Ako fotiť portrét

Portrétne fotografie zvládne aj amatér

Portrétne fotografie samé o sebe nie sú nijako obtiažnym žánrom, predpokladá samozrejme zvládnutie expozičného trojuholníka a tiež základy práce s kompozíciou. Technika je v rámci portrétnej fotografie dôležitá čiastočne – príliš nezáleží od toho, aký používate fotoaparát, ale kľúčovou je pri fotení vhodný objektív.

Objektívy na zrkadlovky aj bezzrkadlovky (a samozrejme je to tak aj v prípade kompaktných fotoaparátov), sú vždy charakterizované dvomi premennými. Tými sú ohnisková vzdialenosť a svetelnosť. Oba parametre sú dôležité predovšetkým z hľadiska plánovaného záberu. Všeobecne je možné deliť objektívy do troch skupín – širokouhlé ohniská, štandardné ohniská a teleobjektívy – ktoré sa líšia práve ohniskovou vzdialenosťou.

Nie je objektív ako objektív

Širokouhlé objektívy sú ideálne predovšetkým na fotografovanie krajiny alebo architektúry, naopak teleobjektívy sú vhodné na väčšie detaily, pretože vďaka nim dokážete „pritiahnuť“ vybranú scénu bližšie. Štandardné ohniská – volajú sa tak historicky podľa toho, že sa objektívy s daným ohniskom dodávali ako štandardné príslušenstvo k filmovým zrkadlovkám – sú približne v rozsahu 40 až 70 mm.

Špecifikom štandardných ohnísk je to, že ich uhol záberu je veľmi podobný výseku scény, ktorej venujeme pri bežnom pohľade (ľudským okom) najväčšiu pozornosť, a zvlášť je pre nich typická perspektíva veľmi podobná vnímaniu ľudským okom. Na objektívy s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou platí to, že tzv. splošťujú priestor – objekty, ktoré sú na pozadí sa zdajú na fotografii oveľa bližšie než v skutočnosti.

Na portrétne fotografie sa najčastejšie používajú „portrétne objektívy“, ktorých ohnisko (ekvivalent) je 85 mm a majú dobrú svetelnosť, typicky f/1,8 alebo lepšie. Ďalším ohniskom, ktoré je považované za portrétne, je 135 mm, ale v takom prípade už ide o kratšie teleobjektív a je potrebné počítať s mierne vyšším perspektívnym skreslením.

Pevná „päťosemdesiatka“ je vhodné portrétne ohnisko z jedného jednoduchého dôvodu, pokiaľ budete takým objektívom fotografovať spoločne s plnoformátovým digitálom – kde nedochádza k predĺženiu ohniska vplyvom menšieho snímača – bude vaša vzdialenosť od portrétovaného cca 2 až 3 metre (ak bude tvár vyplňovať celú plochu snímky), čo je ideálne na priamu komunikáciu s modelom bez toho, aby ste narušovali osobný priestor.

Tiež perspektívne skreslenie je v prípade tohto ohniska veľmi malé a geometrické skreslenie je minimálne – pri kratšom ohnisku je tvár akoby vypuklá, kdežto pri dlhších ohniskách chýba hĺbka a pri čelnom pohľade je tvár plochá.

Aký objektív na menší snímač?

Odpoveď na túto otázku je rôzna, bude sa totiž odvíjať práve od veľkosti snímača v používanom fotoaparáte. Avšak je pomerne ľahké zistiť, aké ohnisko bude optimálne. Efektívna ohnisková vzdialenosť (teda tá prepočítaná) by mala aspoň približne zodpovedať plnoformátovému portrétnemu ohnisku 85 mm.

Na zistenie fyzického (neprepočítaného) ohniska teda stačí oných 85 mm vydeliť hodnotou crop faktoru, ktorý nadobúda tri hodnoty:

1. CSC Olympus a Panasonic – 2×
2. CSC a DSLR s APS-C snímačom Canon – 1,6×
3. Ostatné CSC a DSLR s APS-C snímačom – 1,5×

Odtiaľ si teda ľahko odvodíte, že pre prvú skupinu bude ideálny objektív s ohniskom cca 35-45 mm, pre druhú skupinu to bude 40-55 mm a pre tretiu skupinu objektívy s rozsahom 45-60 mm. Z logiky veci potom vyplýva, že jedným z najpoužívanejších objektívov na fotografovanie portrétov na APS-C snímači bude pevná svetelná päťdesiatka. Výhodou tohto objektívu je predovšetkým cena, ktorá sa pohybuje pri oboch najvýznamnejších hráčoch (Canon a Nikon) okolo 160 €. Konkrétne na tieto účely odporúčame Canon EF 50mm f/1,8 STM a NIKKOR 50mm f/1.8G AF-S.

Prečo svetelný objektív?

Veľmi dôležitým parametrom pri výbere portrétneho objektívu je jeho svetelnosť, tá by mala byť – v prípade, že používame ohniská vyššie uvedeného rozsahu – ideálne f/1,8 alebo lepšie (f/1,4 alebo f/1,2). Zásadný je tento parameter z jedného prostého dôvodu, ktorým je hĺbka ostrosti.

Pri portrétnej fotografii je žiaduce, aby hlavný objekt (tvár) bol perfektne ostro vykreslený na rozostrenom pozadí. Vďaka práci s malou hĺbkou ostrosti tak môžete portrét krásne „odpichnúť“ od pozadia a donútiť diváka sústrediť sa na to hlavné, čo je práve tvár portrétovaného.

Pozor však treba dať pri práci s malou hĺbkou ostrosti na to, čo všetko je na snímke ostré a čo už je rozmazané. V prípade portrétu platí jednoduché pravidlo – vždy ostrite na oči. Pokiaľ fotografujete portrét z trojštvrťového pohľadu, potom je treba ostriť vždy na bližšie oko.

A práve v tomto špecifickom prípade je dobré zvoliť si ostriaci bod čo najbližšie oku, na ktoré budete ostriť. Ak použijete totiž techniku ​​prekomponovania (na oko zaostríte stredovým ostriacim bodom, a potom portrét zarámujete finálnou kompozíciou s polovičným stlačením spúšte), môže sa stať, že rovina ostrosti sa posunie o niečo bližšie smerom k vám a na fotografii potom bude ostrý napríklad nos, ale oči už budú ležať mimo hĺbku ostrosti. Preto je pri portrétoch s malou hĺbkou ostrosti lepšie najprv komponovať, a potom ostriť rovnako ako pri fotografovaní zo statívu.

Expozícia v praxi

Z hľadiska expozície nie je portrét nijako obtiažnym žánrom. Na fotografovanie zvoľte buďto celoplošné meranie expozície alebo celoplošné meranie so zdôrazneným stredom. Nastavte si expozičný režim priority clony (alebo plný manuál) a plne otvorte clonu objektívu, prípadne mierne záclon (maximálne dve clonové čísla), aby ste hĺbku ostrosti o niečo málo zväčšili.

Veľmi bude pri určení expozície záležať od jasu pozadia, pri svetlejšom pozadí bude možno nutné snímku mierne preexponovať, kdežto pri tmavom podexponovať. Dobrým pomocníkom je v tomto prípade korekcia expozície. Odporúčam si tiež postrážiť prípadné prepaly vytvorené odrazom svetla o lesklú pokožku – ideálnym riešením je v tomto prípade púder.

Mimo clony nezabúdajte strážiť tiež čas, ktorý by nemal byť dlhší ako 1/80 s, lepšie je určite zvoliť čas kratší (1/125 až 1/250 s) na elimináciu rizika pohybovej neostrosti. Pokiaľ budete fotografovať do RAWu, potom nie je potrebné príliš riešiť vyváženie bielej a môžete sa uspokojiť s automatikou. Pri fotení do JPGu si radšej prekontrolujte aj korektnú farebnosť snímky a v prípade potreby vyváženia bielej farby upravte alebo si digitál ručne skalibrujte.

Tretiny vládnu všetkému

Podobne ako pri iných fotožánroch aj portrét je vhodné komponovať na tretiny – teda umiestniť tvár do vzdialenosti jednej tretiny formátu snímky od jeho okraja. Výsledná fotografia bude pôsobiť na diváka oveľa lepšie, než keď bude tvár uprostred. Pri takýchto záberov pamätajte tiež na to, že v smere pohľadu portrétovaného by malo byť na fotografii viac voľného miesta.

Avšak v niektorých prípadoch je aj stredová kompozícia prípustná – napríklad dievča ležiace na zemi s rozpustenými vlasmi. Skrátka každý záber si zaslúži kompozíciu individuálnu a mierne odlišnú. Nech už však budete komponovať akokoľvek, pamätajte na to, že je potrebné nájsť vhodný záber a neuspokojiť sa len a len s jedným uhlom pohľadu.

Tretiny hrajú úlohu aj pri výbere stanovišťa a vzdialenosti od fotografovaného. Hĺbka ostrosti totiž leží jednu tretinu svojho rozsahu pred zaostreným miestom (rovinou ostrosti) a dve tretiny za ním. Z logiky veci je teda jasné, že za portrétovaným sa bude pozadie rozostrovať pozvoľnejšie ako pred ním. Jednoducho si z tohto pravidla tiež odvodíte, že vzdialenosť medzi vami a portrétovaným musí byť kratšia ako medzi portrétovaným a pozadím. Pokiaľ tomu bude naopak, bude na fotografii ostré všetko, a to aj v prípade, že budete mať svetelný objektív.

Nemenej dôležité je postrážiť si pozadie, aby portrétovanému z hlavy nerástli stromy alebo lampy verejného osvetlenia. Prípadne aby pozadie farebne nesplývalo napríklad s vlasmi modelky. Ešte dôležitejšia je potom komunikácia s portrétovaným. V prípade, že budete fotografovať človeka, ktorý má s fotením a pózovaním skúsenosti, bude fotenie pomerne ľahké. Avšak ak fotíte neskúseného kamaráta či kamarátku, potom ich treba inštruovať a byť s nimi neustále v kontakte, aby ste mohli korigovať ich pozíciu, pohľad, výraz a pod.

Pri portrétoch veľmi pomáha, ak fotografovaný mierne vystrčí hlavu dopredu (ako korytnačka) na snímke sa tým krásne oddelí línia brady a čeľustí od krku a snímka dostane väčšiu hĺbku.

Tip na záver

Mnoho začínajúcich fotografov považuje za najlepšie svetlo na fotografovanie jasný slnečný deň. To bohužiaľ nie je úplne ideálne počasie ani svetelné podmienky na portrét. Model sa vám totiž bude potiť, a navyše ho bude ostré svetlo pichať do očí, a teda sa bude mračiť.

Najlepšie je v takom prípade fotografovať portrét na tienistom mieste, kde nedopadá priame slnečné svetlo, a napriek tomu je hladina osvetlenia dostatočná. Veľkým pomocníkom vám bude odrazová doska – s jej pomocou si posvietite na tvár portrétovaného a dostanete vďaka odrazu dosky iskru do oka, ktorá je veľmi efektná.

V prípade, že nemáte možnosť fotiť v tieni, budete potrebovať odrazové dosky dve – jednu transparentnú na rozptýlenie a zmäkčenie svetla dopadajúceho zhora a druhú bielu alebo striebornú na presvetlenie tieňov v tvári – typicky pod bradou, očami a nosom.

Pri fotografovaní v exteriéri za veterného počasia si nezabudnite pribaliť lak alebo tužidlo na porovnanie neposedných vlasov a samozrejme púder, ktorým zmatnieme pokožku a tá sa nebude lesknúť. Dôležitý je aj výber vhodného oblečenia – je treba uvažovať v kontexte farebnosti pozadí, farebnosti vlasov a tónov pokožky. A samozrejme decentný make-up prípadne decentné šperky – nie sú vhodné výrazné náhrdelníky alebo extravagantné náušnice, ktoré na seba priťahujú príliš veľa pozornosti.

Petr Březina

Petr Březina je dlhoročným redaktorom niekoľkých rôznych magazínov a blogov, ktoré sa zaoberajú digitálnou fotografiou a audiotechnikou. Vedľa písania sa tiež venuje výučbe fotografických kurzov aj špecificky zameraných workshopov pre začiatočníkov. Pri fotografovaní aplikuje klasický prístup s minimálnymi úpravami – obľúbeným námetom sú portréty a reportáž. ických kurzov.