Final Fantasy VII Remake (RECENZIA) – Horúci kandidát na hru roka 2020

Obsah recenzie Final Fantasy VII Remake (PS4)

1. Späť do minulosti
2. Nie je terorizmus ako terorizmus
3. Mesto Midgar je ponurá „pizza“, do ktorej sa zamilujete
4. Súboje sú korením Final Fantasy VII
5. Fantasy nie vždy fantasticky pekné?
6. Prvá časť Final Fantasy VII Remake nesklamala
7. Recenzia Final Fantasy VII Remake: záverečné hodnotenie

Späť do minulosti

Písal sa rok 1997 a v našich končinách sa herne pozitívny ľudia vzrušene rozprávali o poslednej pretekárskej lahôdke Need for Speed II, preberali absolútne úchvatné postapokalyptické RPG Fallout a rozplývali sa nad Quake 2. Ak niekto zo slovanských krajín o sérii Final Fantasy počul, bolo to väčšinou od toho jedného kamaráta, ktorý vlastnil konzolu PlayStation, alebo v menšom prípade SNES (Super Nintendo Entertainment System). Pre väčšinu z nás bol PC jediným zdrojom hernej zábavy a na majiteľov konzol, ktorí nadšene štebotali o Mariovi či práve Final Fantasy, sme sa pozerali ako na nejaký zvláštny druh hmyzu.

Šmárija, keby sme len vedeli, o koľko prichádzame! Našťastie práve aj z tohto dôvodu existujú remaky. Nad niektorými sa síce dá uškrnúť a označovať ich za obyčajné „cash-graby“, ale Final Fantasy VII patrí do kategórie „kompletné prerábky“, ktoré si z pôvodnej predlohy zachovajú len to najlepšie a predstavujú sa modernému hráčovi na zlatom podnose. Napríklad taký remake Resident Evil 2 bol skvelý, ale trúfam si tvrdiť, že Final Fantasy VII ide ešte ďalej.

Prvé náznaky o remaku sa objavili už v roku 2000, ale štúdio Square (pôvodné Square Enix) od projektu pomerne rýchlo upustilo vzhľadom na narastajúce problémy spojenými s hardvérom, ktorý sa raketovo rýchlo rozvíjal a titul by sa musel niekoľkokrát prispôsobiť novšiemu systému. Štúdio sa navyše sústredilo na Final Fantasy XIII, a aj keď sa ešte v roku 2005 a 2007 niekoľkokrát o možnom remaku niečo objavilo, bol to až rok 2015, kedy bol na E3 konečne oficiálne oznámený remake Final Fantasy VII. Čakali sme teda dlho (a fanúšikovia pôvodnej hry určite ešte dlhšie)... ale našťastie nie nadarmo, pretože výsledné dielo má všetko, čo by správny remake mal mať.

Nie je terorizmus ako terorizmus

Tu nás, prosím, necitujte. Terorizmus je zlý takmer za všetkých okolností, ale tu si jednoducho budete hovoriť, že bojujete za „správnu vec“ (čo si napokon hovoria zrejme všetky radikálne skupiny). Ale späť k veci. Final Fantasy VII sa odohráva vo svete, ktorý sa nazýva jednoducho Planéta. Na tej sa v jednom mieste nachádza technologicky úžasné mesto Midgar, ktoré je zložené z niekoľkých vysokých plošinových vrstiev (Plates) určených pre majetnejších občanov a tiež pre niektorých pracovníkov spoločnosti Shinra, ktorá má v podstate celé mesto pod palcom. Pod týmito plátmi sa nachádzajú slumy, skládky a tiež všetci ostatní obyvatelia. Bieda, útlak a iba umelé osvetlenie z takzvaných elektrónkových sĺnk zavesených na spomínaných plátoch sú ich každodenný chlieb, takže by sa dalo očakávať, že by si každý druhý chudák zo slumu prial pád Shinra.

Opak je ale pravdou. Shinra vedie dôslednú propagandu, ktorá vymýva mozgy na jednotku, takže takmer každý ďakuje spoločnosti za to, že môžu existovať v tak skvelom meste, akým je Midgar. Aby však Midgar mohol fungovať, potrebuje na to palivo a v tomto prípade je tým palivom samotná esencia planéty, takzvaná „Mako“. Práve tu spoločnosť Shinra neúnavne ťaží z povrchu zemského, zatiaľ čo okolitý svet okolo Midgaru chradne a umiera, čo síce niektorých ľudí trápi, ale poznáte to – hlavne, že žijeme, takže prečo sa starať o detaily. Niektorí sa však starajú, čo je prípad eko-teroristickej skupiny Avalanche. S ňou sa zoznámite hneď na začiatku hry, pretože si jedna z agresívnejších buniek Avalanche najala ex-SOLDIERa (SOLDIER je špeciálne vycvičený agent patriaci pod spoločnosť Shinra) Clouda Strifa, aby im pomohol preniknúť do jedného Mako reaktora a následne ho zničiť. Tu sa ujímate vedenia konečne vy a púšťate sa do akcie.

Mesto Midgar je ponurá „pizza“, do ktorej sa zamilujete

Ak ste mali tú česť s pôvodným Final Fantasy VII, pravdepodobne ste po prvom zapnutí remaku zbierali sánku z podlahy. Musela na vás dýchnuť moderná atmosféra temného Midgaru spolu s jeho monumentálnou rozlohou. Ja, ako nováčik v Cloudových nohaviciach, som skôr venoval pozornosť hlučnému Barretovi, vodcovi bunky, ktorá si ma (Clouda) najala, a ostatným členom skupiny, ale viem si predstaviť, že fanúšikovia originálu prežívali nostalgické orgie.

Od prvého okamihu titul nastolil tempo, ktoré sa mu väčšinu času darilo udržiavať, takže aj keď som sa kochal prostredím, menil si vybavenie alebo sa len prechádzal po chudobných štvrtiach Midgaru, stále som mal pocit, že postupujem vpred a že hra nemala žiadne hluché miesta. Jednotlivé postavy sú tu predstavované v stráviteľných intervaloch, a to isté platí aj o nových zbraniach a ostatnom vybavení. Jednoducho máte stále pocit, že objavujete niečo nové.

Clouda Strifa, mrzutého, ale „anime krásneho“ žoldniera si po chvíli zamilujete a to isté platí aj o zvyšku teroristickej skupinky, ktorej členovia pôsobia ako skutoční ľudia vďaka skvelej práci scenáristov. To ocenia hlavne hráči pôvodného Final Fantasy VII, kde boli niektoré postavy trochu ploché (Wedge a Biggs) – teraz v remaku ide v podstate o úplne nových ľudí s vlastnými pocitmi, motiváciami a pohnútkami.

Nech už sa v Midgare ocitnete kdekoľvek a v akejkoľvek situácii, jeho obyvatelia budú reagovať na vzniknuté situácie, čo celkový pôžitok z hry ešte viac umocňuje. Takmer každý z nich má nejaký komentár k dianiu v hre a občas narazíte aj na táraninu priamo reflektujúcu to, čo ste práve urobili – napríklad pomohli miestnej domobrane vyčistiť prostredie od monštier, alebo našli stratené mačky. Áno budete hľadať aj zatúlané mačky, pretože prečo nie.

Keď už som hovoril o dobre nastolenom tempe, musím tiež spomenúť, že v prípade vedľajších úloh hra trochu pokrivkáva, keďže sa nedá povedať, že by boli ktovieako nápadité. Väčšinou ide o typ „nájdi a dones“ alebo „zabi a ohlás sa“, ale vzhľadom na to, že vždy nejako dopĺňajú príbeh a dianie okolo vás, nebudete si pripadať len ako poslíček a celkom s radosťou sa vždy vrhnete na ďalšie.

Súboje sú korením Final Fantasy VII

Bitky v pôvodnom Final Fantasy prebiehali v takzvanom Active Time Battle semi-ťahovom móde, ktorý sa dočkal určitého návratu aj v remaku, ale s tým rozdielom, že súboje sú teraz real-time. Hru si ale môžete „zastaviť“ (resp. aktivovať naozaj veľmi pomalý bullet-time) stlačením tlačidla X a svojim zverencom v pokoji zadať rozkazy ako útok, použitie mágie, predmetu, alebo aktiváciu špeciálnej schopnosti. Samozrejme môžete celú hru prejsť bez zastavenia a používať len prednastavené skratky, ale takýto priechod by zrejme fungoval len na najjednoduchšej obťažnosti. Tých máte na výber zo začiatku tri.

Obťažnosť Classic sa asi najviac približuje tomu, ako fungovala pôvodná hra. Vaši zverenci sami útočia, sami sa bránia a vy sa len staráte o zadávanie príkazov, čo znamená zoslať kúzlo, alebo použiť predmet. Ide o pohodový priebeh, pri ktorom môžete mozog odložiť na nočný stolík a vychutnávať si iba príbeh. Obťažnosť Easy je to isté čo Classic, ale nepriatelia sú... no jednoducho easy. Ak si chcete Final Fantasy VII Remake užiť so všetkým, čo k nemu patrí, odporúčam Normal, ktorý preverí ako vaše reflexy, tak aj taktické uvažovanie.

Keďže ide o RPG, postavy majú svoje štatistky, ako je napríklad sila, rýchlosť, odolnosť na rôzne elementy atď. Všetky predmety a zbrane, ktoré nájdete alebo si zakúpite, sú dosť variabilné na to, aby ste napríklad z Clouda urobili zručného čarodejníka a napríklad Tifu, čo je cloudová kamarátka z detstva a jedna z možných členiek vašej družiny, vyzbrojili ako tankovaciu mlátičku.

Štatistiky vašich postáv sa zvyšujú automaticky s pribúdajúcimi levelmi. Hráč si iba vyberá, ktorú zo svojich zbraní vylepší a aké schopnosti jej priradí. Tie (schopnosti) napríklad prichádzajú v tzv. Materia kryštáloch, ktoré môžete zasadiť do zbroje a zbraní. Každý z týchto kryštálov má rozličné vlastnosti. Niektoré vám umožnia zosielať mocné kúzla, iné prepožičajú vašej zbrani elementárne vlastnosti a ďalšie napríklad zvýšia vaše zdravie, alebo umožnia aktivovať špeciálne schopnosti. Materia kryštály v niektorých prípadoch môžete medzi sebou prepájať – ak napríklad spojíte Ice Materia s Elemental Materia, nielenže budete môcť zosielať ľadové kúzla, vaša zbraň bude navyše disponovať mrazivým zranením.

Všetky zbrane majú navyše špeciálnu zručnosť, ktorú sa „naučíte“, ak zbraň dosiahne úroveň 4. Tieto schopnosti potom môžete používať so všetkými ostatnými zbraňami. A takmer každá Materia má niekoľko úrovňových stupňov, ktoré buď zvyšujú celkové poškodenie, alebo odomykajú úplne nové zručnosti, takže aj keď pri získaní ďalšej úrovne u postavy nevyberáte nové schopnosti, nedá sa povedať, že by tu nebol priestor na experimentovanie.

Final Fantasy VII ponúka rad ťažších bossov, ktorí preveria vaše schopnosti a dôvtip. Skoro každý nepriateľ má svoje silné a slabé stránky, ktoré môžete využiť (v prípade bossov to platí dvojnásobne) a ich porazenie vo vás vyvolá nadšenie nepodobné tomu, ktoré možno zažiť pri niektorých hrách od FromSoftware. Čerešničkou na torte sú tiež „summons“, mocné stvorenia elementárnych dimenzií, ktoré si pri obzvlášť náročných súbojoch môžete na krátku chvíľu povolať na pomoc.

Fantasy nie vždy fantasticky pekné?

V priebehu hrania som sa, bohužiaľ, stretol aj s niektorými nedostatkami. Nejde síce o nič zásadné (hra mi ani raz nespadla), ale patrí sa ich tu spomenúť. V určitých lokáciách si všimnete neskoro doskakujúce textúry a v horších prípadoch budú na niektorých objektoch snáď úplne chýbať – takmer všetky dvere v hre vyzerajú, ako by ich tvorcovia zabudli poriadne otextúravať. Celkom pravidelne sa mi stávalo, že ak som tryskom prebiehal niektorú z ulíc slumu, začali sa predo mnou náhle zjavovať NPC, ktoré hra nestíhala včas načítať.

Súboje sú z počiatku chaotické a kamera v niektorých prípadoch vyložene skáče tak, aby ste na nepriateľa absolútne nevideli (zvlášť na tých lietajúcich), ale na to sa dá zvyknúť. V drvivej väčšine prípadov prostredie okolo vás pôsobí nádherne, živo a realistickým dojmom, takže tieto nedostatky pomerne ľahko prehliadnete. Kapitolou samou o sebe by boli všetky dôležitejšie postavy, s ktorými sa stretnete a ktoré vám pomôžu (poprípade skomplikujú život), ale to by som sa púšťal do vôd spojlerov. Stačí teda povedať, že vám prirastú k srdcu. Keďže ide o japonskú hru, o výstredné charaktery tu nie je núdza. Za nejaký čas budete premýšľať nad tým, na akého ďalšieho čudáka natrafíte za týmto rohom a možno sa tiež pristihnete, že sa na podobné stretnutia budete vyložene tešiť.

Najväčším „nedostatkom“ je potom rozdelenie celej hry na epizódy. Final Fantasy VII Remake je totiž len o meste Midgar, ktorý bol v pôvodnej hre z roku 1997 iba zlomkom toho, čo titul v tom čase ponúkal. Podľa slov tvorcov by mala každá z ďalších epizód ponúkať slušnú porciu herného času, takže by nemalo ísť o na obsah chudobné DLC. Treba sa však obrniť trpezlivosťou, pretože v podstate pôjde o nové hry, alebo skutočne obsiahle datadisky, ktorých vývoj nejaký ten čas zaberie.

Prvá časť Final Fantasy VII Remake nesklamala

Štúdio Square Enix dokazuje, že vie robiť remaky. Final Fantasy VII si zachovalo svoje čaro a charizmu z deväťdesiatych rokov a sprostredkovalo ju modernému hráčovi. Či už patríte medzi fanúšikov série, alebo nie, túto hru by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Nájdete tu zaujímavé herné charaktery, vzrušujúci príbeh, vydarený súbojový systém a skvelý hudobný sprievod, o ktorom som sa trestuhodne zabudol zmieniť.

Napriek niektorým chybičkám na kráse a nedostatkom ide o dielo, ktoré si užijú všetci fanúšikovia dobrých RPG a o ktorom sa bude ešte hodný čas hovoriť, a to nielen kvôli ďalším epizódam. Jednoducho ide o remake hry, ktorá formovala celú jednu generáciu hráčov a s gráciou sa teraz predstavuje tej ďalšej. Znovu sa ukazuje, že remaky majú zmysel, a ak sa podaria, v mnohom prekonávajú aj svojich pôvodných zástupcov. Teraz už len počkať ďalších pár rokov a zistiť, ako sa tvorcovia popasujú s budúcou časťou príbehu Final Fantasy VII.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Final Fantasy VII Remake: záverečné hodnotenie