Ori and the Will of the Wisps (RECENZIA) – Záchranná výprava uprostred močiara

Ori and the Will of the Wisps (RECENZIA) – Obsah článku

1. Veľké problémy malej svetlušky
2. Nervy v kýbli striedajú chvíľky eufórie
3. Akčný prístup Ori and the Will of the Wisps pristane
4. Radosť hrať, pozerať sa a počúvať
5. Ori and the Will of the Wisps úspešne preberá štafetu
6. Recenzia Ori and the Will of the Wisps: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre Ori and the Will of the Wisps PC

Veľké problémy malej svetlušky

Pamätáte si rok 2015, kedy ste sa so svetluškou Ori mohli stretnúť prvýkrát v titule the Blind Forest? Svet bol uhranutí čarovnou atmosférou lesa postihnutého tyranskou sovou, ktorá nenechala miestnych obyvateľov žiť v pokoji. Aj duch lesa padol, ale našťastie sa z jeho hynúceho svetla zrodil tvor Ori, ktorý tŕnistou cestou nakoniec nastolil v hlbokom hvozde pokoj. Teraz, o päť rokov neskôr, štúdio Moon konečne dokončilo pokračovanie, s ktorým prichádza mnoho noviniek a tiež šokujúcich odhalení. Aspoň pre mňa, pretože som si celý čas myslel, že Ori je rodu mužského.

Až teraz vďaka (mimochodom veľmi podarenému) prekladu do češtiny som si uvedomil, že svietivé fluidum je vlastne hrdinka. Je to možno dané tým, že náš materinský jazyk nemá maskulínny ekvivalent pre slovo „svetluška“, ale vo svojej podstate sa tým nič nemení. V Ori and the Will of the Wisps dostanete nášup všetkého, čo ste milovali na prvom dieli, ale zároveň v trošku inom balení. Okrem náročných skákačkových pasáží, pri ktorých otestujete výdrž svojej nervovej sústavy a odolnosť ovládačov, sa tvorcovia oveľa viac zamerali na boj a použitie špeciálnych zručností statočnej svetlušky.

Na nové schopnosti Ori sa budete musieť spoliehať v dosť prekérnych situáciách, pretože močiar, v ktorom sa nešťastnou náhodou objavíte so sovou Ku (áno, je to ten maličký operenec z konca prvého dielu), sužuje podobné prekliatie ako lesnú ríšu v pôvodnom titule. Na miesto hlavného záporáka sa prepracovala podivná kreatúra podobná vtákovi s kostenými končatinami, ktorú miestni himalájski Mokiovia nazývajú Jekota. Spoločne s jeho kraľovaním sa nad krajinou zloženou z hlbokých jaskýň, zamrznutých hôr, piesočných plání a predovšetkým rozľahlých vodných plôch rozprestrel tieň, ktorý postupne obracia tunajších obyvateľov na temnú stranu. A do toho sa stane tragická udalosť, ktorá donúti Ori vyraziť na ďalšiu namáhavú výpravu.

Nervy v kýbli striedajú chvíľky eufórie

Pri čakaní na druhý diel eposu o svetluške Ori sa väčšina fanúšikov obávala, aby tvorcovia zo štúdia Moon iba neskopírovali predchádzajúci diel s novými kontúrami, alebo naopak nepremenili dobrodružstvo sympatického tvora na nepoznanie až tak, že by prišiel o svoju dušu. Podľa môjho názoru sa všetko vývojárom podarilo vybalansovať takmer bez chyby, čo im slúži ku cti. Niekomu nemusí sadnúť výrazne akčnejšie poňatie, ale to sa vyložene hodí k oveľa drsnejšiemu prostrediu, do ktorého sa Ori a Ku dostali. Zároveň sa podarilo zachovať logické plošinovkové hádanky a skákačkové sekvencie, ktoré z vás svojou náročnosťou zodrú kožu ako v prvom diele, takže si každý nájde niečo.

Na rozdiel od spomenutého prvého dielu si navyše profiluje svoj vlastný herný štýl tým, že svoje aktívne svetluškovké zručnosti priradíte na akčné tlačidlá a po nájdení či kúpení duchovných úlomkov si nadefinujete tiež pasívne vlastnosti. Všetko možno behom okamihu zmeniť a často budete jednotlivé skilly rýchlo prehadzovať priamo v boji alebo počas plnenia hádaniek. Najmä pri bossfightoch oceníte možnosť vyliečiť časť zranenia. Veľakrát však zistíte, že niektoré schopnosti sú až kontraproduktívne. V mojom prípade to bola inak veľmi užitočná vlastnosť prilepenia sa k stene, ktorá pri útekoch pred monštrami narobila viac škody ako úžitku.

Keď už som sa zastavil pri skákačkových pasážach, musím priznať, že som sa pri nich celkom zapotil, vlastne ešte viac ako pri plnení platinovej trofeje v Rayman Legends, čo bol pekelný záhul. Ori and the Will of the Wisps od vás chce presné použitie hneď niekoľkých zručností behom pár sekúnd, čo pre niekoho môže byť dosť stresujúce. Počas hrania som došiel k dvom momentom, kedy som si povedal, že to už nedám a v zúfalstve odložil ovládač. Ale túžba po zdolaní výzvy vo mne vždy zvíťazila a po prekonaní náročných segmentov som bol zaliaty vlnou blaženého svetla, ako by Ori sedela hneď vedľa mňa. Pocit odmeny po prekonaní náročných plošinovkových výziev je v priamom kontraste s relatívne jednoduchými súbojmi.

Akčný prístup Ori and the Will of the Wisps pristane

K dispozícii totiž máte širokú paletu zbraní a ďalších zručností, ktoré vás nepriateľov v pohode zbaví, len musíte prísť na spôsob, ako sa s nimi popasovať. V prípade skákajúcich krabov stačí vo vhodnej chvíli preskočiť cez dieru plnú ostňov, kam sa potom bez váhania vrhnú. Iné menšie príšery z útesov v pohode odpálkujete veľkým bucharom do bodliakov a podobne sa dá vysporiadať s každou radovou potvorou. Musím oceniť, že si tvorcovia dali veľkú prácu s detailmi, napríklad keď sa rozhodnete vystreliť dravú piraňu na súš, čo ju okamžite dorazí. Súboje som počas štrnástich hodín hrania (priznávam, kochal som sa, hlavný príbeh možno pokoriť podľa achievmentov aj za štyri hodiny) vnímal skôr ako chvíľky odpočinku než stresujúce momenty.

To isté v bledomodrom môžem potvrdiť aj v prípade bossov. Nechcem tým tvrdiť, že by som ich porazil s prstom v nose, ale zatiaľ čo v prípade prvého dielu boli súboje s monštrami v najvzdialenejších častiach vrcholom vášho snaženia, ktoré vás bolo schopné požuť a úplne zničených vypľuť, v Ori and the Will of the Wisps padli príšery maximálne na tretí pokus. Súboje skôr apelujú na vašu schopnosť prispôsobiť sa jednotlivým výpadom monštier a adekvátne na ne reagovať. Vlastne stačí „len“ prežívať silné útoky pomocou obratných únikov z registra pohybov svetlušky Ori a potom zasadiť niekoľko rán v nestráženej chvíli. Niekedy sa strety preložia únikovými pasážami, ktoré sú výrazne náročnejšie, ale už niekoľko hodín po dohraní vlastne neviem, s kým som bojoval mimo ústredného príšeráka Jekotu.

Tým však nechcem naznačiť, že by likvidovanie monštier posadnutých temnotou nebolo zábavné. Pri švihaní energickým výbojom, počas mávania veľkou palicou či pri metaní rôznych projektilov sa môže naplno rozbehnúť vaša kreativita či pragmatickosť. Myslím si, že si tvorcovia zaslúžia veľké plus za ponechanie možnosti vracať nepriateľom späť ich strely, ktorú mám z prvého dielu tak zažitú, že by som sa bez nej občas ocitol v dosť ťažkej situácii. To je vo svojej podstate tiež varovanie pre nováčikov, ktorí od Ori and the Will of the Wisps čakajú kvôli rozprávkovému vizuálu detsky jednoduchú hru. Budete totiž prekvapení, ako je táto hra ťažká, a trúfam si povedať, že niektorí si dojemnú záverečnú sekvenciu užijú až vďaka Youtube.

Radosť hrať, pozerať sa a počúvať

Aj napriek náročnosti najnovšieho titulu štúdia Moon sa však do sveta Niwen zamilujete. Grafická stránka je na pomery plošinovky dechberúca, jednotlivé detaily v lokáciách budete sledovať so zdvihnutým obočím, pretože si uvedomíte, koľko detailnej práce stojí za dizajnovaním jednotlivých úrovní. Vôbec mi nevadilo sa do nich stále dookola vracať a preskúmavať každý kút, čo je pre žáner metroidvanie typické, pretože až časom získate zručnosti, ktoré vám otvoria cestu k doteraz nedostupným miestam, na ktorých bude čakať nejedno prekvapenie.

Počas svojej púte nebezpečným svetom totiž po novom narazíte na rad NPC charakterov, ktoré od vás budú chcieť rôzne službičky, ktoré budete s radosťou plniť, pretože si tak precvičíte všetky nadobudnuté schopnosti. Pre úplné vypilovanie všetkých pohybov sa môžete pustiť do náročných časových výziev, pri ktorých si takmer vykĺbite prsty na páčkach a rovnako vám bude aj po jedinom kiks stále niekoľko sekúnd chýbať na splnenie limitu. Aj bojové svätyne sa stanú vašou obľúbenou destináciou, pretože vďaka nim rozšírite počet svojich pasívnych vlastností, ktoré nájdete či nakúpite pri kryštáloch chtivého obchodníka. K tomu všetkému vám do uší bude prúdiť čarovná hudba, ktorá sa v mojom prípade stane soundtrackovým favoritom na niekoľko budúcich týždňov.

Sme takmer na konci dnešnej recenzie a zatiaľ sa okrem relatívne slabých súbojov s bossmi a pre niekoho vyššej obtiažnosti neobjavili žiadne väčšie negatíva. Tie sa totiž viažu ku konzolovej verzii, na ktorej som v rámci Xbox Game Passu titul Ori and the Will of the Wisps vyskúšal. Hrať túto vydarenú plošinovku na Xbox One S bol občas očistec, pretože na slabšej verzii microsofťáckeho herného zariadenia sa mi hra neskutočne sekala pri otváraní mapy alebo pri prechode medzi jednotlivými lokáciami. V dynamických a nesmierne napínavých momentoch mi titul dokonca trikrát spadol až do xboxového menu, čo som odmenil hrdelným zavytím a niekoľkými štipľavými výrazmi, takže odporúčam si dobrodružstvo Ori zaobstarať skôr na PC.

Ori and the Will of the Wisps úspešne preberá štafetu

Ak patríte medzi skupinu hráčov, ktorí už päť rokov čakajú na ďalšie dobrodružstvo odvážnej svetlušky, už zrejme hráte a pradiete blahom. Naozaj musím priznať, že sa pokračovanie Ori and the Will of the Wisps tvorcom z Moon Studios veľmi podarilo. Počas hodín v spoločnosti svetielkujúcej Ori prežijete dojímavý príbeh a budete trpieť nad náročnosťou niektorých pasáží, aby ste následne euforicky mávali rukami nad hlavou ako pri finišovaní maratónu. Dávkovanie emócií bohužiaľ mierne kazia relatívne jednoduché a zabudnuteľné súboje s bossmi. Napriek tomu si tento audiovizuálny klenot zaslúži vašu priazeň aj približne 28 eur, za ktoré ho na PC a Xbox One kúpite. Ak máte predplatné Xbox Game Pass, tak nad ničím neuvažujte a inštalujte!

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Ori and the Will of the Wisps: záverečné hodnotenie

HW nároky pre Ori and the Will of the Wisps PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Windows 10 64-bit	Windows 10 64-bit
Procesor	Intel Core i5-4460 3.2GHz/AMD Athlon X4 880K	Intel Core i5-6500 3.2GHz/AMD Ryzen R3 1200
Grafická karta	NVIDIA GeForce GTX 950 2GB/Radeon R7 370	NVIDIA GeForce GTX 970 4GB/Radeon RX 570 4GB
DirectX	DirectX 11.0	DirectX 11.0
Operačná pamäť	8 GB	8 GB
Pevný disk	20 GB	20 GB

• Zdroj: game-debate.com (15. 3. 2020)