Hoci sú s nami napodobeniny Pokémon kariet od nepamäti, spoznať tie pravé od falošných dodnes robí problémy nejednému zberateľovi. V dnešnom článku sa zameriame na to, ako spoznať originálne Pokémon karty od ich lacných podvrhov.
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete spoznať falošný balíček. Zatiaľ čo nižšie opísané metódy vyžadujú trochu starostlivého skúmania, našťastie ten najzaručenejší je viac než viditeľný. Pokiaľ pred sebou vidíte booster za cenu, ktorej sa vám ani nechce veriť, potom sa takému balíčku s najväčšou pravdepodobnosťou nedá veriť. Pravé boostery tradične začínajú na cene od 4 €. Čokoľvek za zlomok ceny je buď podvod, alebo ste narazili na zlatú baňu. Za účelom odvedenia čo najlepšej investigatívnej novinárčiny som preto vyrazil do terénu, kde som našiel balíček za 0,4 €. Neudržal som sa a vzal si rovno dva.
Zaručeným spôsobom, ako spozorovať falošný booster od toho pravého, je rez na vrchnej a spodnej strane balíčka. Zatiaľ čo pravé boostery majú rovný rez, tie falošné často mávajú vlnitú až trojuholníkovú líniu. Niekedy sa však môžete stretnúť s falošným balíčkom, ktorý má rovný rez, a preto je nutné balíček preskúmať trochu bližšie.
Ďalší zaručený spôsob je začítať sa do textov, najmä na druhej strane boostera. Častým nedostatkom falošných balíčkov totiž býva to, že sa texty na zadnej strane nezhodujú s textami na prednej strane. Pokiaľ si kúpite napríklad booster z edície Paradox Rift, ale na zadnej strane spozorujete text z edície Paldea Evolved, nejde o nešťastnú chybu, ale celkom určite o podvrh.
Nakoniec je to práve prax, ktorá robí majstra. Falošné Pokémon boostery sa mnohokrát vyznačujú aj tým, že je ich povrch lesklý, alebo tým, že na ohmatanie pôsobia voľnejšie – v pravých balíčkoch bývajú karty natesno. To však nemusí byť zrejmé pre niekoho, kto s otváraním Pokémon balíčkov nemá veľa skúseností. Čím viac sa budete pravým Pokémon produktom vystavovať, tým skôr budete schopní spoznať falzifikát od originálu.
Najlepší spôsob, ako spoznať falošnú Pokémon kartu, je si kartu, o ktorej máte tušenie, že je falzifikát, porovnať vedľa karty, o ktorej pravosti nemáte pochybnosti. Pravé Pokémon karty totiž bývajú vzájomne identické a obsahovo správne – výnimku tu môžu tvoriť takzvané „misprinty“. To sú karty vzniknuté výrobnou chybou počas ich tlače, a môžu teda byť nepresne orezané, alebo sa ich odtieň môže líšiť v dôsledku dochádzajúcej farby v tlačiarni. Také karty naopak môžu byť cenné.
Hoci je tento spôsob takmer zaručený, šanca, že so sebou nosíte originálnu kópiu práve tej karty, na ktorú ste narazili, je pomerne nízka. Skúmanú kartu však môžete porovnať aj s kópiou vo vašom telefóne. Stačí si kartu vyhľadať v oficiálnej kartovej databáze.
i
Falzifikáty Pokémon kariet sa objavili takmer súčasne s ich uvedením na trh v roku 1996. Prvé významné prípady falzifikátov boli zaznamenané už koncom 90. rokov, kedy popularita hry a zberateľských kariet prudko vzrástla.
Ak sa chcete o pravosti presvedčiť porovnaním karty s kartou overenou, potom sa najmä sústreďte na nasledujúce znaky: štýl písma, veľkosť písma, číselné hodnoty a texty. Mnohé napodobeniny Pokémon kariet môžu napríklad používať iný font či inú veľkosť písma, a ak už karty Pokémon nejaký piatok zbierate, potom pre vás bude iný štýl ako päsť na oko. Sústrediť by ste sa tiež mali na slovo, ktoré nás sprevádza celým týmto článkom, teda slovo „Pokémon“. Na Pokémon kartách sa vždy budeme stretávať s variantom s dlhým é. Pokiaľ na karte vidíte variant „Pokemon“, potom celkom zaručene ide o falzifikát.
A rovnako tak, ak ste dlhodobý zberateľ, potom určite máte do mysle vryté dva odtiene modrej – totiž práve tie, ktoré sú na zadnej strane všetkých anglických kariet Pokémon. Tu je nutné spomenúť, že existuje viac variácií zadných strán kariet. Napríklad tie japonské majú unikátny dizajn so zlatým rámčekom.
Z osobnej skúsenosti to bol práve pohľad na zadnú stranu karty, ktorý mi odhalil, či sa stretávam s originálom, alebo falzifikátom. Pokiaľ si vedľa seba porovnáte pravú kartu – s tmavomodrým rámčekom a svetlejším, hoci stále sýto modrým vnútrom – s falošnou kartou, kde spravidla modré farby splývajú alebo sú vyblednuté, potom sa určite nebudete môcť pomýliť.
Ak máte skúsenosti s pravými kartami, potom vás určite zaskočí textúra falošnej karty, keď si ju vezmete do ruky. Zatiaľ čo pravé karty majú na svojom povrchu jemnú textúru a matný dojem, falošné karty väčšinou bývajú hladké a lesklé.
Nakoniec považujem za nutné spomenúť, ako falošnú kartu nepoznať – teda test trhaním. Pravé karty v sebe majú niekoľko vrstiev a jednou z nich je vrstva grafitu, ktorá karte dodáva pevnosť. Grafit navyše dodáva karte nepriesvitnosť, na rozdiel od takmer priehľadnej karty falošnej. A keďže falošné karty túto vrstvu nemajú, ide o zaručený spôsob, ako rozpoznať pravú kartu od tej falošnej. Takto otestovaná karta, či už pravá alebo nie, je ale potom dobrá už len na jednu vec – palivo do krbu.
Ak vám tento článok naháňa zimomriavky a začínate pochybovať o tom, čo je skutočnosť a čo fikcia, potom sa v prvom rade ospravedlňujem, že som vás priviedol do rozpakov. Ak Pokémon karty nakupujete od overených obchodníkov, nemôže sa stať, že si rozbalíte falošnú kartu Pokémon.
Akokoľvek je to lákavé, nakupovať karty – ako kusovo, tak po balíčkoch – cez internetové komunitné skupiny alebo bazárové portály, je riskantné. Pred takým nákupom skúste skontrolovať všetky dostupné informácie v súlade s týmto článkom, overte si dôveryhodnosť predajcu, a hlavne sa spoliehajte na vlastnú intuíciu.
Kvôli minimálnemu zlomku predajcov, ktorí sa snažia na dôverčivých zberateľoch a hráčoch zarobiť, však nemusíte zanevrieť na online nákup kariet. Na internete nájdete mnoho skupín, ktoré podliehajú prísnej kontrole administrátorov a akákoľvek snaha o podvedenie kupujúceho je trestaná. Z tých československých môžem odporučiť napríklad Pokémon - CZ & SK alebo Pokémon PRODEJ/NÁKUP/AUKCE/VÝMĚNA.
Vždy na mňa pôsobilo hrejivým dojmom, keď som videl, že si Pokémonov prišiel do herne zahrať rodič s dieťaťom. Hrejivý dojem vystriedala empatia smerom k rodičovi, ktorý sa určite každý deň chvel pred vypravením svojho potomka do školy, v strachu, že so spolužiakmi vymení svoje pravé a cenné karty za lacné falzifikáty. Prípad by to nebol bezprecedentný. Hoci osobné skúsenosti a odporúčania poskytnúť nemôžem, práve tí rodičia, s ktorými som sa stretával, odporúčali jednak viesť deti od útleho veku k chápaniu rozdielov medzi pravými a falošnými kartami, a v krajných prípadoch boli hodnotné karty zamykané v skriniach a schovávané na miestach, kam dieťa nedosiahne.
Ak sa u vás doma nejaké falošné karty schovávajú a vy už zvažujete najbližšiu cestu ku kontajnerom na papier, dovoľte mi vás na chvíľu zastaviť. Falošná karta síce nemá hodnotu vyššiu, než je hodnota papiera, na ktorej je natlačená, neznamená to však, že je karta bezcenná alebo nevyužiteľná. S falošnými kartami sa totiž mnohokrát môžete zabaviť ešte viac ako s tými pravými. Na rozdiel od originálnych kariet vás totiž nemusí mrzieť, pokiaľ sa karta znehodnotí napríklad farbou alebo nožnicami.
Ak ide o nákup kariet cez internet, zlatým pravidlom je posielať peniaze cez bankový účet. V takom prípade je transakcia jednak dôkazom, jednak je podvodník ľahšie dohľadateľný, ak sa do záležitosti zapojí polícia. Je nutné pripomenúť, že trestným činom je škoda presahujúca 266 €, avšak aj keď vás zloduch obral „len“ o menšiu čiastku, je vysoko pravdepodobné, že nie ste jediní okradnutí. Škody sa potom sčítajú, a zločinec sa potom môže začať obávať akéhokoľvek prechádzajúceho červeno-modrého svetla. Odporúčanie na nákup kariet je v tomto prípade jasné – pokiaľ ide o hodnotnejšiu objednávku, oplatí sa skôr nákup spojiť s výletom a prevziať si karty osobne.
Páchateľom trestného činu môže byť v Slovenskej republike až osoba, ktorá dosiahla vek 14 rokov. Táto osoba musela konať buď s úmyslom spáchať trestný čin, prípadne konala s nedbalosťou. Predaj falošných kariet môže napĺňať znaky podvodu, prípadne sa môže klasifikovať ako priestupok. Nižšie nájdete rôzne varianty, ako by mohol byť predaj falošných kariet klasifikovaný.
Vo výsledku ale pamätajte, že každý prípad je individuálny, a konkrétna klasifikácia závisí od podrobností prípadu, vrátane úmyslu predajcu, hodnoty spôsobenej škody, a ďalších faktorov. Je vždy najlepšie konzultovať konkrétnu situáciu s právnikom, ktorý môže poskytnúť presné a relevantné rady.
i
Mohlo by vás zaujímať
Napodobeniny Pokémon kariet sú bežné, a preto je dôležité vedieť rozpoznať originály od falošných. Pravé boostery obvykle stoja od 4 €, zatiaľ čo podozrivo lacné balíčky môžu (ale nemusia) byť podvrh. Originálne balíčky majú rovný rez, zatiaľ čo falošné môžu mať vlnité alebo trojuholníkové línie. Texty na zadnej strane musia zodpovedať edícii, pravé karty majú špecifickú textúru a správne odtiene modrej. Nakupujte od overených predajcov a pri pochybnostiach porovnávajte karty s tými originálnymi alebo s obrázkami z oficiálnej databázy.
