S termínom Internet vecí (IoT, Internet of Things) sa v poslednej dobe stretávame čoraz častejšie. Vo svojej podstate ide o prepojenie rôznych zariadení, napríklad inteligentných žiaroviek alebo osobných váh v rámci jednej siete. Koncept prináša nové možnosti vzájomnej interakcie nielen medzi výrobkami samotnými, ale tiež s používateľom. Odborná verejnosť predpokladá, že internet vecí sa významnejšie rozšíri do roku 2020. Aké benefity z IoT plynú a akým výzvam budú musieť čeliť výrobcovia?
S nástupom IoT sa spájajú mnohé očakávania. Vzhľadom na širokú použiteľnosť tohto súboru technológií sa bude jeho vplyv v rôznych spoločnostiach a priemyselných odvetviach líšiť. Výhody však majú plynúť ako pre organizácie, tak aj pre zákazníkov. Podľa prieskumov 40 % spoločností počíta so zlepšením svojej prevádzkovej efektivity a viac ako 36 % uvádza, že zákazníci získajú lepšiu používateľskú skúsenosť.
Z nižších nákladov budú ťažiť spoločnosti aj klienti. Lepšia správa dát vnesie širší vhľad do správania zákazníkov a následne umožní poskytovať služby a výrobky, ktoré za nižšiu cenu lepšie vyhovejú požiadavkám trhu. Prínos pre podniky a spotrebiteľov by mal byť pritom o to väčší, o čo sa bude klásť väčší dôraz na komplexný pohľad na zákazníka.
IoT je užitočný v mnohých odvetviach, napríklad v oblasti autodiagnostiky, sledovania majetku alebo implementácie prepojenia dopravných prostriedkov. V zdravotníctve niektoré spoločnosti pracujú na senzoroch na monitorovanie zdravia na diaľku a tiež usilujú o zlepšenie prevádzkových procesov. Napríklad sa snažia zefektívniť údržbu nemocničnej bielizne tým, že ju očipujú. Z konceptu môžu ťažiť aj zamestnanci. Vďaka nepretržitému sledovaniu pracovného prostredia možno dosiahnuť vyššiu bezpečnosť práce.
V súvislosti s rozvojom IoT sa firmy budú musieť vysporiadať aj s množstvom výziev. Najvážnejšie vnímajú respondenti najmä otázku analýzy dát v reálnom čase, a to v 21 % prípadov. Na druhom mieste uvádzajú zabezpečenie dát (tiež v 21 %). Ďalšie priečky okupujú zmena v riadení inovácií (20 %), integrácia technológií a systémov (15 %) a náročnosť obsluhy nových a zložitých technológií (20 %).
Ak hádate, že tou najdôležitejšou zručnoťou bude analytika alebo dátová veda, mýlite sa. Rezervy v týchto oblastiach totiž firmy pomerne ľahko preklenú spoluprácou s externými odborníkmi, ktoré je možno si najať alebo s nimi kľúčové otázky konzultovať.
Niekto však s týmito odborníkmi musí byť schopný rokovať. Tou najdôležitejšou zručnosťou je teda spôsobilosť spolupracovať s externými konzultantmi. Na ďalších miestach respondenti uvádzajú v 13 % zručnosti spojené s automatizáciou procesov a v 12 % kompetencie v senzorových technológiách.
Aj keď sú nové technológie veľkou príležitosťou, spájajú sa s nimi aj obavy. Mnohé spoločnosti sa zdráhajú púšťať do experimentov s neistým výsledkom v podobe náročného a nákladného vývoja revolučných produktov alebo služieb. Ako reálnejšie vidí veľa firiem postupnú implementáciu poznatkov.
Medzi hlavné obavy patria:
Nástup IoT sa javí ako nevyhnutný. Je preto lepšie byť inovátorom, nie iba pasívnym okolostojacim. Aj súčasní lídri si uvedomujú, že prevratný rozvoj technológií môže podkopať ich konkurencieschopnosť v prospech mladých a dynamických vyzývateľov. Obavy má však aj verejný sektor. Zástupcovia tzv. „inteligentných miest“ vidia riziko najmä v strate prestíže a atraktívnosti pre investorov. Prípadný neúspech sa totiž môže vo výsledku podpísať na ich odlivu. Na druhú stranu je zjavné, že zavádzať IoT za každú cenu sa nemusí vyplatiť, a tak je potrebné nájsť vhodný kompromis.
Respondenti v rámci prieskumu ohodnotili svoju aktivitu okolo IoT. Pri otázke, či v ich prípade rýchlosť zavádzania technológií spojených s IoT zodpovedá požiadavkám trhu, 15 % uviedlo, že sa snažia neustále vyvíjať, aby zotrvali na čele pelotónu. 13 % opýtaných tvrdí, že sa snažia investovať a sústreďovať na rozširovanie technológií IoT. Z reakcií respondentov možno teda vyvodiť pragmatický prístup k celej veci – ak svet postupuje vpred, my musíme tiež, inak nám nenávratne ujde vlak.
Respondenti sa tiež vyjadrili k predpokladanému vývoju na trhu v priebehu nadchádzajúcich piatich rokov. Hoci niektorí svoje odpovede prirovnávali k vešteniu z krištáľovej gule, veľa firiem má jasnejšie. 15 % vidí cestu vpred v postupnom zlepšovaní skôr než v radikálnych zmenách. 18 % opýtaných uprednostňovalo rozšírenie súčasných IoT projektov a 17 % respondentov vidí budúcnosť v zlepšovaní zákazníckych služieb a ponúk. Iba 11 % opýtaných vidí v IoT kľúč k budúcemu úspechu v ich sektore.
Niekoľko opýtaných uviedlo, že vzostup mobilných zariadení už teraz mení spôsob, akým ľudia nakupujú. Vyvíja sa aj spôsob interakcie ľudí so spoločnosťami od tých finančných až napríklad po štátnu správu. Tento trend má v nasledujúcich piatich rokoch pokračovať. Výzvu v nájdení vhodných komunikačných ciest pre mnohé spoločnosti bude predstavovať aj čoraz lepšie informovaný a v digitálnych vodách sa orientujúci zákazník.
Ako je vidieť, internet vecí prináša nové možnosti využitia pre rôzne odvetvia dnešného priemyslu. Spoločnosti čakajú nové výzvy v oblasti technológie, vedomostí aj zdrojov. Pri nástupe IoT budú dôležitú úlohu zohrávať najmä kreatívne myslenie a odvaha a schopnosť vykonať zodpovedajúce zmeny. Bude zaujímavé sledovať, ako si s tým spoločnosti poradia a aké dôsledky v praxi to bude mať pre nás spotrebiteľov. Máme sa rozhodne na čo tešiť.
Zdroj:
Prieskum spoločnosti SAS, svetového lídra v oblasti analytiky.