• Autor: Jan Vavřík
Retro spomínanie je moja obľúbená disciplína. A ruku na srdce, nielen pri deťoch, ale aj v rámci technológií je krásne vidieť, ako ten čas letí. Už sme si zaspomínali na éru Sony Ericssonu, Nokie a HTC, ale na koho sme zabudli? No predsa na telefóny, ktoré boli symbolom úspechu, mali najlepšiu klávesnicu na svete a spôsobili revolúciu v mobilnom e-mailovaní – BlackBerry. Áno, bolo to obdobie, kedy mobilné telefóny mali šmrnc, tlačidlá dávali zmysel a manažéri boli ochotní prisahať, že bez fyzickej QWERTY klávesnice jednoducho nemôžu existovať. Poďme si pripomenúť časy, kedy mať BlackBerry znamenalo byť produktívny, dôležitý a cool. (Spoiler: Potom prišiel dotykový displej a všetko sa zmenilo.)
Pokiaľ dnešná mládež nemá tušenie, čo to BlackBerry bolo, vlastne sa nie je čomu diviť. Dnes všetci žonglujeme s identickými obdĺžnikovými plackami, kde sa fyzické tlačidlo objavuje snáď len omylom. Ale kedysi? Kedysi mobilné telefóny nielen vyzerali inak, ale hlavne mali osobnosť – a podľa dizajnu ste ich spoznali na prvý pohľad.
BlackBerry, kanadský technologický klenot spoločnosti Research in Motion (RIM), bol medzi rokmi 1999 a 2016 absolútnym must-have pre manažérov, politikov, celebrity a kohokoľvek, kto chcel písať e-maily rýchlejšie, než by ich stihol nadiktovať sekretárke. S ikonickou QWERTY klávesnicou a zabezpečením na úrovni špionážneho thrilleru si táto značka vybudovala oddanú základňu fanúšikov po celom svete.
Lenže potom prišla éra dotykových displejov a s ňou aj nevyhnutná zmena. Značka BlackBerry sa držala zubami nechtami, ale nakoniec dopadla ako fax alebo encyklopédia na CD – skvelé vo svojej dobe, ale dnes už tak trochu relikvie minulosti.
Spoločnosť BlackBerry svoje prvé mobilné zariadenie vypustila do sveta až v roku 1999. Ale nebol to telefón, ako ho poznáme, začínalo sa s pagermi. Áno, tými malými škatuľkami, ktoré dnes vyzerajú ako niečo, čo by ste našli v starej zásuvke u babičky vedľa minidiskov a nabíjačiek, ktoré už nikam nepasujú.
Korene legendárnych mobilov siahajú k modelu RIM 850, čo bol pager s malou klávesnicou a revolučnou schopnosťou posielať e-maily na cestách – vtedy niečo medzi sci-fi a kúzlom. RIM čoskoro nadviazal modelom RIM 857, ktorý sa už podobal skôr osobnému digitálnemu asistentovi (PDA) a dokázal sa synchronizovať s firemnými e-mailovými účtami. Nasledoval pager RIM Inter@ctive Pager 900.
A potom to prišlo. V roku 2002 uzreli svetlo sveta prvé skutočné mobilné telefóny BlackBerry, ktoré prinášali kombináciu funkcií volania, bezdrôtovej e-mailovej komunikácie a prístupu na internet. Pre firemný svet to bola revolúcia – manažéri už nemuseli behať k počítaču, aby si skontrolovali e-maily, mohli to zvládnuť rovno zo svojho vrecka.
V čase, keď sa väčšina mobilov uspokojila so zeleno-čiernym displejom a pojem inteligentný telefón znamenalo, že vie viac než len volať a posielať SMS, prišiel na trh model BlackBerry 7230 – zariadenie, ktoré síce ešte nenieslo ikonické logo s plodom černice, ale už vtedy malo manažérsky šmrnc.
Jeho farebný displej pôsobil ako televízor medzi kalkulačkami a podpora Javy otvárala dvere k aplikáciám, ktoré síce neboli žiadny technologický zázrak, ale jednoducho tam boli. Okrem toho zvládal otvárať kancelárske dokumenty, takže manažéri mohli preklínať tabuľky a prezentácie aj mimo kancelárie, čo bol samozrejme neuveriteľný pokrok.
Môj prvý telefón BlackBerry. Páčil sa mi snáď preto, že sa už pomaly podobal klasickému mobilnému telefónu tej doby. Išlo o prvé zariadenie tejto značky, ktoré sa na Slovensku uchytilo a pomohlo naštartovať podporu BlackBerry u nás. Malo QWERTY klávesnicu, ktorá sa hrala na kompromis – tlačidlá boli natlačené ako cestujúci v rannom metre a každé zvládlo napísať dva znaky podľa toho, na ktorej strane ste ho stlačili. V roku 2010 sme sa dočkali nástupcu v podobe modelu Pearl 9100, ktorý sľuboval vylepšenia – vrátane klávesnice, ktorá už toľko nepripomínala logickú hádanku.
Vo vnútri telefónu pracoval 300 MHz procesor, ktorý bol vo svojej dobe štandardom, ale dnes by ste s ním nerozbehli prakticky nič. Telefón mal však vynikajúcu výdrž na batériu. Zvládol fungovať tak dlho, že ste pomaly zabudli, kde máte nabíjačku.
Svet už niekoľko mesiacov obdivoval novinku menom iPhone, ktorá nám všetkým ukázala, že nepotrebujeme stylus, ale stačia nám len prsty. Výrobca BlacBerry vydal svoj model Storm 9500 ako odpoveď californskému gigantovi. Ale veľmi sa to nepodarilo.
Výrobca prišiel pri modeli BlackBerry Storm s nešťastným nápadom – jeho dotykový displej nebol len na dotyk, ale rovno na stisk. Celá obrazovka fungovala ako jedno obrie tlačidlo. Inými slovami, rýchli pisatelia dostali nedobrovoľný kurz trpezlivosti. Ak ste si mysleli, že softvérová klávesnica je pomalšia ako tá fyzická, model BlackBerry Storm vás presvedčil o opaku – a ešte vám pri tom ponúkol tak hlasnú zvukovú odozvu, že by ste s ňou mohli sprevádzať kapelu na písacom stroji.
Model BlackBerry Curve 8520 bol jedným z najväčších trhákov značky. Zrazu nebol telefón BlackBerry len pre „kravaťákov“ v zasadačkách, ale aj pre bežných používateľov, ktorí si ho predtým mohli tak maximálne dať ako tapetu na Nokiu. Vyzeral skvele, ovládal sa ešte lepšie, a hlavne bol konečne dostupný, takže sa rozšíril medzi väčší počet používateľov.
Áno, GPS chýbala, ale ruku na srdce, kto by to v tom čase vôbec riešil? Čo ale zamrzelo viac, bol fakt, že BlackBerry App World u nás nefungoval. Ak ste chceli nové aplikácie, mali ste v podstate dve možnosti – uspokojiť sa s tým, čo bolo v telefóne, alebo ich zháňať spôsobmi, ktoré dnes nechceme verejne priznávať. A to bolo to pravé dobrodružstvo.
Po ňom nasledovali ďalšie modely, ako Torch 9800 z roku 2010 a jeho nástupcovia 9810, 9850 a 9860, ale pre mňa bol najväčším esom roku 2011 model BlackBerry Bold 9900. A práve ten som mal veľmi rád.
V roku 2011 predstavoval telefón BlackBerry Bold 9900 vrchol elegancie – najtenší model značky, obalený nehrdzavejúcou oceľou, s 2,8-palcovým VGA dotykovým displejom a ikonickou fyzickou klávesnicou. Bola to posledná veľká snaha spojiť tradičné tlačidlá s dotykovou budúcnosťou, ideálna voľba pre tých, ktorí ešte odmietali prejsť na plne dotykové displeje.
Lenže každá minca má dve strany. Batéria s kapacitou 1 230 mAh bola skôr na efekt než na skutočné celodenné používanie, takže nabíjačka sa stala vašim najvernejším pracovným partnerom. A potom tu bol 5 Mpx fotoaparát bez autofocusu, ktorý mal síce ambície, ale ostré fotogragie z neho vznikali asi tak často ako snehová búrka v júli.
Zatiaľ čo iPhone v tom čase určoval, ako majú moderné telefóny vyzerať, značka BlackBerry si tvrdohlavo držala svoju cestu. Bold 9900 bol síce luxusný, štýlový a precízne spracovaný, ale v roku 2011 už bolo jasné, že éra hardvérových klávesníc sa blíži ku koncu.
S príchodom operačného systému BlackBerry OS 10 začala spoločnosť chrliť nové modely v nádeji, že doženie konkurenciu. Jedným z najvýraznejších bol model BlackBerry Z10 z roku 2013 – telefón, ktorý zahodil ikonickú hardvérovú klávesnicu a stavil všetko na dotykový displej. Bohužiaľ, s cenou vystrelenou do stratosféry, pôsobil skôr ako prémiový experiment, než reálna voľba pre väčšinu používateľov.
O rok neskôr však výrobca BlackBerry otočil kormidlo späť k svojim koreňom. V roku 2014 prišiel s modelom BlackBerry Passport, ktorý sa nebál ísť proti prúdu – a hlavne vrátil späť legendárnu fyzickú klávesnicu, ktorá však oproti displeju pôsobila skôr komicky.
V roku 2014 prišla značka BlackBerry na trh s Passportom, ktorý bol široký, hranatý a absolútne neprehliadnuteľný. 4,5-palcový štvorcový displej s trojradovou QWERTY klávesnicou ponúkol skvelé písanie, ale zároveň ergonomickú nočnú moru – držať ho jednou rukou bolo ako snažiť sa objať tehlu.
Výbava bola solídna: Snapdragon 801, 3 GB RAM a 3 450 mAh batéria. Fotoaparát s 13 Mpx fotografoval slušne, ale žiadne zázraky. Passport bol telefón pre skalných fanúšikov BlackBerry, ktorí sa chceli odlíšiť – a nemali problém s tým, že im telefón trčí z vrecka.
Potom nasledoval BlackBerry Porsche Design z roku 2014. Pri tomto modeli nešlo len o výkon, ale hlavne o prémiové materiály – ostro rezané rysy, sklenená klávesnica, oceľový rámček, minerálne sklo na displeji a zafírové sklíčko na 8 Mpx fotoaparáte. Cena? Viac ako 1 500 €…, tak to nie…, to bola naozaj na tú dobu neskutočná raketa.
Úmyselne preskočím niekoľko modelov a zastavím sa pri telefóne, ktorý bol môj posledný z rodiny sladkej černice. Mal som ho asi dva mesiace, snáď len z nostalgie k výrobcovi. Bol to mobilný telefón BlackBerry Priv z roku 2015.
Výrobca BlackBerry sa s modelom Priv rozhodl priviesť značku späť do hry – prvýkrát s Androidom, zakriveným AMOLED displejom a výsuvnou QWERTY klávesnicou. Vyzeralo to ako splnený sen pre milovníkov tlačidiel. Vnútri bežal Snapdragon 808 s 3 GB RAM, na chrbte 18 Mpx fotoaparát, batéria 3 410 mAh sľubovala slušnú výdrž.
Lenže vysúvací mechanizmus mal svoje dni, tlačidlá z klávesnice sa miestami rozhodli zmiznúť a Android 6.0 mal nálady – niekedy plynulý, inokedy lenivý ako pondelkové ráno. Batéria sa stratila rýchlejšie ako dobré meno BlackBerry vo svete smartfónov a cena? Vyššia ako v prípade vtedajších vlajkových Androidov, ktoré ponúkli viac. Model Priv mal byť triumfálny návrat, ale skončil ako drahý experiment s neslávnym koncom.
A tým moja cesta so značkou BlackBerry skončila. Ďalšie modely ako BlackBerry KeyOne (2017) a Key2 LE (2018) síce prišli, ale trpká skúsenosť s modelom Priv ma už k návratu nepresvedčila. A to aj napriek tomu, že som mal BlackBerry vždy rád.
Značka BlackBerry bola kedysi symbolom úspechu a manažérskym must-have. Mobilné telefóny mali charakter, osobnosť a najlepšiu klávesnicu na trhu. Lenže časy sa zmenili. Zatiaľ čo konkurencia išla dopredu, spoločnosť sladkej černice sa príliš dlho držala tlačidiel.
Keď výrobca BlackBerry konečne prešiel na Android, prišiel s modelmi, ktoré boli buď príliš drahé, alebo nedotiahnuté. Zákazníci medzitým prešli inam a značka, ktorá kedysi vládla, pomaly odchádzala zo scény. Dnes už táto firma nevyrába telefóny, ale zameriava sa na softvér. Napriek tomu si ju mnohí pamätajú ako značku, ktorá zmenila mobilný svet, a aj napriek svojmu pádu zostala legendou.
i
Mohlo by vás zaujímať
Výrobca BlackBerry doplatil na tvrdohlavosť a pomalú adaptáciu – dlho sa držal tlačidlových telefónov, zatiaľ čo svet prechádzal na dotykové displeje. Keď konečne prešiel na Android, ponúkal drahé, nedotiahnuté modely ako Priv alebo Passport, ktoré mali technické problémy a neoslovili masy. Konkurencia ponúkala lepší výkon, softvér aj ekosystém aplikácií, zatiaľ čo značka BlackBerry strácala zákazníkov. Nakoniec firma pochopila, že prehrala boj a presunula sa k softvérovým riešeniam a bezpečnosti.
