Gears Tactics (RECENZIA) – Uspel vyzývateľ série XCOM?

Obsah recenzie Gears Tactics (PC)

1. Príbeh Gears Tactics je veľkolepá akčná jazda
2. Bitky tu predstavujú prekvapivo veľkú výzvu
3. Umelá inteligencia dokáže z ponúkaných alternatív v Gears Tactics vyťažiť maximum
4. Bojisko ovládnete len pomocou skúsených špecialistov
5. Gears Tactics patrí medzi najvýraznejšie ťahové stratégie posledných rokov
6. Recenzia Gears Tactics: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre Gears Tactics PC

Príbeh Gears Tactics je veľkolepá akčná jazda

Ľudstvo bojuje v Gears Tactics o prežitie. V bitke, ktorá prebieha 12 rokov pred udalosťami prvého dielu Gears of War (aktuálne už len „Gears“), však dostáva slušne na frak. Velenie preto vysiela skupinu špecialistov vedenú Gabom Diazom (otcom Kait Diazovej, hlavnej postavy Gears 5) na samovražednú misiu, v rámci ktorej majú eliminovať vodcu nepriateľských síl Ukkona. Ten nielenže monštrá vedie, ale tiež sa stará o ich tvorbu, je to totiž veľmi zdatný genetický inžinier, ktorému sa podarilo vypestovať množstvo odrôd rôznorodých kreatúr. Neľahká to úloha, ako to ale býva, niekto ju zvládnuť musí.

Výrazným ťahúňom príbehu je okrem dobre napísaných postáv jeho samotná prezentácia. Namiesto nečitateľných denníčkov či neumelecky spracovaných videí neschopných upútať hráčovu pozornosť je nám tu ponúknutá prekvapivo kvalitne spracovaná séria filmíkov, na ktorých je vidieť, že keď vývojári skutočne chcú, sú schopní vytvoriť hru, ktorá dokáže zaujať nielen hrateľnosťou, ale aj rozprávaním. Tempo jednotlivých pasáží je navyše veľmi dynamické, vďaka čomu v nich o explózie, divoké prestrelky a vyložene emotívne momenty nie je vôbec núdza. Hoci teda Gears Tactics nie je čistokrvnou akčnou hrou, séria Gears of War sa za ňu po tejto stránke nemusí vôbec hanbiť. O niečo horšie je na tom bohužiaľ po stránke pestrosti náplne misií.

Primárne misie sú v Gears Tactics väčšinou unikátnym zážitkom. V prípade tých sekundárnych je špecifická len mapa, samotné zadanie je väčšinou zacielené na držanie bodu, záchranu zajatcov, zber krabíc alebo zničenie strategicky dôležitého cieľa, jednoducho tradičná škála bez štipky inovácie, čo je trošku škoda, pretože potenciál na vytvorenie nových schém tu jednoznačne bol. Za istých okolností by mi stabilný kolotoč niekoľkých sa opakujúcich scenárov zrejme príliš nevadil, musel by však byť pestrejší a hlavne by mi hra nesmela hádzať polená pod nohy v podobe limitácii v rámci používania hrdinov. Tie vám dočasne alebo dokonca permanentne znemožňujú do určitých akcií vziať niektorých šampiónov, čo považujem za trošku zbytočné obmedzenie. Prím tu predsa len hrajú práve Gabe a jeho partia.

Bitky tu predstavujú prekvapivo veľkú výzvu

Strety tú fungujú na veľmi podobnom koncepte ako v prípade iných zástupcov tohto žánru. Počas jediného kola môže v Gears Tactics každá z postáv vykonať celkom tri akcie, pričom záleží len na vás, akým spôsobom akčné žetóny svojho verného bojovníka využijete. Či už ho pošlete ku krytu, postavíte na hliadku, alebo s ním zahájite paľbu, vždy za to zaplatíte jeden bodík, takže je potrebné stále premýšľať nad tým, ako s dostupnými prostriedkami pri boji proti značnej presile naložíte. Našťastie máte v prípade každého vojaka k dispozícii špeciálne schopnosti, ktoré dokážu stratenú energiu navrátiť. Úplne sa na ne však spoliehať nedá, pretože niektoré z nich pracujú na princípe náhody.

Vo všetkých prípadoch je kvôli tomu v Gears Tactics dobré šetriť jedného vojaka v zálohe na výkon popráv. Hoci ide o ťahovú stratégiu, vývojári sa rozhodli úplne neodkloniť od akčných dielov série Gears of War, vďaka čomu tu máme krvavé eliminácie, ktoré však nebudete robiť len preto, že sa hlavnému hrdinovi páči porciovanie monštier. Za každé brutálne zabitie budú prizerajúci spolubojovníci odmenení bonusovými bodmi, ktoré možno využiť napríklad na vytvorenie obrannej pozície alebo na vykonanie ďalšej popravy, ktorá nakopne vykonávateľa tej pôvodnej k veľkolepým činom. Hoci je posilňovanie morálky partie užitočnou činnosťou, vždy si treba dávať pozor na to, aby bol váš hrdina v kryte alebo bol efektívne krytý svojimi druhmi.

Aj keď dokážu krvavé exekúcie navýšením morálky zvrátiť priebeh bitky, osobne som bol viac než nimi nadšený dizajnom mechanizmu hliadky (Overwatch). Ten je totiž v Gears Tactics navrhnutý o mnoho realistickejšie než vo väčšine ťahových hier. Namiesto toho, aby bola postava schopná kontrolovať veľkú časť priestoru alebo dokonca reagovať na aktivitu za svojím chrbtom, je ju možné zamerať iba na určitú plochu, čo považujem za logické. Nikto predsa len nemá oči po stranách hlavy alebo dokonca na tyle, aby dokázal aktívne páliť po všetkom, čo sa pohne. Na oplátku za stratu zručnosti 100 % sledovať dianie je strážiacim umožnené reagovať streľbou nielen na pohyb, ale aj v prípade, že protivník v stráženej zóne vypáli na niektorého člena družiny, čím mu hocikedy zachráni život.

Aby som povedal pravdu, Gears Tactics ma „nepríjemne“ prekvapilo svojou obťažnosťou. Spočiatku som totiž očakával, že bude priechod týmto dielkom prechádzkou ružovou záhradou, pri ktorej na citeľnejšie výzvy len tak nenarazíte. K tomuto dojmu ma viedla primárne skutočnosť, že jeho autori predsa len nepatria medzi známych tvorcov ťahoviek. Naduté ego mi tak do hlavy nasadilo zvrátenú myšlienku, že najlepšou voľbou bude zvoliť si najvyšší stupeň obťažnosti (ešte však bez hrozby permanentnej smrti). Neuplynulo ani päť bitiek a už som bol nútený svoje rozhodnutie prehodnotiť, keďže som od nepriateľov dostával tak neskutočné na zadok, že som nebol schopný postúpiť ani o piaď bez straty niektorého z hrdinov.

Umelá inteligencia dokáže z ponúkaných alternatív v Gears Tactics vyťažiť maximum

Náročnosť bitiek je v Gears Tactics daná rovno tromi faktormi. Prvým prvkom, vďaka ktorému je obťažnosť skutočne vysoká, je agilná umelá inteligencia, ktorá dokáže so svojimi jednotkami na bojisku veľmi efektívne manévrovať, takže je schopná vašich hrdinov pri ofenzíve dostať do pasce, z ktorej sa bez zranení len tak nedostanú. Keď ju naopak zaženiete do kúta, dokáže prejsť do nepríjemne agresívneho režimu, v rámci ktorého je ochotná riskovať všetko len preto, aby vám niekoho zabila, čo sa jej väčšinou podarí, pretože má po väčšinu času k dispozícii viac síl než vaša strana.

Druhým aspektom, ktorý formuje celkovú neprístupnosť, je náhoda. Šťastie je v ťahových stratégiách totiž niečím, na čo sa nedá spoliehať, pretože aj keď máte šancu na zásah okolo deväťdesiatdeväť percent je tu stále vysoká pravdepodobnosť toho (čo vám potvrdia takmer všetci hráči XCOMu), že svoj cieľ miniete a ten vás následne zabije. Brániť sa proti neistému výsledku prakticky nemožno ani v Gears Tactics, je tým pádom dobré neustále pracovať skôr s tým horším variantom a prípadne sa na ňu priamo pripraviť vytvorením dobrého obranného perimetra. Ten vám pri troche šťastíčka umožní prežiť, alebo sa minimálne vyhnúť smrtiacemu zásahu, ktorý v prípade straty niektorého z hlavných protagonistov vedie k nutnosti opakovať celú akciu, či jej nemalú časť od posledného kontrolného bodu.

Finálnym bodíkom, vďaka ktorému vám dá zdolávanie Gears Tactics poriadne zabrať, je slušná paleta protivníkov, ktorých eliminácia vyžaduje vždy trošku odlišný prístup, pretože reagujú na určité podnety inak. Spočiatku sa hráč stretáva len s obyčajnými pešiakmi a ich nie príliš inteligentnými pohoničmi, s ktorými sa dá vysporiadať pomocou niekoľkých výstrelov či jediného dobre hodeného granátu. Ako to tak už ale býva, žiadna armáda nie je tvorená len obyčajnou pechotou určenou na chytanie projektilov. Okrem jednoduchých cieľov disponuje nepriateľská frakcia Locust Horde tiež slušným spektrom špecialistov, s ktorými už budete mať oveľa viac práce než s ich horšie vyzbrojenými bratmi, ktorých budete stretávať takmer na každom rohu.

Stretávať sa budete s ostreľovačmi, ťažkoodencami vybavenými granátometmi (ktoré možno po smrti ich vlastníka zabaviť), výbušnými mutantmi a zúrivými monštrami. Pomyselnou čerešničkou na torte budú samozrejme primárni antagonisti, ktorí proti vám vrhnú nekonečné zástupy obyčajných monštier a rôznorodo vylepšených špecialistov. Keď sa však minú, neostáva bossom nič iné, než sa hlavnému protagonistovi a jeho verným postaviť čelom. Každý vodcovský netvor predstavuje v Gears Tactics výzvu, ktorá otestuje vaše taktické zručnosti.

Bojisko ovládnete len pomocou skúsených špecialistov

Každá správna ťahová stratégia disponuje svojou škálou profíkov orientujúcich sa na určitý typ boja. Gears Tactics sa po tejto stránke nesnaží príliš odlíšiť od konkurencie. Ponúknuté je nám v ňom tým pádom päť tried. Nájsť v ich škále možno liečenie ovládajúcu podporu, na bajonet vsádzajúcich strážcov, ostreľovačov, nesmierne agilných prieskumníkov a odborníkov na ťažké zbrane. Nástroje smrti vylepšujete prostredníctvom súčiastok získaných z tajomne vyzerajúcich debien rôznej kvality obsahujúcich náhodné kusy výstroja. Ak ste teda fanúšikmi plateného hazardu, ktorým sú loot boxy prístupné vo väčšine MP hier súčasnosti, tu o vzrušenie rozhodne neprídete, len tentoraz nebudete musieť zaplatiť ani cent.

Zefektívňovať svoje postavy nebudete len pomocou výstroja z krabíc a odmien za misie. Všetky špecializácie majú okrem upraviteľných zbraní tiež evolučný strom zložený z viac ako tridsiatich schopností, ktoré vám umožnia postavu zamerať jedným zo štyroch ponúkaných smerov typických pre jej triedu. Z ostreľovača môžete urobiť zabijaka, strelca, lovca alebo stopára. Medika naopak možno vyslať na cestu chirurga, stratéga, poľného doktora či vzoru stimulujúceho celú partiu. Každý smer má niečo do seba. Keď však zistíte, že vám určitá orientácia nesedí, v priebehu hrania možno cez postupom získané žetóny vývoj resetovať.

Podobne ako v XCOMe sa tu vaši vojaci po bitke vždy vracajú na základňu. Tá však v tomto prípade nepredstavuje miesto, ktoré by prechádzalo vývojom. Prakticky ide o kozmetický salón, ktorý nie je ani dostatočne kvalitne spracovaný, takže sa v jeho útrobách väčšinou budete zdržiavať len v okamihoch, kedy budete hrdinom meniť z krabíc získanú výstroj alebo vizuálne úpravy, bez ktorých by som si dokázal Gears Tactics hravo predstaviť. Rovnako tak by som sa popravde obišiel bez sekundárnych postáv, ktoré vyzerajú vedľa prepracovaných hlavných protagonistov ako sivé myšky. Keby tvorcovia urobili fungujúci mobilný komplex kontrolovaný partiou špecialistov, s ktorým by bolo možné prejsť celú hru, zrejme by som mal z absolvovania kampane Gears Tactics väčšiu radosť.

Gears Tactics patrí medzi najvýraznejšie ťahové stratégie posledných rokov

Napriek tomu je spoločný projekt štúdií Splash Damage a The Coalition naozaj veľmi vydareným dielom. Prím v tomto prípade hrá perfektne navrhnutý koncept taktických bitiek, v ktorých predstavuje umelá inteligencia nepriateľov skutočnú výzvu. Podarený je tu však tiež príbeh, vizuálna stránka, vývoj postáv, optimalizácia alebo návrh máp ponúkajúcich desiatky taktických možností.

Aj napriek všetkým jeho kladom však nejde o titul bez nedostatkov. Lepšie by rozhodne mohla byť spracovaná základňa či sekundárne misie. Tie v treťom akte Gears Tactics vyložene len naťahujú herný čas. Pritom by jednoducho stačilo ich dať ako nepovinný prvok. Hra totiž rovnako hráčom, ktorí chcú eliminovať ďalej monštrá, po dohraní ponúka možnosť ďalšieho boja.

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu. Za poskytnutie recenzného kľúča ďakujeme českej pobočke spoločnosti Microsoft/Xbox.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Gears Tactics: záverečné hodnotenie

HW nároky pre Gears Tactics PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Windows 10 64-bit	Windows 10 64-bit
Procesor	Intel Core i3-6100 2-Core 3.7 GHz/AMD FX-6300 6-Core 4.2 GHz	Intel Core i5-8400 6-Core 2.8 GHz/AMD Ryzen 3 3200G 4-Core 3.6 GHz
Grafická karta	GeForce GTX 750 Ti/Radeon R7 260X	Nvidia GeForce GTX 970/AMD Radeon RX 570 4GB
DirectX	Verzia 12	Verzia 12
Operačná pamäť	8 GB RAM	8 GB RAM
Pevný disk	45 GB voľného miesta	45 GB voľného miesta

• Zdroj: game-debate.com (27. 4. 2020)