Kingdom Come: Deliverance 2 (RECENZIA) – Splnilo všetko, čo sme od pokračovania chceli

Kingdom Come: Deliverance 2 (RECENZIA PC) – Obsah článku

• Väčšie, lepšie, krajšie a prepracovanejšie pokračovanie
• Realistický simulátor stredovekého života
• Jeden problém má (takmer) vždy viac riešení
• Príbeh Kingdom Come: Deliverance 2 je pohlcujúci
• KCD2 má výbornú optimalizáciu a (väčšinou) skvelú grafiku
• KCD2 sa nevyhol rad chýb a bugov
• Kingdom Come: Deliverance 2 mieri medzi svetovú elitu
• Recenzia Kingdom Come: Deliverance 2: záverečné hodnotenie
• HW nároky pre Kingdom Come: Deliverance 2 PC

Väčšie, lepšie, krajšie a prepracovanejšie pokračovanie

Kingdom Come: Deliverance 2 vzhľadom na svoju komplexnosť a veľkosť síce nemôžem označiť za dokonalú hru (čo nie je vyložene kritika, vlastne som žiadne dokonalé open world RPG ešte nevidel), trúfnem si ale povedať, že autori splnili všetko, čo sľúbili. Dvojka je vo všetkých smeroch prepracovanejšia, nemá také ostré hrany ako prvý diel a hoci toho celkovo ponúka oveľa viac, niektoré prvky sa naopak dočkali určitého zjednodušenia či vyladenia, takže sa Kingdom Come: Deliverance 2 hrá podstatne lepšie ako jednotka.

Ukážkovým príkladom sú napríklad súboje a zbrane. Oproti prvému dielu nie je možné útočiť z piatich uhlov, ale „iba“ zo štyroch, čo podľa mňa nie je nutne priamo zjednodušenie súbojov, ale ich sprehľadnenie či sprístupnenie. Súbojový systém ľahšie pochopíte (ale stále veľmi ťažko majstrovsky ovládnete, nebojte sa), element komplexnosti sa však navyšuje novými zbraňami, ako sú kuše, píšťaly (prvé strelné zbrane) alebo rôzne drevcové zbrane, napríklad halapartne. Teda zatiaľ čo jadro súbojov sa môže zdať jednoduchšie (ja by som ale povedal skôr logickejšie), možností, ako a čím bojovať, je oveľa viac, navyše niektoré prvky presahujú aj do ďalších oblastí hry.

Tak napríklad kuše: Po aktivácii príslušného perku sú perfektným spoločníkom nielen v priamom boji, ale aj stealthu, protivník vás totiž nielen nemusí vidieť či počuť, ale ide aj o skvelý súbojový „otvárač“, pretože aj keď šíp z kuše cieľ nezabije na prvú ranu, zranený protivník vstupuje do súboja s výrazne zníženými štatistikami. Len kuší je navyše niekoľko typov líšiacich sa mierou poškodenia alebo potrebným časom na ich natiahnutie, nehovoriac o množstve rôznych šípov.

Rozšírenie streleckého repertoáru nad rámec lukov navyše prináša úplne nový štýl boja na diaľku, takže pokiaľ si nerozumiete s mečom, môžete sa špecializovať práve na strelné zbrane. Podobných príkladov výborného sprehľadnenia, ale aj súčasne rozšírenia pôvodnej hrateľnosti, by som mohol ponúknuť desiatky.

Realistický simulátor stredovekého života

Ďalším príkladom, ktorý by sa na papieri dal označiť „len“ ako vylepšenie, ale v praxi obrovsky vylepšuje celkový pocit z hry, je tzv. A-Life, teda systém, vďaka ktorému sa NPC postavy snažia chovať čo najrealistickejšie. Kováč tak cez deň pracuje v kováčskej dielni, ale akonáhle „má padla“, môžete ho skutočne vidieť, ako ide domov, navečeria sa a ide spať alebo si skočí do krčmy na jedno orosené. Akokoľvek to na papieri znie iba ako pekná drobnosť, v hre, ktorá sa snaží realisticky zobraziť neskorý stredovek v Čechách, a jednotlivé misie a mechaniky sú napísané práve tak, aby boli čo najskutočnejšie, to robí obrovský rozdiel.

Neviem, či autori skutočne navrhli „reálny“ život každej NPC postave, ale vždy, keď som si náhodne niekoho vybral, skutočne niečo robil a iba to nepredstieral ako vo väčšine iných hier. NPC, ktoré nesie v noši drevo, len nechodí priestorom tam a späť. Skutočne niekam dôjde, nošu položí, vyloží drevo a s prázdnou sa vracia späť k pomocníkovi lesníka, ktorý na klátiku štiepe ďalšie polienka. To ale urobí len párkrát, potom sa napríklad odoberie do chalupy na obed alebo sa venuje úplne inej činnosti. Nečudujte sa tak, keď prídete k predajcovi koní a on tam práve nie je. Ako vo väčšine RPG hier totiž NPC nepostávajú ako kôly v plote na jednom mieste a nečakajú na vás cez deň či v noci. Tento svet sa jednoducho netočí len okolo vás.

Jeden problém má (takmer) vždy viac riešení

Nejde ale len o pohyb NPC postáv svetom. Práve logická nadväznosť jednotlivých prvkov robí z Kingdom Come: Deliverance 2 (napokon tak ako v prípade prvého dielu, aj keď nie v takom meradle), ojedinelý herný zážitok. Potrebujete sa porozprávať s niekým vyššie postaveným? Pokiaľ nebudete aspoň na oko vyzerať zámožne, či budete ozbrojení, nikto s vami hovoriť nebude. Na dámu zasa nezapôsobíte, keď budete od blata (alebo nedaj bože dokonca od krvi), alebo budete zapáchať.

Tak trochu mimovoľne tým Kingdom Come: Deliverance 2 upozorňuje na to, ako často absurdne jednoduché dnes hry sú (aj keď samozrejme aj v jednoduchosti môže byť zábava). Pokiaľ ale budete myslieť klasickým spôsobom v štýle „musím urobiť to, čo mi svieti na obrazovke“, môžete tvrdo naraziť ako napríklad ja v misii, v ktorej som sa potreboval dostať do huty na razenie mincí a vyspovedať tu pracujúcich robotníkov. V rámci úvodného rozhovoru som vedel, že sa tam môžem dostať buď ako sprievod majiteľa huty, ak budem predstierať zámožného šľachtica s tým, že chcem hutu kúpiť, alebo sa tam musím nejako preplížiť.

Lenže som nezohnal natoľko dobré ošatenie, aby so mnou majiteľ huty vôbec prehovoril a cez deň sa mi do nej nepodarilo kvôli strážam preplížiť. V noci zasa nikto nepracoval, takže nebolo s kým hovoriť. Veľmi dlho som sa v tejto misii trápil, pritom stačilo len zapojiť sedliacky rozum. Ak sa tam nedostanem cez deň a v noci sú robotníci preč, čo si tak na nich počkať keď im skončí zmena? Vyspovedal som dvoch robotníkov len čo vystrčili päty z huty a úloha bola hotová. Žiadna ťažká práca.

Príbeh Kingdom Come: Deliverance 2 je pohlcujúci

Posledným dielikom do tejto skvelej stredovekej skladačky je príbeh. Autori nepreháňali, keď tvrdili, že bude oveľa veľkolepejší ako prvý diel. Jindra s Janom Ptáčkom sú teraz súčasťou veľkej hry rozhodujúcej o tom, či na českom tróne zostane Václav IV. alebo ho vystrieda jeho brat Žigmund. Rozprávanie ma bavilo od začiatku až do samého konca, pretože v sebe veľmi šikovne kombinuje rozmáchnutú story o osude českého kráľovstva a súčasne osobné príbehy našich hrdinov, vďaka ktorým vám sú hlavné postavy oveľa bližšie.

Hlavná dejová linka je pevne daná, ale za akých okolností či s akými postavami sa jednotlivé udalosti dejú, je vo vašich rukách. Niekedy dokážete odhadnúť, že dobrovoľná pomoc určitej postave sa v budúcnosti môže prejaviť tým, že na oplátku zasa niekto pomôže vám. Najmä niektoré rozhodnutia v rozhovoroch a ich následky sú ale ťažko čitateľné. Vlastne to ale súvisí aj s tým, že nielen vy, ale aj ostatné postavy v príbehu, v rozhovoroch blafujú a majú svoje skryté ciele, takže vás často napáli hra samotná, a vy si budete sypať popol na hlavu, ako s vami scenáristi vybehli. Občas mi ale vadilo, že moje rozhodnutie nakoniec viedlo k úplne opačnému výsledku, než som zamýšľal.

S príbehom, a predovšetkým cutscénami a rozhovormi, potom úzko súvisí český dabing. Zo začiatku som si naň musel zvyknúť, pretože jeho kvalita kolíše podľa toho, kto na vás práve prehovára. Niektoré najmä menej významné postavy jednoducho nie sú nahovorené tak dobre ako iné, celkovo je ale dabing veľmi dobrý. Uvedomil som si to najmä v okamihu, keď mi hra sama od seba prepla na anglický dabing a ja som zistil, že ma Kingdom Come: Deliverance 2 v angličtine vlastne vôbec nebaví.

Prežívať príbeh českého kráľovstva v českom jazyku, ktorý poplatný dobe samozrejme nechodí pre vulgarizmy ďaleko, a tak je hra často aj nechtiac vtipná, je jednoducho niečo unikátne. A som nesmierne rád, že sa k dabingu Jindry vrátil práve Richard Wágner. Hoci nejde o zasa tak skúseného dabéra, Jindru nacítil dokonale. Naopak zmena dabéra u Jana Ptáčka dopadla skvele. Robert Hájek toho roztopašného, miestami láskavo arogantného a zábavného sukničkára s modrou krvou skvele pochopil a vzájomné interakcie oboch hrdinov je radosť sledovať.

A ostatné postavy? V hre nielen budete počuť, ale tiež stretnete napríklad Mareka Vašuta, Ondřeja Vetchého, Pavla Zedníčka, Stanislava Majera, Kristínu Leichtovú, Jozefa Dvořáka, Arnošta Goldflama a ďalších. Najmä pre českých hráčov je Kingdom Come: Deliverance 2 jedným veľkým easter eggom a známe české mená a tváre všetko len podčiarkujú. Na svoje si však prídu aj slovenskí hráči, tak napríklad po boku Jindry často možno vidieť postavu hranú slovenským hercom a komikom Lukášom Latinákom, ktorého okamžite spoznáte.

KCD2 má výbornú optimalizáciu a (väčšinou) skvelú grafiku

Veľkou prednosťou hry je aj optimalizácia, ktorá bola jednou z hlavných pôrodných bolestí prvého dielu. Lenže na mojom dnes už možno až podpriemernom PC s i5-10400F procesorom, grafickou kartou RTX 3060 Ti a 32 GB RAM beží KCD2 v 4K rozlíšení so zapnutým DLSS a vysokými detailmi na 40 až 50 fps, čo je vzhľadom na detailnosť a komplikovanosť hry naozaj obdivuhodné. Ruka v ruke s tým ide aj veľmi podarená grafika.

Príroda je miestami naozaj dychberúca rovnako ako Kutná Hora, obe mapy ale trpia istou nevyrovnanosťou. Zatiaľ čo niektoré lokácie totiž pôsobia až takmer fotorealisticky, inokedy sa zarazíte, či ide skutočne o výsledný obraz alebo sa nestihli načítať textúry v plnom rozlíšení. Autorom sa každopádne podarilo bravúrne spracovať nádhernú českú krajinu, ktorú je radosť preskúmavať aj vďaka skvelému soundtracku Jana Valtu. Celkový vizuálny dojem kazí aj premenlivá kvalita animácií postáv (najmä textúr tvárí) a najrôznejšie grafické bugy. Niekedy som žasol nad realistickou mimikou, inokedy som zasa nechápavo pozeral na rozmazané tvárové textúry alebo očné buľvy pripomínajúce zombíkov.

KCD2 sa nevyhol rad chýb a bugov

Nedostatky najmä vizuálneho rázu sa začali objavovať hlavne v okamihu, keď som sa dostal na väčšiu a komplikovanejšiu mapu s Kutnou Horou a jej okolím. Hra má často problémy s miznúcim a zasa sa objavujúcim svetlom, a hlavne preblikávaním či chaotickým doskakovaním tieňov. Nahnevať dokáže aj počasie, hlavne objavujúci sa a zasa miznúci dážď. V rozhovoroch sa mi tiež veľmi často stávalo, že postava, ktorá hovorila, zrazu zo scény zmizla, alebo stála tak blízko kamere, že som videl len časť jej hrudníka. Inokedy zasa boli všetci vidieť správne, ale vypadol zvuk.

Väčšinou ide o problémy, ktoré vás mierne vytrhnú zo zážitku, ale nebránia vám pokračovať v hraní, aj keď aj na také okamihy došlo. Niekoľkokrát som musel načítať skoršiu pozíciu, pretože sa hra niečím, čo som urobil (alebo neurobil) „rozbila“ a nespustil sa následný skript, a tak nebolo možné pokračovať v hraní. Aj keď je Kingdom Come: Deliverance 2 podľa mňa vcelku dobre odladené, vzhľadom na možnosť pri misiách postupovať často veľmi odlišnými spôsobmi, sa ale podobné problémy môžu stávať pomerne často.

V niekoľkých komplikovanejších misiách sa mi dokonca stalo, že som sa zasekol na niekoľko hodín. V jednej mi napríklad spolubojovník sľúbil, že ma bude istiť kušou z okna vo veži, ale v priebehu súboja som ho videl v okne, ale nestrieľal, a tak som si myslel, že niečo robím zle a to aj preto, že som sám čelil dvom početným vlnám nepriateľov. Až po komunikácii s vývojármi som zistil, že až keď všetkých sám pobijem, parťák nakoniec jedného z nepriateľov mimo gameplay predsa len strelí. Podobných zásekov, dokonca aj na niekoľko hodín, som mal hneď niekoľko.

Nemôžem samozrejme hádzať vinu len na hru, niečo určite bola aj moja hlúposť, ale mám obavy, že menej skúsení hráči môžu byť z KCD2 často frustrovaní. Koniec koncov aj u mňa sa ľahká frustrácia niekoľkokrát dostavila, za čo môže paradoxne aj fakt, že oproti prvému dielu sa mi zdá dvojka celkovo výrazne ľahšia. Úplnou väčšinou misií sa dá celkom ľahko preplávať, veľkú časť z nich som dokončil hneď na prvý pokus, aby som po niekoľkých hodinách hrania tvrdo narazil a frustrovane opakoval jednu úlohu stále dookola.

Kingdom Come: Deliverance 2 mieri medzi svetovú elitu

Aj keď som teda z Kingdom Come: Deliverance 2 vo výsledku naozaj nadšený a ide podľa mňa o hru, ktorá v mnohých ohľadoch nemá konkurenciu, sú tu predsa len veci, na ktoré len tak nemôžem zabudnúť. Autori každopádne pripravili na deň vydania veľký patch, a tak napríklad rad spomínaných technických problémov už pre vás nebude témou, to ale v čase písania tejto recenzie nedokážem posúdiť.

Isté je ale jedno – Kingdom Come: Deliverance 2 je rozhodne jedna z najlepších českých hier za posledných niekoľko rokov a verím, že zaboduje nielen u nás. Pokiaľ si herný svet obľúbil prvý diel, z dvojky bude úplne unesený.

• Zdroje: Vlastné

Kingdom Come: Deliverance 2 (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu hry. Kľúč na recenziu poskytol distribútor Playman.

Kingdom Come Deliverance 2: Hardvérové nároky na PC

• Zdroje: vlastné