Fotografovanie zvierat v ZOO, všetko čo potrebujete vedieť

Dokonalá učebnica fotografovania

Pohnútky na návštevu zoologických záhrad s fotoaparátom môžu byť rôzne. Pre mňa to v počiatkoch fotografovania bola vec úplne zásadná. Keď sa teraz za tými 14 rokmi fotografovania zvierat obzriem, bez váhania môžem povedať, že najviac som sa naučil práve tam. Postupy, ktoré teraz bežne používam pri fotografovaní divokých zvierat, som sa naučil pri pravidelných návštevách v ZOO a z rovnakého dôvodu sa tam chodím precvičovať aj v súčasnosti.

Po tých rokoch sa dokonca nebojím tvrdiť, že urobiť peknú fotografiu zvieraťa v ZOO je oveľa ťažšie ako v divočine. V ZOO musíte neustále premýšľať nad prostredím, väčšinou absolútne nevzhľadným, čo je návyk, ktorý v divočine pri fotografovaní zaujímavých fotografií (zviera vo svojom prirodzenom prostredí) bezpochyby oceníte.

Ďalším zrejmým dôvodom na návštevu ZOO je túžba sa o živočíšnej ríši niečo naučiť. A rozhodne to nie je len to, že prechádzate ceduľky s popisom vo výbehoch a voliérach. Zvieratá v ZOO sa totiž správajú podobne ako vo voľnej prírode. Ak s nimi trávite dosť času, zo správania sa veľa naučíte. Čo môže byť užitočné, ak sa s fotoaparátom dostanete do divočiny.

Je nutné si uvedomiť, že fotografovanie zvierat nie je len portrétovanie tých chovaných. Zoologické záhrady sú skvelým miestom na vyhotovenie fotografií aj tých divokých. Ako príklad môžem uviesť ZOO Praha – Troja, kde som v minulosti fotografoval voľne sa pohybujúce volavky, chavkoše, rybáriky, kavky, straky, sojky, žlny, ďatle alebo niekoľko druhov spevavcov, vrátane menej sa vyskytujúcich, ako je napríklad kôrovník. Je to logické, v mnohých mestách sú ZOO jedinými zelenými ostrovčekmi divočiny, kde sa zvieratá často sťahujú.

Autor: Ondřej Prosický | NaturePhoto.cz, Model: Canon EOS-1D X Mark II, Objektív: EF400mm f/2.8L IS II USM, Ohnisko: 400 mm, Clona: 8, Doba expozície: 1/100 s, ISO: 16000, Kompenzácia expozície: -0,7, Blesk: Nie, 13. august 2016 10:29:00

Pozor na ľudí a ostré slnko

Výber vhodného momentu na fotografovanie zvierat v ZOO je pomerne zásadný. Ak návštevu naplánujete nevhodne, môže vás výlet aj otráviť.

Jednoznačne odporúčam nechodiť do ZOO v lete. Hlavný dôvod je ten, že ľudí tam bude až neuveriteľné množstvo. Ak budete chcieť fotografovať, nikde sa nedostanete. Uvedomte si, že ak pri opustenej klietke zameriate objektív na vrabce na rozkvitnutom kríku, za pár sekúnd to pritiahne hordy zvedavých návštevníkov, ako by práve doviezli pandy veľkej z Číny. A ak budete mať dlhší biely teleobjektív, možno sa ani nepohnete.

Leto na fotografovanie neznášam aj z ďalšieho dôvodu, slnko je zvyčajne príliš ostré. Vysoký kontrast svetiel a tieňov fotoaparát zvládne len ťažko a fotografia bude "rozbitá", niekde v obraze svietiť bude, niekde nie a bude to vyzerať skôr odpudivo. Z toho vyplýva jeden tip. Ak chcete navštíviť ZOO v lete, počkajte na zamračený deň. A keď nechcete stretnúť davy ľudí, vypravte sa za fotografovaním, keď prší.

Osobne najradšej navštevujem ZOO na jar, koncom apríla, začiatkom mája. Ďalší návštevníci nie sú, stromy ešte nemajú listy a možno vidieť aj zvieratá, ktoré sú inak ukryté vo vegetácii. Obdobie jari je aj časom výrazných prejavov zvierat. Párenie, súboje, príprava hniezda, starosť o mláďatá, kŕmenie. Práve vtedy je príležitosť pridať do fotografie nejaký príbeh.

Dokonalé čaro má obdobie jesene, koniec októbra, kedy sa stromy krásne sfarbia a mnohým zvieratám tak môžete pridať oranžovú farbu lístia mimo hĺbku ostrosti do pozadia. Krásne farebná vegetácia sa zrkadlí vo vodných hladinách, čo je atraktívne pri fotografovaní vtákov vo vode. Výhodou jari a jesene je aj to, že je slnko aj cez poludnie pomerne nízko, možno fotografovať celý deň. Krásne svetlo na fotografovanie je ráno alebo večer, preto odporúčam fotografovať v ZOO v čase tesne po otvorení alebo pred zatváraním. Je len škoda, že prevažná väčšina záhrad otvára až o 9:00 h, kedy už je najmä v lete príliš ostré slnko. Myslím, že by mohlo byť aspoň jeden deň v týždni otvorené pokojne od 5:00 h. Bola by šanca zastihnúť pekné svetlo alebo zažiť aktivitu zvierat, ktorá sa ako v divočine prejavuje veľmi skoro ráno.

Autor: Ondřej Prosický | NaturePhoto.cz, Model: Canon EOS 5D Mark II, Objektív: EF100mm f/2.8L Macro IS USM, Ohnisko: 100 mm, Clona: 5, Doba expozície: 1/80 s, ISO: 640, Kompenzácia expozície: -1, Blesk: Nie, 27. augusta 2016 12:19:54

Najvhodnejšia fotografická technika

Najväčšiu šancu, ako ovplyvniť výslednú fotografiu, budete mať v prípade, keď budete fotografovať digitálnou zrkadlovkou. A nemusí byť nijako vybavená, nutná nie je ani tá s full frame formátom senzora. Ak niektorú odporučiť, svojím pomerom výkonu a ceny sa ponúka napríklad Canon EOS 760D alebo podobný ekvivalent u konkurencie.

Trochu zložitejšie to bude s výberom objektívu. Ak budte fotografovať zvieratá, aj v ZOO bude nutný teleobjektív. Ani nie tak kvôli nutnosti priblíženia fotografovaného objektu, ale hlavne kvôli pravidlu, že čím dlhšie ohnisko objektívu, tým máte väčšiu šancu rozmazať pozadie a popredie fotografie. Pri použití nízkeho clonového čísla vás pri fotografii nebude nič rušiť.

Tým sa dostávame k ďalšiemu predpokladu v súvisloti s technikou, teleobjektív by mal byť svetelný. Čím nižšia minimálna clona bude, tým väčší bude priestor na "hrátky" s hĺbkou ostrosti. Ideálne sú teleobjektívy s f/2.8, kedy si ich môžete ďalej plnohodnotne až dvojnásobne predĺžiť telekonvertormi. Z mojich fotografických workshopov v zoologických záhradách v celom Česku jasne vyplynulo, že ak odporučiť univerzálne ohnisko, je to 200 mm. Ponuka objektívov v tomto rozsahu je práve u firmy Canon veľmi široká. Či už je to napríklad tu vo Fotomagazíne recenzovaný objektív Canon EF 70-200mm f/4 L IS USM alebo drahší a svetelnejší Canon EF 70-200 f/2.8 L IS II USM. Ako veľmi praktické riešenie, obzvlášť na prácu s telekonvertorom, môžem odporučiť objektív Canon EF 200mm f/2.8 L USM, pri ktorom mi pomer ceny a výkonu na prácu v ZOO pripadá vyložene lákavý.

Na rovinu musím priznať, že sú príležitosti, kedy aj ohnisko 400 mm (a aj dlhšie) má svoje využitie, prostredie mimo hĺbku ostrosti úplne "vygumuje". Ak je ohnisko príliš dlhé a zviera sa do fotografie nezmestí celé, často vyhotovím s posunutím kompozície dve alebo tri snímky a tie pri spracovaní spojím, aby bolo zviera celé. Je to oveľa lepšie, než vziať kratšie ohnisko 200 mm, pretože to nám prostredie fotografie až tak nerozmaže.

V ojedinelých prípadoch pri fotografovaní v ZOO používam aj kratšie objektívy, Canon EF 100mm f/2.8 L IS Macro USM alebo Canon EF 50mm f/1.8 STM, to v prípade, že je výbeh alebo voliéra naozaj pekná.

Na moju prácu v ZOO je nutný aj statív. Často používam na teleobjektíve minimálne clony, kedy je hĺbka ostrosti len pár milimetrov. Mám tak istotu, že presne zaostrím. Statív je aj dokonalý spoločník pri čakaní na zaujímavý moment. To, že môžem predĺžiť aj expozičné časy, je pre mňa vec druhoradá. Pri fotografovaní odporúčam až na výnimky nepoužívať dlhšie časy uzávierky ako 1/200 s. Zvieratá sa totiž vždy trochu hýbu.

Doma určite môžete nechať externý blesk. Väčšinu zvierat by rušil, na mnohých miestach je aj zakázaný a ak nemáte prácu s ním dokonale zažitú, priniesol by vám viac starostí ako úžitku. Efekt jeho použitia bude viditeľný a na fotografii bude vyzerať rušivo.

Autor: Ondřej Prosický | NaturePhoto.cz, Model: Canon EOS 5D Mark II, Ohnisko: 125 mm, Clona: 3,2, Doba expozície: 1/125 s, ISO: 100, Kompenzácia expozície: -1, Blesk: Nie, 10. apríla 2016 22:01: 15

Ideálne nastavenie fotoaparátu

Pri fotografovaní zvierat odporúčam mať nastavenú predvoľbu clony (režim "Av" pri zrkadlovkách Canon). Vhodne zvoleným nízkym clonovým číslom docielite to, že sa pozadie "rozmaže" a nebude na snímke rušiť. V režime predvoľby clony v hľadáčiku stále strážite čas, ktorý sa dopočítava, nemal by až na výnimky klesnúť pod zmieňovaných 1/200 s. Šanca, že pri použití teleobjektívu udržíte čas 1/10 je mizivá. Ak máte v objektíve vstavanú stabilizáciu a zviera bude pokojné, zapnutie stabilizácie výslednej technickej kvalite významne prospeje. Ak čas nevychádza, zvýšte hodnotu ISO.

Ak to svetelné podmienky vyžadujú, nebojte sa používať vysoké hodnoty ISO. Keď sa vyberiete do ZOO v pochmúrnych dňoch, bude potrebné používať hodnoty ISO 1600 až ISO 2000. Nevyhýbajte sa tomu, vďaka nim bude fotografia ostrá a nie pohybovo rozostrená. To, že bude "šumieť", pri vyvolávaní RAWu spracujete, ale rozmazanej snímke už nič nepomôže.

Obzvlášť počas slnečných dní odporúčam používať polarizačný filter, ktorý kontrast scény trochu skrotí. Pri naozaj starostlivom používaní dosiahnete aj oveľa lepšie podanie srsti zvierat. Vďaka použitiu filtra sa prestane až tak lesknúť a bude farebnejšia.

Autor: Ondřej Prosický | NaturePhoto.cz, Model: Canon EOS 5D Mark II, Objektív: EF400mm f/2.8L IS II USM, Ohnisko: 400 mm, Clona: 4, Doba expozície: 1/1000 s, ISO: 125, Kompenzácia expozície: -0,7, Blesk: Nie, 3. máj 2016 22:00:49

Sklo a mreže ako prekážky

Najväčšou prekážkou pri fotografovaní zvierat v ZOO sú jednoznačne mreže, siete a sklá, ktoré zviera od návštevníkov oddeľujú. Síce v poslednej dobe pribúda záhrad, kde sú zvieratá na ostrovčekoch, z ktorých sa nedostanú, alebo miest s priechodnými voliérami, bohužiaľ podobných miest nie je nikdy dosť. Pri rozhodovaní, do akej zoologickej záhrady sa vypraviť, to tak hrá významnú úlohu.

Na fotografovanie cez mreže mám niekoľko odporúčaní. Zložte slnečnú clonu, na mreže sa objektívom tesne nalepte tak, aby bol senzor rovnobežne s rovinou pletiva. Len tak nebude mreža na fotografii vidieť (alebo len minimálne) ani nebude viditeľný závoj bez kontrastu, ktorý fragment pletiva rozostrený mimo hĺbku záberu spôsobí. Avšak to všetko za predpokladu, že použijete teleobjektív a nízke clonové číslo, ideálne minimálne ohnisko 200 mm pri clone f/2.8.

Napr. menšie druhy papagájov v malých pekných voliérach možno fotografovať aj ohniskom 100 mm bez viditeľných mreží, ale to je skôr náhoda. Veľa záleží aj na charaktere pletiva. Pokiaľ bude drôt silný a oká malé, máte smolu, známky pletiva budú jasne viditeľné. Pri fotografovaní cez pletivo nefotogarfujte za slnka, radšej si počkajte na mrak. Aj keď bude pletivo alebo mreže úplne mimo hĺbku ostrosti, slnko ho bude nepekne premietať do srsti alebo peria zvieraťa, čo nevyzerá vyložene dobre.

Mreže nevadia len pred fotografovaným objektom, často lezú do záberu aj za fotografovaným zvieraťom. Vyberajte takú kompozíciu, aby vo fotografii nerušili. Často stačí fotografiu len podexponovať a mreže sa schovajú v tieni.

Oveľa horšie sa podľa mňa fotografuje tam, kde je prekážkou sklo. Obvykle totiž býva zvnútra špinavé a s tým sa naozaj nič robiť nedá. Ak je čisté, platí poučka ako pri pletive, tesne priložiť objektív na sklo. Ak budete fotografovať šikmo, závoj bez kontrastu bude vo fotografii viditeľný. Najväčšie peklo sú však odlesky. Polarizačným filtrom si pri vhodných svetelných podmienkach síce v obmedzenej miere pomôžete, ale úplne eliminovať "duchov" sa nepodarí nikdy. Niekoľkokrát sa mi v podobných prípadoch osvedčilo, že som čakal, kým za mnou pôjde zástup ľudí, ktorý svetlo odtienil, a sklo toľko neodrážalo. Dokonca som pri fotografovaní člnozobca v pražskej ZOO požiadal niekoľko náhodne prechádzajúcich, aby sa postavili do radu a tienili. Fotografii to významne prospelo, po skle nebolo na fotografii ani pamiatky.

Pri podobných technikách však berte do úvahy, že nie všade sa môžete priblížiť úplne k mrežiam alebo sklu!

Autor: Ondřej Prosický | NaturePhoto.cz, Model: Canon EOS 5D Mark II, Objektív: EF400mm f/2.8L IS II USM, Ohnisko: 400 mm, Clona: 5, Doba expozície: 1/160 s, ISO: 2500, Kompenzácia expozície: -0,7, Blesk: Nie, 26. apríla 2014 10:01:12

Krásne fotografie zvierat zo ZOO

Ak zvládnete techniku fotografovania, asi najjednoduchšie bude zamerať sa na dokonalé atlasové fotografie zvierat, a to tak, že na výsledných snímkach vyzerajú ako vo voľnej prírode. To by vám šak po čase nemalo stačiť.

Aj v zoologických záhradách sa dajú urobiť snímky, ktoré prinesú nejaký zaujímavý moment zo správania zvierat. Ako s obľubou hovorím, vždy je potrebné tomu niečo pridať. Nefotografovať to, čo bolo už veľakrát spracované. Tí kreatívnejší vždy vymyslia niečo nové, tým ostatným to trochu zhrniem v piatich bodoch. Stručne, čo by mala fotografia zvieraťa zo ZOO mať, aby bola "pekná",

• zaujímavý objekt – vždy bude na fotografii atraktívnejší farebný papagáj, než čiernosivá raritná vrana odniekiaľ z Ázie
• svetlo – privstanete si na východ slnka, počkajte do západu, výnimočné svetelné podmienky robia fotografiu, cez poludnie pod jasnou oblohou sa utrápíte
• akcie – vyhľadávajte zaujímavé momenty, bitky, pytačky, párenie, kŕmenie, stačí však napríklad len uprený pohľad do objektívu, roztiahnuté krídla, otvorená papuľa alebo napríklad len to, že silný vietor našuchorí perie, nutné je však vedieť si na tieto chvíle počkať
• kompozícia – ak fotografovaný objekt nevypĺňa viac ako polovicu snímky, neumiestňujte ho na stred, existuje pravidlo tretinovej kompozície, ktoré v mnohých prípadoch funguje, ale vždy pri tom zohľadňujte celú scénu a všetky prvky v obraze
• prostredie – sú zoologické záhrady, kde to zvieratám pristane ako v divočine, využite to, nesústreďte sa na detail, je to škoda, použite kratší teleobjektív a okolité nerušivé atraktívne prostredie do snímky vhodne zakomponujte.

Je nutné si uvedomiť, že výnimočné fotografie nevznikajú v ZOO náhodou. Niekedy je vhodné si fotografiu trochu premyslieť a párkrát sa v ideálnych situáciách vrátiť. Každému zvieraťu pristanú iné podmienky. Napríklad zubrom a kozorožcom čerstvá snehová nádielka, levom alebo surikatám slnko. Často to robím tak, že si každý výbeh starostlivo prezriem a odhadujem, v ktorých miestach by to zvieraťu vzhľadom na používané ohnisko objektívu a prostredie najviac pristalo. To, kde sa môže zviera vo výbehu zjaviť, ľahko spoznáte, aj keď ho pri prvej návšteve ani nezazriete. Keď bude na nejakej vetve trus, viete, že tam pravidelnejšie sedáva, keď bude vydupaná cestička, viete kadiaľ chodí. Rovnako je to s miestom, kde dostáva žrádlo, je pravdepodobné, že sa tam v nejakej časti dňa objaví. Odhadnete, či tam použiteľnú fotografiu vôbec možno urobiť. Ak sedáva len v rohu voliéry tesne pri mrežiach, nikdy tam peknú fotografiu neurobíte. Na fotografiu orlosupa som v pražskej ZOO takto čakal šesť rokov, kým som ich pri návšteve nenašiel tam, kde som ich chcel mať. Výsledná fotografia vyzerá ako z divočiny.

Autor: Ondřej Prosický | NaturePhoto.cz, Model: Canon EOS-1D Mark III, Objektív: EF400mm f/2.8L IS II USM, Ohnisko: 400 mm, Clona: 5,6, Doba expozície: 1/400 s, ISO: 400, Kompenzácia expozície: 0, Blesk: Nie, 17. októbra 2007 14:04:48

Ďalšie tipy na fotografovanie zvierat v ZOO

Rád, ako si priniesť zo zoologických záhrad pekné fotografie, ešte pár mám, len sa mi na prvý pokus do textu nevošli. Aby som to zbytočne nepredlžoval, spíšem ich stručne v bodoch:

• Prejdite si stránky ZOO, ktorú chcete navštíviť, nech viete, aké atraktívnosti vás čakajú, inak sa vám ľahko stane, že až doma zistíte, že ste nejaké lákadlo opomenuli, každá zoo má na stránke zoznam druhov, mapu a harmonogram kŕmenia alebo aj letových ukážok, kedy je šanca vyhotoviť zaujímavú fotografiu vyššia.
• Pozor na veľké rozdiely vonkajších teplôt pri tropických expozíciách v zime, ak vám fotografická technika vymrzne, ľahko sa vám vnútri zahmlí a minimálne 20 minút nebudete môcť fotografovať.
• Bude to znieť kruto, ale ak chcete vyhotoviť pekné fotografie v zoologických záhradách, nechajte rodinu, priateľku alebo nefotografujúcich kamarátov doma, váš záujem by ich totiž skôr otravoval a zdržiaval, pri niektorých zvieratách strávim fotografovaním aj niekoľko hodín.
• Keď fotografujete nejaké zviera, nájdite si chvíľku a vytvorte snímku popisku, o aké zviera ide, vždy vyzerá lepšie, keď pod fotografiu napíšete "Sojkovec juhočínsky (Garrulax milnei)" než veľmi povrchne "Nejaký vták"
• Pozor na správne vyváženie bielej, vonku je to jednoduché, nastavíte podľa podmienok mráčik "Oblačno" alebo slniečko "Jasno", problém nastáva so svetlami vnútri rôznych pavilónov, tam odporúčam automatické vyváženie bielej "AWB", niekedy si s tým fotoaparát slušne poradí, keď nie, poradíte si s tým vy pri spracovaní RAWu.
• Fotografovanie zvierat nie je nič pohodlné, občas budete musieť na dosiahnutie správného uhla kľačať alebo aj ležať, nech fotografia vyzerá čo najlepšie, obzvlášť pri fotografovaní vtákov pri hladine, radšej si teda vezmite do ZOO nejaké obnosenejšie športové veci alebo oblečenie do prírody
• Pri fotografovaní akčnejších vecí, napr. tuleňa rozrážajúceho hladinu, majte zapnuté kontinuálne zaostrenie "AI Servo" a sériové snímanie, zvýšite tak šancu, že zaznamenáte ten správny moment a fotografia bude ostrá.
• Nesústreďte sa len na zvieratá, zaujímavé príbehy na fotografiách sa dajú zaznamenať pri interakcii ľudí so zvieratami, v takýchto prípadoch totiž nemusia vadiť ani mreže.

Tak, to by bolo asi všetko. Prajem pohodovú prípravu a krásne chvíle pri fotografovaní zvierat v ZOO.