Call of Duty: Vanguard (RECENZIA) – Má čo ponúknuť na všetkých frontoch

Call of Duty: Vanguard (RECENZIA PS5) – Obsah článku

1. Príbeh ako z filmového plátna
2. Call of Duty: Vanguard vyzerá a znie fantasticky
3. Vanguard sa môže pochváliť hladkou a variabilnou hrateľnosťou...
4. ...ale nadmiera lineárnosti v misiách zostáva
5. Multiplayer? Zábavný, ale nie prelomový
6. Režim Zombies alebo máme sa na čo tešiť
7. Príbeh a multiplayer sú najsilnejšími ťahúňmi tohtoročného Call of Duty
8. Recenzia Call of Duty: Vanguard: záverečné hodnotenie
9. HW nároky pre Call of Duty: Vanguard PC

Príbeh ako z filmového plátna

---

Pre vývojárov zo Sledgehammer Games nie je téma druhej svetovej vojny cudzia. Už v roku 2017 sme sa pod taktovkou tohto štúdia vrátili späť v čase a na virtuálnej koži zažili boj o život v doteraz najväčšom vojnovom konflikte vďaka Call of Duty: WWII. Podobnou cestou do histórie sa vydáva aj Vanguard, príbehovo však na predchádzajúce Call of Duty od Sledgehammer Games nijako nenadväzuje.

Tohtoročné Call of Duty predstaví skupinku nových hrdinov bojujúcich na odlišných frontoch, ktorí vytvoria jednotku Vanguard s jediným cieľom – zastaviť generálplukovníka Hermanna Freisingera pokúšajúceho sa nemeckú ríšu priviesť opäť k moci pomocou projektu Phoenix.

Príbeh nie je rozprávaný chronologicky a začína zajatím agentov Vanguardu samotným Freisingerom v Hamburgu. Čo nasleduje, je mix cutscén a misií, ktoré hráča postupne zoznamujú s jednotlivými členmi tímu. Ani jednej z postáv nemožno uprieť kvalitné spracovanie, či už hovoríme o skvelých hereckých výkonoch alebo osobnostiach, na ktorých sa tvorcovia rozhodli postaviť kampaň hry.

Demoličný expert Lucas Riggs, ktorého povahu možno označiť za... výbušnú, rozhodný a autoritatívny poručík Arthur Kingsley stojaci na čele jednotky Vanguard alebo výborný pilot Wade Jackson, ktorému v žilách koluje čistý adrenalín. Obľúbenec sa v tejto zostave hľadá ťažko, ale mne osobne k srdcu najviac prirástla štvrtá členka tímu, špičková sovietska sniperka Polina Petrova, ktorú výborne stvárnila Laura Bailey (napr. hlas Abby z TLOU Part II). V jej prípade je totiž kladený veľký dôraz na rodinu a je to práve myšlienka na otca a brata, ktorá Polinu ženie v boji proti nacistickému Nemecku vpred. V prípade Polininej dejovej linky vám vývojári jednoducho len nehodia do rúk pušku, ale tiež zdôraznia motiváciu a dôvod, prečo bojovať.

Napriek tomu, že hlavným antagonistom je Hermann Freisinger, viac ma upútal jeho podriadený, nacistický dôstojník Jannick Richter, ktorý mal na starosti výsluch členov Vanguardu. Tvorcom sa podarilo Richtera popísať ako slizkého sadistického pätolízača, ktorý pre veliteľa urobí čokoľvek, ale akonáhle zistí, že je nahraditeľný, stane sa z neho iba zbabelá „malá myš“, ako ho nazvala Polina. Richter je jednoducho prototypom záporáka, na ktorého sa budete pozerať so znechuteným úškrnom. V Call of Duty: Vanguard narazíte na naozaj silné a výborne spracované zoskupenie postáv, ktoré v kombinácii s pútavým rozprávaním prostredníctvom misií tvoria zážitok ako vystrihnutý z filmového plátna.

Call of Duty: Vanguard vyzerá a znie fantasticky

---

Ako som už naznačila v predošlej kapitole, počas hrania Call of Duty: Vanguard som mala viackrát pocit, ako keby som sa pozerala na filmové spracovanie bojov druhej svetovej vojny. Okrem výborných hereckých výkonov za to môže aj vizuálne spracovanie na vysokej úrovni. Motion capture dodáva mimike a pohybom hlavných protagonistov novú úroveň realistickosti a IW engine (použitý v Modern Warfare z roku 2019) sa zase postará o to, že sa počas uhýbania nepriateľským projektilom so zatajeným dychom zahľadíte na krajinu okolo seba a ako o dušu budete cvakať jeden screenshot za druhým.

Počas toho budú vaše uši priasť blahom pri počúvaní prvotriedneho soundtracku. Podpísal sa pod neho skladateľ a držiteľ ceny Emmy, Bear McCreary (tvoril hudbu aj pre God of War (2018)), ktorý každému hrdinovi vytvoril sprievodnú hudbu na mieru. Polinu tak napríklad pri love nacistov sprevádza úpenlivé husľové sólo, zatiaľ čo počas druhej bitky pri El Alameine budete počuť nielen výstrely z tankov, ale pripomínať sa vám svojimi nástrojmi bude celý orchester.

Vanguard sa môže pochváliť hladkou a variabilnou hrateľnosťou...

---

Predstavovanie hlavných hrdinov prebieha prostredníctvom misií, ktoré vám umožnia zabojovať si napríklad v Nemecku, severnej Afrike alebo Papui Novej Guinei a mnohokrát tak do ruky vezmete zbrane a vybavenie používané na danom fronte. Zaobchádzanie s dobovými zbraňami, akými sú napríklad ikonický samopal Thompson, puška K98 či BAR je už na tradične vysokej úrovni, akú možno od Call of Duty hier očakávať.

Nie vždy je však použitie smrtiacich hračiek nutné. Vanguard vám totiž v niektorých chvíľach umožní vybrať si medzi stealthom a streľbou. Výborným príkladom je bývalá pobočka pošty, ktorou som sa musela ako Polina prebojovať. Akonáhle som zistila, že o mne nepriatelia nevedia, rozhodla som sa zahrať sa s nimi na mačku a myš a postupne som ich začala likvidovať iba nožom, preliezajúc pod nábytkom a cez ventiláciu. Vtedy som si hovorila, kiež by takých misií bolo v Call of Duty (a nielen tom tohtoročnom) viac.

Niečo podobné mi napadlo aj pri vzdušnom boji nad Pacifikom v bitke o Midway, keď som najskôr poslala k zemi pár japonských aeroplánov a neskôr sa strmhlav rútila na japonskú lietadlovú loď, aby som na ňu v poslednej chvíli pustila bombu, následne vyrovnala lietadlo a stláčajúc spúšť sa opäť zavesila na chvost japonského lietadla.

Zaujímavé bolo aj používanie špeciálnej schopnosti, ktorú každý hrdina dostal do vienka. V úlohe veliteľa jednotky Kingsleyho môžete zaveliť paľbu na vybraný cieľ a pilot Wade dokáže aktivovať špeciálnu víziu odhaľujúcu polohu nepriateľa. Lucas, ako správny odborník na demolície, unesie niekoľko druhov smrtiaceho vybavenia a Polina odleskom svojho noža odláka pozornosť nepriateľských sniperov. Ide o ďalší spôsob, ako ozvláštniť hrateľnosť a pri hraní za jednotlivé postavy tak možno meniť štýl boja, čo je len a len pozitívum. V ďalšej kapitole sa ale dozviete, prečo doposiaľ spomínané pozitíva majú trochu horúcu príchuť.  

...ale nadmiera lineárnosti v misiách zostáva

---

Ako ste už asi vytušili z nadpisu, Vanguard sa od najväčšieho negatíva singleplayera série Call of Duty neoslobodil. Počas plnenia misií sa totiž budete stretávať nielen s miestami úplne hlúpou AI, ktorá nepriateľských vojakov nemá problém poslať na istú smrť, ale aj s vysokou mierou lineárnosti. V niektorých častiach si síce môžete zvoliť tichý alebo hlučný spôsob likvidácie nepriateľov, cesta k cieľu je ale len jedna. Vo výsledku tak aj spomínané schopnosti hrateľných postáv využijete len minimálne a iba v sekvenciách, kde vám to hra umožní.  

Rovnako ako minuloročné Black Ops: Cold War, ani Vanguard sa nemôže pochváliť dlhšou kampaňou. Jej dohranie vám nezaberie ani 7 hodín. Herný čas si síce môžete umelo predĺžiť vyššou obťažnosťou, ani to ale nezmení fakt, že s inak výbornými postavami strávite oveľa menej času, než by si zaslúžili, a napríklad adrenalínový let v bojovom lietadle alebo všetkých štyroch hrdinov spolupracujúcich na bojovom poli si užijete minimálne.

Multiplayer? Zábavný, ale nie prelomový

---

Multiplayer Vanguard ponúkne všetko, čo hra pre viacerých hráčov v Call of Duty zvyčajne obsahuje. Z Modern Warfare (2019) si hra požičala systém zbrojnice (Gunsmith), kde je možné vytvoriť loadout a upravovať primárne aj sekundárne zbrane podľa ľubovôle. V zápasoch naprieč rôznymi mapkami a módmi budete používať aj smrtiace a taktické vybavenie, field upgrady a killstreaky.

Hru pre viacerých hráčov som si mala možnosť vyskúšať už počas bety a dalo by sa povedať, že jeho finálna podoba vo mne zanechala vcelku podobné pocity. Preto vás odkážem na dojmy z hrania a v tejto kapitole sa sústredím najmä na aspekty, ktoré som mohla vďaka plnej verzii multiplayera vyskúšať dôkladnejšie.

Od bety hra prešla nemalým vylepšením, čo je zrejmé ako na vizuálnej, tak aj zvukovej stránke hry. Keďže dve súperiace frakcie v multiplayeri boli odstránené a operátora si vyberáte iba na strane spojeneckých jednotiek, stále sa môže stať, že si spolubojovníka pomýlite s nepriateľom. Situácia je však lepšia vďaka sýtejším farbám nielen herných tagov, ale aj zreteľnejšiemu odlíšeniu modelov postáv od prostredia. Zvuky krokov boli zosilnené, čo vám umožňuje počuť blížiaceho sa nepriateľa a odpovedať na jeho útok alebo zmeniť pozíciu v správny čas.

Režimy Patrol a Champion Hill, ktoré sa už postupne stávajú symbolom multiplayera Vanguard, sú stále veľmi zábavné a kvalitne spracované mapy sú taktiež dôvodom, prečo multiplayer vo Vanguard skúsiť. Od vydania hry je ich dostupných až 16 (pre porovnanie, Black Ops Cold War pri svojom štarte ponúklo iba 8) – od menších a stiesnenejších až po tie rozľahlé.  

Ako fanúšikovi 6v6 zápasov mi osobne najviac sadli mapky Castle (starobylá japonská pevnosť), Tuscan (toskánska dedinka) a už z bety známa Hotel Royale (parížsky hotel), ktoré považujem za najdetailnejšie spracované a najlepšie vybalansované. Každá z nich navyše nabáda hráčov k skúšaniu rôznych taktík – plížiť sa ako tieň za shoji alebo nepriateľa prekvapiť skokom zo škridľovej strechy, to a oveľa viac vám jednotlivé mapky umožnia.

V prípade, že si chcete užiť boje v špecifickom počte hráčov, využijete funkciu Combat Pacing, kde voľba Tactical znamená zápasy 6v6, Assault približne 12v12 a Blitz až 24v24 hráčov. Ide o veľmi praktický prvok, ktorý hráčom umožňuje prispôsobiť si herný zážitok podľa vlastných predstáv. V praxi však tento systém pokrivkáva. Napriek tomu, že som si neraz zvolila Blitz pacing, hra ma hodila do lobby 6v6 alebo 8v8. Niektoré menšie mapy navyše nie sú (v čase písania tejto recenzie) z rotácie Blitz zápasov vyradené. Niekedy tak skončíte na mapke s minimálnou rozlohou a maximálnym počtom hráčov, čo znamená spawnutie a následne takmer okamžitú smrť.

Multiplayer Vanguard sa podobne ako jeho predchodcovia (aj napriek inšpirácii druhou svetovou vojnou) vydáva cestou arkádovosti. Pokiaľ ale netúžite po ultra-realistickom správaní zbraní a prekusnete momentálne nie celkom fungujúci Combat Pacing, čakajú vás hodiny zábavy vďaka vyladenej hrateľnosti, skvelým mapkám a módom Patrol a Champion Hill, ktoré vám nedajú vydýchnuť.

Režim Zombies alebo máme sa na čo tešiť

---

Rovnako ako v prípade minuloročného Cold War, aj vo Vanguarde nájdeme kooperatívny režim Zombies pod taktovkou štúdia Treyarch, tentoraz zasadený v období druhej svetovej vojny. Nemci sa po drvivej porážke rozhodli spojiť sily s mocným démonom Kortifexom a vzkriesiť armádu nemŕtvych, ktorú následne plánujú využiť na likvidáciu Európy. Vašou úlohou je im v tom zabrániť.

Či už sami alebo s ďalšími tromi hráčmi sa môžete vydať do zdecimovaného Stalingradu slúžiaceho ako hub, kde okrem kosenia vĺn chodiacich mŕtvol je možné skúsiť šťastie v mystery boxe ponúkajúcom náhodné zbrane a upgradovať vybavenie prostredníctvom craftovacieho stolíka alebo už ikonickej pack-a-punch machine. K dispozícii sú aj perky vylepšujúce schopnosti hráča, tentoraz v podobe kalichov.

Jedným z nových prvkov, ktorý prinášajú zombíci vo Vanguard, je napríklad oltár obety, kde za obetné srdce získate buff rozličnej rarity podľa vlastného výberu. Oltár prináša do hry vcelku vítaný element náhody, pretože v jednom momente sú k dispozícii len tri upgrady a na ďalší výber si hráč musí počkať do ďalšieho úspešne zdolaného kola. Ďalším čerstvým a veľmi zaujímavým prvkom sú portály premiestňujúce hráčov do iného prostredia, kde následne plnia rôzne výzvy. Zombies tak po novom ponúkajú nielen možnosť likvidácie silnejúcich vĺn zombíkov, ale aj plnenie špecifických úloh.  

Problém ale tkvie v tom, že rovnako ako oltár obety, tak portály s výzvami sa zatiaľ nemôžu pochváliť vysokou variabilitou. Okrem eskortovania vznášajúcej sa hlavy (výzva výrazne pripomína mód Onslaught z Cold War), zbierania rún a obyčajného survivalu v špecifickej zóne vás zatiaľ v Zombies nič iné po stránke výziev nečaká. Odstránená bola tiež rarita zbraní (celkom päť) a momentálne sa ich vzácnosť rozlišuje iba levelom upgradu pomocou pack-a-punch. Kvôli tomu je tak minulosťou chvíľka napätia pri žrebovaní v mystery boxe a čakaní na vysnívanú legendárnu zbraň.

Zombies vo Vanguarde sú podareným kooperatívnym režimom s novými nápadmi, ktorý vám aj priateľom poskytne dostatok zábavy na pár hodín. Módu ale momentálne láme väz nedostatok obsahu. Po približne šesťhodinovom striedavom plnení výziev a likvidovaní silnejúcich vĺn troch druhov zombíkov sa pravdepodobne začnete pýtať, čo nové sa dá v režime ešte odhaliť, a odpoveď nie je práve najpozitívnejšia. Vývojári zo štúdia Treyarch vlani v Cold War dokázali, že im tvorba režimu so zombíkmi naozaj ide. O to viac ma mrzí, že Vanguard Zombies oproti nemu pôsobí ako chudobný príbuzný, ktorého zachráni až pridanie ďalších obsahových updatov. Prvý z nich by mal do módu doraziť na začiatku decembra.

Príbeh a multiplayer sú najsilnejšími ťahúňmi tohtoročného Call of Duty

---

Ako sú teda na tom jednotlivé zložky najnovšieho Call of Duty: Vanguard? Nuž, ani jedna z nich nie je dokonalá. Lineárna kampaň na jedno popoludnie s miestami nezmyselne konajúcou AI, multiplayer s nízkym počtom noviniek a poloprázdny režim Zombies – to nie je bohviečo. Na druhej strane tu však máme zvukovo aj herecky výborne zvládnutý príbeh, v ktorom spoznáme štyri silné postavy na čele so sovietskou sniperkou Polinou a jej bojom za vlasť aj osobnú pomstu. Multiplayer ponúkne desiatky hodín zábavy vďaka skvelej hrateľnosti, podareným mapám a módom, a režim Zombies nám dáva vďaka ambiciózne vyzerajúcim novinkám prísľub svetlej, krvou zombíkov postriekanej budúcnosti.

• zdroje: vlastné

Call of Duty: Vanguard (RECENZIA)

---

Záverečné hodnotenie

Akčné FPS Call of Duty: Vanguard vyvíja štúdio Sledgehammer Games a vydáva spoločnosť Activision. Titul vychádza 5. 11. 2021 na PC, PS4, PS5, Xbox One a Xbox Series X/S.

Táto recenzia bola napísaná pre PS5 verziu hry. Kópiu pre recenziu poskytol distribútor Comgad.

Call of Duty: Vanguard (DOJMY Z HRANIA PS5) – Obsah článku

1. Ďalšia beta, ďalšie Call of Duty
2. Champion Hill – 2v2 Gunfight na steroidoch
3. V Patrol sa ani na chvíľu nezastavíte
4. Mapy sa zatiaľ predviedli v lepšom svetle
5. Po technickej stránke má Vanguard ešte čo vylepšovať
6. Revolúcia sa v multiplayeri Vanguard zatiaľ nekoná, svoje kvality však má
7. HW nároky na hru Call of Duty: Vanguard PC

Ďalšia beta, ďalšie Call of Duty

---

Call of Duty: Vanguard zasadené do druhej svetovej vojny beží na rovnakom IW engine ako Modern Warfare (2019) a okrem neho si z titulu od Infinity Ward požičalo aj viac než pár prvkov z multiplayeru. Aj vo Vanguard tak nájdete zbrojnicu (gunsmith), kde možno vytvárať loadout (tentoraz dobových) zbraní, tieto ďalej vylepšovať a navoliť si rôzne kombinácie bojových nástrojov, s ktorými sa následne pustíte do boja. Okrem primárnej a sekundárnej zbrane si môžete vybrať už dobre známe taktické a smrtiace vybavenie, perky, killstreaky aj field upgrady. 

Návrat ku killstreakom (ich odomknutie zaistí počet zabití, nie XP ako pri scorestreakoch) mi osobne nevadí, ich zakomponovanie by mohlo znamenať, že nebudú používané tak často a prím v zápasoch zohrajú hlavne strelné zbrane a schopnosti hráčov.

Ak ste očakávali maximálne autentické spracovanie zbraní, ktoré majú len krôčik od tých skutočných používaných v druhej svetovej vojne, asi vás sklamem. Zaobchádzanie so smrtiacimi hračkami vo Vanguard je vcelku pohodlné a bezproblémové, stále teda ide o arkádový Call of Duty štandard. Keďže aj Vanguard bude časom prostredníctvom prostredia a zbraní prepojený s Warzone, priepastný rozdiel medzi arzenálom z druhej svetovej vojny a tým súčasným (akokoľvek absurdne to môže znieť) si tvorcovia jednoducho nemohli dovoliť. Výrazné odlišnosti v zaobchádzaní so zbraňami by hráčom vo free to play móde používajúcim arzenál druhej svetovej vojny proti vyznávačom zbraní 21. storočia totiž značne komplikovali život. Warzone tak v tomto smere tvorcom zo Sledgehammer Games takpovediac pristrihol krídla.

Tvorcami umožnené nasadenie až desiatich attachmentov na zbraň nie je najšťastnejšie, a to nielen z historického hľadiska (teda ak by sme chceli hodnotiť historickú (ne)presnosť), ale aj z pohľadu taktického. Kým v Modern Warfare a tiež minulom Cold War som bola možnosťou upevnenia iba piatich attachmentov nútená robiť kompromisy a uvažovať strategicky, vo Vanguard je toto minulosťou a vo výsledku si tak môžete na zbraň pripevniť attachmenty z každej kategórie, od hlavne po zásobník či typ streliva, a neobávať sa nedostatku slotov. Niektorí hráči budú možno spokojní, mne však bude nižšie množstvo slotov a teda aj nutnosť pri vylepšovaní zbrane taktizovať, chýbať. 

Champion Hill – 2v2 Gunfight na steroidoch

---

Kým zbrane, ako také, a prácu s nimi možno označiť za dobrý, ale ničím výnimočný štandard, väčšiu pozornosť si zaslúžia dva čerstvé multiplayerové režimy. Okrem už tradičných Team Deathmatch, Kill Confirmed alebo Domination boli počas bety dostupné aj Champion Hill a Patrol, a práve tie patria k tomu lepšiemu, čo beta ponúkla. Čo robí tieto módy výbornými, je fakt, že sa dokázali popasovať s neduhmi svojich predchodcov. 

V Champion Hill, ktorý je komplexnejšou verziou 2v2 Gunfight (prvýkrát predstavenom v Modern Warfare z 2019), sa stretne až 8 tímov v každom s dvomi hráčmi, ktoré medzi sebou zápasia a snažia si navzájom znížiť počet životov (každý tím na začiatku disponuje dvanástimi). Akonáhle životy jedného z tímov klesnú na nulu a obaja hráči v boji zahynú, ich tím je z celého boja vyradený. Vrcholom jednej hernej session je následne boj dvoch najlepších tímov, z ktorých jeden vyjde ako víťazný.

Gunfight nepatril medzi moje najobľúbenejšie režimy COD: Modern Warfare hlavne kvôli faktu, že na jednej malej mapke čelíte dvom rovnakým hráčom niekoľko kôl a časom sa správanie vašich protivníkov stane predvídateľné. Champion Hill ma však príjemne prekvapil a mohol za to najmä spomínaný princíp turnaja a rotácie tímov aj bojových arén. 

Vďaka tomu sa vytratila monotónnosť známa z Gunfightu a ja som menila stratégiu nielen v závislosti od taktiky súpera v danom kole, ale tiež od meniaceho sa prostredia. Ďalšiu taktickú vrstvu Champion Hill získal vďaka tzv. Buy Phase, kde je možné minúť nazbierané peniaze v zápasoch, premýšľať ekonomicky a rozhodovať sa napríklad medzi zakúpením života pre tím alebo doplnením si zbroje. Pevne verím, že vo finálnej podobe hry sa dočkáme tohto módu s ešte vyšším počtom hráčov a arén.

V Patrol sa ani na chvíľu nezastavíte

---

Druhý novo predstavený multiplayerový režim Patrol zase čerpal inšpiráciu z Hardpointu, ktorý tiež môžete poznať z Modern Warfare (2019). Na rozdiel od svojho predchodcu však ponúka oveľa viac zábavy a menej frustrácie. V Hardpointe mal tím hráčov za úlohu obsadiť vytýčený bod na mape, ktorého poloha sa menila každých pár minút. Tento princíp však viedol k veľmi častému kempovaniu, kedy si prvý tím na mieste oblasť dokonale zabezpečil a obsadiť ju bolo takmer nemožné.

Patrol však týmto neduhom netrpí, lebo bod, ktorý je potrebné obsadiť a udržať, je menší kruh rotujúci po mape. Výsledkom toho sú vyrovnané šance pre oba tímy, ktoré musia o kúsok krajiny neustále bojovať telo na telo a navzájom sa likvidovať pre úspešné zmocnenie sa bodu. Výsledkom je tak dynamická a zábavná hra.

Mapy sa zatiaľ predviedli v lepšom svetle

---

Okrem Champion Hillu s vlastnými arénami bolo v Bete možné zatiaľ hrať na troch mapách – Hotel Royal, Gavutu a Red Star, z ktorých prvé dve vychádzajú z tejto trojice ako víťazné. V Hotel Royal zasadenom do Paríža sa k slovu dostáva zničiteľné prostredie, ktoré dokáže pretvoriť pomyselný tvár celej mapy. Zničiteľné okná alebo dvere možno využiť ako kryt, prípadne si je možné zbraň oprieť o prekážku a zvýšiť tak presnosť streľby. Hotel Royal je navyše slušne vybalansovaná mapa ponúkajúca rôzne možnosti boja. Môžete napríklad vyliezť na strechu hotela a cez sklenené okná skočiť nepriateľovi za chrbát alebo prebehnúť cez hotelové lobby a prekvapiť soka streľbou spoza baru.

Gavutu inšpirované japonským ostrovom je väčšou a otvorenejšou mapou, ktorá vďaka svojmu dizajnu ponúka príjemnú variabilitu. Môžete tu bojovať na vraku vojnovej lode s brokovnicou v ruke, ale aj ostreľovať nepriateľov na priľahlej pláži. Gavutu je tiež jednou z mapiek disponujúcich efektom počasia umocňujúcim jej zasadenie v južnom Pacifiku. 

Tretia mapa Red Star v zasneženom Stalingrade zatiaľ najviac trpí kvôli svojej veľkosti, ktorá je problémom hlavne v zápasoch s nižším počtom hráčov, a tiež vyvýšeným miestam ponúkajúcim pohľad na veľkú časť mapy, čo hrá do kariet kemperom. Počas hrania na Red Star mi vrásky na čele robil aj efekt počasia. Na mape Gavutu ide o kozmetický prvok výrazne nenarúšajúci hrateľnosť, v Red Star som ale častokrát nepriateľa jednoducho nevidela kvôli snehovým závejom vytvárajúcim podivnú šedú clonu. 

Po technickej stránke má Vanguard ešte čo vylepšovať

---

Prvý víkend bety bol k dispozícii zatiaľ len na PlayStation konzolách a je teda na mieste spomenúť jej fungovanie na PS4 a PS5. Betu som hrala na PlayStation 5 a vizuálu nového Call of Duty nemám čo vytknúť. Hra vyzerá krásne, čo je možné pozorovať hlavne na detailnom spracovaní interiéru v Hotel Royal a dažďom sužovanom Gavutu. Na modrej konzole súčasnej generácie titul tiež bežal bez problémov a zásekov. Majitelia PlayStation 4 však zaznamenali hneď niekoľko nedostatkov ako padajúci frame rate a výrazný grafický downgrade.

Vanguard však trpí ešte dvoma zásadnými problémami týkajúcimi sa zvukovej stránky a viditeľnosti, a to bez ohľadu na zvolenú platformu. Kroky boli drasticky stlmené a vo výsledku takmer vôbec nepočujete, či sa k vám niekto blíži. Mínusom sú tiež postavy splývajúce s prostredím (hlavne na mapách Gavutu a Hotel Royal) a takmer neviditeľné tagy hráčov. Vývojári totiž pre tagy zvolili menej sýte farby a z diaľky tak koľkokrát nemáte šancu spoznať, či sa oproti vám rúti spoluhráč, alebo nepriateľ. Týchto chýb sú si však v Sledgehammer vedomí, do druhého kola bety by tak mali byť aspoň čiastočne vyriešené. 

Revolúcia sa v multiplayeri Vanguard zatiaľ nekoná, svoje kvality však má

---

Doterajšia beta multiplayeru ukázala, že Sledgehammer Games neplánujú nejako výrazne odbočiť zo zabehnutých koľají Modern Warfare a čo sa multiplayeru týka, držia sa formulky predstavenej v poslednom titule od Infinity Ward. Fungovanie zbraní je tak štandardom značky Call of Duty, rovnako ako ich vylepšovanie v zbrojnici, stále však dúfam v zníženie počtu slotov na attachmenty, ktoré nedáva veľmi zmysel. 

Vanguard momentálne bojuje aj s technickými nedostatkami, ako je znížená viditeľnosť hráčov, ich tagov, prípadne ich úplné splývanie s prostredím. Highlight bety boli bez pochýb mapy Hotel Royal a Gavutu, ktoré dokazujú, že dizajn multiplayerových ihrísk tvorcom ide, a tiež zábavné módy Patrol a Champion Hill. 

16. a 17. septembra bude beta otvorená pre majiteľov PlayStation konzol (bez ohľadu na to, či si hru predobjednali) a pre tých, ktorí si hru predobjednali na PC, Xbox One a Xbox Series X/S. 18. až 20. septembra prebehne otvorená beta pre všetky platformy. COD: Vanguard tak v najbližších dňoch prvýkrát ukáže crossplay.

Tyto dojmy z hraní byly napsány pro PS5 verzi hry.

• zdroje: vlastné