Ucho

Film Jana Procházky a Karla Kachyňu z roku 1970 patril k tým zakázaným titulom, ktoré ležali na dne pomyselného trezoru vôbec najhlbšie. Jednak preto, že meno spisovateľa Jana Procházku sa nesmelo verejne vysloviť, jednak preto, že film s pribúdajúcim časom napodiv stále naberal na aktuálnosti. Do distribúcie sa dostal až po novembri 1989, premiéru v kinách mal v júni 1990. Ide o komornú psychologickú drámu, v ktorej sa objavujú prvky satiry, frašky, grotesky, kriminálneho filmu a dokonca aj momenty hitchcockovského ladenia.
Aj medzi prominentami v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch platilo heslo „Dôveruj, ale preveruj". Preto aj vo vilách ministrov a ďalších vysokých funkcionárov boli montované „uchá" - odpočúvacie prístroje, ktorými mohla Štátna bezpečnosť kontrolovať týchto ľudí aj v ich intímnom súkromí. Výsledkom bola neistota, bezvýchodiskovosť, strach. To všetko vo vrchovatej miere prežívajú ministerský námestník Ľudovít a jeho žena Anna, ktorých výborne zahrali Radoslav Brzobohatý a Jiřina Bohdalová.