Vlastička umrela. Dedinský kostol, pohrebné koč ťahaný koňmi, farár, obyvatelia Olšan a súputníci zvláštneho života Bohumila Stejskala (Boleslav Polívka), multimilionára z vôle Božej, z Dedičstvo I. Trochu zostarli. Bohumil (Boleslav Polívka) tiež trochu zostarol. Pribudli mu majetok, starosti, kilogramy a deti. Stratil ženu svojho života. Hrá hudba, spieva miestnej ženský zbor Prepelice, ktorého bola Vlastička členkou (a Bohuš je sponzorom). Smrť známeho zbližuje. Všetci sú smutní, alebo tak aspoň vyzerajú. Za múrom cintorína zastavil starší Mercedes a z neho vystupuje tiež zostarnutá "herecká" Irenka. Pozoruje pohreb cez stenu, dovnútra sa neodváži. Odíde pred koncom obradu.
Smútočný hostina v Bohušov sídle. Sú tu všetci, ktoré poznáme z pôvodného filmu. Zisťujeme, že Bohuš si postavil ohromné ??sídlo vo farmárskom štýle obklopenom zoologickou záhradou. Má rád svoju dcéru (Anna Polívková) a visí na šesťročnom vnukovi, ktorého učí jazde na koni. Má vlastný chov koní a považuje sa za odborníka na to. Už sedem rokov nepije a celkom si zvykol na peniaze. Bohuš je smutný, ale smútok v jeho podaní má veľmi výstredné podobu. Takmer každá príhovor sa mu prepletá s pohrebné rečou a duch Vlastička postupne výrazne vstupuje do jeho mysle i konanie. Vlastička dávala jeho životu poriadok ... vnútila mu disciplínu. Teraz je zase Bohuš sám. A smutný. Je na čase vrátiť sa ku koreňom ... k flaške. Po siedmich rokoch sa Bohuš zase napije. A bude to jazda, počas ktorej sa bláznivo zamiluje do herečky, skoro sa stane filmovým producentom a majiteľom zámku, skoro príde o vnuka, skoro uveria, že Vlastička stále žije, príde o niekoľko miliónov, rozbije v priamom prenose finále súťaže Hviezdy tancuje, aby nakoniec pod tlakom dcéry a verného priateľa Arnošta (Arnošt Goldflam) dobrovoľne našiel pokoj a seba samého v protialkoholickej liečebni v tichom rozjímaní s bláznivým JUDr. Strážnym (Jiří Pecha). Veľká jazda ... aj tak by sa film mohol menovať, keby nenadväzoval na už tak preslávený názov dielu prvého.
| Kód: | AVMB0124 |