Recenzia Nubia Air – OBSAH

1. Nubia Air je tenký ako britva a chváli sa vysokou vodoodolnosťou
2. Displej typu AMOLED prekvapí svojou kvalitou, čítačka odtlačkov prstov má však svoje limity
3. ZTE Nubia Air síce nepatrí medzi najvýkonnejšie zariadenia, no na každodenné používanie plne postačí
4. Priemerný softvér a jedna funkcia, ktorú strčia do vrecka aj vlajkové lode
5. Nubia Air sa nevzdáva dlhšej výdrže ani rýchleho nabíjania
6. Nubia Air má namiesto troch iba jeden fotoaparát, a to navyše nevalnej kvality
7. Ktorí konkurenti prichádzajú do úvahy?
8. Verdikt: Stojí ZTE Nubia Air za to?
9. Čo sme písali o predstavení Nubia Air

Nubia Air je tenký ako britva a chváli sa vysokou vodoodolnosťou

Ako už bolo spomenuté, hlavnou prednosťou, na ktorú výrobca láka používateľa, je tenký profil a ľahkosť konštrukcie. Treba povedať, že cieľ stať sa najtenším telefónom v strednej triede podľa mňa Nubia Air splnila na výbornú. S profilom 5,9 mm si môže podať ruku s modelom Samsung S25 Edge, ktorý ju predbehol iba o jednu desatinu milimetra. Jeho hmotnosť sa zastavila na príjemných 172 g, takže sa telefón dobre drží a vo vrecku o ňom takmer neviete.

Čo je však pre väčšinu používateľov dôležitejšie než samotná tenkosť, je spracovanie telefónu. V tejto cenovej kategórii nie je veľkým prekvapením, že má Nubia Air celoplastovú konštrukciu. Možno jediným kovovým prvkom je rámček fotoaparátov a červené vypínacie tlačidlo, ktoré je podľa môjho vkusu umiestnené pomerne nízko.

V ruke síce nepôsobí zvlášť prémiovo, no dobrým znamením je, že sa napriek absencii pevnejšieho kovového rámčeka vo vrecku nijako neprehýba. Drobnou chybou v spracovaní je plastový chrbát, ktorý sa dá krátkodobo kozmeticky pretlačiť a nepôsobí príliš dôveryhodne. Aj tak sa však výrobcovi podarilo vďaka dobrému utesneniu získať prestížnu certifikáciu IP68/IP69, ktorá zaručuje odolnosť proti prachu aj ponoreniu do vody s hĺbkou 1,5 m minimálne na 30 minút.

Dizajnovo sa Nubia Air ľahko približuje rovnomennému iPhonu, pretože aj tu je rámček lesklý, zatiaľ čo chrbát pôsobí skôr matne. Podobnosť možno nájsť aj pri fotoaparátoch, ktoré sú usporiadané v horizontálne orientovanom oválnom fotomodule, tiahnucom sa po celej šírke zadnej strany zariadenia. Ako to pri tenkých telefónoch býva, aj tu fotomodul citeľne vystupuje z chrbta, avšak nie tak výrazne ako pri ešte tenšom Samsungu.

Priemernú kvalitu spracovania v segmente strednej triedy si Nubia Air čiastočne vynahrádza výbavou balenia. V balení okrem USB-C kábla nájdeme aj dodatočné ochranné sklo, ktoré si môžete sami aplikovať, a puzdro z tvrdého plastu so štýlovým dizajnom inšpirovaným karbónom. To síce telefónu nepatrne pridáva na šírke, avšak za tú dodatočnú ochranu to podľa mňa stojí.

Displej typu AMOLED prekvapí svojou kvalitou, čítačka odtlačkov prstov má však svoje limity

Displej Nubie Air s veľkosťou 6,78“ patrí medzi prvky, ktoré ma príjemne prekvapili. Aj do takto „lacného“ telefónu sa totiž dostal AMOLED displej s jemnosťou 440 ppi a 120 Hz obnovovacou frekvenciou. Plynulosť, ktorú displej telefónu poskytuje, výrazne zlepšuje používateľský zážitok. Bohato postačuje aj maximálny jas, ktorý sa dokáže vyšplhať až na hodnotu 4 500 nitov. V kombinácii s kvalitným krycím sklom Gorilla Glass 7i to zaisťuje bezproblémovú viditeľnosť aj na priamom slnečnom svetle.

Nijako mi neprekážali ani rámčeky displeja, ktoré pochopiteľne nie sú najtenšie na trhu, avšak vzhľadom na danú cenovku zážitok nekazia. Dokonca ani spodná „brada“ Nubie Air nie je výrazne širšia než zvyšok rámčekov, ako je to napríklad pri Samsungu A17 5G, za čo by sa Samsung mohol rozhodne hanbiť. Napriek tomu, že displej telefónu je rovný a nemá žiadne „edge“ zahnutie, hrany displeja nie sú ostré, a preto sa príjemne používajú rôzne gestá.

Čo sa týka zabezpečenia, stará sa oň čítačka odtlačkov, ktorá je – podobne ako pri lepších telefónoch strednej triedy – umiestnená pod displejom. Vzhľadom na cenovku ide „iba“ o optickú čítačku, takže jej rýchlosť nie je závratná. S jej spoľahlivosťou som však bol veľmi spokojný. Bežne odomykala telefón na prvý pokus, hoci počas testovania som zažil aj jednu horšiu skúsenosť. Asi po týždni používania prestala fungovať a celý deň odmietala telefón odomknúť; pomohol až reštart zariadenia. Nebyť tohto jediného incidentu, nemal by som jej v zásade čo vytknúť.

ZTE Nubia Air síce nepatrí medzi najvýkonnejšie zariadenia, no na každodenné používanie plne postačí

Srdcom Nubia Air je osemjadrový procesor Unisoc T8300, ktorý sa svojím výkonom a 6 nm výrobnou technológiou radí skôr do nižšej strednej triedy. Tomu zodpovedá aj celkový zážitok z používania telefónu – pri prvotnom zapínaní a nastavovaní trvalo všetko o niečo dlhšie. Pri bežnom používaní a prehliadaní však telefón bežal vcelku plynulo. Problémy nastávali pri hraní hier, kedy sa zariadenie zahrievalo a kvôli horším detailom aj obnovovacej frekvencii nebolo možné hovoriť o dobrom hernom zážitku. Spomalenie animácií som zaznamenal aj pri fotografovaní alebo robení screenshotov, no nešlo o nič vážne a telefón nezamŕzal.

Operačná pamäť s veľkosťou 8 GB sa dá údajne virtuálne rozšíriť až o ďalších 12 GB, čo môže prispieť k dlhodobejšiemu plynulému chodu systému. Samotná používateľská pamäť má kapacitu oficiálnych 256 GB, fakticky je to však o niečo menej. Sklamaním pre niektorých používateľov môže byť neprítomnosť slotu na pamäťovú kartu. Vzhľadom na kvalitu fotoaparátu neočakávam, že by si telefón zaobstaral vášnivý fotograf, a ani hráčom by som neodporúčal sťahovať objemné hry. Z tohto dôvodu považujem úložisko Nubia Air za dostačujúce.

Bohužiaľ, hoci je telefón vybavený podareným displejom, príliš by som ho neodporúčal na konzumáciu multimédií. Prečo? Hlavným dôvodom sú reproduktory – respektíve reproduktor. V Nubii Air je totiž iba jeden (čo v tejto cenovej kategórii nie je nič neobvyklé) a rozhodne nie je určený na prehrávanie hudby, ba dokonca ani na sledovanie videa. Jeho zvuk pôsobí veľmi plechovo, je skreslený a nezachráni ho ani dostatočne vysoká hlasitosť. Na akúkoľvek priestorovosť alebo Dolby Atmos môžeme rovno zabudnúť.

Na počúvanie hudby sú preto nevyhnutné Bluetooth slúchadlá, keďže drôtové s 3,5 mm jackom do telefónu nepripojíte. Nubia Air je vybavená Bluetooth verziou 5.4, no viac oceníte jej konektivitu 5G, ktorá v tejto cenovej kategórii stále nie je samozrejmosťou.

Priemerný softvér a jedna funkcia, ktorú strčia do vrecka aj vlajkové lode

Po softvérovej stránke nie je Nubia Air žiadnym prekvapením. Jadrom systému je, bohužiaľ, starší Android 14 s vlastnou nadstavbou MyOS, ktorá však nie je príliš výrazná a do istej miery sa podobá ostatným čínskym nadstavbám, napríklad tej od Xiaomi. Samotná „ľahkosť“ nadstavby sa prejavuje napríklad v natívnych aplikáciách galérie, telefónu či správ, ktoré sú nahradené aplikáciami od Googlu. Je škoda, že inak čistý systém je už od prvého spustenia zaplnený predinštalovanými aplikáciami, medzi ktorými nechýba TikTok, Facebook, Booking či množstvo hier, ktoré zbytočne zaberajú miesto na domovskej obrazovke.

S prihliadnutím na čínsky pôvod a obstarávaciu cenu ma to však vo výsledku neprekvapuje. Našťastie sa väčšinu z nich dá odinštalovať. Reklamy sa, bohužiaľ, objavujú aj v službe Z-desk, ktorá na ľavej strane domovskej obrazovky ponúka aktuality.

Čo sa týka doplnkových funkcií, Nubia Air ich neponúka veľa. Spomenúť môžeme napríklad tzv. Živý ostrov, čo je obdoba Apple Dynamic Islandu, v ktorom sa zobrazuje zapnutie svietidla, prehrávaná hudba alebo prebiehajúci hovor. Príjemne ma prekvapila haptická odozva, ktorá pri telefóne funguje a hoci zodpovedá kvalite strednej triedy, dodáva používaniu zariadenia ďalší rozmer. Používateľské prostredie si, samozrejme, môžete prispôsobiť podľa svojho vkusu, avšak ide o natoľko známe funkcie, že nestojí za to ich podrobne rozvádzať.

Aby nebolo ZTE marketingovo znevýhodnené, nachádza sa v Nubia Air trochu skryté nastavenie nubia AI – a popravde sa ani nečudujem, že je skryté. Celá táto systémová aplikácia je iba v angličtine a obsahuje úplne zbytočný editor obrázkov s nálepkami, odkaz na Google Prekladač a vlastnú aplikáciu pre okamžitý preklad „Face to face“, titulky či preklad počas telefónneho hovoru. Osobne som očakával, že pôjde o ďalšiu zbytočnú funkciu s podporou len niekoľkých svetových jazykov. O to viac ma milo prekvapilo, keď som medzi podporovanými jazykmi našiel aj slovenčinu, maďarčinu a ďalšie európske jazyky.

V praxi to vyzerá tak, že sa počas hovoru objaví plávajúca bublina, v ktorej môžete otvoriť živý preklad a zvoliť jazyk, ktorý chcete používať. Samotný výstup je pomerne presný a funguje obojstranne. Je neuveriteľné, že lídri mobilného trhu, ako napríklad Samsung, ktorí funkciu priniesli ako prví, ju doteraz nedokázali rozšíriť aj pre náš jazyk, zatiaľ čo „no-name“ výrobca typu ZTE ich v tejto disciplíne tak ľahko predbehol. Okrem toho je Nubia Air vybavený aj štandardnými „AI vychytávkami“ od Googlu – asistentom Gemini, kúzelným Circle to Search a pokročilými úpravami fotografií v Google Fotkách.

Jedinou nezodpovedanou otázkou zostáva softvérová podpora, ku ktorej sa výrobca oficiálne nevyjadril (alebo aspoň nie je ľahko dohľadateľná). Zostáva teda iba na ľubovôli ZTE, či sa postará o ďalšie aktualizácie Androidu (napríklad na aktuálnu verziu 16). To pôsobí ako pomerne nezodpovedný prístup k vlastným produktom, hoci ide o zariadenie nižšej strednej triedy.

Nubia Air sa nevzdáva dlhšej výdrže ani rýchleho nabíjania

Aj keď je hlavnou prezentovanou prednosťou telefónu jeho ľahká konštrukcia, výrobca myslel aj na výdrž batérie, ktorá býva pri takýchto zariadeniach často kompromisom. Batéria ZTE Nubia Air má kapacitu 5 000 mAh, čo vôbec nie je zlá hodnota. Pokiaľ ide o reálnu používateľskú výdrž, zázraky sa očakávať nedajú, no bežne som s telefónom vydržal celý deň na jedno nabitie a ešte s drobnou rezervou do ďalšieho dňa.

S bezdrôtovým nabíjaním sa v tejto cenovej kategórii stretávame len veľmi zriedka, a preto je možné Nubiu Air dobiť iba drôtovo, a to rýchlosťou 33 W. Telefón tak bez problémov nabijete na 100 % približne za hodinu a pár minút.

Nubia Air ponúka namiesto troch iba jeden fotoaparát, a ten navyše v slabšej kvalite

O moderných telefónoch sa často hovorí, že v našich životoch nahradili úlohu digitálneho fotoaparátu. To však väčšinou úplne neplatí pre telefóny strednej triedy, a pre Nubia Air o to viac. Aj keď sa zariadenie veľkosťou fotomodulu aj počtom „šošoviek“ tvári, že je vybavené trojitým fotoaparátom, po otvorení aplikácie fotoaparátu prichádza rýchle vytriezvenie.

Hoci sa v oficiálnych propagačných materiáloch uvádza, že telefón má „trojitý zadný AI fotoaparát“, v praxi sa tu nachádza jediný 50 Mpx širokouhlý snímač, ktorý Air používa ako hlavný. Ten dopĺňa už len 2 Mpx senzor na prácu s hĺbkou ostrosti (uprostred) a tzv. „auxiliary lens“, teda pomocná šošovka (vpravo). Čomu však v skutočnosti pomáha, zostáva nejasné.

Hlavný senzor má svetelnosť f/1.6 a dokáže natáčať video vo Full HD, avšak iba pri 30 FPS. Na dokumentárne účely je to postačujúce, no radosť z tejto kvality pravdepodobne mať nebudete. To isté, žiaľ, väčšinou platí aj o fotografiách.

Za denného svetla a jasného počasia sú snímky z Nubie Air pomerne podarené, pokiaľ si ich nepriblížite a nezačnete skúmať detaily, ktoré sa postupne strácajú. V horších alebo atypických svetelných podmienkach si telefón často nevie poradiť so scénou. Fotografie sú potom buď presvetlené (napríklad tie fotografované v lese), alebo naopak veľmi tmavé, pričom rozlíšenie sa úplne deformuje. To naznačuje, že postprocessing tu funguje len čiastočne.

Čo sa farebnosti týka, ZTE sa očividne snaží o jej vylepšenie a výsledkom sú miestami podmanivejšie fotografie než v skutočnosti. Ako však už bolo spomenuté, toto zlepšenie sa prejavuje iba občas.

Samotná fotoaplikácia je pomerne jednoduchá. Ponúka možnosť nastaviť, či chcete fotografovať v kvalite, ktorá skladá štyri pixely do jedného, alebo v plnom 50 Mpx rozlíšení. V aplikácii je možné zapínať farebné filtre či prepínať na špeciálne fotografické režimy. Popri klasických, ako sú časozber alebo panoráma, tu nájdete aj režim šport, ktorého „akčné“ fotografie však neboli výrazne lepšie než tie z bežného fotoaparátu.

Moju pozornosť zaujal aj režim dvojitej expozície, ktorý fakticky spojí dve fotografie do jednej. Preň som však osobne nenašiel využitie, a preto mi prišiel zaujímavejší kreatívny mód „monofarebná“. V ňom si môžete vybrať jedinú farbu, ktorá si zachová svoj odtieň, zatiaľ čo ostatné zostanú čiernobiele.

Ktorí konkurenti prichádzajú do úvahy?

Ako vyplýva z recenzie, Nubia Air nie je pre každého. Rovnako ako ostatné telefóny strednej triedy trpí viacerými kompromismi, ktoré môžu byť pre niektorých používateľov dôvodom, prečo si ho nevybrať. Osobne by mi v cenovej hladine okolo 180 eur chýbal napríklad druhý fotoaparát a nejasná softvérová podpora by mi tiež nevyhovovala. Aké alternatívy teda prichádzajú do úvahy?

Samsung Galaxy A17 5G

V rovnakej cenovej kategórii sa nachádza napríklad Samsung Galaxy A17 5G, ktorý má podobne ako Nubia Air AMOLED displej, avšak s o niečo širšou bradou, kvapkovitým výrezom pre selfie kameru a iba 90 Hz obnovovacou frekvenciou. Na druhej strane sa môže pochváliť trojicou fotoaparátov – 50 Mpx hlavným, 5 Mpx širokouhlým a doplnkovým 2 Mpx makrom. Jeho batéria má rovnakú kapacitu 5 000 mAh a procesor síce nepatrí medzi najvýkonnejšie, no Samsung aj pri takto dostupnom modeli sľubuje až 6 rokov aktualizácií operačného systému. Telefón má navyše aj slot pre pamäťovú kartu. Osobne by som preto volil skôr „osvedčený“ Samsung než výstrednú Nubiu.

Xiaomi Poco X7

Ďalším kandidátom je Poco X7, ktorý papierovo prekonáva ZTE Nubia Air. Ponúka porovnateľný P-OLED displej so 120 Hz a nechýba mu vodoodolnosť IP68. Konštrukciou síce nevyniká, no poteší vnútornými komponentmi. Disponuje silnejším procesorom MediaTek 7300 Ultra, a hoci mu tiež chýba slot pre pamäťovú kartu, jeho batéria tento nedostatok vyvažuje kapacitou 5 110 mAh a rýchlosťou nabíjania až 45 W. Trojica fotoaparátov je tu plnohodnotná, a nie iba do počtu – tvorí ju hlavný 50 Mpx snímač, 8 Mpx širokouhlý fotoaparát a 2 Mpx makro, ktoré je však podľa môjho názoru trochu nadbytočné.

Verdikt: Stojí ZTE Nubia Air za to?

ZTE Nubia Air sa vydal pomerne unikátnou cestou štíhleho dizajnu a odolnosti, no zostáva otázkou, či si nájde svojich fanúšikov. Z jeho používania si odnášam rozporuplné pocity – nie som si istý, či ide o obstojný základný telefón, alebo o „unikát“ určený len špecifickej skupine používateľov.