Maximálna vzorkovacia frekvencia udáva, koľkokrát za sekundu dokáže interný prevodník mikrofónu „zmerať“ a zaznamenať zvukovú vlnu. Zvuk je v reálnom svete plynulý analógový signál, ale na uloženie do počítača musí byť prevedený na digitálne dáta, teda sériu čísel. Tento proces sa nazýva vzorkovanie. Vzorkovacia frekvencia, udávaná v hertzoch (Hz) alebo kilohertzoch (kHz), teda určuje hustotu týchto digitálnych vzoriek. Napríklad frekvencia 48 kHz znamená, že zvuk je analyzovaný a zapísaný 48 000-krát za sekundu. Čím vyššia je táto hodnota, tým presnejšie as väčšími detailmi je pôvodná zvuková vlna prevedená do digitálnej podoby. Pre verný záznam zvuku počuteľného ľudským uchom, ktoré vníma frekvencia zhruba do 20 kHz, postačujú štandardné hodnoty ako 44,1 kHz alebo 48 kHz. Vyššie frekvencie, napríklad 96 kHz, zachytávajú aj informácie nad hranicou počuteľnosti, čo poskytuje väčšiu flexibilitu pri profesionálnej postprodukcii a úpravách zvuku, pretože znižuje riziko vzniku nežiaduceho digitálneho skreslenia pri procesoch, ako je spomalenie nahrávky.
