozrejme ale postupne a po menších dávkach. Neodkladajte preto konzumáciu pečiva až po 8. mesiaci, dajte ho dieťaťu ochutnať už predtým v rámci prevencie proti vzniku alergie.
Kukuričné chrumky pre deti nie sú vhodné približne do 8. mesiaca, potom už ich môžete pomaly zavádzať. Dávajte si ale pozor na to, aby dieťa malé kúsky chrumiek nevdýchlo a kupujte zásadne tie bez soli a oleja. K dispozícii sú ešte pohánkové alebo ryžové chrumky.
Hodí sa kravské mlieko pre ročné dieťa? Kravské mlieko by sa deťom do 1 roka dávať nemalo. Prvýkrát ho s ním zoznámte približne až okolo dvoch rokov, pokojne aj neskôr a najlepšie len v malých dávkach. To preto, že obsahuje iný pomer živín ako materské mlieko (teliatka rastú oveľa rýchlejšie a vyžadujú inú skladbu živín), a je preto pre citlivý detský žalúdok skôr záťažou. Koniec koncov kravské mlieko môže byť záťažou aj pre organizmus dospelého človeka.
i
Rastlinné mlieko pre dojčatá je trochu rizikové. Tu si naozaj musíte strážiť zloženie. Niektoré rastlinné mlieka totiž obsahujú vyššie množstvo bielkovín či nevhodné stužené tuky.
Ktorý vybrať a od kedy môže dieťa jogurt? Jogurt je možné zavádzať približne od 6 mesiaca. Začnite čistým, bielym jogurtom so živou jogurtovou kultúrou a naopak sa vyhnite nízkotučným, smotanovým a dosladzovaným jogurtom. S kŕmením ovocnými jogurtami sa neponáhľajte, pretože akonáhle ho dáte dieťaťu ochutnať, začne nad bielym ohŕňať nos.
V súvislosti s jogurtami sa pozrieme aj na tvaroh a odpovieme si na otázku, odkedy môže dieťa tvaroh. Ani v tomto prípade sa neponáhľajte a najskôr ho dieťaťu dajte až po 1 roku. Obsahuje totiž vysoký podiel bielkoviny a je pre dieťa ťažko stráviteľný.
Pokiaľ chcete do stravy bábätka zaradiť vajíčko, začnite žĺtkom, a to najskôr okolo 5. – 7. mesiaca. A určite sa ho nemusíte báť, obsahuje totiž nenasýtené mastné kyseliny omega 3, ktoré priaznivo pôsobia na vývoj centrálnej nervovej sústavy a mozgu.
Bielko patrí medzi alergény a odporúča sa preto dieťaťu podávať ho až okolo 1 roka. V tomto čase ho ale do stravy postupne zaraďujte, znížite tým riziko vzniku alergií.
Mäso je výborným zdrojom železa a živočíšnych bielkovín. Približne okolo jedného roka je vhodné postupne zapojiť do stravy mäso chudé hydinové, hovädzie, králičie, jahňacie a rybie, nie však pripravované na oleji, ale v pare. Tým zachováte väčšinu dôležitých živín a vitamínov. Para je všeobecne skvelým pomocníkom v kuchyni, ak chcete pripravovať obedy zdravo a tak, aby si potraviny zachovali svoju farbu, chuť a až o 50 % viac vitamínov.
Na varenie v pare sú výborné parné hrnce s niekoľkými poschodiami, v ktorých jednoducho pripravíte nielen mäso, ale aj zeleninu, ryžu či zemiaky. Pritom každý druh potravín umiestňujete inam, takže sa uvarí presne tak, ako potrebujete. Do spodnej časti sa dávajú potraviny, ktorých príprava trvá najdlhšie (zemiaky a ryža), do prostrednej časti sa vkladá zelenina a do najvyššieho poschodia potom mäso, ktoré je hotové zvyčajne najrýchlejšie. Jedlo pripravované týmto spôsobom je uvarené rýchlo a šetrné tepelné spracovanie podporí prísun kvalitných živín nielen vášmu bábätku, ale aj vám, keď si potraviny varené v pare doprajete tiež.
Detská strava by mala byť rozdelená viac-menej rovnomerne počas celého dňa. Najväčší prísun živín a dôležitých látok by ste mali svojmu bábätku dopriať na raňajky a v čase obeda. Uvádza sa, že raňajky by mali tvoriť približne 25 % denného množstva jedla, desiata 15 %, obed okolo 30 %, olovrant 10 % a večera 15 – 20 %. Ak je vaše bábätko veľmi hladné aj večer, zvýšte o niečo príjem živín a v ideálnom prípade večeru rozdeľte na dve menšie. Aby ste mali lepšiu predstavu o tom, čo svojmu dieťaťu pripravovať, vytvorili sme ukážkový jedálniček pre deti vo veku 1 – 2 rokov a 2 – 3 rokov.
Raňajky: ryžová kaša s banánom/chlieb s maslom alebo nátierkou a mlieko/krupica
Dopoludňajšia desiata: jogurt/ovocné kapsičky/biely rožok
Obed: cestoviny s kuracím mäsom/ryba so zemiakovou kašou/vývar s rezancami
Olovrant: puding/ovocná výživa/detské sušienky alebo piškóty
Večera: palacinka s obsahom príkrmu/zemiaky so špenátom/pšenová kaša
Raňajky: ovsená kaša s jablkom/rožok s maslom a džemom a mlieko/chlieb so syrom
Olovrant: ovocné pyré a sušienky/chlieb s reďkovkovou nátierkou/jogurt s cereáliami
Obed: cestoviny s brokolicou a syrom/bravčové mäso s mrkvou a zemiakmi/zeleninové rizoto s kuracím mäsom
Olovrant: ovocný šalát/banánový koktail/piškóty s mliekom
Večera: rezance so špenátom/zeleninová polievka/chlieb s vajíčkovou omeletu
Ohľadom stravovania detí sa často vynára množstvo otázok. Na tie najčastejšie z nich sme sa vám snažili odpovedať vyššie. Najlepšími pomocníkmi v týchto situáciách je ale váš inštinkt a rady detského lekára. Keď budú jedlá pre deti pestré a budete im do nich nové potraviny zaraďovať postupne a po menších dávkach, neurobíte chybu. Vďaka tomu bude jedálniček pre deti obsahovať všetko potrebné a bude šetrný k ich citlivým črevám.