World of Warcraft: Shadowlands (RECENZIA) – Začína zábava na úrovni 60? Hodnotíme endgame obsah

World of Warcraft: Shadowlands (Dojmy z endgame obsahu) – Obsah článku

1. Vybrať si správny covenant nie je vo World of Warcraft: Shadowlands vôbec jednoduché
2. Reputácia rastie, ale nijako rýchlo
3. Každý priechod Torghastom je slušnou výzvou
4. Dungeony veľa času nezaberú
5. Ako na tom teda World of Warcraft: Shadowlands po stránke end-game je?
6. HW nároky pre World of Warcraft: Shadowlands PC

Vybrať si správny covenant nie je vo World of Warcraft: Shadowlands vôbec jednoduché

---

Príbehová kampaň World of Warcraft: Shadowlands vám vo svojom priebehu ukáže väčšinu primárnych aktérov, ktorí vám v rámci svojich kapitol predstavia benefity, ktoré môžu vášmu hrdinovi ponúknuť, keď sa k nim pridá. Každá frakcia obývajúca Shadowlands je v tomto ohľade špecifická, takže si vo finále nie je vôbec jednoduché vybrať, hoci si jednotlivé schopnosti oťukáte už počas kampane. Ich základná podoba navyše úplne neprezentuje, ako veľmi vás dokáže dané kúzlo posilniť, pretože jeho efektivita je často priamo naviazaná na to, s kým máte spojenú svoju dušu. Za svojho protection paladina som sa spočiatku pridal k necrolordom, pretože sa mi koncept ich benefitov zdal nesmierne lákavý. Časom som však zistil, že pre inštancie je oveľa výhodnejší Bastion, a tak som musel prestúpiť.

Proste a jednoducho v tejto expanzii nie je vôbec ľahké vybrať si partiu, ku ktorej sa v rámci svojej cesty pridáte, pretože ako už sme písali v našej recenzii, každý má niečo, čím si dokáže získať vašu pozornosť. Navyše špeciálne zručnosti covenantov často prinášajú hrdinovi benefity, bez ktorých sa pri výpravách do veľkých inštancií (raidov) síce zaobíde, ale len málokto vás za ich absenciu pochváli. Pokiaľ ide o možnosť meniť covenantov, tá tu samozrejme je, reputáciu si s nimi však budete musieť budovať od základov. Je tým pádom dobré si ujasniť, ku komu sa chcete pridať a naopak, či sa vám reálne oplatí svoju existujúcu partiu opustiť.

Nejeden hráč si nebude frakciu vyberať len podľa toho, akými schopnosťami disponuje, ale predovšetkým kvôli postavám a dejovým linkám, ktoré v ich službách môžete rozvinúť. Musím povedať, že každé zoskupenie po tejto stránke niečo ponúka. Najviac času som však strávil v službách Maldraxxusu, ktorého rozprávanie malo neskutočné čaro nielen kvôli škále hrdinov, ktorí sa v jeho radoch vyskytujú, ale aj pre príbehy, ktoré ponúka. Vyložene fascinujúce sa mi zdalo napríklad sledovať debatu Alexandrosa Mograina (pôvodný nositeľ legendárneho meča Ashbringer a jeden zo zakladateľov rádu paladinov Silver Hand) s jednou členkou Bastionu o tom, prečo sa vlastne nedostal priamo k tejto partii, keď celý čas tak oddane slúžil svetlu a dobru, ktoré verní tohto zoskupenia tak vyznávajú.

Reputácia rastie, ale nijako rýchlo

---

S hernými frakciami si vo finálnej fáze hrania nespojíte iba benefitmi. Nič z frakčných tajomstiev a pokladov totiž nie je zadarmo. Aby ste sa dostali k lepším variantom frakčných zbrojí, novým dejovým linkám a radu ďalších výhod, budete musieť pracovať na svojej reputácii. Tá vám rastie primárne pri plnení príbehových misií a týždenných úloh, takže zaručene nepočítajte s tým, že by ste počas chvíle dosiahli maximálnu slávu. Tempo, akým budete postupovať, nie je z najrýchlejších. Väčšinou zvládnete iba tri až štyri bodíky týždenne, s čím pracovali už predchádzajúce expanzie, takže tento koncept asi nikoho vyložene neprekvapí. Okrem zákaziek, ktoré je nutné splniť do siedmich dní, sú tu ešte každodenné volania do zbrane, ktoré sa týkajú nielen vami obývaného územia, ale tiež sfér vašich spojencov, kde makáte.

Niekedy sa budete venovať čistokrvnému plneniu zákaziek vo svete, inokedy od vás World of Warcraft: Shadowlands zasa požaduje hľadanie truhiel či elimináciu špeciálnych príšer. Osobne som si najviac obľúbil aktivity, v rámci ktorých bolo nutné vyraziť do dungeonov, pretože sa mi zdalo, že tempo, akým som ich dokázal absolvovať, bolo prekvapivo rýchle. Odmenou za väčšinu úloh je anima, ktorú hromadíte a následne hádžete do útrob vášho covenanta, aby ste splnili týždennú úlohu.

Úprimne som si nejaký čas myslel, že by úlohu orientovanú na zbieranie energie z duší (anima) bolo možné z dlhodobého hľadiska vyriešiť tak, že si počas týždňa nazbierate potrebné množstvo a potom ho jednoducho vrhnete do útrob stále hladného srdca covenanta. Bohužiaľ pre mňa to tak nefungovalo. Počet dušičiek sa totiž začal vždy počítať až od momentu, kedy som zákazku na ich zbieranie vzal, takže som bol tak nejako týždeň čo týždeň nútený si to oblietať. Spočiatku to nebol vzhľadom na výnosné zákazky ponúkajúce až 250 energie až taký problém. Postupom sa však počet zdrojov zredukoval a ja som popravde stratil motiváciu tieto práce plniť, pretože som bol odmeňovaný skutočne malými porciami požadovanej komodity. Zrejme by sa mi páčilo vyššie tempo.

Nemožno však povedať, že by úlohy na cestách za energiou boli vyložene nudné. Práve naopak. Okrem tradičných zákaziek orientovaných na elimináciu či zber predmetov som sa mohol tiež stretnúť s kreatívnejšie navrhnutými úlohami prinášajúcimi do hráčovho života trošku odlišný druh aktivity, než na aký bol zvyknutý. V Maldraxxuse vás necrolordi čas od času vyšlú na štafetový beh. Inde zasa budete hľadať špecialistov na určitú prácu, alebo uspokojovať túžby nebezpečne vyzerajúceho maznáčika. Okrem vyložene jasných zákaziek je v každej sfére Shadowlands možné nájsť nepozorným hráčom skrytú prácičku, ktorá vás tiež dokáže vytrhnúť z každodenného stereotypu stále rovnakých úloh, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo si zákazky v World of Warcraft: Shadowlands stále užívam naplno.

Každý priechod Torghastom je slušnou výzvou

---

Neodmysliteľnou súčasťou finálnej fázy hry je vo World of Warcraft: Shadowlands bez väčších diskusií rogue-like dungeon Torghast, ktorý je už od oznámenia tejto expanzie prezentovaný ako jeden z jej najväčších ťahúňov. Vo finále ním skutočne je, aj keď nie každá špecializácia ho pokorí tak hladko, ako iná, čo som v priebehu hrania mal možnosť zažiť na vlastnej koži. Osobne som mal možnosť tento stabilne sa meniaci komplex absolvovať s paladinom a warlockom, čo sú profesie, ktoré sa v rámci hrateľnosti diametrálne líšia. Kým s prvým na tankovanie zameraným hrdinom som nemal problém zdolať akúkoľvek úroveň bez toho, aby som sa reálne zapotil, s druhou postavou vsádzajúcou na pomalšiu elimináciu nepriateľov som kvôli pomalému navyšovaniu sily protivníkov počas stretov dosť narážal.

Navyše mi vyložene nesedelo to, aké šikovnostné sety mi hra za warlocka dávala k dispozícii. Namiesto toho, aby mal podobne ako paladin schopnosti značne zvyšujúce efektivitu jeho útokov, či rapídne posilňujúcich démonov, boli mu neustále dávané karty zlepšujúce chod portálu, alebo pridávajúce dodatočný efekt pri teleportovaní, z čoho som príliš radosť nemal. Vo finále to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som túto postavu časom úplne upratal a teraz s ňou čakám na nejaké riadne zmeny. Pokiaľ však ide o paladina, v jeho prípade sa nemám na čo sťažovať, pretože každý priechod je prijateľnou výzvou.

Samotný koncept Torghastu funguje na princípe poschodí, ktoré je nutné zdolať. V každom poschodí na vás čaká celkom šesť úrovní zložených z piatich nepriateľmi zaplnených lokácií a jedného odpočinkového miesta, kde si možno za menu nakúpiť elixíry, doplniť stratené životy, alebo získať schopnosti. Tie získate buď pri priechode veží elimináciou monštier a otváraním truhlíc, alebo za animu, ktorá sa nachádza v telách padlých. Škála zručností, ktoré v priebehu svojej cesty získate, výrazne definuje to, ako bude vaše dobrodružstvo vyzerať. Ako som ale už naznačil skôr, niektoré triedy ovplyvňuje viac, iné naopak menej. Kým s paladinom som zvládol absolvovať vždy celú výpravu s akýmkoľvek setom, u warlocka sa zlý balík vylepšení premietal viac, než by sa mi páčilo. Na konci celého ťaženia na vás čaká boss.

Po zdolaní prvej inštancie sa vám permanentne otvorí prístup do ďalšej podobne navrhnutej destinácie, ktorá je však inak vygenerovaná. S tým ako stúpate, ide hore tiež obťažnosť. Tá je ovplyvňovaná predovšetkým pomocou rôznych vedľajších javov zvyšujúcich nepriateľom životy, stabilne oslabujúcich vaše telo, alebo vysielajúcich proti vášmu hrdinovi neustále vrahov usilujúcich o jeho život pri akejkoľvek zastávke. Akonáhle raz určitý komplex prejdete, odmena za jeho zdolanie na týždeň zmizne a opäť sa objaví až po týždennom resetovaní. Zaujímavé je, že jednotlivé sféry sú spojené, takže ak sa pustíte rovno do najnáročnejšieho dungeonu, automaticky zhrabne magický prášok nutný na tvorbu a vylepšovanie legendárnych predmetov zo všetkých nižších sfér, čo sa Blizzardu podarilo na jednotku.

Dungeony veľa času nezaberú

---

Hoci je Torghast skutočne kvalitne spracovanou destináciou, nemusí kvôli svojmu dizajnu sadnúť úplne každému. Pre tých, ktorí sa vyžívajú skôr v tradičných inštanciách, majú tvorcovia World of Warcraft: Shadowlands dungeony presne podľa ich gusta. V podstate by sa dalo povedať, že každý dungeon, ktorý táto hra aktuálne ponúka, je miestom, ktoré efektívne pracuje so všetkými prvkami, ktoré sú v ňom prítomné. Niektoré miesta vás prekvapia svojou náročnosťou, a iné naopak orientáciou na hravosť. Za seba musím povedať, že sa mi na nich okrem istej miery obťažnosti a prepracovanosti páči tiež fakt, že žiadna z destinácií nie je príliš rozsiahla, takže ich zvládnete aj s náhodne zostavenou partiou prejsť do dvadsiatich až tridsiatich minút. Jednoducho to v nich oproti starým lokalitám odsýpa na všetky obťažnosti.

Nemožno povedať, že by boli nové dungeony vyložene krátke, sú však lepšie premyslené, takže sa hráč nemusí k bossom prebíjať doslova hromadami podradných príšer, ale dostáva sa k nim relatívne skoro, čo ho neustále ženie dopredu. Náročnosť jednotlivých dominantných kreatúr je na strednej úrovni. S nevybavenou a predovšetkým neskúsenou partiou predstavujú slušnú výzvu, keď však máte trošku toho šťastia na spoluhráčov a predovšetkým poznáte taktiky, nebudete mať s väčšinou problém. Najviac sa mi zrejme páčil Theater of Pain zameraný na elimináciu legendárnych gladiátorov, Spires of Ascension, či De Other Side, ktorý si moje srdce získal tým, že som v ňom prvýkrát skutočne dostal riadnu príučku.

V minulých týždňoch som sa nepozrel len do inštancii pre päť hráčov, ale tiež do prvého raidu pre dvadsaťpäť hrdinov. Presnejšie povedané do jeho prvých dvoch krídel. Nepatrím totiž medzi tých majúcich reálne čas na to stráviť nepretržite niekoľko hodín v inštancii. Nuž, však to poznáte, rodina a deti týmto aktivitám veľmi neprajú, takže som si Castle Nathria užil len čiastočne. Nemôžem však povedať, že by bol môj zážitok vyložene zakalený. Dostal som totiž light verziu dychberúcej inštancie plnej zaujímavých bossov, ktoré ma očarila natoľko, že ju možno, až bude viac času, skúsim zdolať aj s nejakou tou guildou.

Ako na tom teda World of Warcraft: Shadowlands po stránke end-game je?

---

Štart World of Warcraft: Shadowlands považujem z mnohých dôvodov za veľmi vydarený. Tvorcom sa podarilo neskutočne efektívne spracovať príbeh, nový systém levelovania mal šťavu a čerstvé destinácie tiež dokázali okúzliť. Trošku som sa bál toho, ako sa autorom podarí vysporiadať s fázou po zdolaní úrovne 60. Nakoniec musím povedať, že si ako bežný hráč nemám v tomto ohľade na čo sťažovať. Akonáhle zapnem hru, som vždy automaticky vtiahnutý do nekončiacej série zábavne navrhnutých úloh, čistenia rýchlo zdolateľných kobiek a prieskumu gigantického komplexu Torghast, ktorý je bezpochyby niečím, čo žánru MMORPG chýbalo. Dalo by sa povedať, že je World of Warcraft vďaka obsahu pridanému v rámci Shadowlands na svojom vrchole. Tak dúfajme, že sa na ňom udrží.

• Zdroje: Vlastné

World of Warcraft: Shadowlands (RECENZIA PC) – Obsah článku

1. Krajina mŕtvych vo World of Warcraft: Shadowlands potrebuje vašu pomoc
2. Návrat do starých datadiskov stojí za to, navyše nezaberie veľa času
3. Každé zoskupenie vás zatiahne do svojho boja
4. Po dokončení príbehu sa vo World of Warcraft: Shadowlands rozhodne nudiť nebudete
5. Torghast je miestom, ktoré len tak neomrzí
6. Expanzia World of Warcraft: Shadowlands má nebývalo slušne našliapnuté, len sa nepotknúť
7. Recenzia World of Warcraft: Shadowlands: záverečné hodnotenie
8. HW nároky pre World of Warcraft: Shadowlands PC

Krajina mŕtvych vo World of Warcraft: Shadowlands potrebuje vašu pomoc

Posledná fáza expanzie Battle for Azeroth prebehla v znamení úplného odhalenia novej antagonistky, s ktorou sa budeme musieť v nasledujúcom datadisku stretnúť. Prekvapivo túto úlohu nedostal nikto iný ako nemŕtva elfka Sylvanas Windrunner, ktorá bola podobne ako Garrosh Hellscream transformovaná z relatívne rozumnej líderky Hordy na nestabilnú postavu, s ktorou sa bude potrebné jedného dňa v mene vyššieho dobra vysporiadať. Než však proti nej hrdinovia Azerothu stihnú zakročiť, sama sa odhalí a vydá sa v ústrety Lich Kingovi, ktorému dá slušný nárez, načo mu vezme helmu a zničí ju. Aj keď tento krok vyzerá spočiatku relatívne nevinne, poškodením prilby dôjde k otvoreniu brány do krajiny mŕtvych Shadowlands, kam Sylvanas utečie pred spravodlivosťou.

Ako to už však vo World of Warcraft býva, hrdinovia sa rozhodnú kvôli ochrane Azerothu vydať po jej stopách do dimenzie, ktorej osadenstvo je tvorené prevažne tými, ktorí sa už mali možnosť stretnúť sa smrťou. Po zostavení armády prejdú portálom, nič však nejde ako má a z lovcov sa stáva korisť pokúšajúca sa vo finále nájsť v nehostinnom svete potenciálnych spojencov, čím štartuje postupná exkurzia po Shadowlands. Počas jej priebehu sa pozriete do odpustenie vyznávajúceho Bastionu, nekromantmi kontrolovaného Maldraxxusu, Revendrethu ovládaného upírov pripomínajúcimi Venthyrmi a Ardenwealdu obývaného lesnými duchmi.

Každá destinácia, do ktorej sa vo World of Warcraft: Shadowlands vydáte, má veľmi špecifický nádych definovaný prevažne tým, kto ju obýva. Kým v Bastione sa môžete tešiť na nádherné lúky evokujúce nádej v lepšie zajtrajšky, Maldraxxus alebo Revendreth vo vás vyložene udusia nádej na to, že sa vôbec dožijete ďalšieho dňa. Vo všetkých lokáciách vám bude navyše servírovaný odlišný soundtrack zvýrazňujúci celkový dojem, a aby toho nebolo málo, škála nepriateľov taktiež nebude nikde rovnaká, takže so stereotypom sa v pravom slova zmysle nikdy nestretnete.

Kvalitami neoplýva tentoraz iba návrh jednotlivých máp, do ktorých sa vyberiete. Excelentná je v tejto expanzii tiež primárna príbehová línia, ktorá je prezentovaná dosť odlišne než v minulom dieli. Namiesto konceptu umožňujúceho vyraziť vám do ktorejkoľvek časti datadisku tu máme v rámci prvého prechodu celistvé rozprávanie vedúce nás z jednej destinácie do druhej a nestrácajúce ani na moment tempo. Do istej miery by som celkový zážitok prirovnal k zážitku z priechodu World of Warcraft: Legion, v ktorom obe hlavné zoskupenia konečne hodili za hlavu spory a neútočili ako samostatné frakcie, ale ako jeden celok, čo sa deje aj teraz. Než sa však budete môcť pustiť do vychutnávania novej dejovej linky, musíte dosiahnuť úroveň 50, po ktorej na vás čaká tradičných desať levelov v aktuálnej expanzii.

Návrat do starých datadiskov stojí za to, navyše nezaberie veľa času

Ak náhodou patríte medzi nováčikov, čaká vás o niečo dlhšia cesta ako skúsených matadorov, dá sa však povedať, že už to nie je takmer nekonečná púť, ale relatívne prístupné putovanie. Oproti minulosti tu totiž už naďalej nemusíte zdolávať jednu expanziu za druhou, ale jednoducho si vďaka prerobenému systému postupu vyberiete po dosiahnutí desiatej úrovne v novej úvodnej lokácii destinácie, v ktorých expit skutočne chcete, čím sa možno vyhnúť nudnejším datadiskom. Znížený nebol iba level cap, ale aj väčšina hodnôt, vďaka čomu má World of Warcraft: Shadowlands po stránke hrateľnosti k starším datadiskom bližšie ako ktorýkoľvek jeho predchodca. Osobne som nikdy nebol veľkým fanúšikom vysokých čísel, takže tento krok vítam. Navyše som si vďaka nemu spomenul na Wrath of the Lich King.

Samotný systém vývoja hrdinu však nie je nastavený tak, ako by nejeden hráč MMORPG čakal. Namiesto sveta, ktorého obyvatelia sa prispôsobia vám, ako je to napríklad v Guild Wars 2, tu máme opäť mapy rozdelené do zón určených pre šampiónov na určitej úrovni, čo vo výsledku nie je až tak revolučné, ako som pôvodne očakával. Pokiaľ ide o tempo postupu, je slušné. Zatiaľ čo v minulosti ste mohli o vyšších odmenách za klasické úlohy pri normálnych podmienkach len snívať, aktuálne dostávate už od počiatku kvantá skúseností, na ktoré ste pôvodne mali nárok iba pri plnení elitných úloh. Na pomyselný vrchol vďaka tomu vystúpite skutočne rýchlo aj bez heirloom výstroje, ktorá bola navyše upravená, takže už nenavyšuje príjem automaticky, ale iba predlžuje odpočinkový bonus.

Každé zoskupenie vás zatiahne do svojho boja

Akonáhle sa vám podarí vylevelovať a zdolať štartovú linku Shadowlands sprevádzajúcu vás jednotlivými ostrovmi tejto temnej ríše, otvorí sa vám ďalšia kapitola World of Warcraft: Shadowlands. Tentoraz si budete musieť zvoliť jednu z frakcií, s ktorými ste sa na svojej ceste týmto miestom stretli. Ponuka je vám tu daná od generála Dravena zastupujúceho krvilačných Venthyrov, sekretára Mevixa konajúceho za Necrolordov, polemarcha Adrestesa hovoriaceho menom čestných Kyrianov a lady Moonberry presadzujúcej záujmy Night Fea kontrolujúceho Ardenweald. Každý z covenantov vášho hrdinu láka predovšetkým benefitmi, ktoré mu dá po vstúpení, takže sa budete rozhodovať hlavne podľa toho, aké schopnosti vám viac pomôžu v nasledujúcom postupe, či orientácii, ktorú vyznávate (PvP, PvE), čo sa mi pozdáva.

Primárnou schopnosťou Venthyrov je vo World of Warcraft: Shadowlands napríklad kúzlo Door of Shadows, s ktorého pomocou sa môžete teleportovať na kratšie vzdialenosti. Podobným zaklínadlom disponujú tiež Night Fae, len navyše dostanete dočasné zrýchlenie, čo sa oplatí. Necrolordi naopak ponúkajú dočasné vyčarovanie kosteného štítu absorbujúceho po určitý čas časť zranenia, ktoré utŕžite. Veľmi zaujímavé benefity vám dajú k dispozícii Kyriani, umožnia vám totiž vyvolať poslíčka s nápojom obnovujúcim životnú energiu a liečiacim vaše telo zo všetkých prekliatí, chorôb a otráv. Všetky zoskupenia majú okrem tohto primárneho bonusu ešte sekundárny talent špecifický pre jednotlivé triedy, vďaka čomu šaman po pripojení ku Kyrianom získa unikátny totem, zatiaľ čo napríklad warlock efektívne zariekadlo.

Všetci Covenanti vám okrem dvoch osobitých schopností ponúknu tiež príbeh zameraný na ich vnútorné záležitosti, ktoré im bránia aktívne sa zapojiť do boja o Shadowlands. Hráčovi oddaní Venthyrom sa v rámci ich dejovej linky nezúčastňujú ničoho iného než boja o moc, pretože len málokto sa u nich túži o ňu deliť. Kyriani sa zasa snažia vysporiadať s rebéliou a zistiť dôvod, prečo nevinné duše končia v Mawe, hoci za života nespáchali nič zlé, čo je napríklad prípad Bena Howella, farmára z Lakeshire, ktorého posledné chvíle máte možnosť prežiť na vlastnej koži. Celkovo musím uznať, že sa mi rozprávanie jednotlivých zoskupení veľmi páči rovno z dvoch dôvodov. Každé má veľmi špecifický priebeh, a aby toho nebolo málo, neraz posúva osud niektorej zo známych postáv univerza.

Aby však hráč nezvládol všetko, čo covenanti ponúkajú, absolvovať v jedinom dni, nie sú to miesta zamerané iba na plnenie úloh. Podobne ako základňu vo World of Warcraft: Warlords of Draenor (WOD), budete musieť primárnu bázu vami vyvolenej frakcie expandovať prostredníctvom už dobre známej misie, ktoré boli vo World of Warcraft: Shadowlands vylepšené tak, aby bol ich výsledok vždy lepšie pochopiteľný ako predtým. Okrem misie pre vás bude dosť dôležitá tiež výstavba nových častí komplexu otvárajúcich vám rôzne bonusy. Ako už to tak býva, nič nie je zadarmo. Za každé zdokonalenie musíte zaplatiť určitou porciou duší a objemom energie, ktorá je pre Shadowlands dôležitá. Celkovo by som označil koncept báz za peknú, a hlavne funkčnú myšlienku, tak snáď sa nezvrhne podobne ako strážnice z WOD.

Po dokončení príbehu sa vo World of Warcraft: Shadowlands rozhodne nudiť nebudete

Vzhľadom na aktuálnu situáciu je vo väčšine sfér World of Warcraft: Shadowlands o nové duše núdza. Jediným miestom, kam bez prestania prúdia, je The Maw. To sa potom, čo sa s niektorým zo zoskupení lepšie zoznámite, stane ďalšou destináciou, do ktorej budete pravidelne vyrážať. Ako už totiž bolo povedané, na expandovanie sú potrebné duše, ktoré nikde inde ako v tomto pekelnom mieste nezoženiete. Na púťach temným ostrovom budete neustále nútení čeliť rôznorodým hrozbám, a hlavne posluhovačom žalárnika, ktorí sa starajú o to, aby si to tu nikto nemohol pomýliť s nebom. Do istej miery ide o lokáciu ako každú inú, len s tým rozdielom, že oproti iným destináciám na vašu prítomnosť aktívne reaguje. V praxi to znamená, že čím viac zasahujete do jej chodu, tým výraznejšie sa vás snaží vypudiť.

Žalárnik totiž nie je jeden z tých, ktorí nemajú svoje teritórium pod kontrolou. Spočiatku si vás prakticky nebude všímať. Akonáhle však pustíte niekoľko duší a zabijete jedného či dvoch výraznejších obyvateľov jeho ríše, prilákate jeho pozornosť. Tá sa prejavuje rôznymi spôsobmi. V úvode na vás pošle iba svojich slabších prisluhovačov. Keď však so svojím počínaním neprestanete, stanete sa cieľom bombardovania alebo rôzne kvalitných vrahov. V samotnom finále jeho hnev vzrastie natoľko, že nebudete schopní v The Maw normálne fungovať, pretože vás pomocou svojej vôle oslabí nielen po stránke odolnosti, ale tiež pohyblivosti, čím vás nakoniec spracuje tak, že odídete, alebo padnete v súboji s monštrom, ktoré by vás za normálnych okolností nikdy nezabilo.

Torghast je miestom, ktoré len tak neomrzí

Prieskumom The Maw vo World of Warcraft: Shadowlands strávite skutočne veľa času. Ešte viac ho ale zrejme investujete do čistenia väzenského komplexu Torghast, ktorý je jedným z hlavných ťahúňov tejto expanzie. Na rozdiel od iných dungeonov totiž nefunguje na tradičnom doteraz prezentovanom princípe viac-menej jasne definovaných inštancií, ale skôr sa prikláňa k podobe používanej roguelike titulmi. Postavené je tu pred vás vďaka tomu vždy niekoľko náhodne generovaných poschodí tvoriacich komplex, na ktorého vrchole čaká boss. Predtým než k nemu dorazíte, dostanete možnosť sa zdokonaliť pomocou rôznych dočasných vylepšení. Zaujímavé na celej myšlienke je predovšetkým to, že vás nikto nenúti túto inštanciu absolvovať v partii. Pokojne sa do nej máte možnosť vydať osamotení a zdoláte ju.

Okrem väzenia Torghast určeného pre jedného až päť dobrodruhov ponúka World of Warcraft: Shadowlands hráčom aktuálne ešte osem inštancií, ktoré sami nezdoláte ani keby ste chceli akokoľvek. Zavítať budete môcť do gigantických arén, ruín mor generujúcich pevností, zamorených lesov, gotických väzníc a radu ďalších destinácií, ktorých priechod vám na normálnej úrovni obťažnosti zaberie maximálne pol hodinu, čo je prijateľný časový úsek. Všetky destinácie sú navyše navrhnuté veľmi starostlivo, takže ak zatúžite po ich zdolaní, nezostane vám nič iné, než zapojiť okrem reflexov tiež mozgové závity, ktoré vám umožnia prekonať hádanky, ktoré pred vás miestni bossovia postavia. Raidy zatiaľ nie sú dostupné, s obyčajnými dungeonmi som však bol nadmieru spokojný.

Expanzia World of Warcraft: Shadowlands má nebývalo slušne našliapnuté, len sa nepotknúť

Aj keď sa mi Battle for Azeroth veľmi páčilo, tvorcovia nakoniec nedokázali naplno využiť jeho potenciál a navyše sa uchýlili k rovnakej taktike ako v Mists of Pandaria, kde urobili zo zaujímavej postavy antagonistu, ktorý si taký osud rozhodne nezaslúžil. V prípade World of Warcraft: Shadowlands možno vidieť, že sa poučili z chýb, ktoré urobili v prípade svojej predchádzajúcej expanzie, vďaka čomu nedisponuje len dungeonmi a expedíciami s jasne definovanými mapami, ale aj Torghastom, s ktorým s trochou šťastia citeľne navýši znovu hrateľnosť kompletu. Celok okrem toho pracuje s kvalitnou primárnou dejovou linkou, pútavým herným svetom a štyrmi rozprávaniami zameranými na jednotlivé herné zoskupenia, ktoré si dokáže hráč zo starej školy maximálne vychutnať.

Radosť veteránom okrem dejových liniek zameraných na staré postavy univerza World of Warcraft urobí tiež nová štartová lokácia a prepracovaný systém úrovní spolu so značným znížením hodnôt, vďaka ktorej úprave si opäť spomeniete na časy The Burning Crusade či Wrath of the Lich King. Za seba nemám World of Warcraft: Shadowlands veľmi čo vytknúť. Trošku sa však obávam toho, že sa budovanie základne časom zvrhne na grindfest obdobne ako vo World of Warcraft: Warlords of Draenor, kde spočiatku tiež vyzeralo pekne. Či Blizzard tentoraz dlhodobo zaboduje, alebo to dopadne obdobne ako už párkrát v minulosti, ukážu až nasledujúce mesiace. Osobne som si však základný obsah užil, takže sa čoskoro do Shadowlands určite vrátim.

Kópiu pre recenziu poskytol distribútor ABC Data.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia World of Warcraft: Shadowlands: záverečné hodnotenie

World of Warcraft: Shadowlands (DOJMY Z HRANIA) – Obsah článku

1. Prvé krôčiky vo World of Warcraft: Shadowlands majú šťavu
2. Invázia do Shadowlands pripomína štart World of Warcraft: Legion
3. Kamarátov si je vo World of Warcraft: Shadowlands nutné vybrať starostlivo
4. The Maw je všetkým, po čom hráči túžia
5. World of Warcraft: Shadowlands má na to napraviť niektoré chyby World of Warcraft: Battle for Azeroth
6. HW nároky pre World of Warcraft: Shadowlands PC

Prvé krôčiky vo World of Warcraft: Shadowlands majú šťavu

Do uzavretých testovaní hráč väčšinou vstupuje s čistým štítom, takže nemá k dispozícii svojich predchádzajúcich hrdinov s ich výstrojom a reputáciou. Namiesto nich si musí vytvoriť postavu novú. Beta World of Warcraft: Shadowlands v tomto ohľade nebola odlišná od iných testov, vďaka čomu som si mal možnosť detailne prezrieť novú verziu generátora postáv, ktorý bol niektorými hráčmi dosť kritizovaný. Osobne sa mi jeho návrh páčil viac ako jednoduchý koncept, s ktorým sme pracovali v priebehu poslednej dekády. Jednotliví špecialisti mi ukázali hŕstku svojich schopností, načo som sa mohol pustiť do formovania ich podoby. Každá z rás je v tomto formáte slušne upraviteľná, navyše pri ich tvorbe máte k dispozícii niektoré prvky spojené s hernou históriou.

Nakoniec som si vytvoril trpasličieho paladina s tetovaním charakteristickým pre jeho klan, ktorého som poslal v ústrety prvej časti World of Warcraft: Shadowlands. Keďže som sa však rozhodol, že si betu otestujem skutočne riadne, stvoril som okrem neho ešte warlocka určeného na otestovanie tak veľmi vychvaľovanej štartovej lokácie Exile's Reach, ktorá sa stane počiatočným bodom dobrodružstva v prípade väčšiny vašich budúcich postáv. Už na samom začiatku sa nová štartová destinácia tvárila o niečo prívetivejšie než v čase zamrznuté pôvodné mapy, ktorých inovácia bola prakticky nereálna. Jej najväčším tromfom sa však stala príbehová linka, stabilne ženúca hráčov vpred pomocou zaujímavo navrhnutých kapitol zatieňujúcich doteraz prezentované počiatočné úlohy.

Prejdenie celej destinácie Exile's Reach mi zabralo asi tri hodiny, počas ktorých som sa mohol naučiť elementárne schopnosti mojej postavy a hlavne to, akým spôsobom pracuje herný svet World of Warcraft. Celá skúsenosť bola zakončená zdolaním prvého dungeonu, ktorého absolvovanie nebolo v porovnaní s jednou z prvých kobiek Ragefire Chasm vôbec náročné. Primárnym dôvodom, prečo to tak podľa môjho názoru bolo, je fakt, že prostredníctvom neho autori chcú hráčom ukázať čo a ako, nie pred nich postaviť výzvu, ktorú pokorí len zohraná partia po niekoľkých hodinách starostlivého zberu výstroje. Exile's Reach na mňa urobilo veľmi pozitívny dojem, pretože budem môcť s mojimi novo vytvorenými postavami vyraziť niekam, kde to nebude smrdieť zatuchlinou a úlohy budú mať určitú úroveň.

Invázia do Shadowlands pripomína štart World of Warcraft: Legion

V rámci testovania World of Warcraft: Shadowlands som si samozrejme neskúsil iba počiatočnú lokáciu pre novo vytvorené postavy. Vrhnúť som sa mohol tiež na príbeh nového datadisku, na ktorom má expanzia doslova stáť. Samotný úvod kampane mi ponúkol situáciu dosť podobnú tomu, čo som mohol zažiť vo World of Warcraft: Legion, len s tým rozdielom, že namiesto na nedávno vynorené ostrovy som zamieril cez portál do pochmúrnej krajiny mŕtvych menom Shadowlands. Tá by bola za normálnych okolností neprístupná, nebyť zlovolného skutku bývalej líderky Hordy Sylvanas Windrunner, ktorá zničila korunu kráľa Lichov a prepojila tak dva odlišné svety.

Úprimne som tak nejako čakal, že nebudem v Shadowlands vítaný práve s otvorenou náručou, netušil som však, že sa opäť strhne taká mela ako vo World of Warcraft: Legion. Akonáhle som prešiel portálom, strhla sa bitka netušených rozmerov. Namiesto v pokojnej časti sveta som sa totiž ocitol v The Maw, mieste určenom pre duše tých najhorších z najhorších, ktorých temný vládca sa ihneď spojil so Sylvanas, ktorá má so zástupcami Hordy aj Aliancie nevybavené účty, ktoré bolo treba splatiť. Čo si budeme hovoriť, krátko po príchode už som sa modlil za to, aby som z tejto destinácie podobne ako z Broken Isles vypadol skôr, než si ma niektorý z ich obyvateľov natrie na chlieb. Moje želanie sa mi našťastie nakoniec splnilo odcestovaním do stredobodu Shadowlands, metropoly Oribos.

Tá je pravdepodobne alternatívou za Dalaran či Shattrath City, pretože tu obdobne ako v gigantických mestách figurujúcich v predchádzajúcich expanziách máte prakticky všetko, čo potrebujete vo World of Warcraft: Shadowlands k životu. Keby som mal Oribos k niečomu prirovnať, zrejme by to bola impozantná futuristická vesmírna stanica, z ktorej sa budete vydávať na ostatné mapy. Shadowlands totiž nie sú na rozdiel od Draenoru celistvým miestom, ale svetom zloženým z celkom z piatich priestorom oddelených destinácií, v ktorých strede sa nachádza práve Oribos slúžiaci ako neutrálny priestor, v ktorom dochádza čas od času k diplomatickým rokovaniam.

Ostrovy okolo Oribosu totiž neobýva iba jeden druh. Každá destinácia hostí trošku iný typ obyvateľov posmrtného života. Živáčikovia za života fandiaci prírode a jej tajom tú mieria do tajuplnými lesmi posiatej lokácie Ardenweald. Smrť vyznávajúci jedinci naopak putujú do hrozného Maldraxxusu, zatiaľ čo vyložene zlé indivíduá zavítajú do gotického Revandrethu, ktorý je opakom severansky ladeného Bastionu, obývaného tými, ktorí sa za života snažili zasvätiť svoj život dobru. Za istých okolností by som sa jednotlivým lokalitám a predovšetkým frakciám, ktoré ich obývajú, venoval viac, pri svojej pútí som však mal možnosť lepšie spoznať detailnejšie endgame, ktorý si podľa môjho názoru ako primárna zložka World of Warcraft: Shadowlands zaslúži o niečo väčšiu pozornosť než dej.

Kamarátov si vo World of Warcraft: Shadowlands musíte vybrať starostlivo

Aj keď bola príbehová kampaň vždy veľmi zásadným aspektom, pri žiadnom MMORPG nešlo o prvok, ktorý by dlhodobo zabezpečoval jeho životnosť, pretože zábavu je potrebné dávkovať stabilne, čo pri stávke primárne na dej veľmi nie je možné. World of Warcraft: Shadowlands sa po tejto stránke nelíši od konkurenčných diel, ani od predchádzajúcich datadiskov. Akonáhle sa tu poriadne rozhliadnete a spoznáte všetkých hlavných hráčov herného sveta, odštartuje nová kapitola vašej existencie, v rámci ktorej sa budete musieť pripojiť k niektorej z herných frakcií kontrolujúcich jednotlivé ostrovy. Do svojej náruče vás budú ochotní vziať Kyriania obývajúci Bastion, Venthyrovia z Revandrethu, Night Fae pochádzajúci z Ardenwealdu alebo Necrolordi sídliaci v pustom Maldraxxusu.

Každá z frakcií mi v prístupnej bete World of Warcraft: Shadowlands predstavila svoje ideály. Jedni túžili po šírení dobra, iní zase po dominancii. Všetci však požadovali moju vernosť, za čo mi ponúkali unikátne jazdecké zviera a určité aktívne schopnosti. Aby som povedal pravdu, keď som Covenants (tunajšia frakcia) videl prvýkrát, trošku som sa obával toho, že ich zručnosti budú vždy dobré len pre určitú triedu. Nakoniec sa však ukázalo, že všetky herné povolania disponujú jedným kúzlom. To je pre nich v rámci frakcie unikátne, zatiaľ čo druhé je jednoducho súčasťou daného zoskupenia, takže je dostupné všetkým členom, vďaka čomu si je nutné vo finále vyberať skôr podľa vášho zamerania a zmýšľania, než podľa toho, či ste paladin, warlock, mág alebo zlodej.

V prípade, že budete výber hernej frakcie absolvovať napríklad za Paladina, Venthyrovia vám ponúknu plošné kúzlo zraňujúce nepriateľov a naopak uzdravujúce priateľov. Warlock oproti tomu dostane po vstúpení do radov tejto frakcie mráčik. Ten na ceste k svojmu cieľu zraní jeho spojencov, načo vybuchne, čím na všetkých v dosahu uvrhne rôzne typy kliatieb, ktoré spomalia rýchlosť kúzlenia a znížia bojovú efektivitu zasiahnutých. Pokiaľ ide o frakčné benefity, v tomto odseku spomínané zoskupenie je podľa môjho názoru orientované na fanúšikov PvP, pretože ich trikom je teleportácia, s ktorej pomocou môžete uniknúť prenasledovateľom na vopred vybranú pozíciu, zatiaľ čo iné partie vám ponúknu služobníka s nápojmi a ďalšie zaujímavé lahôdky a posilnenie, ktoré budete dlhodobo vylepšovať.

Áno, čítate správne. Základné verzie schopností prechádzajú vo World of Warcraft: Shadowlands vývojom. V minulom odseku spomenutá teleportácia je napríklad spočiatku kúzlom, ktoré potrebuje pre aplikáciu zdĺhavé zaklínanie, kvôli čomu by vám v PvP veľmi nepomohlo. Keď ho však vylepšíte, môžete docieliť to, že sa z neho stane instantná záležitosť, čím sa jeho bojová užitočnosť zvýši o sto percent. Samotné zdokonaľovanie tú prebieha cestou prepojenia duší, v rámci ktorého sa vaša postava prepojí s jedným z troch členov frakcie, čo jej ponúkne špecifické vývojové stromy, ktorými môže posilňovať svoje sily. Jedni vášmu hrdinovi ponúknu okamžité vysielanie kúziel, iní naopak pridajú zariekadlu dodatočný efekt, ktorý všetkých v dosahu dočasne zbaví kontroly nad svojím telom a tak z nich spraví ľahký cieľ.

The Maw je všetkým, po čom hráči túžia

Prepojením s určitou frakciou vo World of Warcraft: Shadowlands však nezískate iba benefity, ale ako už to tak býva, aj povinnosti. Všetci covenanti sú totiž spočiatku značne oslabení, kvôli čomu je vašou úlohou ich v rámci unikátnych dejových liniek dostať späť na vrchol, kam podľa mienky svojich vodcov patria. Sám som sa ako správny fanúšik Vampire: The Masquerade – Bloodlines 2 pripojil k Revandreth obývajúcim Venthyrovom, ktorí majú dosť podobné sny ako upíri z univerza World of Darkness. Jednoducho túžia po tom vládnuť, v čom im bráni neschopnosť sa na niečom poriadne dohovoriť, čo nie je v prípade po moci bažiacich intrigánov ničím výnimočným. Plnenie misií pre nich možno práve kvôli tejto skutočnosti bolo nesmierne záživné, tak snáď budú také aj ďalšie zoskupenia.

Endgame samozrejme nebude zameraný len na rozvoj príbehovej linky jednotlivých spoločenstiev. Prítomné sú tu taktiež každodenné úlohy, o niečo lepšie spracované misie, na ktoré vysielate svojich spoločníkov, a The Maw – zóna, do ktorej kvôli zvýšeniu prestíže svojej frakcie skôr alebo neskôr zamieri každý hráč World of Warcraft: Shadowlands. Dizajn finálnej lokácie sa mi zdá excelentný, zákazky sú v nej zaujímavé, nepriateľov nie je nikdy nedostatok a jej celkové spracovanie vyvoláva rešpekt, jednoducho je presne tým, po čom ako správny prieskumník túžim. Už sa preto nemôžem dočkať, až sa do nej vydám s mojimi oficiálnymi charaktermi, ktoré som zatiaľ do Shadowlands vziať nemohol.

World of Warcraft: Shadowlands má na to napraviť niektoré chyby World of Warcraft: Battle for Azeroth

Počas svojej existencie prešiel World of Warcraft: Battle for Azeroth radom karambolov, v rámci ktorých vývojári efektívne transformovali zaujímavé postavy na úplne nezaujímavých a hlavne predvídateľných záporákov. V prípade World of Warcraft: Shadowlands je možnosť, že by nastalo niečo podobné, veľmi nízka, nová expanzia totiž disponuje natoľko rozsiahlym spektrom frakcií, že bude podľa môjho názoru schopná zaujať aj príbehom, čo sa datadiskom pre World of Warcraft príliš nedarí. Z toho, čo som mohol otestovať, je navyše zrejmé, že komplet nepotiahne iba dej, ale tiež nesmierne premakaný herný svet s finálnou etapu, ktorá nám umožní do hĺbky spoznať jednotlivých výrazných hráčov. Osobne sa už nemôžem dočkať, keď k nám dorazí plná verzia World of Warcraft: Shadowlands.

• Zdroje: Vlastné