Tom Clancy's The Division 2 dostáva rozšírenie Pentagon: The Last Castle (NOVINKA)

Obsah recenzie Tom Clancy´s The Division 2 (PS4 Pro)

1. The Division 2 ohromí krásnym mestom a sklame príbehom
2. Tom Clancy's The Division 2 vás zavalí obsahom
3. Kooperácia je hlavným ťahákom The Division 2
4. Skvelá akcia, skvelý loot, skvelí nepriatelia
5. Život začína po tridsiatke
6. Temná zóna nie je pre amatérov
7. Inak majstrovské dielo kazia občasné bugy
8. Recenzia Tom Clancy's The Division 2: záverečné hodnotenie
9. HW nároky na hru Tom Clancy's The Division 2 PC

The Division 2 ohromí krásnym mestom a sklame príbehom

• Recenzia: 24. 3. 2019 • Autor: Filip Němec

Snáď všetci milujeme postapokalyptické príbehy, kde si ľudstvo siahne na dno a ideálne znovu povstane. V Tom Clancy's The Division 2 ste to vy, kto má Ameriku dostať späť do sedla potom, čo celé Štáty zdevastovala pandémia upravených kiahní. Druhý diel nadväzuje na udalosti jednotky, ktorá sa odohrávala v romanticky zasneženom New Yorku (teda, bol by romantický, keby sa všade neváľali odpadky a mŕtve telá). V koži agenta Divízie, tajnej vládnej organizácie, ktorú aktivuje prezident vo chvíľach najväčšieho nebezpečenstva, ste povolaní do Washingtonu DC. Ten je sedem mesiacov po vypuknutí nákazy z najhoršieho vonku, ulice ale ovládajú nepriateľské gangy a zvyšky obyvateľstva drží pri živote len niekoľko málo ďalších agentov.

Jazýčkom na váhach bude vo Washingtone práve vaša prítomnosť, za úlohu totiž dostanete oslobodiť všetky štvrti obklopujúce Biely Dom, ktorý slúži ako operačná základňa. Ešte pred vydaním hry som počul príbehy o tom, že leto vítajúce Washington DC sa nemôže rovnať zimnému New Yorku. Ide samozrejme o dosť individuálne merania, pre mňa je však prostredie Tom Clancy's The Division 2 tým najlepším, čo som po stránke level designu za posledné roky videl. Každá ulica, každá miestnosť, dokonca aj zapadnuté uličky kam sa možno ani nikdy nepozriete, všetko je do detailu prepracované.

Aby aj nie, keď na hre pracovalo hneď niekoľko veľkých tímov. Bohužiaľ, v krásnom a dychberúcom meste prežijete dosť nezapamätateľný príbeh. Opýtať sa ma niekto na ulici, o čom The Division 2 je, vykoktal by som len niečo o epidémii. Hlavná postava nehovorí, vedľajšie charaktery sú nezaujímavé a v rámci celého príbehu sa v podstate nič nedeje. Jednoducho len zachraňujete mesto.

Tom Clancy's The Division 2 vás zavalí obsahom

Možno to vyzerá ako veľká výčitka, ale Tom Clancy's The Division 2 nie je vyložene príbehová hra a to takmer chýbajúce story mi vo výsledku tak nevadilo. Hutnú atmosféru totiž vykresľuje svet sám. Pomáhate budovať provizórne osady, kde zo začiatku nie je ani pitná voda, ale postupom času sa prepracujete k vlastným políčkam s kukuricou a napríklad aj solárnym panelom. Na každom rohu potom prebiehajú nejaké prepadnutia, patrola kontroluje novo dobytú oblasť alebo len nájdete telefón a jeho posledný hovor vám prezradí, čo sa na danom mieste asi stalo.

The Division 2 je napchaté obsahom a ani po desiatkach hodín nebudete vedieť, čomu sa venovať skôr. Hlavné príbehové misie, obrovské množstvo vedľajších, ale stále veľmi zábavných úloh, obsadzovanie stanovíšť, rušenie nepriateľskej propagandy, hľadanie kufríkov odomykajúcich nové schopnosti, ničenie nepriateľských patrol, plnenie projektov na výstavbu nových osád, súboje s bossmi v každej štvrti... je toho skrátka veľa a všetko ma neskutočne baví. Všetok obsah navyše pôsobí uceleným dojmom, takže máte naozaj pocit, že každý váš krok má nejaký vplyv a Washington DC sa mení k lepšiemu.

Kooperácia je hlavným ťahákom The Division 2

Celú tú kopu zábavného obsahu potom môžete plniť sami, ale príde mi už ako mlátenie prázdnej slamy pripomínať, že pri viacerých ľuďoch je hranie The Division 2 o dosť väčšia zábava. Hra množstvo a silu nepriateľov škáluje podľa toho, s koľkými hráčmi sa do akcie pustíte, avšak ak sa vydáte „tam von“ sami, pripravte sa na podstatne ťažší zážitok. Taktizovanie sa zmrští na krčenie sa za prekážkami a navyše v momente, keď prídete o život, nebude v okolí nikto, kto by vás oživil.

Autori samozrejme mysleli na to, že nie každý má ďalších troch kamarátov s rovnakou hrou, nehovoriac o tom, že každý má denný program trochu iný, Tom Clancy's The Division 2 vám preto s dohodením ďalších agentov pomôže. Možností je navyše niekoľko: v úkryte môžete priamo vytvoriť žiadosť o posily a špecifikovať, na akú činnosť sa chystáte, v prípade príbehových misií či pevností, čo sú také menšie raidy, potom stačí prísť k ich ikonke na mape a môžete spustiť matchmaking, ktorého rýchlosť a spoľahlivosť ma neprestáva prekvapovať, a nakoniec môžete o posily požiadať kedykoľvek v priebehu hry. Hoci nikto z hráčov odpovedajúcich na vaše volanie nevie, čomu sa chcete venovať, vždy sa skrátka niekto nájde, pretože všetky herné aktivity sú zábavné.

Hranie s priateľmi je však podstatou The Division 2. Aj preto hra ponúka možnosť vytvoriť si vlastný klan a spoločne plniť špeciálne klanové projekty a výzvy. Čo sa pripájania k svojim kolegom týka, prekvapila ma technická vyladenosť. Sotva vám do slúchadla kamarát povie, že sa k vám pripojí, hneď na to ho vidíte stáť vedľa seba. A keď mu náhodou vypadne internetové pripojenie? Po akomkoľvek výpadku vás hra okamžite hodí späť do tímu a môžete pokojne pokračovať.

Pri spoločnom hraní sa síce pripojíte do hry jedného z tímu, ale absolvovaný postup sa ukladá všetkým. To sa však bohužiaľ netýka obsadzovania stanovíšť, ktoré zároveň slúžia ako body na rýchle cestovanie. Je síce pravda, že po čase vám ich rovnako zase obsadí nepriateľ, ale aj tak túto výnimku nechápem. Chybne tiež funguje normalizovanie vybavenia v prípade, že váš level je nižší ako úroveň veliteľa skupiny. Papierovo síce máte rovnako silné zbrane, ale aj tak vás dá dole často len ostrý pohľad nepriateľského vojaka.

Skvelá akcia, skvelý loot, skvelí nepriatelia

Jedným z mnohých vylepšení sú práve spomínaní protivníci, ktorí sú oproti prvému dielu The Division nielen o poznanie múdrejší, ale tiež majú viac variantov. Každý z troch nepriateľských gangov má niekoľko rôznych druhov vojakov, takže jedni vás ostreľujú z diaľky, zatiaľ čo ostatní si šnupnú zelenej drogy a s krikom vybehnú v ústrety vašim guľkám. Ani po mnohých desiatkach hodín ma nepriatelia nezačali nudiť a rovnako tak ma baví ich eliminácia. Veľkým plusom je tiež to, že protivníci už nie sú figuríny, do ktorých nasypete desať zásobníkov bez toho, aby si to všimli. Toľko riešený „time to kill“ značne klesol a hra je vďaka tomu viac dynamická a predovšetkým zábavnejšia.

Ešte viac než váš terč je ale dôležitejšie čím na neho strieľate. Hneď z kraja musím zahnať obavy o nedostatok alebo rozmanitosť zbraňového arzenálu. The Division 2 skrátka nie je Anthem, kde sú všetky zbrane jednoducho také „meh“. Hoci väčšinou v akčných hrách vyhľadávam automatické samopaly, v tomto prípade som kombinoval poloautomatické pušky, odstreľovačky, ťažké guľomety a napodiv tiež aj brokovnice, ktoré mi v Bete prišli ako zbytočná kategória, autori však zvýšili ich poškodenie a tak sa vo vybraných momentoch nakoniec hodia. Čerešničkou na krvavej torte sú potom modifikácie, vďaka ktorým si môžete každú zbraň upraviť na svoj obraz a značne vylepšiť jej vlastnosti.

Ďalším prvkom, ktorý prvý diel nahryzol a druhý ho približuje k dokonalosti, sú aktívne skilly, ktoré tu zastupujú hi-tech vychytávky ako automatické strieľne, multifunkčné drony alebo „svetlušky“ oslňujúce nepriateľa. Týchto gadgetov je celkom osem a každý má tri až päť veľmi rozdielnych modifikácií (chcete drona, čo lieči alebo naopak zvládne pásové bombardovanie?). The Division 2 je navyše pod šupkou páčivej cover based strieľačky najmä taktickou akciou, takže pomocou skillov, zbroje a zbraní tvoríte silné buildy, ktorých silu spoznáte práve v momentoch, kedy ich budete skladať aj s ohľadom na vybavenie vašich parťákov v zbroji.

Život začína po tridsiatke

Kampaň vám zaberie niekoľko desiatok hodín a sama o sebe je vynikajúcou zábavou. Skončiť dohraním poslednej misie celá hra, vlastne by som bol aj tak dosť spokojný. Príbehová kampaň je ale v podstate len začiatok. Akonáhle zdoláte poslednú pevnosť, príde už vopred avizovaný zvrat (nejde teda o spojler), kedy do vami oslobodeného mesta vtrhne armáda bývalých amerických žoldnierov Black Tusk. Tí si v ničom nezaostávajú s doterajšími gangmi, ktorí oproti nim pôsobia ako skupinky amatérov šantiacich s airsoftkami z púte. Strach naháňa najmä ich futuristická výbava na čele s modernými dronmi a najmä robotickými psami, ktorí vedia preliezť aj vysoké prekážky.

Počas chvíle obsadí Black Tusk celé mesto, čo v jazyku hry znamená, že vlastne prídete o celý svoj predchádzajúci postup v zmysle záchrany mesta. Odomknuté vám zostanú len úkryty ponúkajúce rýchle cestovanie, inak je vám ale všetko odobraté. Čaká vás tak opätovné plnenie príbehových misií a pevností, tentoraz ale v zmenenom garde a samozrejme s novým nepriateľom na muške. Popri tom autori nachystali tiež neuveriteľné množstvo nových Endgame vedľajších aktivít či každý deň aj týždeň meniace sa projekty.

Po absolvovaní dvoch misií a jednej pevnosti potom vzrastie úroveň sveta a spolu s ňou aj úroveň nepriateľov a taktiež vybavenia, ktoré z nich bude padať. Honba za lepším vybavením je v rámci Endgame obsahu ešte vyhrotenejšia, pretože prívrženci Black Tusk gangu nie sú žiadne strúhadlá a na boj s nimi potrebujete poriadny kvér. A čím viac misií a pevností splníte, tým sú aj oni silnejšie. To pôsobí na jednu stranu veľmi motivačne, na stranu druhú si ale občas možno poviete, že nemá zmysel sa naháňať za lepšími vecami, keď ste na úrovni sveta dve a viete, že vás čakajú ešte ďalšie tri úrovne (piata bude odomknutá onedlho).

Veľkým lákadlom sú potom tri nové špecializácie, ktoré sa sprístupnia na konci hry. Každá ponúkne jednu ikonickou zbraň so špeciálnou muníciou, ktorá sa svojimi vlastnosťami a najmä poškodením nemôže rovnať ničomu, čo možno v hre bežne získať. Každá špecializácia má navyše pekne košatý strom skúseností, ktorý poskytuje skvelé zručnosti. V rámci Endgame obsahu tak dostávame nielen novú úroveň hrateľnosti, ale aj poriadnu dávku motivácie do ďalšieho hrania.

Temná zóna nie je pre amatérov

Samostatnou kapitolou sú potom PVPV Temné Zóny, ktoré slávia návrat z jednotky, ale v trochu inom vyhotovení. Celkom nájdete v meste tri a v každej môže byť maximálne 12 hráčov. Dve sú vždy normalizované, čo znamená, že vybavenie všetkých hráčov v zóne je na rovnakej úrovni a tak sa nestane, že menej vybavení agenti budú ľahkou korisťou. Hlavnou zmenou je však to, že ak sa chcete pustiť do sporu s ostatnými agentmi, musíte vopred zmeniť svoj status a v podstate sa tak nahlásiť ostatným, čo úplne popiera pôvodnú myšlienku zbehlého agenta s pokrivenými úmyslami. Na druhú stranu je ale evidentná snaha nalákať do zón aj menej skúsených a sebavedomých hráčov.

Každý týždeň potom jednu zo zón obsadí gang Black Tusk a stane sa tak z nej okupovaná Temná zóna. Tu si už konečne môžete robiť takmer, čo chcete. Zahliadli ste iného agenta, ako zobral niečo cenné? Votrieť sa mu za chrbát a to nielen pre to, že v prípade vašej smrti sa vám skúsenosti nepripočítavajú, ale rovno odpočítajú.

Inak majstrovské dielo kazia občasné bugy

Mám trochu pnutie pokúsiť sa vypísať od A do Z všetok ten zábavný obsah, ktorý The Division 2 ponúka, pretože vo svetle pôrodných bolestí oboch dielov Destiny, nedávneho Anthem a vlastne aj prvého The Division chcem skrátka autorom vzdať hold za to, ako bravúrne zvládli svoj reparát. Mysleli aj na veľmi pekné detaily, takže napríklad aktivita obsadenia kontrolného bodu nie je vždy rovnaká. Niekedy stačí len vystrieľať strážcu, inokedy sa zasa musíte ubrániť útoku zo zálohy alebo nájsť špeciálny kľúč. The Division 2 aj po desiatkach hodín intenzívneho hrania prekypuje obsahom a neupadá do stereotypu, hra je tak pomyselným jednorožcem v rámci lootershooter žánru.

The Division 2 síce nie je bez chyby, no veci ako slabší príbeh či niektoré nelogické mechaniky pri kooperácii sa dajú prehryznúť, pretože výsledok je neuveriteľne zábavný. Moje hranie občas kazili najmä bugy, ktorých nie je veľa, ale keď prídu, sú veľké. Nemohol som si napríklad odomknúť jednu významnú osadu a častou chybou bolo aj to, že z ničoho nič sa po pár sekundách aktívneho nasadenia deaktivoval niektorý zo skillov. Časté, zhruba pätnásťminútové údržby servera však signalizujú, že autori všetky problémy naozaj riešia a v celkovom meradle ide stále len o kvapky v mori. V mori, ktoré je pekelne zábavné a predovšetkým naozaj veľké. V mori, v ktorom sa budem utápať minimálne niekoľko ďalších týždňov.

Táto recenzia bola napísaná pre PS4 Pro verziu.

• Zdroje: Vlastný

Recenzia Tom Clancy's The Division 2: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 89 % Alza.sk

Hlavné parametre:Hrateľnosť

95 %

Audiovizuálne spracovanie

90 %

Opätovná hrateľnosť

95 %

Klady

• Fantastický level design
• Neuveriteľné množstvo herného obsahu
• Dĺžka kampane
• Rôzne variácie nepriateľov
• Skvelé zbrane a ich modifikácie
• Premyslený systém lootu
• Už od prvého dňa kvalitný Endgame obsah
• České titulky

Zápory

• Slabý príbeh a postavy
• Problémy pri hraní s hráčmi na nižšom leveli
• Občasné, ale o to väčšie bugy

Tom Clancy´s The Division 2 – Prvé dojmy (PS4 Pro)

1. The Division 2 má obrovský a nádherný svet
2. Pevné základy prvého dielu dopĺňajú pekné novinky
3. Pôjdem zľava, ty sprava
4. Hi-tech gadgety sú jednou z noviniek The Division
5. Vo dvojici sa to lepšie strieľa
6. The Division 2 má dobre našliapnuté
7. HW nároky na hru Tom Clancy's The Division 2 PC

The Division 2 má obrovský a nádherný svet

• Prvé dojmy: 16. 3. 2019 • Autor: Filip Němec

Masívne. Inak zatiaľ The Division 2 nazvať nemôžem. Aj po zhruba polovici príbehovej kampane mám často pocit, že sa iba kĺžem po povrchu, čo je príjemné zistenie, ktoré som napríklad v Anthem (porovnávanie sa s týmto ďalším zástupcom looter shooter žánru vyhýba len veľmi ťažko) ani raz nezažil. Leví podiel na tom má samotný Washington DC, ktorý zasnežený New York z prvého dielu prekonáva. Je pravdou, že sneh v kombinácii s vianočnými ozdobami a všemožnými svetielkami je veľa silný kaliber, The Division 2 však exceluje najmä tým, že mesto nepôsobí prázdno.

Všade sa niečo deje. Na každom rohu prebieha boj, prechádza sa tam občianska patrola, srnka ohrýza zelené lístie, kontrolný bod práve ovláda jedna z troch nepriateľských frakcií alebo sa len kocháte detailným prostredím. Mesto je plné odpadkov, vrakov áut a to všetko je rozmiestnené tak prirodzene a organicky, že vás pobyt v meste ani po desiatich hodinách neprestane udivovať. Okrem Bieleho domu, ktorý funguje ako operačná základňa, tak navštívite tiež provizórne osady, ktoré slúžia ako malé príbehové huby.

V každej štvrti nájdete minimálne jedno sídlisko preživších, ktoré zastupuje úlohu predsunutej základne a vašou úlohou je doviesť ju k prosperite. To všetko prebieha cez vedľajšie nepovinné questy, ktoré sú ale natoľko rôznorodé a zaujímavé, že ich sám beriem ako menšie odbočky z hlavných príbehových misií. Celkovo na mňa druhý Division pôsobí veľmi celistvým dojmom. Každá misia, každá činnosť má svoj význam a posunie vás v hre dopredu. Nič nerobíte len tak, nič nezostane bez odmeny.

Pevné základy prvého dielu dopĺňajú pekné novinky

Prvý diel ma zamestnal na dlhé desiatky hodín a bol som priamym svedkom toho, ako sa z nádejnej, ale obsahom prázdnej hry stáva niečo podstatne lepšie. Jednotka mala slušný nábeh na solídny prepadák, nakoniec ale beriem finálny stav hry ako malé víťazstvo a presne na tom autori stavajú. Aj tak ale The Division 2 obsahuje veľa malých aj väčších noviniek. Takže aj keď je základ rovnaký, skúsený hráč jednotky bude aj napriek tomu sem-tam tápať. Ale len chvíľu, autori totiž vytvorili dobre zvládnutý systém tutoriálov a nápoved, takže z komplexnej taktickej akcie je aj nakoniec celkom prístupná akčná hra.

Novinky sú vám navyše dávkované postupne v priebehu niekoľkých prvých hodín, nie ste teda príliš zahltení, čomu dopomáha aj kompletný český preklad všetkých textov. Ten je na vysokej úrovni, respektíve nevšimol som si žiadne chyby alebo preklepy, napriek tomu sa bohužiaľ nevyhneme klasickým chybám, ktoré vznikajú v momentoch, kedy hru prekladá niekto, kto ju nepozná. Ak teda budete hľadať lekárničku, pozerajte sa skôr po zbrojnej sade. Áno, práve zbrojná sada vás vylieči.

Z čoho zatiaľ nie som vyložene nadšený, je príbeh. V podstate ho nevnímam a vlastne mi to ani úplne nevadí. Cieľ je jasný, oslobodiť Washington DC a zatlačiť nepriateľa späť do jeho brlohu. Neočakávam ale žiadne zvraty či inak silné momenty, cutscény iba pekne dopĺňajú to, čo sa v meste deje. Z môjho pohľadu zabudnutý príbeh nie je vyložene na škodu, do hry ma totiž vťahujú diskusie s NPC postavami či najrôznejšie zberateľské predmety. Pokiaľ ale očakávate od The Division 2 silné rozprávanie, pravdepodobne tu nepochodíte. Možno ale záver príbehu prekvapí, kto vie.

Pôjdem zľava, ty sprava

The Division 2 je ale o akcii. Taktickej, návykovej a neustále premenlivej akcii. Tu autori urobili najväčší pokrok a ja si každý stret vyložene užívam, ak teda práve neryjem svoju super agentskú tvár v zemi. Jednou z výrazne vylepšených vecí je podstatne väčšia variabilita nepriateľov, ktorých druhy v podstate ešte nedokážem ani spočítať, čomu dopomáha najmä to, že v celom meste sa pohybujú tri nepriateľské frakcie a štvrtá sa pridá po dohraní kampane. Ďalším vylepšením je potom znížený time to kill, teda čas potrebný na zabitie nepriateľov. Tí už nie sú chodiace huby pohlcujúce vaše guľky, ale pri dobrej muške môžete počas dvoch rán do hlavy zložiť väčšinu slabších nepriateľov.

Čo je však pre mňa Svätým grálom The Division 2, je variabilita a množstvo zaujímavých zbraní. Zatiaľ čo v iných akčných tituloch siaham vždy po samopale, tu rád striedam poloautomatické pušky, sniperky, karabíny aj rotačné guľomety. Každá zbraň má niečo do seba a je len na vás, či sedí vášmu hernému štýlu a či si ju dobre prispôsobíte. Korunu vášmu maznaniu sa s arzenálom zbraní totiž dodávajú modifikácie, ktoré fungujú jednoducho a intuitívne a sú veľmi silným nástrojom.

Tu sa The Division 2 približuje Destiny 2, ktoré vyhráva len tesne o polovicu pažby vďaka fantastickým exotickým zbraniam, kedy má každá svoj príbeh, je ale možné, že niečo podobné ponúknu tzv. signature zbrane v rámci Endgame špecializácií. Výber a úprava zbraní je navyše perfektná alchýmia. Hra vám nepovie, ktorá guľovnica je lepšia, pretože to skrátka nejde. Namiesto toho sledujete poškodenie jedného výstrelu, kadenciu a dostrel. Zaujímať vás tak bude najmä DPS, teda ukazovateľ poškodenia za sekundu, ktorý v inventári síce nenájdete, ale môžete si každú zbraň otestovať na strelnici na operačnej základni, kde vám tento ukazovateľ v reálnom čase vypočítajú. V tomto smere je The Division 2 do detailu prepracované.

Hi-tech gadgety sú jednou z noviniek The Division

Samotná hrateľnosť je postavená na klasickej taktickej akcii s konvenčnými zbraňami, výrazne však do hry prihovárajú technologické gadgety. Myslím samozrejme tie armádne, nie mini vetráčik do USB. V prvom diele predstavenej automatickej strieľne boli len ochutnávkou toho, čo autori nachystali tentoraz. Na výber máte z ôsmich hi-tech hračiek, z ktorých každá má tri alebo aj štyri modifikácie. Už teraz sú medzi hráčmi veľmi obľúbené drony. Tie však nemusia len strieľať, popri vytvorení skromného silového poľa na odrazenie niektorých guliek ho môžete vyslať tiež opraviť treba strieľňu spriateleného agenta.

Ďalej tu potom sú napríklad štíty tak veľké, že vám trčia len topánky alebo naopak menší, ktorý odráža projektily k najbližšiemu protivníkovi. Nechýbajú automaticky navádzané míny, pulzné senzory deaktivujúce elektronické zariadenia alebo poletujúce svetlušky oslňujúce niekoľko nepriateľov naraz. Mrzí ma však, že máte k dispozícii niekoľko desiatok gadgetov, ale aktívne môžu byť len dva. Chápem, že agent pri sebe nemôže nosiť obrnený štít, tri strieľne a päť druhov navádzaných granátov, ale neustále bojujem s pocitom, že je škoda ostatné už odomknuté vybavenie nevyužívať. Skrátil by som potom tiež ich cooldown, ktorý je dosť dlhý, vzhľadom na to, že ide skôr o taktickú výpomoc a nie ultimátnu zbraň, ktorá zvráti celý boj.

Vo dvojici sa to lepšie strieľa

Záverom sa samozrejme musím zmieniť o kooperácii. Takmer celú hru som zatiaľ absolvoval s redakčným kolegom Štěpánom a našu radosť z hry môžem ilustrovať tým, že si v priebehu dňa píšeme navzájom správy typu: „teším sa zase na večer“. Snáď to nečítajú naše partnerky. Skrátka a dobre, hranie v kooperácii je nesmierne zábavné, oboch hráčov odmeňuje rovnomerne a spravodlivo a čo predovšetkým, po technickej stránke zatiaľ funguje bezchybne. Pripojenie k druhému hráčovi trvá len pár sekúnd a ani raz nedošlo k tomu, že by nás hra odpojila či k podobným chybám, s ktorými sme bojovali v uzavretej Bete.

Vadí mi len pár vecí, napríklad že ak sa k niekomu pripojíte, spoločne splnené príbehové aj vedľajšie misie zostanú aj vo vašej hre absolvované, no nie však vedľajšie aktivity, ako je dobývanie kontrolných bodov a podobne. Nejde však o nijako veľký nedostatok, po čase sa rovnako tak či tak dostanú tieto strategické body späť do rúk nepriateľa. V rámci kooperácie mi potom vadí aj to, že keď váš parťák vyberie nejaký bod na mape, vám sa tiež označí, ale už nevidíte GPS linku vedúcu ho k cieľu tak ako on, takže občas hrozí, že sa neplánovane rozdelíte.

The Division 2 má dobre našliapnuté

Zatiaľ si netrúfam hru obšírnejšie hodnotiť, vyššie spomínané klady alebo zápory sú však podľa mňa zovšeobecniteľné aj v rámci dlhšieho hrania. Čo by sa mohlo zmeniť, je loot, respektíve jeho prísun a kvalita. Zatiaľ mám však z odmeňovania za moju hernú aktivitu dobrý pocit a podľa stavu prvého dielu na konci svojej životnosti autorom verím, že to tentoraz už nepokazia. Tom Clancy's The Division 2 pôsobí veľmi masívnym dojmom a solídne dlhá príbehová kampaň bude iba akýmsi tutoriálom k tomu, čo príde „po tridsiatke“, teda po dosiahnutí maximálnej tridsiatej úrovne.

Ak teda v súčasnej chvíli uvažujete nad tým, či si The Division 2 zaobstarať, rozhodne máte moje odporúčanie. Nemôžem sa síce zaručiť za to, že vás hra bude baviť aj o dva mesiace, pretože jej dlhodobý potenciál som nemal šancu zatiaľ otestovať, ale po zhruba polovici príbehovej kampane môžem bez výčitiek vyhlásiť, že mám v rukách dosť možno jeden z najlepších titulov prvého štvrťroka . A kto vie, možno aj celého roka.

• Zdroje: Vlastné

Tom Clancy's The Division 2 – Dojmy z hrania (PS4 Pro)

1. Beta ponúkla príbehové misie aj end game obsah
2. Biely dom obrastený brečtanom a kongres v plameňoch
3. The Division 2 je taktická akcia par excellence
4. Loot, to je to, o čo tu ide
5. The Division 2 si užijete predovšetkým v kooperácii
6. Agenti, v marci vyrážame do boja
7. HW nároky pre Tom Clancy's The Division 2 PC

Beta ponúkla príbehové misie aj end game obsah

• Dojmy z hrania: 12. 2. 2019 • Autor: Filip Němec

Sedem mesiacov po vypuknutí pandémie, ktorá rozložila celé Spojené štáty, je už pôvodné nebezpečenstvo zažehnané, Amerika sa však pohybuje na pokraji totálneho zrútenia. Ulice ovládajú ozbrojené gangy, zvyšky civilného obyvateľstva nemajú prakticky žiadne zábrany a všade hrozí hladomor. Poslednú iskričku nádeje predstavujú agenti Divízie, ktorých nie je veľa, ale ich špeciálny výcvik a hi-tech vybavenie sú jedinou šancou na obnovu spoločnosti. Do hlavného mesta Spojených štátov tak prichádzam ja a tiež moji redakční bratia v zbrani – Štěpán a Kuba.

Ako už ste asi pochopili, uplynulý víkend som strávil v postapokalyptickom Washingtone D.C., Kde mi po väčšinu času robili parťákov kolegovia z redakcie. Uzavretá beta Tom Clancy's The Division 2 ponúkla veľkorysú porciu obsahu, v rámci týchto dojmov z hrania tak nájdete zážitky ako z plnenia príbehových misií, tak aj rad vedľajších aktivít. So Štěpánom a Jakubom sme však vehementne nakúkali najmä pod pokrievku end game obsahu. Neohrozene sme sa totiž pustili do prečisťovania jednej z Temných zón.

Biely dom obrastený brečtanom a kongres v plameňoch

Ale pekne poporiadku. Moje prvé dojmy totiž nepatria pocitom zo streľby alebo zmenám v stratégii boja. Uchvátil ma samotný Washington D.C., ktorý je prakticky úplným opakom toho, čo si pamätám zo zasneženého New Yorku uprostred Vianoc z prvého dielu. V čase sme sa posunuli o niekoľko mesiacov dopredu, takže zatiaľ čo Veľké jablko sa vyznačovalo predovšetkým novo vzniknutým chaosom, hlavné mesto USA je pomaly ale isto pohlcované prírodou. Nie je tak nijako výnimočné, keď pri potulkách mestom vystrašíte srnku okusujúcu trávu rašiacu z popraskaného asfaltu alebo veveričku hodujúcu na odpadkoch.

Niekomu sa možno bude nové prostredie zdať príliš obyčajné, pretože zasnežený New York mal určite svoje čaro, ja som však bol uchvátený detailmi a omamným pocitom reálnosti. Kopiace sa odpadky, steny výškových budov obrastené popínavým brečtanom a v tom všetkom zúfalí civilisti bojujúci o často falošný pocit bezpečia. Markantnou zmenou je potom vzdušnosť a veľkosť herného sveta. Ulice sú o poznanie širšie, s väčšou dohľadovou vzdialenosťou a viac detailami. The Division 2 na mňa pôsobí naozaj reálnym dojmom.

Základné mechaniky sa však vôbec nezmenili – mesto je rozčlenené do jednotlivých štvrtí, ktoré obsahujú nepriateľov na rôznych úrovniach. Od začiatku tak budete mať prístup takmer všade, je to ale level nepriateľov, ktorý vás bude z počiatku držať v centre mesta. Hlavnou základňou je v tomto prípade rovno Biely dom, ktorý v úvode hry pomôžete oslobodiť. Tu môžete vylepšovať svoju postavu, kšeftovať s obchodníkmi a samozrejme sa pripravovať na nasledujúce misie.

The Division 2 je taktická akcia par excellence

Druhému dielu sa už od jeho predstavenia vyčíta predovšetkým veľká podobnosť s jednotkou. Autori potrebovali urobiť hrubú čiaru za prvým dielom, ktorého životný príbeh nezačal práve najlepšie, The Division 2 však v hrateľnosti nadväzuje presne tam, kde sa vývoj predchodcu zastavil. V mnohých ohľadoch tak ide naozaj len o drobné vylepšenia, druhý diel totiž opäť predvádza prvotriednu taktickú akciu, kde si užívate každučký prechod z krytu do krytu a tímová práca pôsobí neskutočne efektne (či bude aj efektívna je už potom na vás).

Napriek tomu som niekoľko zmien zaznamenal. Dvojka sa podľa môjho názoru ešte viac vydáva taktickým smerom, už totiž nie je možné po jednom zostreľovať protivníkov pred sebou a strojovo postupovať vpred z krytu do krytu. Väčšie priestory a ich variabilita ma nútila strážiť si chrbát a oveľa viac využívať bočné útoky. Veľkú radosť mám aj z vybalansovania zbraní. Brokovnice konečne majú zmysel, rovnako ako ľahké guľomety, ktoré boli v pôvodnej hre prakticky zbytočnou triedou zbraní. Tie sú skvelé napríklad na vytvorenie tlaku na protivníka, ktorý sa schováva za neprestreliteľným krytom. Smršť guliek okolo jeho hlavy ho na chvíľu uzemní, a vy máte čas obehnúť ho zo strany.

S príklonom k taktike potom súvisí aj rad nových technických vymožeností. V rámci bety som si mohol vyskúšať dva druhy automatických strieľní, drony alebo tzv. seeker mines, ktoré si sami nájdu svoj cieľ. Obmedzená ponuka v Bete mi nedovolila túto stránku The Division 2 otestovať podrobnejšie, v spojení s niektorými taktikami či zbraňami však pôsobia tieto hi-tech vychytávky ako skvelé komplementy k už známej hrateľnosti. Takýto dron totiž nemusí nutne strieľať po nepriateľoch, ale môžete ho pokojne vyslať opraviť automatickú strieľňu vášho parťáka. Gadgety možno mať aktívne hneď dva súčasne a ide o veľmi výkonných pomocníkov, ktorí môžu zvrátiť chod prebiehajúcej bitky.

Loot, to je to, o čo tu ide

Alfou a omegou každého súboja sú však zbrane. Až dlhodobé hranie odhalí ich množstvo a variabilitu, súdiac však podľa prvého dielu na tom dvojka rozhodne nebude zle. Prísun nového vybavenia je permanentný a nie je prekvapením, že väčšina z toho je šrot vhodný na predaj či rovno na rozobratie na súčiastky. Tom Clancy's The Division 2 bude vo svojom jadre klasickou akciou, kde sa budeme hnať predovšetkým za novým a lepším vybavením, čo je zároveň hlavným lákadlom všetkého end game obsahu. V rámci svojho krátkeho víkendového hrania však v tomto smere zatiaľ nemám čo hodnotiť.

Bohužiaľ som sa tiež príliš neponoril do úprav streleckého arzenálu, pretože súčiastok na ich modifikáciu som dostal poskromne, určite ale pôjde rovnako ako v predchádzajúcom diele o veľmi dôležitý prvok. Veľmi ma bavilo testovať jednotlivé zbrane, sledovať ich rozdiely a uvažovať nad tým, či ísť do nadchádzajúcej akcie s brokovnicou či ostreľovačkou. Vďaka benevolencii autorov som tiež mohol v rýchlosti vyskúšať všetky tri špecializácie, ktoré sa odomknú po dosiahnutí maximálnej úrovne.

Trvanlivosť end game obsahu totiž chcú autori podporiť trojicou úplne unikátnych zbraní a tiež novým stromom skúseností, ktoré vycizelujú vašu špecializáciu novým a zrejme dosť vyhraneným smerom. Skúsil som si tak ničivú ostreľovačku kalibru 50 mm, kušu s výbušnými šípmi alebo obrovský granátomet. Tieto zbrane vynikajú najmä svojím poškodením a majú zaujímavé vlastnosti, nebol som však z nich tak unesený, ako som si pôvodne predstavoval. Ani tento prvok ale zatiaľ nechcem nijako hodnotiť.

The Division 2 si užijete predovšetkým v kooperácii

Áno, asi to nie je žiadne prekvapenie, ale pri hre s ďalšími hráčmi je The Division 2 presne tou hrou, ktorú autori prezentujú. A je to skvelá zábava. Behom pár minút sme sa s Jakubom aj Štěpánom zvládli zohrať a pri akcii intuitívne vydávali rozkazy kto kam má ísť (kombinované s chválením sa koľko nepriateľov kto zložil alebo naopak prosením o oživenie). Verím, že pri odomknutí všetkých gadgetov a lepšom vybavení by sme predvádzali kreácie hodné špeciálnych jednotiek, hra totiž v reálnom čase zaujímavo kombinuje údaje o vašich spoluhráčoch, takže ak napríklad jeden z kolegov hodí granát, vám sa ukáže nielen miesto jeho dopadu, ale aj rádius výbuchu.

Najlepší zážitok mám z Temnej zóny, kde sme najprv v rámci tutoriálu zaistili jedno z útočísk. Potom už ale výukový režim skončil, a my sme sa vydali prečistiť niekoľko námestí. Obtiažnosť v Zóne výrazne vzrástla, takže moje občasné Rambo výpady končili väčšinou nešťastne a moji kolegovia v zbrani ma museli oživovať. Pravé peklo potom začalo v momente, keď nás napadla ďalšia partička zbehlých agentov. V The Division 2 má fungovať systém tzv. rogue agentov odlišne a napadnutí „dobrí“ agenti by mali podľa vývojárov dostať čas na reakciu, kedy v prípade neopätovanej streľby nedôjde k žiadnemu konfliktu.

V našom prípade som však vo vysielačke začul, že na blízku je zbehlý agent a v tej chvíli už do mňa niekto vystrieľal celý zásobník. Jakub ešte stihol dva Lootu chtivých zbehov popraviť, ale ich komplici našu jednotku doteraz fungujúcu ako švajčiarske hodinky stihli behom pár sekúnd odrovnať. Z fungovania Temnej zóny som tak ako iní hráči ešte mierne zmätený, v prípade takej rozsiahlej bety je však bežné, že všetky mechaniky nestihnete vstrebať. Aj tak by som si ale prial, aby The Division 2 niektoré prvky vysvetľovalo podrobnejšie.

Agenti, v marci vyrážame do boja

Moje dojmy z Tom Clancy's The Division 2 sú veľmi pozitívne. Nejaký markantný rozdiel oproti jednotke asi budeme hľadať ťažko (snáď len s výnimkou úplne nového mesta), hra však podľa mňa ponúkne presne to, čo od nej hráči očakávajú. Pri recenzii budem určite sledovať umelú inteligenciu, tá sa mi totiž rovnako ako v jednotke nezdá tak múdra, ako by mohla byť, čo ale autori šikovne maskujú tým, že v rámci mnohých prestreliek sú nepriatelia priebežne doplňovaní, a to z rôznych uhlov. Často sa tak dostanú priamo za vašu „šiestu hodinu“, väčšinou ale len vďaka tomu, že protivník vybehne z dverí za vaším chrbtom, ktoré boli doteraz zatvorené.

Bete sa samozrejme nevyhol rad technických chýb, na čele s pomalým načítaním textúr, takže namiesto srnky ste občas stretli rozmazané hnedé čosi na štyroch paličkách. Pri hraní v skupinke ma potom hra niekoľkokrát bez varovania odpojila, musím ale naopak pochváliť to, že pri opätovnom pripojení som bol nielen späť vo svojej jednotke, ale rovno v jej blízkosti. Ak autori vylepšia úplne miznúce textúry či možnosť pozerať sa cez steny, rád v Tom Clancy's The Division 2 strávim desiatky hodín, pokiaľ teda bude end game stáť naozaj za to. Na to nám ale odpovie až dlhšie hranie.

Ak vás dojmy z hrania navnadili, nemusíte zúfať. Po uzavretej Bete chystá Ubisoft aj ďalšiu, už otvorenú pre všetkých hráčov. Kedy prebehne, zatiaľ nevieme, dá sa však očakávať termín niekedy na prelome februára a marca, Tom Clancy's The Division 2 totiž vychádza už 15. marca na PC, PS4 a Xbox One.

Tieto dojmy z hrania boli napísané pre PS4 Pro verziu

• Zdroje: Vlastné

Dojmy z hrania – Štěpán

Jednotka Division ma minula veľkým oblúkom, betu druhého dielu som teda inštaloval takmer s nulovým očakávaním. O to viac ma hra milo prekvapila. Celá beta predovšetkým (až na pár drobných nedostatkov) fungovala prekvapivo solídne, servery šliapali a matchmaking tiež príkladne plnil naše rozkazy. S jednotkou perfektne vycvičených agentov (haha) sme sa tak mohli okamžite pustiť do záchrany sveta postihnutého globálnou vírusovou nákazou, ktorá vyhubila väčšinu populácie.

A že to bola slušná jazda! Akcia v Division 2 bola skvelá, ovládanie pôsobilo veľmi responzívne a atmosféra zdevastovaného mesta bola vďaka detailnej grafike veľmi presvedčivá, aj napriek občas vypadávajúcim textúram. Polozničený Washington D.C., kde sa Division 2 odohráva, sa priamo hemžil členmi nepriateľských frakcií a gangov, ktoré sa na globálnej katastrofe snažia profitovať, boj o život bol teda takmer nepretržitý a intenzívny.

Jediné, čo ma trochu sklamalo, je nízka variabilita typov nepriateľov. Naša „Alza jednotka“ počas svojich misií narazila len na iba 4 druhy, čo pre potreby bety síce bolo dostatočné, v plnej hre by to ale zaváňalo ťažkým stereotypom. Snáď potenciál Division 2 nepokazí taká maličkosť.

Dojmy z hrania – Jakub

Od záchranných akcií v New Yorku uplynulo more času, počas ktorého sa situácia stabilizovala podľa tradičných postapokalyptických nôt. Usporiadaní preživší obnovujú spoločnosť, zúrodňujú políčka na strechách vežiakov a rozbiehajú jednoduché manufaktúry. To sa páči miestnym gaunerom, ktorí by radi zožali ovocie ich driny. Tyranizujú bezbranných obyvateľov Washingtonu, s čím väčšina našej redakcie nesúhlasí. Preto sme so Štěpánom vypočuli volanie nášho veliteľa Filipa a narukovali do jeho služieb. Naša misia bola väčšinou úspešná a z môjho pohľadu tiež veľmi zábavná. Počas hrania do nočných hodín sme dosiahli aj pamätihodné výkony (podobne ako tisícky hráčov v Bete).

Pred začatím našej spoločnej akcie som sa vydal do ulíc zničeného hlavného mesta USA na vlastnú päsť. Priznám sa, že singleplayerový zážitok ma veľmi nenadchol. Išlo vlastne o obyčajnú strieľačku s niekoľkými zaujímavými nápadmi, inak kopírujúcimi pôvodnú jednotku. Od nej vlastne prevzala kompletný herný model v upravenej, neskorej podobe, ktorý teraz šliape celkom dobre. Solitérna výprava bola okamžite po naskočení do tímovej akcie zabudnutá, a s chlapcami sme sa dostatočne vybláznili. Musím priznať, že s priateľmi zábavnosť vysoko rastie, takže si myslím, že náš štvrtý parťák (krycie meno O.N.D.R.A.) Sa musel veľmi čudovať našim činom.

Pri rozdávaní taktických pokynov, objavovaní nepriateľov, poskytovaní prvej pomoci a ďalších úkonoch je kooperácia nutná, takže bez komunikácie sa nezaobídete. Zmätené rambo nabiehanie medzi nepriateľov neslávi úspech, lepšie je zamerať sa na rozdelenie úloh a postupne likvidovať rôznych silných protivníkov. Uzavretá beta jednoducho ponúkla zábavnú náplň, ktorá ma nalákala ku kúpe, napriek tomu je nutné priznať, že sme narazili na rad technických nedostatkov (Filipov bullet time) a grafických nezrovnalostí, ktoré snáď v plnej verzii nebudú hráča obťažovať. Uvidíme, nakoľko sa situácia zmení v naznačenej otvorenej Bete, prípadne v plnej verzii, ale už teraz má The Division 2 sľubne našliapnuté.

Tom Clancy's The Division 2 – dojmy z hrania

1. The Division 2 je dobrou hrou s minimom noviniek
2. Tom Clancy's The Division 2 ako kráľ cover based akcií
3. Washington DC prekonáva zasnežený New York
4. Stretnutie agentov Divízie po siedmich rokoch
5. HW nároky pre Tom Clancy's The Division 2 PC

The Division 2 je dobrou hrou s minimom noviniek

• Dojmy z hrania: 6. 9. 2018 • Autor: Filip Němec

Testovanie Tom Clancy's The Division 2 má pre mňa zvláštnu príchuť. Ubisoft totiž nebol schopný (už tradične) ponúknuť sloty na súkromné prezentácie, a tak som sa v tom minime voľného času, čo mi ostávalo, rozhodol vystáť si niekoľkohodinovú radu ako obyčajný smrteľník. Nie je nič, čo by som pre vás, našich čitateľov, nevytrpel.

Pochopiteľne som preto dúfal, že budem patrične odmenený kvalitnou hrou. Tej som sa nakoniec aj dočkal, hoci musím rovno priznať, že ma nijako „zázračne“ neohromila. The Division 2 je totiž washingtonská verzia pôvodnej hry, čo znamená, že okrem prostredia neprináša nič extra nové. Zároveň sa ale stále hrá veľmi dobre.

V rámci desaťminútového dema toho nebolo príliš. Avšak dosť na to, aby som si potvrdil, že The Division 2 je vlastne prvý diel iba v inom meste a s drobnými úpravami. Základné fundamenty hry zostali bez zmien, čo je na jednu stranu škoda, pretože som nezažil nič vyložene nové, zároveň som si ale popravde túto krátku ukážku v spoločnosti troch ďalších hráčov užil. Na stánku Microsoftu bolo možné absolvovať jednu z ukážkových misií (samozrejme v kooperácii) a ako sa dalo čakať, dohovor s tromi mladými Nemcami nebol úplne jednoduchý.

Tom Clancy's The Division 2 ako kráľ cover based akcií

Z počiatku sme skôr odpozerávali z hry tých ostatných, postupom času sme však boli schopní dohovoriť sa na základných úkonoch, ako kto z akej strany zaútočí a kto začne paľbu. Opäť sa mi potvrdilo, že The Division 2 bude patriť k tomu najlepšiemu, čo si v rámci taktických akcií budeme môcť zahrať. Obtiažnosť hry je totiž stále nastavená pomerne vysoko, takže akékoľvek heroické pokusy o sólovanie sú okamžite trestané vašou smrťou, čo je potom logicky trest aj pre celú skupinku agentov.

Základným elementom je stále systém krytia, ktorý bol dobre zvládnutý už v pôvodnej hre, ale v Tom Clancy's The Division 2 je podľa mňa dovedený k dokonalosti. Každý presun pôsobí veľmi prirodzene a efektne zároveň, čomu dopomáhajú skvelé animácie postáv. Čo je však dôležitejšie, hra vždy urobí presne to, čo žiadate. Každý presun, každé skrčenie sa za prekážkou, každé prebehnutia do iného krytu prebehne presne tak, ako ste zamýšľali. Aj pri hraní s úplnými cudzincami som tak rýchlo nabral pocit, že som súčasťou špecializovanej jednotky vycvičených agentov.

Washington DC prekonáva zasnežený New York

V čom vidím posun oproti pôvodnej hre, je prostredie. Tom Clancy's The Division 2 opäť využíva Snowdrop engine, ale v značne vylepšenej podobne a Washington DC tak pôsobí naozaj parádne. Hoci vianočný New York mal hlavne vďaka snehu a farebnému osvetleniu svoje čaro, zdecimované hlavné mesto USA ma okamžite pohltilo. Možno práve preto, že samo je pomaly, ale iste pohlcované prírodou, ktorá si berie späť, čo jej patrí.

Príbeh Tom Clancy's The Division 2 sa odohráva sedem rokov po udalostiach prvého dielu, takže je jasné, že vizuálny štýl musel utrpieť výrazných zmien. Spoznáte tak stále významné pamiatky mesta, tie sú ale rozborené, popraskané a porastené popínavým brečtanom. Na ulici už tiež nestretnete ľudí čakajúcich na autobus. Namiesto toho si tu srny slobodne odhrýzajú trávu prerastajúcu predtým celistvý asfalt. Element prírody je v hre použitý naozaj veľmi dobre a celkovo na mňa The Division 2 pôsobí ďaleko reálnejšie a prirodzenejšie ako prvý diel.

Všetko spomenuté sa nakoniec prejavilo aj v súbojoch, okolitý svet je totiž omnoho pestrejší, než som bol zvyknutý z prvého dielu. Prostredie je členitejšie a ponúka viac manévrovacieho priestoru. Rovnako tak nepriatelia sa dokážu lepšie schovávať a maskovať. Celkovo je Washington bohatší a detailnejší, takže aj prestrelky pôsobia prirodzenejšie. Dizajnéri rozhodne odviedli skvelú prácu, pretože sa sústredili aj na tie najmenšie detaily. Podobne plný a bohatý svet som na tohtoročnom Gamescome mohol vidieť len pri Dying Light 2 a tiež Metro Exodus.

Stretnutie agentov Divízie po siedmich rokoch

Autori vraj zvažovali ako dejisko hry tiež napríklad New Orleans alebo Seattle, ale Washington bol vybraný vďaka väčšej variabilite a pestrosti prostredia. Práve vo Washingtone navyše sídli ústredie tajnej organizácie, ktorej ste súčasťou, takže voľba bola prakticky jasná. Pozitívny vplyv Divízie potom je o to viac cítiť a snáď aj preto je mesto o niečo živšie. Niekoľko rokov po vypuknutí epidémie sa zvyšky ľudského pokolenia snažia opäť prevziať vládu nad mestom, v čom im ale bráni nielen rozpadajúce sa mesto, ale tiež stále ostrejšie útoky banditov, ktorí chcú vzniknutú situáciu využiť vo svoj prospech.

Hrateľná ukážka ma nakoniec potešila, pretože všetko išlo pekne podľa plánu. Hrateľnosť Tom Clancy's The Division 2 je dobre nastavená a osobne sa dosť teším na ďalšiu dávku taktickej akcie, kde bude opäť rozhodovať obsah a „udržateľný rozvoj“ dodatočného obsahu. Hoci sa hra na prvý pohľad tvári trochu inak, The Division 2 je v zásade MMO titul, ktorého úspech stojí a padá s kvalitným end game obsahom, čo je niečo, čo sa nedá z desaťminútovej ukážky hodnotiť.

Pravdu začneme odkrývať 15. marca 2019, kedy Tom Clancy's The Division 2 vychádza na PC, PlayStation 4 a Xbox One.