Nezdá sa to, ale už je to viac než 12 rokov, odkedy sa na trh dostali prvé komerčne dostupné PCIe 3.0 NVMe SSD disky. Čas neúprosne beží a dnešným štandardom sú disky s rozhraním PCIe 4.0, ktoré postupne, no isto, vytláča novšia generácia PCIe 5.0. Vynára sa preto zásadná otázka – majú staršie disky na trhu ešte svoje miesto a oplatí sa ich dnes vôbec kupovať? V tomto, pravdepodobne poslednom teste, sme sa pozreli na výkon niekoľkých zostávajúcich modelov, skôr než upadnú do úplného zabudnutia.
Výrobcovia a ich marketingové tímy dávajú prednosť hodnotám, ktoré v skutočnosti nemajú veľmi veľkú váhu. Prečo? Pretože vysoké čísla v rádoch tisícov MB/s jednoducho znejú lákavo. Kto by nechcel ten „najrýchlejší“ SSD disk, na ktorý má práve rozpočet, však?
Naopak, s nižšími hodnotami, ktoré by nás mali zaujímať, sa v produktových popisoch a špecifikáciách len tak nestretnete. Výrobcovia ich málokedy uvádzajú, takže na nich ani nemáte ako naraziť. Jediným spôsobom, ako zistiť skutočne dôležité rýchlosti SSD, je ručné a časovo náročné testovanie. Presne také sme si pre vás dnes pripravili.
TLC (Triple Level Cell) SSD disky využívajú bunky, ktoré ukladajú 3 bity dát – jedna bunka pamäťového čipu tak môže nadobúdať 8 rôznych stavov. Vďaka tejto technológii sa podarilo výrazne znížiť ceny najmä vysokokapacitných SSD diskov. Zároveň je však technológia TLC oproti MLC (Multi Level Cell), kde jedna bunka ukladá 2 bity (nadobúda 4 stavy), pomalšia v oblasti zápisu dát a disponuje nižšou životnosťou.
QLC SSD disky idú ešte ďalej a na ukladanie dát využívajú 4-bitové bunky (jedna bunka nadobúda 16 stavov). V porovnaní s TLC sa tak hustota úložiska s každou bunkou zvyšuje o 33 % a v dôsledku toho klesá cena za 1 GB. Opäť ale musíme počítať s daňou v podobe nižšieho výkonu a životnosti.
Pri výbere SSD disku väčšinou narazíte na sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu, ktoré ale nie sú zas tak podstatné. O niečo väčšiu úlohu hrajú rýchlosti náhodného čítania a zápisu, ale to, na čom naozaj záleží, je veľkosť dát a počet frontov (queue depths), do ktorých sú dáta zaradené. Najdôležitejšie, aj keď najnižšie, rýchlosti SSD diskov uvidíte pri práci s malými súbormi s veľkosťou 4 kB na prvých frontoch (QD1-QD4). Práve tam si softvér ukladá kľúčové dáta, aby k nim mal čo najrýchlejší prístup.
Testovanie SSD diskov, a vlastne úložísk celkovo, je v dnešnej dobe trochu ošemetná záležitosť. Väčšina benchmarkov, aplikácií testujúcich výkon, je staršieho dátumu a roky nedostali update.
3DMark Storage Benchmark meria reálne scenáre, s ktorými sa bežný používateľ, ale hlavne hráč, stretáva. V nasledujúcom grafe uvidíte priemerné rýchlosti a prístupový čas k herným dátam (loading), presúvanie herných zložiek a nahrávanie herných záznamov. Tiež si ukážeme rýchlosti jednotlivých diskov s funkciou DirectStorage, vďaka ktorej sa prenášajú herné súbory z SSD disku priamo do videopamäte grafickej karty.
Testovacia zostava
ASUS ROG X870 CROSSHAIR HERO (1203), MAXIMUS Z890 HERO (1603), Z790 HERO (2801), RTX 5090 TUF (572.70)
Operačný systém
VBS off, Windows 11 24H2, Vysoký Výkon
V herných testoch dopadlo všetkých šesť testovaných diskov vyrovnane. Rozdiely sa však prejavili v teste DirectStorage, čo nie je pre túto generáciu diskov úplne relevantný test. Pokiaľ budete chcieť túto hernú vychytávku využívať, kúpte si rovno najnovší PCIe 5.0 SSD disk.
Anvil je starší benchmarkovací nástroj, ktorý sa v recenziách často používa, pretože stále nemá adekvátnu náhradu. V testoch sa sústredíme len na to, čo je skutočne dôležité – prácu s malými 4 kB súbormi na frontoch QD1, QD4 a QD16. Pri týchto testoch nás zaujíma predovšetkým výkon čítania, pretože zapisujeme (inštalácia hry) spravidla minimálne, ale čítame (loadujeme) opakovane.
Čítanie malých 4 kB súborov na prvých frontoch je ten najťažší ukazovateľ. Tu sa ako do výkonu, tak do pomeru CENA/VÝKON ukázal ako najlepšia voľba Apacer AS2280P4U Pro.
Pomocou benchmarku CrystalDiskMark meriame rýchlosti sekvenčného čítania a zápisu pri práci s 1 MB súbormi na prvom fronte. Rovnako testujeme rýchlosti pri náhodnom čítaní a zápise s malými 4 kB súbormi, rovnako na prvom fronte. Inými slovami, tie najbežnejšie a najnáročnejšie typy úloh, ktoré svojmu disku dávame.
Ak by sme prihliadli na výsledky v CrystalDiskMarku v rovnakej, najdôležitejšej disciplíne, potom by disk od Apaceru, Patriotu a Verbatimu neboli zlou voľbou. Osobne by som sa ale vydal cestou Apacer AS2280P4U Pro.
Pomocou HD Tune meriame primárne rýchlosti zápisu po tom, čo disku dôjde cache. To docielime tak, že naraz zapisujeme súbor s väčšou veľkosťou ako cca 20 % kapacity disku. Pre istotu teda zapisujeme 400 GB súbor.
A vo finále, už spomínaný Apacer AS2280P4U Pro udržal v teste vyčerpania cache najrýchlejší zápis a to po celú dobu. Tu asi nie je čo ďalej riešiť.
V dnes už obmedzenej ponuke SSD diskov s rozhraním PCIe 3.0 naozaj nie je veľmi z čoho vyberať. Aj napriek tomu má zmysel voliť podľa kľúčových a čerstvo nameraných dát. V tejto chvíli sa Apacer AS2280P4U Pro javí ako najrozumnejšia voľba.
Je nutné ale spomenúť, že s obstarávacou cenou PCIe 3.0 SSD diskov sa už hocikedy nachádzame v cenovom segmente PCIe 4.0 SSD diskov. Osobne nevidím príliš veľký zmysel v kúpe takto starej generácie, s výnimkou prípadov obskúrnej nekompatibility. Tieto disky by samozrejme mohli ešte dlho a v mnohých prípadoch skvele slúžiť, ale ich obstarávacia cena by sa mala nachádzať ešte o niečo nižšie.
