Steep: Winter Games Edition (RECENZIA) – zaslúži si tento zimný freestyle vašu pozornosť?

Čo všetko sa v recenzii Steep: Winter Games Edition dozviete?

1. Otvorený svet už nemôže byť otvorenejší
2. Prekonávajte sami seba v širokej škále eventov a úloh
3. Namažte si gamepady, pretože ovládanie občas „zadrháva“
4. Zísť horu je zážitok. Má ale cenu ísť znova hore?
5. Cesta na Olympiádu je zasnežená – Road to the Olympics DLC
6. HW nároky na hru Steep: Winter Games Edition PC
7. Recenzia Steep: Winter Games Edition: záverečné hodnotenie

Otvorený svet už nemôže byť otvorenejší

Steep sa nezdržiava žiadnym zložitým menu a v podstate vás ihneď hodí do hry. Hneď na začiatku sa mi naskytol dych berúci pohľad na enormné švajčiarske Alpy. Môžete si zapnúť interaktívnu 3D mapu, preletieť sa okolo zasnežených vrcholkov hôr a vybrať si miesto, ktoré vám práve padlo do oka a bez problému sa na neho „preniesť“. Nečakajú vás žiadne zdĺhavé nahrávacie obrazovky, čo je v prípade týchto rozľahlých hôr taký malý zázrak.

Vďaka tomu máte pocit úplnej slobody a okrem úvodného turtoriálu vás Steep nijako nevodí za ruku – nehovorí vám, čo máte robiť a kam máte ísť. Je len na vás, ktorú disciplínu si zvolíte a na aké miesto sa vydáte. Či už sa rozhodnete pre lyžovanie, wingsuit plachtenie, snowboarding alebo paragliding, nemusíte sa nikam dlho trmácať. Jednoducho otvorte radiálne menu a svoju obľúbenú disciplínu si zvolíte.

Prekonávajte sami seba v širokej škále eventov a úloh

Po horách je rozmiestnené slušné množstvo úloh a misií, ktoré preveria vašu zručnosť (a mnohokrát aj guráž) pri ich plnení. Aj keď „slušné množstvo“ je možno povedané príliš mierne. Občas som sa v nich strácal a mnohokrát som jednoducho nevedel, ktorú aktivitu si vybrať. Navyše ich odomykáte viac a viac tým, ako postupujete hráčsku úrovňou. A o tom vlastne celý Steep je – prekonávať seba samého a odomykať ďalšie eventy.

Na výber som mal z rôznych pretekov, časových výziev a freestylových úloh, kde som musel nazbierať čo možno najviac bodov tým, že sa v podstate skoro nechám prizabiť. Musíte predviesť čo najlepšie triky v čo najkrkolomnejších situáciách, ale o tom vlastne extrémne športy sú. Navyše sú všetky tieto výzvy rôzne ťažké. Tie jednoduché ma napríklad vzali na „uzívanú“ snowboard prechádzku prašanom, zatiaľ čo pri jednej z ťažších som si otrepával zmrznuté cencúle potu pri schádzaní rokliny, z ktorej doslova na každom mieste číhali kamenné zuby.

Musím sa priznať, že ona sloboda ma na ubisoftím Steep brala asi najviac. A možno preto som vlastne najradšej plnil úlohy, ktoré niekde v diaľke vytýči waypoint a povedia „a teraz sa tam nejako dostaň“. Tu sa najviac prejavila tá spomínaná sloboda, pretože nie ste zviazaní iba jednou disciplínou. Vo väčšine prípadov ich musíte kombinovať, pretože sa daný waypoint môže pokojne nachádzať na vzdialenom vrcholku hory. Navyše je to mixovanie rôznych spôsobov (napríklad plachtenie, snowboard a zase plachtenie) naozaj uspokojivé a mnohokrát tiež náročné, čo, podľa mňa, hrateľnosti vôbec neuberá. Len keby obdobných výziev bolo viac.

Namažte si gamepady, pretože ovládanie občas „zadrháva“

Ak však dám slobodu Steep stranou, začnú na povrch vychádzať tiež rôzne neduhy, ktoré nie je možné ignorovať. Hra obsahuje štyri disciplíny, ale naozaj zábavný je podľa môjho názoru len snowboarding. Až som mal niekedy pocit, že si vývojári dali skutočne záležať iba na snowboarde a zvyšok obsahu odovzdali inému tímu, ktorý nebežal na rovnakej mozgovej vlne. Schádzanie na doske cez snehom pokryté prielomy šialenou rýchlosťou, skákanie cez kamenisté, nezasnežené miesta (pri ktorom si vystrihnete parádny trik) je jednoducho niečo, v čom Steep vyniká. Akonáhle ale začnete skúšať ostatné disciplíny, neubránite sa dojmu, že by na tom bol Steep lepšie, keby to bola hra len o snowboardingu.

Trebárs taký paragliding je síce užitočný na presun a naskytne sa vám vďaka nemu naozaj krásny pohľad na hory, ale je otrasne pomalý a jediná interakcia spočíva v hľadaní vzdušných vreciek, ktoré vás vynesú o niečo vyššie do vzduchu. Wingsuit je o niečo zábavnejší, ale pôsobí podivne trhavo a „beztiažový“. Akoby okolie zrazu prišlo o gravitáciu v momente, keď roztiahnete svoje krídla poletušky vlnatej (to je tá veverička, ktorá umožnila vznik wingsuitu).

Lyžovanie a jeho spracovanie pôsobí celkom solídne. Hlavne teda v prípadoch, keď sa vo vysokej rýchlosti strmhlav vrháte z príkrych hôr. Lenže oproti snowboardingu je akosi ťažkopádne a neobratné. Pripadá mi, že by si každá disciplína (a možno aj snowboarding) zaslúžila ešte mesiac či dva testovania. Nutné je tiež podotknúť, že ľudia trpiaci pohybovou nevoľnosťou si Steep zrejme príliš neužijú.

Z celej hry som tak mal pocit nekonzistentnosti a nedotiahnutosti, čo len prehlbovalo moje všeobecné sklamanie. Napríklad hry SSX podľa môjho názoru zvládli stvárnenie snowboardových skokov a trikov na výbornú, a to už ide o poriadne dlhoročnú sériu. O to viac zarážajúci je fakt, že v pomerne novom titule váš jazdec tak nemotorne reaguje na príkazy. „Olíčka“ a podobné kúsky by mali pôsobiť prirodzene a plynule, lenže vďaka nedotiahnutosti v základnom ovládaní je ich konanie skôr frustrujúce. K tomu si ďalej pridajte nedostatočné vysvetlenie niektorých eventov či zle viditeľné označenie cieľa, ktorý sa ukrýva za kopcom alebo stromom tak, že ho bez zapnutia mapy nenájdete a už sa nám to nepekne hromadí. Počiatočný „wow“ pocit potom ustúpi rýchlo do pozadia a vystrieda ho frustrácia.

Zísť horu je zážitok. Má ale cenu ísť znova hore?

Na horách môžete tiež náhodne naraziť na ostatných hráčov, ak ste pri hraní Steep pripojení na internet. Bohužiaľ väčšinou len na štarte niektorého z eventu a len na pár minút, než nenávratne zmizne za obzorom. Hra podporuje iba štyroch ostatných pretekárov na jednom evente (vrátane vás), čo je žalostne málo a rozhodne to u mňa nenavodilo pocit, že som súčasťou nejakej masívnej udalosti, ktorej sa zúčastnilo tisíce ostatných hráčov. Keď už nič, aspoň sa necítite v tej bielej „horskej aréne“ tak osamelí, aj keď je to len na chvíľu.

Za seba môžem povedať, že ma Steep bavil najviac v momentoch, kedy som jednoducho ignoroval spomínané eventy a jednoducho som okolie preskúmaval na vlastnú päsť. Užíval som si situácie, pri ktorých som si vyhliadol vrchol nejakého horského úkazu, svojpomocne sa na neho dostal, obul snowboard a so závratnou rýchlosťou ho zišiel. Steep je bezpochyby dobre vyzerajúca hra. Hory pôsobia majestátne a nekonečne a stopy, ktoré za sebou váš jazdec v prašane zanecháva, dodávajú na celkovej atmosfére. Lenže krása nie je všetko a problémy s ovládaním pre mňa boli natoľko zásadné, že ich hre jednoducho nemôžem odpustiť.

Cesta na Olympiádu je zasnežená – Road to the Olympics DLC

Steep je hlavne o otvorenosti a možnosti si kedykoľvek (a kdekoľvek) vyskúšať jednu z niekoľkých disciplín. Bohužiaľ prídavok Road to the Olympics túto slobodu obmedzuje. Aj keby vás zaujímal iba olympijský obsah, tak ani v tomto prípade nemá DLC veľmi čo ponúknuť. K dispozícii máte mód s názvom Become a Legend, ktorý začína tréningom, po ktorom máte možnosť súťažiť v troch freestyle disciplínach odohrávajúcich sa v Južnej Kórei (tá má hosťovať budúce zimné Olympijské hry).

Nečakajte žiadne príbehové hody, alebo rozsiahlu kariéru s prepracovaným systémom progresie, kedy si budete môcť vylepšovať a upravovať svojho jazdca. Na stôl namiesto toho dostanete polovičný pokus o olympijskú drámu, kedy akýsi neviditeľný rozprávač komentuje váš postup a niekoľko videoklipov so skutočnými atlétmi, ktorí hovoria o svojich športových skúsenostiach. Prídavku bohužiaľ chýba akákoľvek olympijská pútavosť, akú obyčajne nájdete pri sledovaní tohto športového sviatku v televízii. Nenájdete tu žiadnu olympijskú dedinu, začiatočné ceremónie alebo aspoň odovzdávanie medailí!

Road to the Olympics v podstate ponúka to isté čo pôvodná hra plus „poloupečené“ olympijské eventy. Našťastie sú v DLC obsiahnuté aspoň Japonské Alpy, ktoré odsúvajú Olympiádu na druhú koľaj a sústreďujú sa na to, čo vie Steep najlepšie – dať hráčom voľnosť, na ktorú boli zvyknutí z pôvodného titulu. Bohužiaľ Road to the Olympics bude pripadať Steep veteránom ako zbytočné DLC, takže je možné odporučiť iba nováčikom, ktorí si prípadne zaobstarajú Winter Games edíciu.

Ak máte radi zimu a ste fanúšikovia extrémnych športov, bude vás Steep baviť. Aspoň teda na chvíľu. Samozrejme odporúčam sa obrniť trpezlivosťou, pretože ovládanie nepatrí k najlepším, a to ani vo chvíli, keď si miesto klávesnice a myši vezmete do ruky gamepad. Kompilácia Steep: Winter Games Edition v tomto prípade pôsobí ako málo muziky za veľa peňazí. Olympijský obsah DLC Road to the Olympics je obmedzený na jediný jeden event, čo je úplne v rozpore s tým, na čom bol postavený pôvodný titul. Steep: Winter Games Edition je dostupné na PC, PS4 a Xbox One. Táto recenzia bola napísaná na PC verziu.

HW nároky na hru Steep: Winter Games Edition PC

Recenzia Steep: Winter Games Edition: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 65 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

60 %

Audiovizuálne spracovanie

80 %

Opätovná hrateľnosť

70 %

Klady

• Sloboda voľby v základnom režime
• Hory pôsobia monumentálne
• Spočiatku zábavné

Zápory

• Ťažkopádne ovládanie
• Veľmi rýchlo omrzí
• DLC Road to the Olympics neprináša nič nové
• Prostredie pôsobí osamelo
• Absencia skutočnej kariéry v DLC