MediEvil (RECENZIA) – Ľahko skostnatelý návrat hrdinu z Gallowmeru

Obsah recenzie MediEvil (PS4)

1. Sir Daniel Fortesque dostáva druhú šancu...
2. MediEvil prichádza v brnení preleštenom na maximum
3. Starý rytier zo starej školy
4. MediEvil – Jednoduchým preleštením škrabance neschováte
5. Stal sa Daniel Fortesque nakoniec hrdinom, alebo nie?
6. Recenzia MediEvil: záverečné hodnotenie

Sir Daniel Fortesque dostáva druhú šancu...

• Recenzia: 23. 10. 2019 • Autor: Štěpán Lenk

Rytier Sir Daniel Fortesque je skutočným hrdinom. Kedysi dávno sa mu podarilo v obrej bitke poraziť zlého čarodejníka Zaroka, ktorý sa rozhodol ovládnuť ríšu Gallowmere, Sira Daniela to však stálo jeho vlastný život. Odvtedy odpočíva v hrobke, kde sa na jeho kosti pomaly znáša prach, zatiaľ čo si o ňom obyvatelia Gallowmeru pri praskajúcich kachľách rozprávajú tiché legendy.

Nikto ale nevie, že Fortesque v skutočnosti žiadnym hrdinom nie je. To nie je spojler, vyzvoní vám to už úvodná animácia hry. Bitky sa chrabrý Dan síce zúčastnil, zomrel ale už v prvom boji, keď ho zblúdilý šíp zasiahol priamo do ľavého oka. Riadením osudu sa ale práve tento padlý rytier stal symbolom celej bitky, aj keď víťazstvo nad Zarokom mu je pripisované neprávom. Ale detaily nikoho nezaujímajú a história sa na nič nepýta.

Zarok sa ale po 100 rokoch rozhodol skúsiť ovládnuť Gallowmere ešte raz, pomocou svojich kúzel si vytvoril armádu nemŕtvych a vyráža opäť dobývať svet. S oživovaním mŕtvych sa však prepočítal, pretože zároveň omylom oživil aj istého jednookého rytiera. Sir Fortesque tak dostáva šancu zlého černokňažníka poraziť „druhýkrát“ a zároveň dokázať, že je naozaj tým hrdinom, za ktorého ho všetci majú.

Príbeh je fajn, aj keď vo svojej podstate nie je ktovieako komplikovaný a dal by sa pokojne zhrnúť slovami: Tamto je zlý čarodejník, bež ho zabiť! Ničomu to ale nevadí. Rovnako, ako zvyšok hry, sa hlavná dejová línia neberie nijako vážne a má dostatok šarmu a humoru na to, aby vás motivovala ísť stále dopredu. Nečakajte ale zástupy filmovo poňatých, bombastických cut-scén, MediEvil je predsa len pôvodom hrou z 90. rokov, kde sa na efekt ešte príliš nehralo a filmíky okrem rozprávania story hry slúžili predovšetkým na navodenie atmosféry. A tento prístup evidentne funguje aj dnes.

MediEvil prichádza v brnení preleštenom na maximum

Ako som už spomenul, MediEvil sa na scénu vracia po 20 rokoch, keď sa prvýkrát objavil na staručkej PS1 a za jeho vývojom vtedy stálo britské štúdio Guerrilla Cambridge. V tej dobe som mal možnosť sa do kostí Daniela Fortesquea vžiť len v demoverzii na požičanom PlayStation od kamaráta môjho brata, ale už vtedy mi kostnatý rytier učaroval. Z hry som ale vtedy videl len pár úvodných levelov na cintoríne, a čo sa skrývalo ďalej za pomyselnou bránou demoverzie, som si predstavoval takmer celé 2 dekády. Takže keď sa objavili správy o chystanom remasteri MediEvil, moju osobu zaplavilo pravé a nefalšované nadšenie.

Možno než o klasický remaster ale ide skôr o plnohodnotný remake, tvorcovia zo štúdia Other Ocean Emeryville totiž kompletne prerobili všetky úrovne do novej grafiky, HUD a väčšina menu sa dočkala nového dizajnu, mnoho postáv bolo predabových pôvodnými hercami a krásna orchestrálna hudba bola kompletne nahraná znovu, dokonca priamo Pražským Symfonickým Orchestrom. A keď už som tu spomenul Prahu, českých patriotov určite poteší aj solídny český dabing a titulky.

Po vizuálnej stránke urobil MediEvil ohromný skok vpred, predsa len hry za tých 20 rokov prešli významnou evolúciou. A je to vidieť. Grafika je úplne súčasná, textúry sú krásne ostré, levely asi tak o bilión percent detailnejšie a Sir Daniel Fortesque ešte o niečo kostnatejší. Napriek úplne zásadnému audiovizuálnemu upgradu sa ale ani v najmenšom nestratila jedinečná komiksová štylizácia tak typická pre sériu MediEvil – všetko je také ako pred dvadsiatimi rokmi, len o poznanie krajšie. V tomto ohľade teda štúdio Other Ocean Emeryville odviedlo vynikajúcu prácu.

Starý rytier zo starej školy

Hrateľnosť MediEvil z roku 2019 je takmer totožná so svojím predobrazom z roku 1998. Prechádzate slušným radom rozmanitých levelov, riešite logické hádanky, hľadáte runy, ktoré vám odomykajú ďalší postup úrovní a samozrejme bojujete s poskokmi kúzelníka Zaroka, či už ide o radových zombíkov či náročnejších bossov. Čo samo o sebe nie je až tak jedinečnou alebo originálnou náplňou, je ale fascinujúce, ako odlišne táto hra pôsobí v porovnaní s väčšinou súčasnej hernej produkcie.

V MediEvil totiž nie sú žiadne checkpointy, uzdravovacích elixírov je pomenej, zbrane a štíty sa postupne opotrebovávajú a ak náhodou zomriete, hoci len centimeter od konca levelu, začínate pekne od začiatku. Hra vás tak prirodzene núti si postupne zapamätať rozloženie jednotlivých nepriateľov, pascí a ďalších nástrah a hľadať tie najlepšie riešenia, aby ste s obmedzeným zdravím vyšli čo najlepšie, ako nájdete miesto, kde si ho budete môcť doplniť.

Čo je dosť tvrdý prístup, zvlášť ak si uvedomíte, že ide o hru primárne cielenú na menšie deti. To boli capartovi v deväťdesiatych vážne o toľko drsnejší, alebo sme sa všetci nechali postupne rozmaznať autosave, automatickým dopĺňaním zdravia, voliteľnou obťažnostou a ďalšími zjednodušovákmi, ktoré nám všade pchajú súčasné AAA hry? Ja snáď ani nechcem poznať odpoveď...

Musím povedať, že ako MediEvil vyzerá vďaka svojej štylizácii pomerne neškodne, niektoré levely predstavujú skutočnú výzvu. Nebudem klamať, keď som asi po siedmykrát od začiatku prechádzal level Okolo blázinca (Asylum Grounds), po siedmykrát plnil 4 rébusy Hádankára (ako ho ja nenávidím), sledoval, ako mi nepriatelia postupne uberajú zdravie a s posledným jedným hitpointom sa zakrádal úrovňou, aby ma nakoniec zabila nejaká divná vystreľovacia rastlina, mal som chuť tresnúť ovládačom o zem, hru odinštalovať, prekopnúť TV a tie zvyšky plastu poliať benzínom a zapáliť. No, jednoducho sa o mňa pokúšal taký ten klasický rage quit, ktorému som ako psychicky vyrovnaný dospelý človek plne odolal. Tak trochu.

Potešujúce však je, že vás hra za bojovanie a trpezlivé preliezanie úrovní, akokoľvek je to miestami frustrujúce a ťažké, odmeňuje. Ak totiž porazíte určitý počet nepriateľov v leveli, dostanete možnosť zobrať Kalich duší, ktorý potom v Sieni hrdinov zameníte za novú a silnejšiu výbavu – napríklad ostrejší meč, či kladivo, ktoré sa použitím neopotrebuje, lúk, alebo napríklad len zlatky. Čo je podľa môjho názoru super mechanizmus, ktorý len dokazuje, ako veľmi boli videohry ešte pred pár rokmi nevinné a išlo v nich predovšetkým o zábavu.

Som presvedčený, že keby MediEvil vyšiel prvýkrát v roku 2019, Kalichy duší by išli kúpiť za reálne peniaze. Čo je samozrejme vtip a narážka na medzi vydavateľmi čím ďalej populárnejšie Pay to Win mikrotransakcie, ale... ja tomu vlastne dosť verím.

MediEvil – Jednoduchým preleštením škrabance neschováte

Po vizuálnej stránke MediEvil prešiel obdivuhodnou premenou, to isté bohužiaľ nejde vyhlásiť o súbojovom systéme, ktorý sa žiadneho updatu nedočkal a je stále tak chaotický ako pred 20 rokmi. Akcii v MediEvil chýba elegancia, jednoducho len pobehujete okolo nepriateľov, stláčate tlačidlo útoku a dúfate, že ich udriete ako prvý, prípadne podľa potreby striedate ľahký s ťažkým útokom. Jednoducho svojho protivníka uklikáte, kvôli čomu súboje veľmi skoro začnú trochu nudiť.

Akčnej pasáži nijako neprospieva ani pomerne žalostná kamera. Áno, po novom ju síce môžete pravou analógovou páčkou natáčať podľa ľubovôle, hra vás ale často prepína do pevne daných uhlov, takže vám táto funkcia mnohokrát bude úplne nanič. V užších alebo uzavretých koridoroch vám navyše výhľad často zastierajú všemožné objekty (vrátane nepriateľov) a zorientovať sa v priestore je v takom prípade jednoducho peklo. Koľkokrát som vďaka tomuto nešváru zomrel, pretože mi kus stropu práve zakrýval ku mne bežiaceho sa zombíka, vám snáď ani nebudem rozprávať.

A zamrzí to ešte viac, pretože rovnakými neduhmi trpela aj originálna hra. Tam sa to ale ešte dalo trochu ospravedlniť, pretože 3D hry v tom čase neboli ani zďaleka na takej úrovni, ako sú dnes. Je preto škoda, že sa štúdio Other Ocean Emeryville na napravenie týchto technických problémov viac nezameriava. Aby som bol ale fér, musím priznať, že aj napriek všetkým týmto nedostatkom som sa pri hraní MediEvil dobre bavil. Príbeh Sira Fortesqua je vo svojej podstate totiž tak očarujúce, že nad množstvom vecí dobrovoľne prižmúrim oči.

Stal sa Daniel Fortesque nakoniec hrdinom, alebo nie?

Aby som to ale celé zhrnul, MediEvil je technicky famózne spracovanie starej klasiky do modernej podoby, ktoré si bohužiaľ zachovalo väčšinu nešvárov pôvodnej verzie. Súbojový systém by si určite nejaký moderný update zaslúžil, rovnako tak kamera, ktorá sa občas vašu rytiersku výpravu snaží zo všetkých síl sabotovať. Krásna grafika a detailne spracované úrovne, odolná hrateľnosť, humor a kompletná česká lokalizácia vás ale do hry spoľahlivo vtiahnu.

Ak ste MediEvil hrali v jeho pôvodnej verzii, neváhajte, pri remaku tejto legendy počiatočnej éry konzoly PlayStation na vás dýchne úplne identická atmosféra, navyše okorenená veľkou porciou nostalgie. A ak ste mladšieho dáta narodenia, Sir Daniel Fortesque vám názornou, avšak uvoľnenou formou predvedie, ako vyzerali videohry pred 20 rokmi.

Táto recenzia bola napísaná na PS4 verziu.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia MediEvil: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 75 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

70 %

Audiovizuálne spracovanie

85 %

Opätovná hrateľnosť

70 %

Klady

• Stále zábavná hrateľnosť
• Krásna nová grafika
• Kompletná česká lokalizácia
• Humor
• Hudba

Zápory

• Nudný súbojový systém
• Žalostná kamera

Znovuzrodený MediEvil nikdy nevyzeral lepšie

• Dojmy z hrania: 9. 10. 2019 • Autor: Štěpán Lenk

Sir Daniel Fortesque skúša osloviť novú generáciu hráčov. Titul z roku 1998 na konci októbra dorazí na poslednú generáciu konzole PlayStation a od 24. septembra do 6. októbra 2019 sme si mohli vďaka hrateľnej demoverzii urobiť pomerne solídny obraz o tom, ako bude tento návrat po dvadsiatich rokoch vyzerať.

Demoverzia ukázala úplný začiatok hry, kedy zlý čarodejník Zarok v úmysle vytvoriť si armádu nemŕtvych sluhov a démonov omylom k životu priviedol aj svojho úhlavného nepriateľa – rytiera padlého v boji, sira Daniela Fortesqua. Ten druhú šancu na život nemieni premárniť a urobí všetko preto, aby kúzelníka Zaroka nadobro porazil.

Už od prvých sekúnd úvodnej animácie je jasné, že štúdio Other Ocean Interactive na remaku MediEvil odviedlo skvelú prácu, najmä čo sa vizuálnej stránky týka. Všetko vyzerá presne tak, ako kedysi (vrátane intra), ale kvalita textúr, modelov postáv a svetelných efektov je už úplne súčasná a pôsobí to skvele. Sirovi Fertesqueovi to jednoducho sekne a lepšie už asi nikdy vyzerať nebude. Čo, vzhľadom na to, že má iba jedno oko a tak trochu žiadnu kožu alebo svaly, nie je až také prekvapenie.

MediEvil – stretnutie po 20 rokoch

Hrateľnosť zostala vo svojej podstate identická ako v pôvodnej hre, v koži (respektíve kostiach) nemŕtveho hrdinu sa potulujete po rozmanitých lokáciách (v deme boli k videniu 2 – hrobka a priľahlý cintorín) kráľovstva Gallowmere, plníte jednoduchšie logické hádanky, otvárate si cestu ďalej a pritom vraciate poskoky čarodejníka Zaroka späť do ich hrobov.

A kto by to bol povedal, aj po dvadsiatich rokoch je to stále zábavné. Súbojový systém síce pôsobí máličko nepresne a až príliš jednoducho, ale mlátenie kostlivcov a zombíkov mečom po hlave rukou jednookého rytiera má jednoducho stále svoje čaro. Z veľkej časti za to určite môže aj osobitý humor a groteskná štylizácia, ktoré bez problémov fungujú aj dnes a MediEvil vďaka tomu získava až nadčasový charakter.

Najväčším problémom prerábky MediEvil na základe našich chvíľ strávených v demoverzii však zrejme bude kamera. Tou síce môžete teraz voľne manipulovať prostredníctvom pravej analógovej páčky, je ale zvláštne strnulá a vlastne je použiteľná len v prípade, keď sir Daniel stojí a vy sa rozhliadate okolo. Čo osobne beriem ako premárnenú šancu na zlepšenie, obzvlášť, keď mala kamera svoje muchy už v pôvodnej hre.

Demo dokonca poodhalilo aj skôr notifikovaný český dabing a titulky a musím uznať, že ľudia zodpovední za českú lokalizáciu odviedli profesionálnu prácu. Reinkarnovaný MediEvil tak celkovo vyzerá ako technicky výborne zvládnutý remake starej klasiky, ktorá má stále dostatok charizmy na to, aby dokázala osloviť novú generáciu hráčov. Držme udatnému rytierovi palce, nech sa mu jeho návrat medzi živé značky podarí.

MediEvil vychádza 25. októbra 2019 exkluzívne na platforme PS4.

• Zdroje: Vlastné

MediEvil – Novinky

1. (21. 6. 2019) Sir Daniel Fortesque sa naučil po česky

Sir Daniel Fortesque sa naučil po česky

• Novinka: 21. 6. 2019 • Autor: Štěpán Lenk

Že remake tejto hernej legendy z éry staručkej PS1 dorazí už tento rok na platformu PS4, to už sa nejakú dobu vie. Čo ale doteraz isté nebolo, bola ponuka jazykov, v ktorých bude MediEvil hrateľný. Vzhľadom na pomerne detskú grafickú štylizáciu sa dali predpokladať aspoň české titulky, teraz sa ale ukázalo, že skutočnosť je ešte o niečo divokejšia.

Podľa krátkeho postu na českom oficiálnom facebooku Playstation sa totiž excentrický rytier Sir Daniel Fortesque vráti v kompletnej českej lokalizácii, bude teda obsahovať české titulky a dabing, čo je poslednú dobu kombinácia vzácnejšia ako jednorožec s rohom plneným šafranom. Je to ale predovšetkým vynikajúca správa, toto odľahčené dobrodružstvo priam nabáda na hranie s deťmi a vďaka českej lokalizácii si ho tak budú môcť užiť aj tí najmenší. MediEvil a Sir Daniel Fortesque dorazia na konzolu PS4 už 25. októbra 2019.

• Zdroje: Facebook, YouTube