Prostitutky

Jedenásť poviedok Jozefa Moníka o najstaršom remesle je prepojených spoločnou väzbou, avšak variácie na danú tému sú vždy iné. Prostitúcia sa vykonáva väčšinou za peniaze, no môže mať svojskú estetiku. Je tu melanchólia a sklamanie zo zamatu aj rezignované uspokojenie, že sa vlastne nedeje nič tak hrozné a máme sa dobre, hoci nemožno mať všetko. Že dýchame stále rovnaký vzduch a niektoré črty ľudského založenia sú nemenné, že hľadáme skutočnú lásku. Že v každom lágri platí nejaké desatoro a jeho zákazy budú vždy porušované. Že život je kurva, ale lepší na trhu nie je. Moník spoznal osadenstvo päťhviezdičkových hotelov, nosiča batožiny a taxikára, kultivovanej intelektuálky aj uličnice, sklamaných, hoci úspešných emigrantov a cudzincov na záletoch, tlmočil novej elite. Všetko zúročil veselým perom v mozaike príbehov, s pointou a rozmarným slovníkom.