Super Mario Odyssey (RECENZIA)
Nintendo a jeho hlavné postavy vstupujú s príchodom konzoly Nintendo Switch do novej životnej etapy. V inom exkluzívnom titule Mario + Rabbids Kingdom Battle prvýkrát do rúk vzali strelné zbrane a teraz, v Super Mario Odyssey, zažije fúzatý inštalatér ďalšie „po prvýkrát“. Nielen že sa novo pozrie do relatívne otvoreného prostredia, osvojí si tiež najrôznejšie spôsoby boja pomocou klobúka. Čo všetko Mario so svojím klobúkom dokáže (a že toho je naozaj veľa), sa dozviete v našej recenzii.
Čo všetko sa v recenzii Super Mario Odyssey dozviete?
- Príbeh Super Mario Odyssey
- Za pätnástimi svetmi a stovkami mesiačikov
- Koľko trikov s klobúkom vieš, toľkokrát si Mariom
- Super Mario Odyssey nie je hra na jedno popoludnie
- Pohybové ovládanie Super Mario Odyssey
- Super Mario Odyssey plne využíva potenciál konzoly
- Recenzia Super Mario Odyssey: záverečné hodnotenie
Príbeh Super Mario Odyssey
Ako vlastne Mario prišiel k svojmu multifunkčnému klobúku a ako je vôbec možné, že zo skákajúceho inštalatéra je zrazu neohrozený dobrodruh, odhaľuje hra už v samotnom začiatku. Idylka v Hubičkovom kráľovstve je totiž prerušená vpádom hromotĺka Browsera, ktorý unesie princeznú Peach. To Mario logicky nemieni nechať len tak a vydá sa svojej milovanej na pomoc, hneď na štarte svojho putovania však dostane škaredú nakladačku, pri ktorej príde o čiapku a skončí s rozbitým nosom v Klobúkovom kráľovstve.
Práve tam stretne svojho nového kamaráta klobúka Cappyho, ktorému Browser tiež uniesol priateľku, a tak sa tieto dve zdanlivo odlišné bytosti spoja s jediným cieľom – dostihnúť Browsera a oslobodiť princeznú Peach aj Cappyho drahú polovičku Tiaru. Keďže je Cappy obyvateľom Klobúkového kráľovstva a sám má takpovediac pod čapicou, nielen že Mariovi vykúzli úplne novú čiapku, ale sám sa do nej prevtelí. S touto novou pokrývkou hlavy, ktorú možno v priebehu hry meniť do rôznych podôb, môže náš hrdina triafať nepriateľov a vykonávať veľa užitočných vecí.
Pravidelný spoločník Luigi tentoraz asi nemal čas, novým kamarátom Maria sa tak stane klobúk Cappy.
Za pätnástimi svetmi a stovkami mesiačikov
Cesta k cieľu je však veľmi dlhá. Presnejšie povedané preskúmate rovno pätnásť svetov, ktoré sa od seba líšia tak veľmi, ako je to len možné. Nemožno inak ako zložiť klobúk pred dizajnérmi, ktorí vytvorili pätnástku unikátnych prostredí úplne sa odlišujúcich nielen vizuálne, ale aj čo sa týka hernej náplne – tá je vždy svieža a v niečom inovatívna. Super Mario Odyssey vás tak môže niečím novým prekvapiť aj po desiatkach odohraných hodín.
Kostra Super Mario Odyssey je pritom veľmi jednoduchá. Mario s Cappym nasadnú do lietajúcej lode Odyssey (tento koráb má tvar, ako inak, klobúka), avšak ako pohon jej slúžia mesiačiky, ktorých musíte v každom svete zozbierať požadované množstvo. Mesiačiky nie sú len tak pohodené po okolí a vždy je potrebné si ich nejakým spôsobom zaslúžiť. Niekedy stačí len dobre hľadať a dômyselným spôsobom využívať dané prostredie, inokedy zase musíte vyriešiť nejaké priestorové puzzle či hádanku alebo len v určitom limite zozbierať mince či noty. Akokoľvek to takto na papieri znie jednoducho, hľadanie mesiačikov vám občas dá naozaj zabrať. Vždy ide ale o skvelú zábavu.
Mario + Rabbids Kingdom Battle – úplná šialenosť, ktorá vás dostane (RECENZIA)
Dungeons 3 – je dobré byť darebák? (RECENZIA)
Knack 2 – znova a lepšie (RECENZIA)
Crash Bandicoot N. Sane Trilogy. Ako dopadla hra v očiach profesionálnej kritiky?
Koľko trikov s klobúkom vieš, toľkokrát si Mariom
Jediným vaším nástrojom je už spomínaný Mariov klobúk, ktorého multifunkčnosť vás ohromí. Spolu s ním možno vykonávať viac ako sedem základných úkonov, šikovnejší hráči ich však dokážu vhodne kombinovať a dostať sa vďaka tomu na inak nedostupné miesta. Okrem klasického hodu pred seba, ktorý zasiahne protivníkov, je tiež možné dať v pravý moment klobúku pokyn, aby zabočil a trafil tak aj viac nepriateľov stojacich vedľa seba, alebo ho roztočiť – to potom Maria niekoľkokrát obkrúži dookola a vráti sa ako bumerang.
Hlavným ťahákom Super Mario Odyssey je však schopnosť prevteliť sa do najrôznejších zvierat, bytostí alebo aj predmetov. Hodením klobúka sa Mario môže vteliť do žaby, tyranosaura, tanku alebo napríklad Chain Chompy. Práve to je jedna z tých premenných, vďaka ktorým ponúka každý svet čerstvý herný zážitok. Niekde sa budete môcť vteliť do teleskopickej stonožky schopnej prekonať hlboké priepasti, inokedy zase do ryby, s ktorou sa pod vodou nemusíte obávať nedostatku kyslíka. Týchto a podobných stvorení je celkom 24, Mario sa však môže na okamih vteliť aj do neživých predmetov – napríklad do pätníka, ktorý možno využiť ako katapult a nechať sa vystreliť do diaľky.
So zručnosťami jednotlivých tvorov súvisia vždy aj zaujímavé puzzle a hádanky, ktoré sú vďaka unikátnym vlastnostiam daných tvorov vždy jedinečné. Aj samotné prostredie svetov je ale nutné pochváliť. V Super Mario Odyssey vyzerá každý svet úplne inak, je rozdielne členitý a ponúka úplne odlišné dobrodružstvo. Raz sa ocitnete na púšti, kde prekvapivo mrzne, inokedy zase v podvodnom svete alebo zamrznutom kráľovstve. Okrem týchto, dalo by sa povedať stereotypných prostredí, ale navštívite aj svety, ktoré obývajú napríklad roboti, ktorých jedinou starosťou je zalievanie kvetov, alebo svet stvorený len z cukroviniek.
Super Mario Odyssey nie je hra na jedno popoludnie
Ako už je u Nintenda zvykom, ich hry nie sú jednorazovou záležitosťou. Priznám sa, že som hráč, ktorý sa väčšinou ponáhľa k vyvrcholeniu celého príbehu a najväčším zadosťučinením sú mu záverečné titulky vydávajúce „povolenie“ vrhnúť sa zase na ďalšiu hru. Podobne ale ako tohtoročná Zelda aj Super Mario Odyssey má tú zvláštnu schopnosť udržať si vašu pozornosť na neuveriteľne dlhú dobu. To sa ukázalo okrem iného aj pri zbieraní mesiačikov: v každom kráľovstve ich je viac, než koľko potrebujete k odletu na ďalší ostrov. Aj napriek tomu, že som bol nedočkavý, čo príde potom (autori si starostlivo strážili identitu jednotlivých svetov a nie je sa čomu diviť), celý nesvoj, aj po zozbieraní potrebného počtu mesiačikov som vždy v danom svete ešte nejakú dobu zostal.
Nutkanie vyzbierať toho čo najviac je skrátka neuveriteľne silné, Super Mario Odyssey navyše neustále predkladá pred hráča nové a nové výzvy, ktorým jednoducho musíte čeliť. Po návšteve prvých pár svetov vám navyše dôjde, že hrateľnosť, hoci stavia na stále rovnakých základoch, je veľa premenlivá, a tak je isté, že to, čo zažijete na jednom ostrove, na ďalšom celkom iste nebude. Každý ostrov si k tomu drží svoju vlastnú identitu nielen spomínaným vizuálom či rozličnými puzzle, ale aj hernou menou. V celej hre platia zlaté mince, avšak každý svet ponúka aj svoju vlastnú, fialovú menu a za tú si možno kupovať iba veci súvisiace s daným kráľovstvom. Vo vodnom som si tak kúpil krásne plavky so žltým nafukovacím kruhom a pôvabné potápačské okuliare so šnorchlom, ktoré teraz môj Mario vrhá na nepriateľov namiesto svoje charakteristickej červenej čiapky.
Mesto New Donk City je skutočne rozsiahle a je dobre, že autori nezabudli ani na dopravné prostriedky. Šťastie, že Mário vie riadiť scooter.
Pohybové ovládanie Super Mario Odyssey
Kým predchádzajúce exkluzívne tituly pre Nintendo Switch využívali pohybové možnosti Joy-Conov skôr obmedzene, Super Mario Odyssey sa v tomto smere skutočne vybláznil, a to je rozhodne dobre. Pokiaľ aj máte doma Pro ovládač, odporúčam ho nechať ležať v kúte a vziať do rúk dvojicu Joy-Conov. Až s nimi totiž využijete kompletnú škálu Mariovho útočného repertoáru. Obyčajným švihnutím hodíte klobúk pred seba, môžete ale tiež mávnuť ovládačom iba nadol alebo nahor, čím Mario hodí svoj klobúk na nepriateľov priamo pri zemi, respektíve na tých vysoko vo vzduchu.
Podobne možno tiež vykonať útok, kedy sa klobúk zastaví na mieste a namiesto toho, aby sa vrátil späť k vám, švihnutím ovládačmi na požadovanú stranu sa oným smerom vydá aj klobúk (v mojom prípade už potápačské okuliare). Podobným štýlom možno tiež spustiť vyššie spomínaný útok, kedy váš klobúk krúži okolo Maria, čo sa hodí napríklad pre zbieranie mincí točiacich sa v kruhu alebo ešte lepšie, keď ste zahnaný do kúta a nepriatelia sú všade okolo vás.
Pri prvej návšteve mesta New Donk City treba poraziť nepriateľa, ktorý vysáva všetku elektrinu. Všade okolo je tak poriadna tma.
Akokoľvek to všetko znie veľmi dobre a verte tomu, že vo výsledku to naozaj dobré je, podobne ako mince, ktoré Mario zbiera, aj pohybové ovládanie pri Super Mario Odyssey má svoju odvrátenú stranu. Pokiaľ totiž hráte s Pro ovládačom alebo máte Joy-Cony zacvaknuté priamo v konzole, veľa z týchto úloh nemožno vykonať, prípadne musíte značne zložitým a nebezpečným spôsobom pohybovať celou konzolou. Že niektoré základné veci ako kotúľanie, vďaka ktorému sa Mario pohybuje ďaleko rýchlejšie, skrátka a dobre nejde vykonávať v prípade, že nemáte v rukách samotné Joy-Cony, beriem ako veľký nedostatok.
Všeobecne možno ale ovládanie pochváliť. Úspešné hranie je závislé od presného ovládnutia hlavnej postavy a treba uznať, že aj na malých priestoroch sa s Mariom manévruje veľmi dobre. Aj pri veľkej rozmanitosti jednotlivých útokov s klobúkom vás navyše hra vždy poslúchne presne tak, ako zamýšľate, a obratnosť a presnosť, s akou dokážete zniesť zo sveta aj niekoľko nepriateľov naraz, je mnohokrát až ohromujúca. Vývojári z Nintenda opäť ukázali, že sú majstrami vyladenej hrateľnosti.
Super Mario Odyssey plne využíva potenciál konzoly
Pred vydaním hry panovali medzi fanúšikmi znateľné obavy z toho, ako bude výsledná hra vyzerať. Jednak autori ukázali iba dve úrovne, hra navyše občas predvádzala nevyhladené hrany a nepekné textúry. V tejto chvíli je jasné, že Super Mario Odyssey využíva z konzoly Nintendo Switch maximum a výsledok tomu zodpovedá. Väčšina svetov pôsobí naozaj krásne a, ako už je zvykom, viac než relatívne pekné textúry (ruku na srdce, Switch veľmi výpočtového výkonu neponúka) vás ohromí celkový dizajn úrovní a umelecké spracovanie.
Hlavný „záporák“ hry Browser nie je vo svadobnom len tak náhodou. Princeznú Peach si chce totiž zobrať za ženu.
Trošku ma ale zamrzelo, že niektoré svety sú skrátka krajšie ako ostatné. Napríklad už spomínaný ostrov, kde sú len robotické kanvy pestujúce kvety, určite cenu za najkrajšiu úroveň nevyhrá. Môže ísť ale iba o môj osobný dojem, vzhľadom na veľkosť väčšiny lokácií však musím vizuál pochváliť, a to vrátane krásne rozpohybovaného Maria. Jeho roztomilé akrobatické kúsky či prihlúply spôsob behania z rozovretými rukami pobavia naozaj každého.
Prechod Maria do otvoreného prostredia s výrazne akčnejšou hrateľnosťou strašil mnoho klasických fanúšikov starého Maria podobne, ako sa ten nový Mario strachuje o svoj klobúk. Nintendo však tento dôležitý krok zvládlo na jednotku. Super Mario Odyssey je hra na niekoľko desiatok hodín a aj po dohraní príbehu je čo objavovať. Pokiaľ vás napríklad mrzí, že sa tentoraz neukázal Luigi, môžete druhý Joy-Con zveriť kamarátovi či svojmu potomkovi. Kooperatívne hranie možno zapnúť a zase vypnúť úplne kedykoľvek, pričom jeden hráč ovláda Maria a druhý nezávisle na ňom jeho klobúk. Alebo napríklad potápačské okuliare. Hra Super Mario Odyssey vyšla exkluzívne na Nintendo Switch 27. októbra 2017.
Mario vie so svojím klobúkom útočiť na nepriateľov a jeho arzenál útokov by mu závidel aj kdejaký akčný hrdina.
Recenzia Super Mario Odyssey: záverečné hodnotenie
Klady
- Inovatívna hrateľnosť
- Zábavné a rozličné svety
- Dlhá herná doba
- Nehrozí stereotyp
Zápory
- Niektoré útoky možno vykonávať iba s odopnutými Joy-Conmi
