Začal byť nervózny a vykrikoval veci, čo vôbec neboli pravdou
Hovoril o tom, ako si ho nevážim, aká som neschopná, a totálne deptal moju psychiku svojimi výmyslami.
Bola som hotová z toho, čo sa práve deje.
Prebehol mi mráz po chrbte.
Jediné, čo mi v tú chvíľu napadlo, je zobrať telefón, a zavolať aspoň mojej mame.
Povedať jej, že to nezvládam, že už to neviem vydržať.
Byť v cudzom meste a ocitnúť sa v zajatí tyrana – to bolo na mňa moc.
On však mobil schmatol, vyhodil ho von oknom na ulicu, a keď som sa rozbehla von dverami, že si idem pre neho, tak ma zamkol v izbe.
Bez mobilu, sama, s pocitom neskutočnej skľúčenosti a úzkosti, som nevedela, čo robiť.
Nebolo v ňom kúska citu a ja som sa bála, aby mu ešte viac nepreplo... aby sa nestalo niečo horšie.
Facka nebola nič v porovnaní s tým, ako ma dokázal psychicky zdeptať. Zrútila som sa. Opäť.“