Ako vybrať grafickú kartu

V prvom rade sa nechajte vyviesť z omylu, že tá najdrahšia grafická karta je pre vás automaticky tá najlepšia. Výkon karty by ste totiž mali vyberať podľa toho, na čo ju využijete. Pokiaľ teda staviate kancelársky počítač, na ktorom budete pracovať maximálne s internetom a balíkom Office, najvýkonnejšia karta za niekoľko stoviek eur nie je nič pre vás. Jej výkon by bol drasticky premrhaný spolu s vašimi peniazmi.

Naopak hráči zháňajú karty výkonnejšie. Pokiaľ hráte len občas, môžete v pokoji siahnuť po lacnejších grafických kartách kľudne aj pod 100 eur. Náročnejší hráči by mali vyhľadávať tie najvýkonnejšie grafické karty. Výkon má totiž zásadný vplyv na počet FPS (snímok za sekundu). Ak teda chcete hrať nové hry, ale kúpite ekonomicky výhodnú kartu, musíte byť pripravení na nízke rozlíšenie a detaily. Solídneho výkonu pri najnovších hrách dosiahnete už v rozmedzí od 200 eur. Ak však chcete myslieť do budúcnosti, siahnite aj po drahších.

Výkon hrá kľúčovú úlohu pri výbere, a tak by ste sa mali snažiť mu čo najviac porozumieť. Na lepšiu orientáciu sú grafické karty rozdelené do štyroch skupín podľa výkonu. Berte ich však s rezervou, slúžia len na hrubú orientácii.

• Výkon pre nadšencov (Enthusiast) – grafické karty s cenou 700 € a vyššie (napr. GeForce RTX 2080 SUPER, GeFroce RTX 2080 Ti)
• Vysoký výkon (High-end) – grafické karty s cenou od 350 do 700 € (napr. GeForce RTX 2060 a GeForce RTX 2060 SUPER, GeForce 2070 SUPER, AMD Radeon RX 5700 a Radeon RX 5700 XT)
• Stredný výkon (Mainstream) – grafické karty s cenou od 150 do 350 € (napr. GeForce GTX 1660 Ti, AMD Radeon RX 590)
• Nízky výkon (Low-end) – grafické karty do 150 € (napr. GeForce GTX 1050 Ti, AMD Radeon RX 570)

Okrem toho, či hráte, alebo nie, tiež záleží od toho, aké hry hráte. Hráč stratégií (League of Legends, StarCraft II, ...) nepotrebuje tak vysoký výkon ako hráč strieľačiek (Counter-Strike, Call of Duty, ...), alebo RPG (World of Warcraft, Zaklínač, ...). Fanúšikovia prestreliek totiž využijú každú snímku naviac, obzvlášť pokiaľ máte monitor s vysokou frekvenciou. Ak patríte do tejto skupiny, ideálne sú pre vás high-end grafické karty. V prípade RPG ide skôr o záležitosť estetickú, než funkčnú, avšak hráči menej náročných hier môžu pokojne siahnuť po mainstreamových kartách.

Ako sme už písali vyššie, trh ponúka nepreberné množstvo grafických kariet. Absolútnu špičku ale teraz predstavuje NVIDIA Titan RTX.

Hry nehrám vôbec

Pokiaľ si nehovoríte hráč a počítač používate len na prehliadanie internetu, prípadne sledovanie filmov, videí alebo počúvanie hudby, bohato vám postačia kancelárske grafické karty zo segmentu low-end. Dedikovaná karta vás dokonca ani nemusí zaujímať. Väčšina procesorov totiž disponuje integrovanou grafickou kartou, ktorá síce nemá príliš dobrý výkon, avšak na jednoduché úlohy bohato postačí.

Počítač mám na prácu, ale občas si zahrám

Pokiaľ zháňate pracovný počítač, ale občas nepohrdnete nejakou nenáročnou hrou, môžete siahnuť po drahších zástupcoch z low-end segmentu. Ak sa nebojíte investície, môžete sa poobzerať aj po lacnejších mainstream kartách. Pokiaľ budete takú kartu kupovať podľa obstarávacej ceny, nešliapnete úplne vedľa. Veľkým oblúkom sa však vyhnite tým úplne najlacnejším. Zaujímať by vás mohla napríklad karta MSI GeForce GTX 1050 Ti GAMING X 4G, ktorá v mnohých testoch získavala vo svojej dobe kladné hodnotenia.

Často hrám rôzne hry

Ak je pre vás hranie počítačových hier koníčkom, ktorému sa radi venujete niekoľko hodín týždenne, vyššie cenové sféry mainstream segmentu sú pre vás ako stvorené. Kartu vyberajte tak, aby vyhovovala vašim potrebám. Pokiaľ ste na vážkach, na internete si jednoducho môžete nájsť, na koľko FPS rozbehne grafická karta vašu obľúbenú hru. Nám sa osvedčila karta Asus Strix GeForce GTX 1660 Ti.

Hry hrám každý deň a očakávam najnovšie kúsky

Pokiaľ sa radíte medzi náročných hráčov, ktorí s nadšením očakávajú tie najnovšie tituly a užívate si vysoké grafické nastavenia, tak práve pre vás je high-end segment, respektíve enthusiast. Aj v tejto kategórii by ste mali voliť ako podľa svojej finančnej situácie, tak podľa hier, ktoré hráte. V prípade, že ste náročný hráč, začína pre vás platiť rada, že čím drahšiu kartu kúpite, tým viac sa bude na čo pozerať. Pre fanúšikov AMD sú to napríklad grafické karty Radeon RX 5700 a 5700 XT s moderným čipom Navi, z produkcie spoločnosti NVIDIA potom napríklad horúca novinka EVGA GeForce RTX 2070 SUPER XC GAMING.

Hrám takmer stále/Hranie počítačových hier prevádzkujem na (polo) profesionálnej úrovni

Ak pre vás platí jedno z týchto stanovísk, rozhodne zabrúste do kategórie enthusiast. Výber tu záleží čisto od vašich potrieb a môžete si byť istí, že všetky grafické karty z tohto segmentu vám ponúknu skvelý herný pôžitok na najvyššie detaily. To platí aj keď hráte na viacerých monitoroch. Každý monitor navyše je totiž na grafickú kartu veľkou záťažou, a tak si v tomto smere nemôžete dovoliť príliš šetriť. Pokiaľ ste teda riadny hráč, sú tu pre vás i kúsky ako MSI GeForce RTX 2080 SUPER GAMING X TRIO, alebo dokonca ASUS ROG STRIX GAMING GeForce RTX 2080Ti O11GB.

Iný prípad je, ak na viacerých monitoroch používate iba jednoduché programy, ako je napr. prehliadač, Microsoft Word, atď. Tieto nenáročné aplikácie zvláda grafická karta veľmi dobre, a tak sa nemáte príliš čoho báť aj v prípade menej výkonných kariet. Ak však chcete využívať viac ako tri monitory naraz, odporúčame vybrať z profesionálnych grafických kariet.

Kartu zháňam na ťažbu kryptomien

Ak hľadáte grafickú kartu na ťaženie Etherea, Monera, niektorého z bitcoinových forkov, prípadne ďalších kryptomien, najdôležitejšou informáciou je pre vás hash rate. Túto informáciu výrobcu väčšinou neuvádza, a tak musíte hľadať inde. Uvádza sa v hash/s a všeobecne platí, že čím vyššie je toto číslo, tým viac sa hodí na výpočty, ktoré sú pre mining dôležité. Pamäť grafickej karty by nemala byť nižšia ako 4 GB a dôležitá je aj jej spotreba. Ťaženie kryptomien totiž spotrebováva veľa energie a tiež kurzy kryptomien sú vysoko volatilné, takže by sa vám to vo finále ani nemuselo vyplatiť.

Na ťažbu sa väčšinou používajú klasické herné grafické karty, a to rovno niekoľko. Pokiaľ vlastníte firmu, môžete popremýšľať aj o kúpu tzv. mining rigu. Ide o počítač určený čisto na ťaženie kryptomien. Ak chcete zistiť, aká grafická karta bude na ťažbu najlepšia, musíte sa pozrieť na špecializované stránky. Hash rate totiž nie je bežne uvádzaný. Pokiaľ sa nebojíte zainvestovať, dobrý hash rate majú napríklad karty s čipom AMD RX VEGA 56, alebo Nvidia GTX 1070.

Koncom leta 2018 sa spoločnosť NVIDIA prezentovala novým radom grafických kariet s označením GeForce RTX, ktoré disponujú veľmi vysokým herným výkonom, podporujú najmodernejšie technológie ako ray tracing, DirectX 12 Ultimate a využitie umelej inteligencie na navýšenie výkonu v hrách vďaka funkcii DLSS 2.0.

Ray tracing (slovensky sledovanie lúča) je metóda, ktorú doteraz hojne využívali filmové štúdiá, napríklad vo filmoch Shrek, Hľadá sa Nemo alebo Autá. Vďaka nej je možné vytvárať vysoko realistickú počítačovú grafiku. Technológia funguje na princípe vypočítavania smeru a lomu jednotlivých lúčov svetla. Vďaka tomu dokáže veľmi presne zobrazovať predovšetkým správanie svetla, tieňov, odrazov a odleskov jednotlivých predmetov.

Grafické karty na platforme RTX sú prispôsobené práve na výpočet týchto lúčov. Zvládajú tak zložité výpočty dostatočne rýchlo, aby vytvorili mimoriadne reálny obraz v počítačových hrách.

Zásadným dôvodom, prečo s rozšírením technológie ray tracing prichádza NVIDIA až v posledných rokoch, sú obrie nároky na výpočtový výkon. Počítať cesty jednotlivých lúčov v reálnom čase bolo totiž skôr nemožné. Napríklad, pre filmové štúdiá bolo niečo také realitou jednoducho preto, že renderovanie prebiehalo na ohromných serverových farmách.

Celý rad hier tak okrem ray tracing podporuje ešte tzv. technológiu DLSS, ktorá teraz existuje už vo verzii DLSS 2.0. Technológia Deep Learning Super-Sampling je súčasťou platformy GeForce RTX, ktorá využíva sily strojového učenia a umelej inteligencie, aby naučila grafický procesor renderovať ostrý obraz. Vďaka tomu grafická karta ušetrí veľa výkonu, ktorý sa pozitívne prejaví v náraste počtu snímok za sekundu až o desiatky percent.

V tejto chvíli sú technológie ray tracing a DLSS konkurenčnou výhodou grafických kariet GeForce RTX 2060, GeForce RTX 2060 SUPER, GeForce RTX 2070, GeForce RTX 2070 SUPER, GeForce RTX 2080 SUPER, GeForce RTX 2080 Ti a Titan RTX.

Rovnakú unikátnu výhodu majú tieto karty tiež v plnej podpore najmodernejšieho štandardu DirectX 12 Ultimate, ktorý sa na ďalšie roky bude využívať na vývoj AAA hier. Hlavným dôvodom je výrazne efektívnejšia práca grafickej karty s modernými enginmi vďaka podpore ray-tracingu (absolútne reálna simulácia správania svetla) alebo variable rate shadingu (technológia vykresľovania, ktorá vylepšuje výkon tým, že upravuje mieru detailu v rôznych častiach scény, napríklad pri rýchlej jazde autom nepočíta každé zrniečko asfaltu na ceste, ale pri pomalej chôdzi po ceste áno).

Ďalšou novinkou je sampler feedback (podobná funkcia ako VRS, ale použitá pri vykresľovaní veľkých otvorených herných svetov) a mesh shading (grafická karta inteligentne ovláda výber úrovne detailov a teseláciu objektov pri hraní vo veľkom otvorenom svete, čím umožňuje vznik bohatých otvorených svetov so stovkami tisíc objektov bez toho, aby zaplavila procesor požiadavkami na vykreslenie úplne každého objektu, napríklad toho, ktorý nie je v danej chvíli vidieť).

Medzi prevádzkové vlastnosti radíme teplotu, hlučnosť a v neposlednom rade aj spotrebu. Grafická karta môže byť výkonná, ako chce, ale pokiaľ vám bude svojou teplotou nepríjemne zahrievať počítač, alebo vám zdvojnásobí mesačný účet za prúd, pravdepodobne si ju nevyberiete. Väčšinou platí, že čím je karta výkonnejšia, tým vyšší je tepelný výkon (TDP). Pre vás to znamená, že karta musí byť lepšie chladená.

Ako zistíte, že je karta dobre chladená? Veľa toho možno vidieť už na prvý pohľad. Niektoré karty majú napríklad pasívne chladenie, tým pádom sú chladené iba okolitým vzduchom. To rozhodne nie je vhodné, či už máte akúkoľvek kartu. Z týchto radov teda vyberajte iba ak máte iný systém chladenia, inak na vlastné nebezpečenstvo. Poriadne chladenie na prvý pohľad spoznáte podľa veľkých ventilátorov. Zvyšok sa dozviete prevažne až v bližšom popise. Kvalita závisí napríklad od počtu chladiacich trubíc, prídavného chladenia, priemeru lopatiek, atď.

Vlastností je naozaj veľa a ak nechcete zachádzať do príliš podrobných detailov, najlepším riešením je prečítať si rôzne recenzie, v ktorých nájdete, či daná karta za kúpu naozaj stojí. Pokiaľ vám recenzie nebudú stačiť, môžete podať otázku priamo nám.

Pri výbere grafickej karty musíte dať pozor hneď na niekoľko faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú, či kartu vôbec môžete použiť.

Rozmery grafickej karty

Rozmery karty sú pravdepodobne v dnešnej dobe najväčším rizikom. Neexistuje žiadny stanovený rozmer grafickej karty, a tak sa vám môže veľmi ľahko prihodiť, že nájdete karty s radikálne odlišnými veľkosťami. Problém totiž môže nastať, ak sa vám grafická karta nezmestí do samotnej skrine. Širšie grafické karty tiež môžu zaberať aj viac slotov, a tak môžete značne obmedziť funkčnosť počítača. Skontrolujte si teda, či nebudú s rozmermi nejaké ťažkosti.

PCI-Express sloty

Grafická karta sa zapája do tzv. PCI-e slotov. Nemusíte si lámať hlavu s verziou tohto rozhrania. Väčšina najnovších kariet a základných dosiek podporuje verziu 3.0. PCI-e rozhranie je ale zároveň spätne kompatibilné, takže novú kartu môžete zapojiť do staršej základnej dosky. Prenosová rýchlosť však bude značne nižšia a tým sa zhorší jej výkon. Tieto sloty tiež slúži na napájanie do 75 W.

Prídavné konektory napájania

Ak je príkon grafickej karty vyšší ako 75 W, musia na scénu nastúpiť prídavné napájacie káble. K dispozícii sú konektory 1× 6 pinov (75 W) a 1× 8 pinov (150 W). Mali by ste teda mať k dispozícii práve toľko káblov a slotov pre nich, koľko potrebujete na bezproblémové napájanie.

Napájací zdroj

Na výkon vášho zdroja dajte dobrý pozor. Nejde totiž iba o príkon vašej grafickej karty, ale všetkých komponentov, ktoré v počítači máte. Pokiaľ si neviete rady, ako výkonný zdroj kúpiť, môžete sa poradiť s odborníkom, alebo použiť odporúčaný zdroj podľa popisu grafickej karty. Tiež pomôže zapojiť „sedliacky rozum“ a jednoducho si spočítať, koľko každý komponent potrebuje energie, pridať rozumnú rezervu (+ - 100 W) a zakúpiť zdroj podľa vlastnej mienky.

Existuje hneď niekoľko spôsobov, ako môžete ku grafickej karte, poťažmo k počítaču, pripojiť monitor, televízor, projektor a vôbec čokoľvek chcete. Na grafických kartách sa najčastejšie stretnete s portami HDMI, DisplayPort a DVI.

• HDMI – dnes najpoužívanejší konektor, schopný prenášať obraz aj zvuk, a to aj vo vysokom rozlíšení. Klasickým HDMI káblom môžete v dnešnej dobe prepojiť takmer akékoľvek zobrazovacie zariadenie.
• DisplayPort (DP) je typ rozhrania čerpajúci z HDMI, ktorý zabezpečuje veľmi kvalitný obraz. Pokiaľ plánujete do počítača zapojiť len monitor, iste nešliapnete vedľa. Dávajte si však pozor v prípade ostatných zariadení. Televízory, ktoré podporujú toto rozhranie, sú totiž prevažne raritou.
• DVI – toto rozhranie sa na karty pridáva prakticky iba kvôli kompatibilite so staršími monitormi. V porovnaní s rozhraním HDMI a DP je v dnešnej dobe skrátka nedostatočné. Ak teda máte možnosť pripojenia pomocou novšieho rozhrania, určite ho využite.

Tip: Pokiaľ plánujete hrať vo virtuálnej realite, vyberte si takú kartu, ktorá má 2 HDMI porty. Okuliare sa totiž pripájajú práve cez toto rozhranie a vy tak ušetríte čas aj peniaze za ďalšie adaptéry.

Základným princípom grafickej karty je vytváranie statických snímok a ich rýchle striedanie za sebou. Podobne ako pri animácii sa zo série snímok stane ilúzia pohybu. Koľko sa takýchto snímok za sekundu vystrieda udáva hodnota FPS, ktorá je známa aj mnohými laikom. V prípade sledovania videí je počet snímok konštantný. Na druhej strane pri hraní hier môžete získať toľko FPS, koľko sú vaše komponenty schopné vyplodiť. Táto cifra však nezávisí iba od grafickej karty, ale aj od ďalších komponentov, primárne potom od procesora.

Pre výber grafickej karty je procesor veľmi dôležitý. Procesor do grafickej karty totiž posiela príkazy, podľa ktorých grafická karta vytvára snímky. Akonáhle je snímka hotová, obraz môže priamo do monitora. Je teda dôležité, aby obe tieto súčiastky boli na podobnej výkonnostnej úrovni, inak môžu nastať nasledujúce modelové situácie.

GPU Bound – procesor je výkonnejší ako grafická karta

Prvá situácia nastane, keď je grafická karta výkonom horšia ako procesor. Procesor je schopný vydávať príkazy oveľa rýchlejšie, než ich karta stíha spracovať. Vzniká tak oneskorenie a procesor viac-menej „odpočíva“. Slabou grafickou kartou je tak ovplyvnený celý počítač.

CPU Bound – procesor je slabší ako grafická karta

Pri tejto situácii spracováva grafická karta príkazy rýchlejšie, ako ich procesor zvláda vytvárať. Stáva sa teda, že grafická karta nemá nič na práci, a tak neposiela obraz do monitora, čo sa prejavuje formou „lagov“, teda sekania obrazovky. V tejto modelovej situácii teda chod počítača záporne ovplyvňuje procesor.

Pokiaľ sa pýtate, aká kombinácia je ideálna, odpovede sa nedočkáte. Dokonalá symbióza, kedy procesor vytvorí presne rovnaký počet príkazov, ktoré je karta schopná spracovať, v podstate neexistuje. Vaším cieľom je teda urobiť tento výkonnostný rozdiel čo najmenší.