Ghost of Yōtei (RECENZIA) – V tieni japonskej hory úraduje duch pomsty

Ghost of Yōtei (RECENZIA PS5) – Obsah článku

• Eastern z Japonska
• Ilúziu živého sveta kazia nedomyslené prvky
• Hrateľnosť šliape ako v pôvodnom Ghostovi
• Bez bázne a cti
• Ako lotosový kvet pri západe slnka
• Ďalší podarený zárez
• Recenzia Ghost of Yōtei: záverečné hodnotenie

Eastern z Japonska

Japonská kultúra baví a fascinuje ľudí po celom svete. Odlišná mentalita, kultúrne zázemie, história a ďalšie reálie tvoria mix, ktorý sa pre mnohých rovná vysnenému životnému štýlu. Nemožno sa preto čudovať, že sa Zem vychádzajúceho slnka veľmi často stáva priestorom, v ktorom sa odohráva nejedna počítačová hra. Lenže pochopiť a následne kvalitne previesť japonskú dušu do diania na obrazovke nie je nič ľahké a rad štúdií pohorel. Nie tak štúdio Sucker Punch, ktoré v roku 2020 predstavilo v titule Ghost of Tsushima príbeh o samurajovi Jinovi Sakaiovi, ktorý kvôli pomste pristúpil na nečestné ninjovské praktiky. Úspech bol fenomenálny, takže nikoho neprekvapilo, že sa začalo pracovať na pokračovaní.

Lenže Ghost of Yōtei mnohých prekvapí tým, že sa hlavný hrdina nevráti. Autori totiž situovali sequel na začiatok 17. storočia na ostrov Ezo (dnešné Hokkaidó). Ponechali však ústrednú tému – pomstu. Ústrednej ženskej postave Acu totiž vyvraždila rodinu tzv. yóteiská šestka, banda desperátov túžiaca po ovládnutí severného japonského ostrova. Acu v ranom veku utiekla na juh, kde sa naučila bojovať a svoje pôsobenie na hlavnom ostrove zakončila prehrou v slávnej bitke pri Sekigahary. V roku 1603 sa vracia domov a jej cieľom nie je nič iné, než zlikvidovať všetkých šesť záporákov, ktorých moc prerástla celé Ezo.

To je celý príbeh v skratke. Cestou narazíte na desiatky zaujímavých a dobre napísaných charakterov, ktoré vás nasmerujú k vášmu cieľu. Niekto potrebuje pomôcť, iný zasa naučí niečo vás (napríklad ovládať rôznorodé zbrane), inokedy len posedíte a porozprávate sa o kultúre, minulosti a budúcnosti. Nechcem hlavný príbeh nijako bagatelizovať alebo zhadzovať, ale je vlastne dosť predvídateľný, klišé tu nie je cudzie slovo, a zvraty sú viac ako očakávané (napríklad z jedného trailera úplne kričí spojler, ale nebudem vám kaziť jeho objavenie). Ghost of Yōtei v podstate kopíruje klasické westerny s odpadlíkom, ktorý sa snaží vykonať vendetu, len v ďaleko východných kulisách. V zásade mi ale jednoduchosť príbehu nevadila a bavil som sa pri ňom, len ma jednoducho nevystrelil z papúč.

Ilúziu živého sveta kazia nedomyslené prvky

Všeobecne môžem povedať, že pre mňa bolo vyústenie príbehu podružné, oveľa zaujímavejšia pre mňa bola cesta, ktorou som sa k jeho koncu dostával. Naozaj, svet Ghost of Yōtei je radosť spoznávať a niekoľko (desiatok?) hodín recenzovania som sa len túlal. Tu som zazrel vyvýšeninu s pomníkom, inokedy na mňa čakalo šplhanie ku svätyni, tu som narazil na hľadaného zločinca alebo len okom spočinul na nádherne modelovanom zákutí. Je až prekvapujúce, koľko úsilia autori venovali miestam, kde sa neodohráva žiadny fragment príbehu alebo vedľajšej aktivity.

Niektoré miesta rozprávajú príbehy bez slov, jednoducho tušíte, že sa tu stalo niečo zlé, ale odpoveď nenájdete. Keď pozorne počúvate a hľadáte, tak sa dozviete množstvo indícií, s ktorými bude hľadanie takých miest o niečo jednoduchšie. Menší problém vidím v skriptovaných udalostiach vedľajších misií, pretože napríklad vo vypálenej usadlosti čakáte nepriateľov, ktorí sa tam objavia, až keď stretnete konkrétnu osobu schovanú za skalou. To ilúziu živého sveta trošku kazí, ale nie je to nič zásadné, pretože vám to vynahradí desiatka podarených vedľajších questov.

Vlastne ma rozprávanie sa s miestnymi a plnenie ich túžob bavilo viac ako ústredný dej. A zdá sa mi, že som vďaka náhodným aktivitám a sekundárnym úlohám lepšie spoznal samotnú Acu. Najviac ma za srdce chytili momenty, kedy sa Acu učí hrať na šamisen nové piesne alebo maľuje okolitú krajinu. Viem, je to prvoplánové, ale funguje to. Skladby majú navyše podobnú funkciu ako píšťala Jina Sakaia, napríklad vyvolanie vetra vedúceho k svätyniam. Na citlivú notu udrú aj prechody do hrdinkinho detstva, v ktorých sa bližšie zoznámite s rodinou Acu.

Veľmi ma potešilo, ako sa autorom podarilo v Ghost of Yōtei prepojiť historické a kultúrne reálie s hrateľnosťou. Vlastne vám ani nezíde na um, že sa dozvedáte niečo nové a plynule vám dochádza, prečo je Ezo také nebezpečné (útočisko pre utečencov z juhu po prehre so šógunom), prečo bojuje za svoju nezávislosť, kto je to národ Ainov a podobne. Po celom hernom svete nájdete minimum vysvetľujúcich dokumentov, a napriek tomu by ste mohli viesť o kultúre severného Japonska celkom dlhé debaty.

Hrateľnosť šliape ako v pôvodnom Ghostovi

Živý svet, vrstevnaté postavy a priehrštie aktivít podčiarkuje podarená hrateľnosť, ktorá plne nadväzuje na princípy Ghost of Tsushima s tým, že niektoré vedie iným smerom. Zostáva orientácia v krajine pomocou kľúčových bodov (skalnaté výbežky, farebné stromy), k zaujímavým miestam vás dovedú miestne líšky a vtáctvo a pomôcť si môžete vetrom, ktorý vyvoláte pomocou touchpadu na ovládači, prípadne hraním na šamisen. Jednoducho parádne mechaniky, ktoré autori obohatili o ďalekohľad a hľadanie konkrétnych miest na základe útržkov máp.

Podobne fungujú aj významné miesta – zachované zostali kúpele na rozjímanie a zvýšenie životnej sily, sekanie bambusu pre zisk ďalších slotov duchovnej energie (tu vývojári skvele zapracovali posilňovanie slabšej ruky pre druhú katanu, uvidíte sami), chrámy, ku ktorým vedie rozbúraný chodník preverujúci vašu obratnosť, alebo líščie svätyne s amuletmi. Kľúčové pre vás budú svätyne, ktoré vás za krátku modlitbu odmenia bodmi na rozvoj schopností u pätice zbraní (katana, dve katany, dlhý meč, yari, kusarigama) a ďalších zručností. Všetko je krásne prepojené s krajinou, takže máte radosť zo samotného objavovania.

Autori Ghost of Yōtei ako veľkú novinku predstavili možnosť táborenia. Okrem prípravy jedla, odpočinku, výroby spotrebnej výbavy a možnosti hrania na šamisen vás v ňom môžu navštíviť vaši podporovatelia označovaní ako vlčia svorka. Raz sa tu za vami zastaví kartograf, porozpráva sa s vami a mimochodom ponúkne mapy významných lokácií v okolí, inokedy príde kováč, obchodník a tak ďalej. Je to milé stretnutie a utvrdenie, že Acu nie je v boji proti yoteiskej šestke sama.

V Ghost of Yōtei neprešla zásadnou premenou ani práca s inventárom. Acu môžete stále vybaviť rôznorodým brnením s vlastnými perkami, ktoré sa hodia na zakrádanie, súboje či lukostreľbu. U kováča si ich môžete vylepšiť za nazbierané suroviny. Tie sa viažu na jednotlivé lokácie, takže sa k najlepším verziám dostanete až s postupom v príbehu. To isté platí pre zbrane. Všetku výbavu môžete prefarbiť pomocou predpripravených skinov, takže fanúšikovia kozmetických predmetov budú mať práce nad hlavu. Pevnou súčasťou výbavy sú amulety, z ktorých je možné niektoré vylepšiť plnením podmienok. Vhodnou kombináciou si tak môžete vytvoriť setupy pre rôzne situácie a uložiť si ich do slotov v menu.

Bez bázne a cti

Asi najväčšou premenou prešiel v Ghost of Yōtei súbojový systém. Zrušil sa totiž samurajský princíp zmeny postojov proti rôzne vybaveným nepriateľom, ktorý vyznával Jin Sakai, a nahradil sa kompletnou výmenou zbrane. Nejde však o to, že si môžete vziať do ruky to, čo vás najviac napĺňa – autori vás nútia v rámci princípu kameň-nožnice-papier vytiahnuť konkrétnu zbraň na základe tej súperovej. V rámci stretov jeden na jedného to ešte tak poznať nie je (pokiaľ nejde o ikonické súboje s mini bossmi), ale akonáhle sa na vás vrhne desať nepriateľov, tak musíte prehadzovať v rýchlom tempe. Našťastie vám prácu dosť uľahčia postupne otvárané chvaty zo stromu zručností.

Hrateľnostne je to zábavné, aj keď trošku zväzujúce. Ja s touto mechanikou mám však iný a zásadný problém. Vývojári odviedli obrovský kus práce s vytvorením živého sveta na reálnych základoch a všetko to zamurovali tým, že Acu musí virtuálne visieť na chrbte šamisen, luky, dlhý meč a kopija yari, ktoré behom sekundy mení s dvojicou katan, pištoľou a hákom na reťazi po boku. Ponechajme bokom, ako to všetko unesie, pretože ma to rušilo predovšetkým vizuálne. Na chrbte počas boja totiž Acu nič nemá, takže sa jej zbrane z chrbta kúzelne zjavujú v ruke. Viem, možno je to pre vás blbosť, ale mne tým pocit realizmu Ghost of Yōtei dosť zhorkol.

Acu okrem základných zbraní využíva luky, strelné zbrane a rad gadgetov, ako dymové bomby, zápalný olej či vrhacie kunai. Zároveň môže odzbrojiť súpera a opustenú zbraň vrhnúť na nepriateľa. Mimochodom, odzbrojená môžete byť aj ona. Ponechaná zostala súbojová výzva pre čestný boj tvárou v tvár, ktorá je rovnako krvavou zábavou ako v Tsushime. V správny moment vytasíte zbraň a zásadnú časť svojich oponentov pokosíte v krvavom tanci smrti. Navyše vám v tom čase začne pomáhať verný vlk na vašej strane, takže mŕtvol ešte pribudne.

Bez pocitov akejkoľvek hanby však môže Acu vybaviť celú osadu pomocou zakrádania. Jin Sakai by to so svojím kódexom cti asi úplne neschvaľoval. Plejáda pohybov Acu umožní skákať zo striech, zakrádať sa v kroví, odpútavať pozornosť a ďalšie triky, vďaka ktorým vyľudníte nepriateľskú základňu bez povšimnutia. Pokiaľ v nej však nesídli miniboss, s ktorým sa jednoducho stretnúť musíte. Ako teda budete postupovať, záleží len na vás, a vôbec nemusíte byť trýznený myšlienkou o strate cti, Acu totiž nie je samuraj.

Ako lotosový kvet pri západe slnka

Čo sa týka technického spracovania, tak štúdio Sucker Punch ukazuje, že s prehľadom plní súčasné štandardy a ide až za ne. Audiovizuálne spracovanie je jednoducho fantastické. V rámci zobrazení si môžete vybrať medzi kvalitou a plynulosťou. Všetky režimy obrazu plnia svoju funkciu a vyzerajú nádherne. Očaria vás ako široké scenérie, tak spracovanie postáv aj maličké detaily, ako striekance krvi na snehu, domoch a samotnej Acu. Stále okolo vás poletuje nejaké lístie, páperie a ďalšie častice. Jednoducho len zarámovať – s tým vám pomôže ešte vyšperkovaný fotorežim s obrovským počtom možností úprav.

Zostal tiež skvelý režim Kurosawa, vďaka ktorému sa celá hra prepne do čiernobieleho zobrazenia v štýle slávneho japonského filmára. Tento rok sa pridal ešte Takashi Miike režim s kamerou bližšie pri súbojoch a väčším množstvom preliatej krvi, čo robí z Ghost of Yōtei dosť surový zážitok. Pre fanúšikov alternatívneho prístupu sa v ponuke nachádza aj režim Shinichiro Watanabeho s lo-fi hudbou.

Keď už sme sa dostali k audio zložke – hudba je excelentná, ale ešte o stupienok vyššie je dabing. Anglický nie je zlý, ale určite si pustite originálnu japončinu. Vďaka kompletnej českej textovej lokalizácii zvládnete pochopiť celý príbeh a pritom vám bude do uší prúdiť ľubozvučný dabing, vrátane špecifického nárečia Ainu.

Technickú časť zakončím využitím možností ovládača DualSense. Tu si autori zaslúžia veľkú pochvalu. Protispúšť využíva predovšetkým luk, ale aj odpratávanie prekážok. Počas súbojov pocítite, z ktorej strany útočíte. Najviac ma však baví dotyková časť, vďaka ktorej vyvolávate vietor, ukláňate sa pri oltároch a hráte na šamisen. Je jednoducho vidieť, že Ghost of Yōtei je PS5 exkluzivitou ako sa patrí.

Ďalší podarený zárez

Pri hodnotení Ghost of Yōtei nie sú potrebné dlhé vety a frázy. Je to jednoducho podarená, skvele prezentovaná a vyladená hra. Z môjho pohľadu je slabší ústredný príbeh (v porovnaní s Tsushimou), ale živý svet mi všetko vynahradil. Open-world lokáciami je radosť sa túlať. Stále máte čo objavovať, kocháte sa okolím a je vám jednoducho fajn. Súbojový systém je intuitívny a návykový, len to prehadzovanie zbraní mi jednoducho z vizuálneho hľadiska nesedí.

Na zásadnú otázku, či je to lepšia hra ako Assassin’s Creed: Shadows, by som sa priklonil k dobrodružstvu Acu. Vo väčšine aspektov vedie Ghost of Yōtei, ale hlavné postavy ma paradoxne bavili viac u asasínov. Aj tu elegantnejšie vyriešili striedanie zbraní vďaka dvom hlavným charakterom. Vo všetkom ostatnom by som sa však asi viac priklonil k hraniu aktuálne recenzovaného titulu. Pokiaľ vás bavil Ghost of Tsushima, zažijete parádne chvíle aj v Ghost of Yōtei, ktoré vychádza exkluzívne na PS5 (na PC pravdepodobne dorazí tiež, ale neskôr) 2. októbra 2025.

• Zdroje: Vlastné

Ghost of Yōtei (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Táto recenzia bola napísaná pre PS5 verziu hry. Za recenznú kópiu na PS5 ďakujeme českej pobočke PlayStation.