Formáty papiera: rozmery a rady prehľadne
Každý si už asi všimol, že formáty A5 a A4, ktoré všetci poznáme zo škôl alebo kancelárií, budú mať rovnaké rozmery, či už ide o zošit, papier do tlačiarne, alebo skicovací blok. Rovnako je tomu aj pri ďalších formátoch, a to vďaka štandardom, do ktorých ich rozdeľujeme. Pre bežný papier máme formáty A, B a C, existujú ale aj ďalšie rozmery na plagáty alebo fotografie. Všetky dôležité formáty papiera si v tomto článku prehľadne popíšeme a vysvetlíme.
Formáty papiera: rozmery a rady prehľadne – OBSAH
- Ako delíme formáty papiera a prečo?
- Formáty A: nielen papier do tlačiarne
- Formáty B: väčšie = lepšie?
- Formáty C sú na obálky
- Ďalšie formáty: americké a fotografické
Ako delíme formáty papiera a prečo?
Rovnako ako väčšina vecí v našom svete, aj papier podlieha vzájomnej dohode ľudí, ktorí ho používajú. V tomto prípade však nejde len o dohodu, ale o normu. Dnes rozdeľujeme formáty papiera do troch základných radov: A, B a C, pričom všetky podliehajú norme STN EN ISO 216. Vďaka tomu má konkrétny formát (A4 napríklad) vždy rovnaké rozmery (pre A4 je to 210 x 297 mm). To nielen uľahčuje prácu, ale tiež umožňuje existenciu tlačiarní a ďalších zariadení, ktoré môžu byť prispôsobené na určitý typ papiera, a teda menšie a lacnejšie.
Formáty A4 a A5 pozná každý, ide totiž o veľkosti bežných papierov do tlačiarní alebo školských zošitov.
- Rad A je najbežnejší a najrozšírenejší, nájdeme v ňom najpoužívanejšie formáty.
- Rad B (B4, B5 a pod.) má rovnaký pomer strán ako rad A, jeho formáty sú ale väčšie, možno ich preto orezávať na rozmery radu A.
- Rad C obsahuje formáty obálok s takými rozmermi, aby sa do nich zmestil papier zodpovedajúceho formátu série A.
Kvalita papiera je určená radom atribútov (spojivami, plnidlami, povrchovou úpravou), tým najdôležitejším je však gramáž. Určujeme ju ako množstvo gramov na meter štvorcový. Zvyčajne platí, že čím je gramáž vyššia, tým je papier pevnejší a celkovo kvalitnejší. Nie vždy je však silný papier potrebný: napríklad pri zakladaní obsiahlych spisov môže byť vysoká gramáž skôr na škodu. Bežný biely papier má 40 – 150 g/m2, pričom na kancelársky papier je štandardná hodnota 80 g/m2.
Formáty A: nielen papier do tlačiarne
Najznámejšie zo všetkých sú formáty papierov radu A. Medzi najpoužívanejších zástupcov patrí formát A4 s formátmi A5 a A3, základný rad ale zvyčajne rozlišujeme od A0 do A8. Rozmer A4 pozná každý – ide o najpoužívanejšie papiere do tlačiarne, ale aj o formát veľkých školských zošitov. Formát A3 je potom dvakrát väčší ako A4, formát A5 naopak dvakrát menší, pričom oba sa ešte stále bežne používajú, a to aj v domácej a kancelárskej tlači.
Rozmery strán formátov radu A nie sú náhodné, ale presne spočítané. Základom na výpočet menších formátov je rozmer A0, ktorým je určený papier s plochou 1 m². Nejde ale o štvorec, ale o obdĺžnik s pomerom strán 1: √2 (1:1,4142). Tento pomer nazývame „brána harmónie“ a vďaka nemu majú rozmery papiera jednu kľúčovú vlastnosť: pri preložení dlhšej strany si list vždy zachová pôvodný pomer strán. Preložením A3 získame formát A4, ktorého opätovným preložením dostaneme list formátu A5 a tak ďalej.
| Rad A | Rozmer |
|---|---|
| Formát A0 | 841 × 1 189 mm |
| Formát A1 | 594 × 841 mm |
| Formát A2 | 420 × 594 mm |
| Formát A3 | 297 × 420 mm |
| Formát A4 | 210 × 297 mm |
| Formát A5 | 148 × 210 mm |
| Formát A6 | 105 × 148 mm |
| Formát A7 | 74 × 105 mm |
| Formát A8 | 52 × 74 mm |
Formáty B: väčšie = lepšie?
Okrem najznámejšieho a najpoužívanejšieho radu A máme tiež formáty B. Tie sú rovnako odstupňované ako rad A, majú ale väčšie rozmery. Už bolo povedané, že ich pomer strán je taktiež definovaný bránou harmónie (1:1,4142), zostáva teda rovnaký aj po preložení dlhšej strany. A zatiaľ čo základný formát A0 je zvolený tak, aby bol jeho obsah 1 m², základom archu formátu B0 je kratšia strana s dĺžkou 1 000 mm (1 meter). A pretože jeho dlhšia strana predstavuje 1 414 mm, je zrejmé, že plocha archu B0 sa rovná A0 × √2 (1,4142), je teda zhruba 1,4142× väčšia.
Brána harmónia je pomer strán s jedinečnými vlastnosťami. Vychádza z Pytagorovej vety, podľa ktorej možno určiť dĺžku prepony pravouhlého trojuholníka, ak poznáme dĺžky jeho odvesien. Rovnakým spôsobom sa počíta aj uhlopriečka štvorca. To je dôležité, pretože papier formátu A4 je obdĺžnik, ktorého kratšia strana je dlhá ako strana štvorca a ktorého dlhšia strana je dlhá ako uhlopriečka toho istého štvorca.
Pokiaľ do vzorca c² = a² + b² dosadíme za obe odvesny (a, b) číslo 1, vyjde nám, že c² = 2, a teda c = √2. A pretože √2 = 1,4142, získame pre formáty A požadovaný pomer strán 1:1,4142.
Formáty radu B sa bežne používajú na tlač kníh, novín a potom tiež pri tlači takzvane „na spád“, čo je tlač grafiky až k okrajom papiera. Aby sme predišli chybe pri posúvaní, ktorej výsledkom by mohol byť nežiaduci biely okraj, tlačí sa grafika na väčší papier, z ktorého sa požadovaný formát následne vyreže. Pri tlači strán A3 a A4 sa používajú formáty A3+ a A4+, ale aj práve B3 a B4.
| Rad A | Rozmer |
|---|---|
| Formát B0 | 1 000 × 1 414 mm |
| Formát B1 | 707 × 1 000 mm |
| Formát B2 | 500 × 707 mm |
| Formát B3 | 353 × 500 mm |
| Formát B4 | 250 × 353 mm |
| Formát B5 | 176 × 250 mm |
| Formát B6 | 125 × 176 mm |
| Formát B7 | 88 × 125 mm |
| Formát B8 | 62 × 88 mm |
Formáty C sú na obálky
V poradí tretím radom, ktorý je však pravdepodobne používanejší než rad B, je rad formátov C určený na obálky. Rovnako ako pri predchádzajúcich dvoch radov, aj tu sa pomer strán riadi bránou harmónie a je vždy 1:√2. Na rozdiel od archov A0 a B0 sa ale arch C0 neriadi ani dĺžkou strany, ani obsahom. Jeho rozmery sú navrhnuté tak, aby sa do teoretickej obálky C0 vošiel arch A0. Teoreticky, pretože obálka formátu C0 nie je v praxi príliš použiteľná. Štandardne používame formáty C3, C4, C5, C5/C6 a C6.
Pokiaľ v nastavení svojej tlačiarne narazíte na formát „letter“ (list), je potrebné pri tlači zbystriť. Letter je síce veľmi podobný formátu A4, má ale iné rozmery aj pomer strán. Dĺžka strán A4 činí 210 x 297 mm, pri letter je to ale 215,9 × 279,4 mm. Je tomu tak, pretože norma ISO 216 je prijímaná na celom svete s výnimkou USA a Kanady. Tam používajú vlastné formáty vrátane tohto. Pokiaľ je v počítači text formátovaný na A4 a papier v tlačiarni je tiež A4, mali by ste týmto spôsobom nastaviť aj formát tlače.
| Rad A | Rozmer | Čo sa do obálky vojde |
|---|---|---|
| Formát C3 | 458 × 324 mm | Formát A3 |
| Formát C4 | 324 × 229 mm | Formát A4 |
| Formát C5 | 229 × 162 mm | Formát A5 (Raz prehnutá A4) |
| Formát C5/C6 | 229 × 114 mm | Dvakrát prehnutá A4 (Na tretiny) |
| Formát C6 | 162 × 114 mm | Formát A6 (Dvakrát prehnutá A4) |
| Formát C6/C7 | 162 × 81 mm | Dvakrát prehnutá A5 (Na tretiny) |
Ďalšie formáty: americké a fotografické
Okrem radov A, B a C sa môžeme v našom prostredí stretnúť aj s ďalšími formátmi papiera, či už ide o americké normy, alebo o rozmery fotografií. Navyše s výnimkou uvedených radov je bežné pomenovávať formáty podľa ich rozmerov v palcoch či centimetroch. V severnej Amerike potom majú kancelárske formáty papiera ešte svoje ďalšie označenie (Letter, Legal, Ledger, Tabloid a podobne). Formát plagátov zvyčajne zodpovedá radu A, používajú sa ale aj atypické rozmery.
V USA a v Kanade nie je zavedený metrický systém, a mnoho rozmerov je preto udávaných v palcoch (inch). Keď ale editujeme fotografie v počítači, pracujeme zase s pixelmi. Aký vzťah majú tieto jednotky?
Pri palcoch je prevodný vzťah jednoduchý, 1"= 2,54 cm, keď ale príde na prevod medzi centimetrami a pixelmi, všetko sa mierne skomplikuje. Úlohu v tom hrá totiž DPI (body na palec), čo je jednotka tlačového rozlíšenia, ktorú nastavujeme v počítači. Podľa nej sme schopní určiť kvalitu a rozmery vytlačeného obrázka. Čím je DPI väčšia, tým je vyššia aj kvalita tlače, zároveň sa ale zmenšujú maximálne rozmery, v ktorých možno fotografiu vytlačiť. Na tlač fotografií je ideálna 300 až 600 DPI. Aby sme mohli túto hodnotu previesť na centimetre, je nutné ju dosadiť do jednoduchého vzorca:
[dĺžka strany fotografie v cm] = [dĺžka zodpovedajúcej strany fotografie v px] × 2,54 / DPI
Príklad:
x = 2048 × 2,54 / 300
x = 17,33 cm
Fotografia s digitálnou šírkou 2 048 px môže mať pri 300 DPI reálnu šírku 17,33 cm.
Najrozšírenejšie formáty fotografií
| Názov | Veľkosť v cm | Veľkosť v palcoch | Veľkosť v pixeloch (300 DPI) |
|---|---|---|---|
| 9 × 13 | 8,9 × 12,7 cm | 3,5 × 5 in | 1 051 × 1 500 px |
| 10 × 15 | 10,2 × 15,2 cm | 4 × 6 in | 1 204 × 1 807 px |
| 13 × 18 | 12,7 × 17,8 cm | 5 × 7 in | 1 500 × 2 102 px |
| 15 × 21 | 15,2 × 20,3 cm | 6 × 8 in | 1 795 × 2 398 px |
| 20 × 25 | 20,3 × 25,4 cm | 8 × 10 in | 2 398 × 3 000 px |
| 20 × 30 | 20,3 × 30,5 cm | 8 × 12 in | 2 398 × 3 602 px |
| 25 × 30 | 25,4 × 30,5 cm | 10 × 12 in | 3 000 × 3 602 px |
Najpoužívanejšie severoamerické formáty
| Názov | Pomer strán | Rozmery v milimetroch | Rozmery v palcoch |
|---|---|---|---|
| Letter | 1 : 1,29 | 215,9 × 279,4 cm | 8,5 × 11 in |
| Legal | 1 : 1,65 | 215,9 × 355,6 cm | 8,5 × 14 in |
| Tabloid (Ledger) | 1 : 1,55 | 279,4 × 431,8 cm | 11 × 17 in |
| Executive | 1 : 1,45 | 184,15 × 266,7 cm | 7¼ × 10½ in |
Formáty radov A, B a C ukazujú, ako unikátne číslo je √2. Vďaka tomu, že sa ním riadi, si zachovávajú pomer strán nezávisle od toho koľkokrát sú preložené po dlhšej strane. Nič také však nemožno povedať o amerických fotografických formátoch. Ich rozmery a pomery strán je nutné si buď zapamätať, alebo vedieť, kde ich nájsť.