Tipy na jesenné fotografovanie
Ideálny termín neexistuje
Najkrajším obdobím na fotografovanie prírody je jednoznačne jeseň, kedy je lístie v bučinách tmavočerveno-oranžové a brezy krásne žlté. Bohužiaľ každý rok je iný a jednoznačne najlepší dátum odporučiť nemožno. Ak bolo suché leto a jeseň, často sa môžete stretnúť s tým, že stromy začnú opadávať ešte zelené. Posledné roky sa na mnohých miestach stalo, že napríklad brezy nestačili ani poriadne zožltnúť a opadali už na začiatku októbra.
Na druhú stranu, zažil som roky, kedy boli stromy na začiatku novembra husto obalené tmavočerveno-oranžovým lístím. To sú potom fotografické orgie. Bohužiaľ, stačí jeden veterný deň alebo front s intenzívnymi zrážkami a je to všetko rýchlo dole.
Vyložene výnimočné sú dni, keď na niektorých miestach na farebné stromy napadne prvý sneh. To vyrazte fotografovať, aj keby ste si mali vziať vo všedný deň v práci dovolenku. Ojedinelé podmienky za to vyložene stoja. V jeden deň tak pri vhodne zvolených motívoch môžete vyhotoviť excelentné jesenné aj zimné fotografie.
Pokiaľ práve nenapadne sneh, na ozvláštnenie jesennej fotografie dobre poslúži aj inovať. Buď v detaile na listoch, alebo ako svetlý poprašok pokrývajúci farebné kopce.
Zaujímavým jesenným úkazom druhej polovice novembra sú teplotné inverzie, kedy je zamračené nízkou hustou oblačnosťou (mohutnou hmlou), ktorá vydrží aj niekoľko dní. Práve vtedy sa zhromažďujú zástupy fotografov pri Karlovom moste. Iní zasa vyrážajú na Šumavu, aby nad inverziou fotografovali teleobjektívom svahy Álp vzdialené 150 km.
Čo sa týka najvhodnejšieho obdobia na fotografovanie farebnej jesene, odporúčam byť v pohotovosti od 20. októbra do 10. novembra. Ale pozor, vo vyšších polohách môže farebné lístie opadať skôr. Napríklad na fotografovanie žltých smrekovcov pred opadaním v Dolomitoch je najlepší termín od 6. do 10. októbra.
Na druhú stranu sa však nemusíte báť, veľa atraktívnych fotografií možno vyhotoviť aj v momente, keď už všetko lístie zo stromov opadalo.
Padanie listov počas jesene je proces, ktorý vzniká vďaka zmenám v rastlinách (stromy nevynímajúc). V priebehu fotosyntézy sa neustále zhoršuje zásobovanie listov chlorofylom. Rastliny si zvyčajne ľahko doplnia chlorofyl v letných mesiacoch. Ale keď sa krátia dni a noci sú chladné, alebo keď sa zvyšuje sucho, v listnatých stromoch klesá množstvo vyrobeného chlorofylového pigmentu a zvyšuje sa percentuálne množstvo iných pigmentov v listoch, čo má za následok menej zelenú farbu rastlín. Tieto iné pigmenty sú žlté, hnedé a oranžové. Nie sú vždy prítomné v listoch, ale ich koncentrácia sa zvyšuje v neskorom lete, keď sú cukry zadržiavané v listoch na začiatku procesu opadávania. Listy môžu opadnúť, keď sa dokončí vývoj deliacej vrstvy medzi stopkou listu a stonkou (konárov stromu).
Technika jesenného fotografovania
Podobne ako pri inom krajinárskom fotografovaní je ideálna digitálna zrkadlovka, s ktorou budete mať maximálnu kontrolu nad výsledkom. Vďaka schopnosti preniesť maximum detailov a možnosti práce s hĺbkou ostrosti je ideálna zrkadlovka s full frame snímačom.
Čo sa týka vhodných ohnísk, vo svojej praxi používam všetky ohniská od 14 mm do 500 mm. Každý motív na svoje zvýraznenie potrebuje iný prístup. Ak chcete zdôrazniť nejaký detail v krajine (napríklad krásny žltý list na brehu lesného potôčika), použijete ohnisko 14 – 18 mm. Pokiaľ však budete stáť niekde na vyhliadke a z hmly sa vynorí oranžovo-červená špička jesenného lesa, použijete dlhý teleobjektív, a to 200 – 400 mm. Vďaka správnej voľbe ohniska objektívu bude fotografia pre diváka "čitateľnejšia".
Potrebný je statív. Často budete priamo pod korunami stromov, kde je svetla zúfalo málo, a uzávierky dlhšie ako 1/20 s z ruky zvyčajne neudržíte. Bezpodmienečne nutný je pri fotografovaní tečúcej vody, napr. lesných potôčikov s kameňmi zarastenými machom, zapadaných farebnými listami. Pri používaní statívu sa sústreďte na jeho zvislé rozostavenie, a to kvôli stabilite. V lese je vhodná aj vodováha, pri absencii horizontu v scéne so fotografia ťažko porovnáva.
Na zvýraznenie jesenných farieb je takmer bezpodmienečne nutný polarizačný filter. Odstráni odlesky listov, čím veľmi výrazne oživí farby, a to najmä počas drobného dažďa uprostred temného lesa. Schopnosti polarizačného filtra som pre Fotomagazín už podrobne popisoval.
Ďalším vhodným filtrom na fotografovanie v lese je sivý prechodový filter, ktorého prechod je roztiahnutý cez celú veľkosť filtra. Jeho použitie v lese je logické, najviac svetla je v korunách stromov a smerom ku kmeňom je viac tmy. Filter to pomerne úspešne vyrovnáva.
Na samotné nastavenie fotoaparátu odporučím snáď len dve veci. Ak používate RAW konvertory od firmy Adobe, nastavte si na zrkadlovke fotografovanie do profilu AdobeRGB. Zaznamenaná škála farieb bude oveľa bohatšia, budete mať viac tónov na spracovanie. Ďalším tipom môže byť posunutie vyváženia bielej smerom k teplým odtieňom, napríklad priamo teplota 6 500 K, snímky budú na prvý pohľad pútavo "jesennejšie".
Pri jesennom fotografovaní je skoro jedno, či je zamračené alebo bez mrakov. Osobne sa len snažím vyhnúť času od 9:00 do 15:00 hod. počas jasných dní – vtedy je kontrast svetiel a tieňov príliš vysoký a na fotografiách to nikdy nevyzerá pekne. Pokiaľ má byť náhodou úplne jasný deň, sústreďte sa iba na svitanie a západ slnka.
Námety s jesennou tematikou
Podnetov na fotografovanie krajiny je veľké množstvo a kreativite sa medze nekladú. Hlavným prvkom bude jednoznačne farebné lístie v mnohých podobách, či už v detailoch, alebo pri fotografovaní farebných kopcov z vyhliadok.
Pri fotografovaní jesennej krajiny, a to najmä v lese s výrazným popredím, nezabúdajte snímané prostredie upratať. Často môžu čistotu kompozície narúšať opadané suché vetvy. Od upratovania potom nie je ďaleko k "nenápadnému" aranžovaniu, kedy z klady zarastenej zeleným machom odstránite staré škaredé hnedé listy a priložíte tie svoje, krásne žlté javorové. Občas je totiž potrebné divokej prírode trochu pomôcť.
Pomerne zaujímavo možno pracovať v období jesene pri vodnej hladine, okolo ktorej sú tesne na brehu krásne farebné stromy a tie sa vo vode pekne zrkadlia. Ideálne je, ak po hladine práve niečo prepláva: labuť alebo kačica. Môžete vyhotoviť snímku zvieraťa v jeho prirodzenom prostredí, ktoré nemusí byť na fotografii nijako dominantné, pretože samotné prostredie bude atraktívne.
Kreatívnejším fotografom sa odporúčam zamerať na tečúcu vodu a zozbierané opadané farebné lístie. Hádžte ho v rôznom množstve do vody a ďalej po prúde s dlhším expozičným časom 1/2 – 3 s fotografujte. Na výslednej fotografii budú krásne zaznamenané dráhy listov. A ak nebude dostatočne zrejmé, že tie oranžové šmuhy nie sú listy, nebojte sa použiť blesk. Pomocou neho na konci expozície scénu decentne zvýraznite. Na konci dráhy sa list "zmrazí" a v snímke prekreslí.
V prírode sa neustále vyskytuje množstvo zaujímavých detailov, jeseň je na ich fotografovanie ako stvorená. Síce sa už nevyskytuje toľko kvetov, ale záplava farebných listov a rôzne plody nám to vynahradia. Zaujímavé tiež môžu byť prvé mrazíky v kombinácii napríklad s inovaťou obalenými pavučinami.
Ďalším zaujímavým motívom môže byť kontrast farebných vetvičiek s lístím proti tmavému pozadiu, ktorým môže byť napríklad skala. Obzvlášť, ak vetvičku fotografujete v protisvetle, kedy bude krásne prežiarená.
Údolie zaliate hmlou
Jednoznačne najpútavejším motívom, ktorý dopĺňa jesenné fotografovanie, sú ranné hmly. Vďaka tomu, že tá správna nízko usadená hmla veľa vecí v scéne zakryje, dalo by sa povedať uprace, sú výsledné fotografie oveľa čistejšie, bez rušivých prvkov. A je jedno, či ste na skalnej vyhliadke, alebo sa prechádzate urasteným bukovým lesom. Hmla bude vždy výborným pomocníkom. Bohužiaľ hmla sa netvorí príliš často. Dokonca som pri fotografovaní krajiny vypozoroval, že najviac sa objavuje v prvom týždni jesene, ale od októbra je to skôr náhoda. Býva dlhé dni zamračené a hmly sa netvoria. Ideálne dni s hmlou bývajú v októbri obvykle iba dva až štyri.
Hmly sa tvoria vďaka veľkým rozdielom teplôt počas dňa a v noci. Existuje niekoľko typov hmly, ale najbežnejšia hmla je tá radiačná. Vznikne počas jasnej a bezveternej noci (najmä na jej konci – dve hodiny pred východom slnka) pri poklese teploty zemského povrchu pod hodnotu rosného bodu. Pretože je studený vzduch ťažší ako teplý, rozplýva sa často po povrchu zeme do údolia a tam sa hromadí. Po východe slnka sa hmla zvyčajne pomaly rozplynie.
Ak si chcete tento zaujímavý úkaz vychutnať, vypravte sa na nejakú vyhliadku tak, aby ste tam hodinu pred východom slnka. Krásne tak uvidíte, ako dynamický prírodný jav hmla je, ako sa jej poloha, tvar a mohutnosť neustále menia. Na fotografovanie jesenných hmiel odporúčam České Švajčiarsko a Šumavu, ale stretnúť sa s ňou môžete v blízkosti každého výraznejšieho toku.
Sprievodným javom počas chladných bezveterných dní s hmlou môže byť tvorba inovatky. Pozor, nezamieňať z námrazou. Inovatka a námraza sa líšia aj mechanizmom vzniku. Kým inovať vzniká priamou sublimáciou vodnej pary na predmetoch, námraza vzniká tak, že kvapôčky mrznúcej hmly vo vetre narážajú do predmetov a primŕzajú k nim. Inovať obaľuje aj predmety zo všetkých strán, zatiaľ čo námraza narastá proti vetru. Námraza vzniká pri hmle a vetre. Často k tomu dochádza pri teplotnej inverzii, kedy v blízkosti spodnej hranice inverzie je vrstva nízkej oblačnosti. A ak v tej výške fúka vietor, už sa tam môže tvoriť námraza.
Inovatka sa objavuje počas jasennej noci, kedy teploty klesnú aspoň na -5 °C, prípadne vyhľadajte mrazové kotliny. V Českej republike sú to napríklad miesta, ako napríklad Jizerka, Horská Kvilda, Jezerní slať a ďalšie.
Farebné listnaté lesy
Asi nemá príliš zmysel hľadať zaujímavé jesenné motívy v smrekovej monokultúre, musíte sa vypraviť do lesa listnatého alebo zmiešaného. Atraktívna je aj krajina so smrekovcovými lesmi, ale to skôr v talianskych Dolomitoch. V niektorých lokalitách budete mať cestu k pútavej jesennej fotografii jednoduchšiu. Tým, ktorí skúsenosť s jesenným fotografovaním nemajú, som pripravil niekoľko tipov na vhodné lokality.
Blízko Prahy je to napríklad obora Hvězda alebo Průhonický park. Pekné zákutia možno nájsť aj na Petříne. Na jesenné fotografovanie sú však vyložene predurčené Voděradské bučiny, ktoré sú za Prahou len kúsok.
Tradičnými miestami, ktorých krása vyniká najmä na jeseň, sú ďalej Křivoklátsko, niektoré miesta Krušných hôr, České Švajčiarsko (a to najmä kopce Studenec a Růžový vrch). Pekný bukový les je v Chřiboch, v samom strede Moravy.
Ak potrebujete vytipovať vhodné miesto na jesenné fotografovanie vo svojom okolí, sú na to na internete k dispozícii primerané mapy s fotografickým podkladom, polohy s listnatými stromami rozpoznáte.
