Úryvok z 2. kapitoly
Administratívne vyšetrovanie sa skončilo, – vyhlásil predstaviteľ odborov tónom, ktorý neveštil nič dobré. – Dostaneš sa pred disciplinárnu radu. Bolo 15. júna 2018. Krásny deň. Slnečný a teplý.
Jeho suspendovanie sa začalo vo februári. Predpokladalo sa, že nemôže presiahnuť štyri mesiace. Iba ak by ho vedenie predĺžilo v očakávaní výsledkov trestného konania, ktoré sa otvorilo po smrti Erika Langa, slávneho autora detektívnych románov, a jeho obdivovateľa Rémyho Mandela pri požiari, ktorý založil ten druhý a pri ktorom bol prítomný aj Servaz.
Zvyšok udalostí bol už nejasnejší. Aspoň pre vedenie: Servaz zabudol v pravý čas spresniť, že po odchode z policajnej budovy ohrozoval zbraňou Langa, muža s haďou kožou. Tak ako sa zabudol priznať, že neurobil nič, aby ho zachránil, lebo bol priveľmi zaujatý vyslobodzovaním svojho syna z plameňov a útekom z horiacej stodoly.
Pozrel sa na Gustava, ktorý vedľa neho usilovne lízal kornútok zmrzliny. Chlapec mal voľno, keďže škola štrajkovala. Nechtiac znovu videl žiaru ohňa v tú noc, cítil na tvári tú páľavu, keď bežal s Gustavom k dverám stodoly.
Obrátil pohľad na ulicu. Mal stretnutie s jedným odborárom v pivárni na Ulici des Carmes, čo najďalej od sídla polície. V tom júni bol Toulouse rozpálený. Každé okno a každý kovový objekt vrhali ich smerom oslňujúce biele svetlo, akoby ich chceli oslepiť.
Budú čakať na rozhodnutie súdu, – pokračoval odborár, – kým určia dátum rady.
V pôvodnom znení sa hovorilo, že každá chyba, ktorej sa dopustí verejný zamestnanec pri vykonávaní svojej funkcie, ho vystavuje disciplinárnej sankcii bez ujmy na jeho právach, prípadne trestom, aké predpokladá zákon. Aby to bolo jasné, zamestnanca môže súd oslobodiť, ale vedenie ho môže sankcionovať.
Vitajte v úžasnom svete polície…
