Videohlavy sa vyznačujú schopnosťou pohybu v oboch osiach zároveň, teda v osi vertikálnej aj horizontálnej. To umožňuje plynulé a presné sledovanie objektu pri otáčaní s kamerou či digitálnou zrkadlovkou. Keďže slúžia predovšetkým na nahrávanie videa, je tomu prispôsobená aj ich celková ergonómia. Nevýhodou je ich vyššia nákupná cena v porovnaní s ostatnými typmi statívových hláv.
Pokračovať
Na čo sa zamerať pri výbere statívovej videohlavy
Nosnosť statívovej videohlavy
- Nosnosť od 3,5 kg do 6 kg – postačí pre bezzrkadlovku, zrkadlovku so základným objektívom alebo základnou videokamerou.
- Nosnosť nad 6 kg – pre profesionálnu videokameru s príslušenstvom alebo zrkadlovku s ťažkými objektívmi a príslušenstvom.
Maximálna nosnosť udáva, aké ťažké vybavenie hlava unesie. Túto hodnotu neprekračujte, mohlo by dôjsť k poškodeniu vášho vybavenia.
Materiál videohlavy
- Hliník (dural) – najčastejšie používaný. Je pomerne pevný, ale výrazne ťažší (aj o niekoľko kilogramov).
- Plast – oproti duralu je oveľa lacnejší, neponúka tak dobrú pevnosť a odolnosť. Hodí sa predovšetkým pre ľahšie zariadenia do 6 kg.
- Kompozitné materiály (karbón, horčík) – vysoká pevnosť, nosnosť a schopnosť tlmiť vibrácie. Oproti duralu sú drahšie, ale výrazne ľahšie (cca o tretinu).
Rýchloupínacia doštička
Väčšina statívových videohláv sa dodáva s rýchloupínacou doštičkou, ktorá vám uľahčí rýchlu zmenu zariadenia bez nutnosti zdĺhavého skrutkovania závitu. Videokamera či fotoaparát sa naskrutkuje na doštičku, ktorá sa zacvakne do podložky statívu. Doštičky sú často vybavené statívovým závitom s veľkosťou 1/4" alebo 3/8", podľa typu videohlavy.