Rozkoš

... PRÍLIŠ VEĽA ZAJACOV, horárka SMRŤ ...

Posadnutosť láskou, posadnutosť umením, posadnutosť originalitou, posadnutosť napodobňovaním, posadnutosť úspechom, posadnutosť peniazmi a ... posadnutosť sám sebou. Každá posadnutosť nás skôr či neskôr dovedie k zániku, ak nad ňou stratíme nadhled, ak sa jej necháme uvláčet. Lenže jedine pri tom "vláčenie" - aj cez všetky odreniny a šrámy, môžeme na niekoľko málo okamihov dôjsť k nájdeniu jedinečnej rozkoše - ao čo iné v živote vlastne ide? Milena (Jana Plodková) je ako úspešná filmová strihačka súčasťou špecifického umeleckého prostredia. Čím dlhšie v ňom zotrváva, tým silnejší má pocit, že sa postupne zo všetkého nejako vytráca zmysel.

Všetko sa stáva banálnějším, všetko sa technologizuje, všetko sa opakuje a imituje, pričom kópia je hocikedy cenená viac, než originál. Milena je zamilovaná do Vladimíra (Martin Myšička), svoj vzťah však žije na základe ilúzie, ilúzie vzťahu, kde hlavné slovo má mobilný telefón. Ten v nás vzbudzuje pocit neustálej blízkosti a prítomnosti milovanej osoby. Sme neustále k zastihnutiu, môžeme volať, chceme byť volaní, ale hlavne môžeme písať a prijímať - esemesky. Väčšina ich komunikácia totiž prebieha len cez správy.

Fyzicky ako by Vladimír ani nebol prítomný. K ich vzájomnému stretnutie dochádza relatívne riedko a väčšinou sa jedná o "sexuálne vybitie", avšak z jej strany vždy z lásky, v jeho prípade je to komplikovanejšie a pre Milenu stále bolestivo nerozlúštiteľný. Píšu si denne - predsa keby mu na ňu nezáležalo, tak by jej predsa stále nepísal - stala sa z toho pre ňu pasca, z ktorej sa snažia racionálne vymaniť, emocionálne však rovnako vždy upadá späť. Snažia sa všetko ukončiť, lenže stále neúspešne. Režisérkou a scenáristkou filmu je Jitka Rudolfová, ktorá v roku 2009 úspešne debutovala filmom Zoufalci.