Detroit: Become Human (RECENZIA) – Dokonalá interaktívna dráma

Obsah recenzie Detroit: Become Human

1. Vitajte v Detroite, meste zajtrajška
2. Príbeh Detroit: Become Human ovládate vy
3. Detroit: Become Human exceluje skvelou hrateľnosťou
4. Interaktívny horor s perfektnou grafikou a realistickými animáciami postáv
5. Detroit: Become Human posúva hranice svojho žánru
6. Recenzia Detroit: Become Human: záverečné hodnotenie

Vitajte v Detroite, meste zajtrajška

(24. 5. 2018) Ak dnes v Amerike zmienite mesto Detroit, väčšina ľudí si predstaví centrum najznámejších automobiliek a rozsiahle industriálne zóny. Rovnako ako patrí Facebook alebo Apple do Silicon Valley, automobilky, ako Ford či General Motors sú neoddeliteľnou súčasťou Detroitu. Napriek tomu však vládne v tomto meste vysoká nezamestnanosť a veľa ľudí žije na pokraji chudoby. V roku 2038, čo je rok, v ktorom sa dej Detroit: Become Human odohráva, sa však v rozsiahlych výrobných komplexoch nemontujú autá, ale Androidi.

Čo však zostalo, je vysoká nezamestnanosť, ktorá sa ešte prehĺbila práve vďaka príchodu androidov na pracovný trh. Hľadáte pestúnku, ktorá nepotrebuje jesť a spať a v noci tak môže hliadkovať okolo vášho domu a prípadne zavolať políciu? Potrebujete robotníkov, ktorí môžu pracovať vo dne aj v noci a nebudú sa sťažovať na dážď či zimu? Kúpte si androida od spoločnosti Cyber ​​Life, ktorý vám bude slúžiť presne podľa vašich prianí.

Detroit: Become Human priamo nabáda k tomu, aby ste zabŕdli do filozofických úvah o nebezpečenstve zahrávania sa s umelou inteligenciou. Robotika totiž v roku 2038 pokročila takým spôsobom, že aj tí najlacnejší Androidi sú schopní zvládnuť Turingov test. Doteraz idylický svet, v ktorom majú ľudia zrazu podstatne viac voľného času (čo je však vykúpené rekordne vysokou nezamestnanosťou, pretože Androidi zvládajú menej aj viac kvalifikovanú prácu), je však narušený niečím nečakaným. U niektorých robotov sa vyskytne zvláštna anomália, vďaka ktorej začnú nielen pociťovať emócie, ako je strach, radosť alebo dokonca aj láska, ale uvedomujú si aj svoju vlastnú existenciu.

Príbeh Detroit: Become Human ovládate vy

Aká je ale pravda? Naozaj sú Androidi schopní cítiť niečo tak ľudské, ako je láska? Súcitiť s ostatnými bytosťami? Alebo ide len o chybu v programe, ktorá napodobňuje správanie ľudí a roboti si iba myslia, že niečo skutočne cítia? Na tieto otázky vám hra jasné odpovede neponúkne. Záleží len na vás, čo si z toho odnesiete, a predovšetkým akým smerom sa vydáte. Základná premisa Detroit: Become Human totiž stojí na veľmi širokom členení príbehu, ktorého smer riadite len vy.

To napokon nie je v rámci produkcie štúdia Quantic Dream nič zvláštne, v Detroit: Become Human ale dosiahol tento herný prvok novú, ešte vyššiu úroveň. Príbeh niekedy ponúkne jemné odbočky, ktoré odlíšia napríklad len nasledujúcu konverzáciu, ale nakoniec vedú k rovnakému výsledku, častokrát pred vás však postavia naozaj významné voľby. Niektoré rozhodnutia vyústia v úplne unikátne misie, ktoré by ste si inak nezahrali, inokedy vaše činy zavinia smrť vedľajšej či dokonca hlavnej postavy, ktorá by mohla mať kľúčovú úlohu v samotnom závere hry. Koncov príbehu je viac než 10 (viac či menej odlišných), avšak spôsobov, ako sa k nim dopracovať, je naozaj veľa.

Členenie dejovej linky je jednoducho obdivuhodné a bude vás neustále zožierať fakt, že existujú vetvy príbehu, ktoré ste neobjavili a neprežili. Vaše činy na seba navyše nenadväzujú vždy lineárne. Niektoré rozhodnutia prijaté v úvode hry sa prejavia až na jej konci, všetko ale pôsobí ako geniálne zostrojená pavúčia sieť akcií a reakcií, ktoré dávajú zmysel a sú logicky odôvodniteľné. Celá hra je pritom rozdelená na približne dvadsať minútové sekvencie, ktoré je možné z hlavnej ponuky kedykoľvek samostatne vyvolať a vydať sa inou cestou ako minule.

Autori však odporúčajú prejsť si Detroit: Become Human na prvýkrát bez akýchkoľvek krokov späť, akoby išlo o realitu bez možnosti čokoľvek vrátiť. Akou cestou sa ale pri hraní vydáte je úplne na vás. Vďaka tomu má Detroit: Become Human obdivuhodnú znovu hrateľnosť. Ak vás hra pohltí a ja si trúfam tvrdiť, že áno, prejdete ju celú minimálne dvakrát, možno trikrát a potom strávite ďalšie desiatky hodín odomykaním všetkých konárov a vetvičiek z košatého príbehového stromu.

Detroit: Become Human exceluje skvelou hrateľnosťou

Jednotlivé kapitoly pravidelne striedajú príbehy troch androidov, ktorých už dobre poznáte, ak ste aspoň trošku sledovali marketingové lákadlá pred vydaním hry. Kara, Connor a Markus začnú svoju púť úplne nezávisle na sebe. Každý z trojice rieši vlastné problémy, postupne sa ale ich cesty začnú prepletať, z počiatku však veľmi nenápadným a šikovným spôsobom. V posledných hodinkách hry však spoločná cesta našej trojice androidov rovnako ako celý príbeh začne dosahovať crescendo a všetko skončí veľkým finále. Vaším finále, podľa vašich rozhodnutí v priebehu celej hry.

Ak sa chcete o hlavnej trojici postáv dozvedieť viac, pozrite sa na naše preview či dojmy z hrania. V rámci recenzie však radšej vynechám akékoľvek detailnejšie informácie, do príbehu je totiž ideálne vstúpiť bez hlbšej znalosti jednotlivých charakterov. Iba prezradím, že každá postava ponúkne mierne odlišnú hrateľnosť, čo je zaujímavý prvok, ktorý hre pridáva na atraktivite. Kým Connor je policajný vyjednávač a jeho časti budú veľmi detektívneho rázu, Kara sa postará o veľmi emotívny útek na slobodu, zatiaľ čo Markus sa postaví za práva všetkých androidov.

Čo sa však môže stať (a pravdepodobnosť je relatívne veľká), je, že jedna z vašich postáv v priebehu hry zomrie. Príčiny môžu byť v zásade dve: svojím rozhodovaním priebežne ovplyvňujete vzťahy s ostatnými charaktermi, ktoré môžete vyhrotiť až takým spôsobom, že sa vás pokúsia zabiť, a sú tu tiež početné Quick Time Eventim (QTE), ktoré hra využíva pri akčnejších pasážach. Do istej miery sa sem dajú počítať aj rozhodnutia, ktoré musíte urobiť v určitom časovom limite. Odpovedať naštvanej postave alebo rýchlo zareagovať po vás hra vyžaduje počas niekoľkých sekúnd, čím Detroit: Become Human dotvára už tak skvelé napätie a dramatický príbeh.

Všeobecne QTE prvky príliš nemusím. Obvykle pôsobia dosť otravne a ich opakovanie je ešte otravnejšie. Detroit: Become Human však tento prvok dotiahol do takej dokonalosti, že ma tieto sekvencie naopak neuveriteľne bavili. Hra sa v takom momente nespomalí, ako to robia iné tituly, ale beží plynule ďalej, zatiaľ čo vy intuitívne, avšak plní napätia stláčate tlačidlá na ovládači. Vďaka členeniu príbehu navyše odpadáva veľký kameň úrazu QTE. Ak sa vám nebude dariť, nezomriete a hra vám nenačíta poslednú uloženú pozíciu. Jednoducho sa vydáte v príbehu smerom, kedy ste namiesto víťazstva dostali v prebehnutej bitke nakladačku. Pri týchto sekvenciách sa tak zubami nechtami snažíte uspieť, pretože viete, že prehra či naopak výhra nasmeruje príbeh iným smerom, ako by ste chceli.

Interaktívny horor s perfektnou grafikou a realistickými animáciami postáv

Detroit: Become Human vyniká nielen fantastickým príbehom a vyladenou hrateľnosťou, ale aj celkovou atmosférou a skvelým vizuálom. V čele majstrovského diela stojí animácia postáv, a najmä práca s mimikou a ďalšími formami neverbálnej komunikácie. Predchádzajúce hry štúdia, ako Heavy Rain alebo Beyond: Two Souls tak pôsobia ako evolučný stupeň vedúci k dokonalosti, ktorú Detroit: Become Human dosahuje. Ide o prvú naozaj podarenú interaktívnu drámu, ktorá vás prilepí k ovládaču, posadí do kresla a nebude na svete nič, čo by vás donútilo prestať hrať.

Naozaj veľký podiel na tom má vizuálne spracovanie, ktoré koketuje s fotorealistickou grafikou. Prostredie strieda industriálne špinavé ulice s čistotou a leskom nadnárodných korporácií ako vystrihnutých z Mirror's Edge a vianočným Detroitom, ktorý hravo strká do vrecka zasnežený New York z Tom Clancy's The Division. Punc dokonalosti však dávajú Detroit: Become Human už spomínané perfektné animácie postáv kombinované s nečakane reálnou paletou výrazov, ktoré sú spolu s podareným dabingom doplnené o tie najmenšie detaily. Postavy netrpezlivo prešľapujú na mieste, keď sa dlhšiu dobu nič nedeje, inokedy sa zase obzrú, keď prejdú okolo zapnutej televíznej obrazovky.

Autorom sa navyše naozaj podarilo vytvoriť veľmi reálny obraz budúceho sveta. Ako sami vyhlasujú, nesnažili sa o žiadne sci-fi – žiadne lietajúce autá alebo mimozemšťania. Detroit za dvadsať rokov bude reálnym miestom, len s trošku modernejšími technológiami, problémy ľudí však zostanú rovnaké. S obdivom si budete všímať najmenšie detaily, ako je stvárnenie prechodov pre chodcov, dopravných semaforov alebo šikovne riešené značenie obsadenosti verejných záchodov. V médiách sa riešia autonómne vozidlá, vyhynutie včelstva a Kanada, ktorá ako jedna z mála krajín zakázala používanie androidov. Quantic Dream si nezaslúži pochvalu len za skvelú hrateľnosť alebo podarenú grafiku, ale aj za vynikajúcu tvorivú víziu. Osobne by som si veľmi prial, keby sa Detroit: Become Human dočkal aj filmového spracovania.

Detroit: Become Human posúva hranice svojho žánru

Musím sa priznať, že predchádzajúce tituly štúdia si ma získali svojím príbehom, ale ako hry samotné mňa príliš neoslovili. Mal som trochu strach, že v tomto prípade to bude podobné, posielam však týmto autorom svoje hlboké ospravedlnenie. Detroit: Become Human je špička interaktívnych filmov. Excelentné dielo na poli hernej drámy, ktorá nemá konkurenciu. Aj s lineárnym príbehom by hra bola naozaj skvelá, ale v momente, keď sa úplne oddáte osudu všetkých troch postáv a začne vám na nich záležať, chcete poznať všetky príbehové možnosti, o ktorých autori uvažovali. Detroit: Become Human je však predovšetkým o vás. Je to ich osud, ale váš príbeh. Vy ho máte v rukách.

Záverom si dovolím len drobné sklamanie, ktoré ale môže byť len príkladom mojej nechápavosti. Veľakrát stojíte pred štvoricou volieb, ktoré určia odpoveď či reakciu vašej postavy. Autori však využívajú často len jedno či dve slová na vyjadrenie zámeru. Väčšinou je jasné, čo vaša odpoveď vyvolá, inokedy je ale opis zvolený tak, že považujete vašu reakciu napríklad za mierumilovnú, no opak sa stane pravdou. Pravdupovediac sa mi to stávalo iba pri hraní za Connora, u ostatných postáv som tento problém nezaznamenal, takže som možno len zle pochopil jeho osobnosť. Keď totiž môžete reagovať mlčaním, negatívne alebo sarkasticky, malo by vám dôjsť, že aj sarkastická odpoveď od vypočítavého Connora nespôsobí nič dobré.

Je to však len drobná a možno aj úplne individuálna machuľka na inak skvelom umeleckom diele, ktoré si zaslúži stáť medzi tými najlepšími PlayStation titulmi. Detroit: Become Human je fantastickým dobrodružstvom, ktoré rozpráva neuveriteľne silný príbeh o ľudstve, našej blízkej budúcnosti a vlastne aj o tom, akí sme. Po dohraní som zažil pár tichých, úvahami naplnených minút, podobne ako napríklad po prvom zhliadnutí filmu Interstellar. Príbeh trojice androidov vás donúti k zamysleniu, čo je u hier niečo veľmi vzácne a za to si francúzske štúdio Quantic Dream zaslúži veľké uznanie.

Recenzia Detroit: Become Human: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 99 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

95 %

Audiovizuálne spracovanie

100 %

Znovu hrateľnosť

100 %

Klady

• Fantastický príbeh
• Premyslené a funkčné členenie príbehu
• Dve obtiažnosti meniace hrateľnosť
• Bohatá znovu hrateľnosť
• Realistické animácie postáv
• Skvelé audiovizuálne spracovanie

Zápory

• Niekedy nejednoznačne vyznievajúce voľby

Staršia aktualizácia – Detroit: Become Human

1. (17. 5. 2018) Autori približujú vývoj hry v novom denníčku a servírujú štyri nové reklamy
2. (3. 4. 2018) Autori predstavujú trojicu hlavných postáv a technické rozdiely jednotlivých PS4 verzií
3. (25. 3. 2018) Kara, Connor a Markus proti celému svetu
4. (1. 3. 2018) Detroit: Become Human dorazí na konci mája s českými titulkami
5. (30. 11. 2017) Výzvy a inovácie v systéme motion capture
6. (30. 10. 2017) Android Kara to v Detroit: Become Human nebude mať jednoduché

Autori približujú vývoj hry v novom denníčku a servírujú štyri nové reklamy

(17. 5. 2018) S blížiacim sa dátumom vydania sa stupňuje marketingová kampaň, ktorú aktuálne doplnil vývojársky denníček. Ten by nemal minúť nikto, kto Detroit: Become Human netrpezlivo očakáva. Autori sa v ňom napríklad pochválili tým, že na hre pracuje viac ako 180 ľudí viac ako 4 roky, pričom využívajú aj veľa externých partnerov z Číny, Indie, Vietnamu alebo napríklad Filipín. Na samotnom počiatku vývoja sa časť tímu vydala priamo do Detroitu (samotné štúdio sídli vo Francúzsku v Paríži), kde im základné myšlienky hry vdýchlo priamo mesto so svojimi industriálnymi zónami ako stvorenými pre budúcu výrobu androidov.

Autori v denníčku akcentujú už skôr zdôrazňovaný fakt o tom, že nevytvárali futuristický svet, ale svet zajtrajška. Nejde o vymýšľanie si budúcnosti, ale jej predvídanie. „Nechceli sme vytvoriť science fiction, ale svet, ktorý možno očakávať. Ak by sme si vybrali science fiction, nútilo by nás to premýšľať nad lietajúcimi autami alebo mimozemšťanmi, ale tieto veci sú veľmi vzdialené dnešnému životu.“ Hovorí Christophe Brusseaux, grafický riaditeľ štúdia Quantic Dream. Autori sa tak snažili skôr extrapolovať súčasný vývoj, pričom najväčšou výzvou bolo zostať čo najviac v kontakte so súčasnou realitou.

Technológie v Detroit: Become Human tak stoja na reálnych základoch dnešnej doby, ale sú elegantnejšie, menej viditeľné a podstatnejšie začlenené do každodenného života. Okrem drobnejších problémov, ako je vymýšľanie toho, ako bude v roku 2038 vyzerať ľudské oblečenie, vyznieva veľmi zaujímavo napríklad uvažovanie nad tým, ako vôbec vizuálne stvárniť androidov. Urobiť ich viac ľudskými alebo skôr ako dokonalé stroje? Denníček je skvelou príležitosťou, ako nahliadnuť do sveta autorov, ktorí pristupovali originálnym spôsobom aj k motion capture natáčaniu, kedy samotní herci museli najskôr stráviť dlhý čas vžíváním sa do osudu svojich herných náprotivkov a až potom sa prešlo k samotnému natáčaniu.

TV reklamy s novými zábermi z hrania približujú hlavné postavy

Televízne spoty bývajú väčšinou len krátkou upútavkou, ktorá nám nepovie nič nové, nie však v prípade Detroit: Become Human. O príbehu a hlavnej trojici postáv toho totiž stále veľa nevieme, a tak aj tieto reklamy majú istú informačnú hodnotu. Markusa totiž konečne vidíme v koži rebelanta a odbojára, takže sa nakoniec naozaj pravdepodobne postará o vzburu androidov a stane sa vodcom odboja.

Spot s Karou v hlavnej úlohe naopak ukazuje, že jej časť bude najmä o emóciách a vzťahu s malým dievčatkom, ktoré ju bude sprevádzať. Connor sa v kratučkej reklame opäť prezentuje ako bezchybný android, ale zdôrazňuje, že to nie je on, ale hráči, ktorí z neho taký bezcitný stroj urobili svojimi príbehovými voľbami. Okrem toho, že z reklám takmer behá mráz po chrbte, ukazujú tiež niekoľko nových záberov z hrania.

Trojicu samostatných reklám dopĺňa ešte jedna spoločná, ktorá trochu filozofickou okľukou zdôrazňuje dôležitosť príbehových volieb. Connor, Kara aj Markus v spote oznamujú, že oni sami si svoju cestu nevybrali, čím odkazujú skôr na svojich stvoriteľov, ktorí ich vytvorili tak dokonalých, že sú schopní cítiť emócie a tým ich uväznili do krutého otroctva. V závere reklamy potom trojica hlavných protagonistov hovorí, že to my hráči sme strojcom ich osudov, čím dávajú jasne najavo, že smerovanie príbehu v Detroit: Become Human je len v našich rukách. Svoj príbeh môžete začať rozprávať už 25. mája, kedy hra vychádza exkluzívne na PlayStation 4 s českými titulkami.

Autori predstavujú trojicu hlavných postáv a technické rozdiely jednotlivých PS4 verzií

(3. 4. 2018) V prípade hry od štúdia Quantic Dream nie je vôbec prekvapením, že si hlavnú úlohu rozdelilo hneď niekoľko postáv. Tými sú android Kara, ktorá je nečakane empatická a láskavá, údajne dokonalý služobník ľudí Connor a vedúci androidného odboja Markus. Až na niekoľko útržkov toho o nich však veľa nevieme, takže si pre nás autori pripravili trojicu videí, v ktorých ich však popisujú ich reálne predlohy, ktoré sa postarali najmä o nahovorenie a samozrejme nič menšie než vdýchnutie života pomocou motion capture technológie.

V jednotlivých ukážkach sa predstavia Valoria Curry (Súmrak, Stúpenci Zla), ktorá stvárnila Karu už v technickom deme z roku 2012, ktorej vznik Detroit: Become Human iniciovalo, predstaviteľ Connora Bryan Dechart (seriály True Blood alebo Zámena) a nakoniec Jesse Williams (Chata v Horách), ktorý nám predstaví Markusa. „Myslím si, že kto je Kara, záleží predovšetkým na tom, kto za postavu hrá, pretože hráč má neuveriteľné množstvo možností, ako jej vývoj ovplyvniť,“ hovorí vo videu venovanému Kare Valoria. Dodáva tiež, že Kara je spočiatku neuveriteľne naivná a nevinná, pričom pôsobí tiež empaticky a láskyplne.

Connor je zase jej pravým opakom a ako vo videu hovorí sám Bryan Dechart, jeho myseľ je výhradne analytická a všetko berie doslova. To zapadá do skorších informácií o tom, že Connor je zo všetkých postáv najviac podobný našej predstave chladného a vypočítavého androida a zo začiatku vraj taký naozaj je. Sám nič necíti a riadi sa iba jeho stvoriteľom stanovenými protokolmi a zo začiatku je presne tým, čím byť mal – úplne oddaným pomocníkom ľudí, ktorý bude vyhľadávať a eliminovať ostatných androidov s akýmkoľvek defektom. Dechart však tiež dodáva, že to, akým smerom sa nakoniec Connor vyvinie, bude záležať predovšetkým na samom hráčovi.

Je náročné momentálne odhadovať, kto príbeh začne, každopádne Markus bude už od začiatku z pohľadu ľudí tzv. deviant, teda android, ktorý sa „rozbil“ a neskôr sa vzoprel svojmu naprogramovaniu. Rýchlo si začne uvedomovať, že dokáže vnímať pocity a navyše je sebestačnou „živou“ bytosťou – a nie iba on, ale aj ďalší Androidi si zaslúžia viesť plnohodnotný život.

Na PlayStation 4 Pro si zahráme Detroit: Become Human v 4K rozlíšení

Vývojári z Quantic Dream tiež odhalili, ako je na tom Detroit: Become Human po technickej stránke, respektíve aké rozdiely môžu čakať majitelia štandardných PS4 a vylepšenej verzie s prídomkom Pro. Na klasickej PS4 respektíve Slim verzii pobeží hra vo full HD rozlíšení, teda 1 080p, pri 30 snímkach za sekundu. Vylepšená verzia PlayStation 4 Pro ponúkne novinku Davida Cagea dokonca v 4K rozlíšení pri stabilných 30 fps. Majitelia HDR televízorov potom samozrejme môžu počítať s podporou rovnomennej technológie, tá je prístupná pre obe verzie konzoly od Sony.

V rámci svojej prezentácie na tohtoročnom GDC v San Franciscu sa autori o technickej stránke ich titulu rozhovorili trochu obšírnejšie a vysvetlili napríklad, že sa rozhodli pre menších, no údajne stabilných 30 snímok za sekundu, aby mohli ušetrený výkon konzoly investovať do lepšieho vizuálneho zážitku. Ten by mali priniesť nové technológie, ktoré zaistia uveriteľnejšiu hru svetiel a tieňov alebo napríklad realistické technológie pre vlasy a ochlpenie či odrazy v zrkadlách.

Kara, Connor a Markus proti celému svetu

(25. 3. 2018) Pri pohľade na akýkoľvek trailer (alebo informáciu) ohľadom androida Kary si nemožno nevšimnúť, že pôsobí zo všetkých nejľudskejšie (niekedy aj oveľa viac než jej organické náprotivky). Ale prečo by aj nie? Pokiaľ bude premisa Detroit: Become Human o tom, že sa „chybní“ roboti pomaly učia byť ľuďmi, potom je tu hranica medzi strojom a človekom pekne rozmazaná. V Karinej situácii už skôr neexistujúca. Nakoniec bude hlavne záležať na hráčovi, ako ľudsky sa Kara prejaví v priebehu hrania.

Connor vyhľadáva chybných robotov

Prepnúť tlačidlo power do polohy ON a zadať príkaz: „Vyhľadať a zneškodniť“. Connor je dobrý a poslušný Andorid, takže bude plniť príkazy až do doby, kým ich plniť prestane? Aspoň takto zatiaľ vyzerá celá situácia okolo robota Connora v Detroit: Become Human. Vraj ide o nejvyvinutejšieho androida svojej triedy, takže by mal byť bezporuchový, ale ak niečo človek dokáže robiť dobre, potom to sú práve poruchy. V traileri sa tvári pomerne poslušne, v čomu mu pomáha aj jeho „poker face“, ale pravdepodobne len pekne blafuje.

Markus chce byť slobodný

To samozrejme chceme všetci, ale Markus asi zo všetkých najviac. V ukážke mu jeho (zrejme?) „stvoriteľ“ radí, aby sa nenechal ovplyvniť tými, ktorí by ho chceli využiť vo svoj prospech. Markus sa bude musieť rozhodnúť, kým chce byť a akou cestou sa nakoniec vydá. A keďže mu to hovorí bývalý android Bishop (Lance Henriksen) zo série Votrelec, potom by to nemal brať na ľahkú váhu. Aj keď v Detroit: Become Human si Lanke zrejme strihne organickú úlohu.

Detroit: Become Human dorazí na konci mája s českými titulkami

(1. 3. 2018) Neurčitý termín „jar 2018“ dostal jasné kontúry. Detroit: Become Human vyjde 25. mája, teda približne mesiac po ďalšej PlayStation 4 exkluzivite God of War. Krátko potom prišla ďalšia, najmä pre českých hráčov, veľmi potešujúca správa. Sony pokračuje v lokalizácii exkluzívnych titulov, medzi ktoré bude patriť aj Detroit: Become Human. Nový, napäto očakávaný projekt herného vizionára Davida Cagea ponúkne české titulky, čo je u príbehovej hry viac než chvályhodné. Oznámenie tematicky odprevadil príbehový trailer obohatený o české titulky, na ktorý sa môžete pozrieť v úvode tejto aktualizácie.

Výzvy a inovácie v systéme motion capture

(30. 11. 2017) David Cage sa pomerne dlho rozhovoril o problémoch a výzvach, ktorým muselo štúdio čeliť pri vylepšovaní systému motion capture. Vývoj v tomto ohľade prebiehal u Heavy Rain a Detroit: Become Human výrazne odlišne. U predtým spomenutej hry sa v prvej fáze natáčali animácie pohybu tela a druhá fáza sa potom sústredila na dabing a tvárové animácie, čo sa nakoniec tvorcovia pokúšali synchronizovať do jednotného celku. Bohužiaľ občas dochádzalo k podivným scénam, kedy sa napríklad oči nepozerali na správne miesto, pohyb tela nezodpovedal dialógu a pod.

Navyše prostredie, v ktorom sa natáčal Heavy Rain, bolo oveľa obmedzenejšie, ako je to v prípade Detroit: Become Human. Tvorcovia kompletne prešli od drôtov, prilieb s kamerami a malého priestoru k vylepšenému systému snímania celého tela (vrátane pohybu očí), obrím nahrávacim plochám a väčšiemu počtu samotných hercov, ktorých možno súbežne nahrávať. Taktiež pribudlo veľa efektov, ktorých si človek vraj nemusí hneď všimnúť, ako je napríklad priesvit slnečného svetla cez pokožku uší a mnoho ďalších.

Dá sa povedať, že Kara bola vlastne technické demo pre Beyond: Two Souls, čo v podstate potvrdzuje sám David Cage. Obával sa toho, aby si na seba štúdio neuplietlo s Karou bič, a dúfal, že B: TS bude vizuálne aspoň rovnako pohľadné (ak nie krajšie), ako bolo demo Kara, pretože pracovať na krátkom deme a veľkej hre sú dve dosť odlišné veci. S odstupom času možno povedať, že sa to (aspoň čo sa grafickej stránky týka) podarilo. A dá sa povedať, že B:TS je v tomto prípade technické demo pre Detroit: Become Human.

Grafika až na prvom mieste

Quantic Dream vraj výrazne vylepšilo všetok systém zachytávania animácií a vďaka tomu by mal byť Detroit: Become Human doslova pastvou pre oči, čo podľa nás potvrdzujú zverejnené ukážky z gameplaya. David Cage vo svojich hrách rád hrá na city, takže je len logické, že sa snaží vylepšovať vizuál (a aj herecké výkony), ktoré sú pre túto časť nevyhnutné. Ešte zapracovať na scenári a dialógoch a Detroit: Become Human by mohol ašpirovať na adventúru roka 2018.

Celý Cageov post na PlayStation blogu si môžete v originálnom znení prečítať tu.

Android Kara to v Detroit: Become Human nebude mať jednoduché

(30. 10. 2017) Aby som pravdu povedal, po zhliadnutí posledného videa som si hovoril, že by pre všetkých androidov bolo lepšie, keby sa nestali ľuďmi. O tom vlastne má celá hra byť – stať sa človekom. Lenže kto by vážne chcel, aby po svete pobehovalo ešte viac psychotických maniakov, navyše so syntetickou kožou a mechanickými vnútornosťami? Ak sa android vďaka chybe dokáže „naučiť“ emócie, tak prečo nie aj krutosť?

Navyše keď sa poriadne zamyslíte nad tým, ako prehnité a závistlivé ľudstvo občas dokáže byť, kto by potom mohol mať androidom za zlé, že sa búria a chcú lepšie životné podmienky? Ľudia dokážu tvoriť nádherné veci, ale tie sú nie vždy využívané na dobré účely. V Detroit: Become Human síce hráte za syntetického jedinca, ale budú to vaše voľby a činy ako hráča. Tie potom pravdepodobne určia, ako veľmi sa napríklad Kara stala človekom – a či stať sa človekom znamená postaviť sa násilníckemu ľudskému zvieraťu schopnému zabiť vlastnú dcéru.

Na druhú stranu ide o dielo od Davida Cagea. Nechcem ho nijako zhadzovať, keďže má za sebou niekoľko naozaj dobrých titulov, ale napríklad jeho posledný Beyond: Two Souls postrádal hĺbku a niektoré rozhodnutia v hre mali naozaj minimálny vplyv na príbeh. V podstate nám naservíroval krásne zabalený darček, ktorého skutočný obsah skôr sklamal. David dokáže v hráčoch vyvolať silné emócie, lenže po chvíli sa zdá, akoby zaspal a nechal ich vyšumieť.

Rád by som veril tomu, že Detroit: Become Human sa stane hrou, u ktorej David Cage ako vývojár a scenárista dospeje. Množstvo volieb v traileri nasvedčuje tomu, že nepôjde len o klasiku dnešných adventúr typu „Zachráň buď toho, alebo tamtú“. Nechajme sa prekvapiť a dúfajme, že sa dielo podarí – nádej umiera posledná.

Detroit: Become Human – Dojmy z hrania

1. Dojmy z hrania niekoľkých prvých hodín Detroit: Become Human
2. Každá z hlavných postáv ponúkne inú hrateľnosť
3. Detroit: Become Human zaujme skvelou znovu hrateľnosťou
4. Detailný vizuál a originálne ovládanie

Dojmy z hrania niekoľkých prvých hodín Detroit: Become Human

(6. 5. 2018) Zatiaľ čo si herný svet podmaňuje najnovšie Kratovo dobrodružstvo, ktoré trhá rekordy v predajoch aj recenziách, Sony už začína rozbiehať poslednú fázu marketingovej kampane k ďalšej exkluzivite pre PlayStation 4. Z adventúry Detroit: Become Human si už dokonca niektorí novinári vyskúšali podstatnú časť hry a veľké očakávania ďalej narastajú. Zvýšiť úroveň toho svojho môžete vďaka demoverzii, ktorá je od 24. apríla dostupná na PlayStation Store a v ktorej si budete môcť vyskúšať veľmi zaujímavú kapitolu s Connorom. Pri príležitosti vydania demoverzie tiež autori slávnostne oznámili, že hra je v štádiu „gold“ a je teda hotová.

Teraz už ale sľúbené dojmy z hrania, novinárom totiž bola prezentovaná hneď niekoľkohodinová časť, ktorá toho o Detroit: Become Human mnohé prezradila. Najmä to sú nové informácie o hlavnej trojici protagonistov. Zdá sa, že Kara bude na začiatku hry poslušným a dobre slúžiacim domácim androidom, na ktorom si však jej majiteľ vylieva zlosť, kvôli čomu musela byť už niekoľkokrát opravená a reštartovaná. Karu si kúpil alkoholik, ktorý prišiel o prácu práve vďaka androidom, začal piť, a tak ho opustila žena. Stará sa pritom o svoju malú dcéru, ktorú psychicky aj fyzicky týra a snáď vďaka tejto emočnej konfrontácii sa Kara čoskoro dostane do fázy, kedy sa bude môcť vzoprieť svojmu naprogramovaniu a stať sa samostatne mysliacou a emócie cítiacou empatickou bytosťou, ktorá dokáže v pravej chvíli zakročiť.

Kara, Markus a Connor – každý ponúka iný príbeh

Aj to ale bude záležať na hráčovi, keďže všetky príbehové rozhodnutia ležia len vo vašich rukách. Bude naozaj zaujímavé sledovať, akým štýlom sa k príbehovým voľbám postavia rozliční hráči. Autori totiž všetky rozhodnutia zaznamenajú a v rámci štatistiky následne zverejnia. Keď nič iné, pôjde aspoň o zaujímavý sociologický prieskum. Na rozdiel od Kary, ktorá sa musí k uvedomeniu svojej jedinečnosti dopracovať, to vyzerá tak, že Markus bude v rámci možností samostatne uvažovať už od začiatku hry. Jeho majiteľom je totiž postarší majetný umelec, ktorý je svojím vlastným synom sklamaný, a tak sa stane Markus tak trochu jeho adoptívnym potomkom, ktorého pripravuje na nasledujúci život.

Je si vedomý toho, že tu nebude večne a Markus bude musieť vyraziť do nebezpečného sveta vonku. Tam, kde sú androidi len bezcitné kusy technológie, ktoré síce dobre slúžia, ale ich postavenie v spoločnosti je niekde na úrovni otravného hmyzu. Markusova jedinečnosť ho však dostane do nepríjemných situácií, bude mať často problémy so strážcami zákona, a to ako tými ľudskými, tak aj robotickými. Jedným z nich je aj posledný z našej trojice hlavných protagonistov. Connor je špeciálne vytvorený android, ktorý je v Detroit: Become Human súčasťou zvláštnej jednotky riešiacej problémy s deviantnými androidmi. V zásade pôsobí ako vyjednávač, avšak vďaka jeho špecifickým schopnostiam ponúkne oveľa viac.

Je schopný podľa tekutiny z poraneného androida rozoznať jeho výrobné číslo a typ, analyzovať stopy len pomocou pohľadu alebo napríklad zrekonštruovať kľúčové udalosti na základe ohliadky okolia. Čo je však podstatné, Connor je minimálne z počiatku poslušným strojom, ktorý neponúkne prakticky žiadne ľudské emócie a na rozdiel od ostatných postáv nemá túžbu vzoprieť sa svojmu naprogramovaniu. Skvele počúva rozkazy, a ešte lepšie ich plní. Napriek tomu sa občas zdá trošku arogantný, pretože vďaka svojim schopnostiam dokáže prepočítať niektoré udalosti dopredu. Ak by mal charakter Sherlocka Holmesa svoju Androidu kópiu, Connor by nebol zlou voľbou.

Každá z hlavných postáv ponúkne inú hrateľnosť

Kara, Markus aj Connor sú všetci Androidi vytvorení iba na jediný účel – slúžiť ľuďom. Avšak k tomuto „gold“ sa každý z nich postaví inak najmä vďaka tomu, že aj oni sú, aj napriek nevôli svojich stvoriteľov, úplne iné osobnosti. Kara je na svoj pôvod až neuveriteľne empatická a citlivá. Jej segmenty v Detroit: Become Human sú najmä o emóciách, citoch a honbe za poznaním seba samého. Markus je zo všetkých postáv najviac podobný ľuďom. Osvojil si škálu emócií, ktoré dokáže vyjadrovať verbálne ale aj napríklad svojou uveriteľnou mimikou.

Nechápe, prečo sú ostatní Androidi tak poslušnými otrokmi a rozhodne sa s tým nemieni zmieriť. Jeho pasáže sú o poznávaní sveta ľudí a snahe zmeniť nepriaznivú situáciu androidov. Linka za Connora je najviac odlišná. Pripomína detektívnu adventúru, v ktorej musíte preskúmavať svoje okolie pomocou špecifických schopností, ako aj tiež komunikovať s ostatnými postavami, od ktorých väčšinou niečo chcete, takže voľba slov a miera nátlaku je veľmi dôležitá.

Autori sa dobre popasovali s prelínaním príbehov jednotlivých postáv, ktoré sa pri kormidle rozprávania striedajú pomerne nepravidelne. Hra však dokáže s postavami pracovať tak dobre, že to vôbec nevadí, skôr naopak. Čoskoro sa až nečakane emotívne napojíte na celú trojicu hlavných postáv a ich osobité príbehy, ktoré z počiatku stoja úplne samostatne, možno však očakávať, že sa postupom času ich cesty pretnú. Nájde Kara útočisko u Markusa, ktorý sa má stať akýmsi vodcom odboja androidov? Dostane sa do sporu s Connorom, ktorý možno dostane za úlohu jej dolapenie? Detroit: Become Human ponúka veľmi veľa zaujímavých otázok.

Detroit: Become Human zaujme skvelou znovu hrateľnosťou

Zatiaľ to vyzerá tak, že príbeh Detroit je dobre napísaný a hlavne konzistentný, čo je u titulov, ktoré vynikajú voľbami zásadne ovplyvňujúcimi jeho vývoj, až nečakane vzácne. Podľa aktuálnych informácií to navyše vyzerá tak, že Detroit: Become Human si zahráte hneď niekoľkokrát, pretože miera členenia príbehu je obrovská. Napríklad už vcelku prevarená časť s Karou, v ktorej zachraňujete malé dievčatko, môže skončiť hneď šiestimi rôznymi závermi, ktoré sa od seba väčšinou dosť odlišujú.

V jednej príbehovej linke zastrelíte jej otca a spoločne utečiete, v ďalšej dokonca otca zastrelí samo dievčatko. Kapitola však môže tiež skončiť tým spôsobom, že Kara zomrie, a to napríklad z toho dôvodu, že ste v predchádzajúcom hraní nenašli zbraň alebo ste sa v záverečnej sekvencii plnej quick time eventov nestihli ubrániť. Zaujímavosťou potom je, že aj pri smrti hlavnej postavy pokračuje hra ďalej, len už sa nerozpráva príbeh mŕtvej postavy. Ako sa s tým popasujú následné udalosti, môžeme zatiaľ len ťažko odhadovať. Ak by totiž nakoniec naša trojica postáv skrížila svoje cesty, ako by smrť jedného z charakterov ovplyvnila následnú hru?

Ak však vaša postava zomrie, či kapitola skončí výsledkom, s ktorým nie ste spokojní, je možné danú časť ihneď opakovať. Autori sa radi pýšia práve tým, že je na hráčovi samotnom, ako k hraniu pristúpi. Môžete ľubovoľne opakovať jednotlivé kapitoly a skúmať následky svojich činov alebo túto možnosť úplne ignorovať a nechať plynúť príbeh tak, ako sa sám deje, a to znie rozhodne ako veľmi zaujímavý prvok. Svoje k tomu povie aj obtiažnosť, ktorá sa delí iba na dva stupne. Prvý je určený predovšetkým pre príbehový pôžitok z Detroit: Become Human, zatiaľ čo na druhý stupeň budú najmä QTE náročnejšie a riziko smrti vašej postavy výrazne vyššie.

Príbehovú sieť dobre ilustruje záverečná obrazovka na konci každej scény (tie sú rôzne dlhé a ponúka často rozličné tempo aj hernú náplň). Tá obsahuje zaujímavú infografiku, ktorá odhalí, aké možnosti príbehu ste odomkli, aké ste urobili rozhodnutia, a naopak čo ste neobjavili a ktoré možnosti ste neodhalili. A k tomu počet rôznych koncov každej sekvencie a predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré k určitému koncu vedú. Kým si však hraním akúkoľvek príbehovú linku neodomknete, hra vám neprezradí, čo sa v nej stane. Iba vám dá najavo, že ste neodhalili všetky možnosti príbehu.

Detailný vizuál a originálne ovládanie

Už sa stalo takmer pravidlom, že hry od štúdia Quantic Dream vynikajú skvelým grafickým spracovaním, ktoré sa zameriava predovšetkým na realistické textúry, hoci nezabúda ani na umeleckú stránku. Ani Detroit: Become Human nebude výnimkou, pretože ponúkne novú úroveň vizuálneho spracovania minimálne v rámci svojho žánru. Očaria vás nielen detailné textúry, ale najmä dych vyrážajúca hra svetiel a tieňov, ktorá je pôsobivá hlavne v interiéroch. Na PlayStation 4 Pro si navyše budeme môcť užiť Detroit: Become Human v 4K rozlíšení so špeciálnou technológiou realistického nasvietenia, ktoré klasický model PS4 bohužiaľ nezvládne.

Podobne je na tom aj ovládanie, ktoré je veľmi podobné napríklad tomu z Heavy Rain. Zostávajú mnohými neobľúbené quick time eventy, avšak významne ich ubudlo a autori ich využívajú len vo vypätých chvíľach. Oproti tomu sa zdá, že je preč pohybové ovládanie, ktoré využívalo gyroskop v ovládačoch – to bolo mnohokrát až otravné. Vtiahnuť hráča čo najviac do hry sa však tentoraz autorom darí vďaka kompromisu. Ak napríklad chcete predmet položiť na zem, analógom naznačíte pohyb nadol, čo opäť pridáva na imerzii, ale celý proces je podstatne menej otravný než pohyb celým ovládačom.

Detroit: Become Human je asi mesiac pred vydaním už hotový a herný svet sa chveje nedočkavosťou, pretože aktuálne vyzerá ďalšie dielo Davida Cage veľmi nádejne. Vzhľadom k tomu, že je hra dokončená s takým predstihom, možno tiež očakávať skoré dodanie kópií novinárom a skorému embargu na recenzie, podobne ako v prípade God of War. Detroit: Become Human vychádza 25. mája s českými titulkami exkluzívne pre PlayStation 4.

Dojmy z hrania Detroit: Become Human na Paris Games Week 2017

(11. 11. 2017) Connor, Markus a Kara. To sú tri doposiaľ známe hlavné postavy najnovšej hry štúdia Quantic Dream. Ukážka s vyjednávačom Connorom bola úplne prvou gameplay záležitosťou, ktorú sme ako hráči mohli vidieť, zároveň išlo konečne o príležitosť urobiť si na hru nejaký názor, vzhľadom na to, ako málo detailov je o Detroit: Become Human známych.

Sony na parížskom veľtrhu Paris Games Week prezentovalo ďalšiu časť titulu, tentoraz s domácim robotom Karou. Tá je dokonca úplne prvou postavou, ktorú sme v spojení s hrou videli. V roku 2012 totiž Quantic Dream predstavili technologické demo, ktoré ukazovalo možnosti mimiky a zobrazovanie emócií. Reakcia fanúšikov bola ale natoľko pozitívna, že sa vývojári rozhodli tento koncept rozšíriť a práve tak vznikla hra Detroit: Become Human.

Rôzne herné štýly

Ukážka s Karou v hlavnej úlohe vyznieva prekvapivo dosť odlišne oproti výrazne detektívnej misii s Connorom, ktorý má za úlohu presvedčiť iného androida s údajným defektom, aby nespáchal vraždu. Kým Connor sa na začiatku misie sústredí na hľadanie stôp na mieste činu a vykonáva najrôznejšie analýzy, ktoré mu jeho elektronická myseľ dovolí, misia s Karou je minimálne v počiatkoch oveľa viac klasickou adventúrou, kde sa sústredíte predovšetkým na preskúmavanie prostredia.

Zásadný rozdiel je aj v samotnom závere misie. Kým spoločným menovateľom sú skvele naskriptované scény, ktoré podporujú veľmi akčný a predovšetkým napínavý zážitok, v prípade hrateľnej ukážky s Karou ide v prvom rade o mnohokrát nenávidené quick time eventy, teda stláčanie tlačidiel na ovládači v tom správnom čase a podľa toho, ako sa objavujú na obrazovke. Connor namiesto toho s nepriateľom iba slovne komunikuje a vašou najväčšou starosťou je tak správna voľba slov a celkovej stratégie, ako k problému pristúpite.

Je veľmi zaujímavé, že hra za odlišné postavy ponúka trochu iný herný zážitok (môže ale ísť iba o špecifikum danej misie), to však osobne veľmi vítam. U hry, akou je Detroit: Become Human, určitú diverzitu herných štýlov oceňujem. Ide totiž o titul, kde sa pomerne často „len“ stláčajú tlačidlá a hrozí tak rýchle spadnutie do nudného stereotypu. Sú tu ale aj podobné znaky, iba použité iným spôsobom. Kým s Connorom preskúmavate najprv miesto činu, a tým si znižujete alebo naopak zvyšujete percentuálnu šancu na úspešné vyriešenie prípadu, v prípade Kary sa taktiež najprv venujete najmä prieskumu okolia.

Záleží tak čisto na vašom predchádzajúcom hraní, či na konci misie budete malé dievčatko z prezentovanej ukážky brániť s nabitou pištoľou v ruke, alebo si budete musieť vystačiť s holými rukami či obyčajnou lampičkou. Ak v skoršej fáze Detroit: Become Human nezistíte, že sa v nočnom stolíku alkoholom nasiaknutého tyrana malého dievčatka nachádza strelná zbraň, misia rozhodne nebude končiť streľbou. Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že úvodná časť misie je skôr o táraní s ostatnými postavami a odhaľovaní príbehu, ale už v týchto momentoch svojimi voľbami ovplyvňujete budúce smerovanie príbehu.

Smrťou Detroit: Become Human nekončí

Tým sa dostávame aj k rôznym koncom. Tých je vďaka bohato rozvetvenému príbehu hneď niekoľko a mne osobne sa podarilo dešifrovať tri, hoci ich môže byť, podľa môjho názoru, ešte viac. Zrejme najpozitívnejším variantom je koniec, pri ktorom sa podarí dievča zachrániť a spoločne s Karou ujde do bezpečia, zatiaľ čo otec leží mŕtvy na podlahe detskej izbičky. Tento variant je veľmi pravdepodobný, ak v základnej fáze misie nájdete strelnú zbraň. Ďalším možným zakončením príbehu je variant, pri ktorom sa vám mladé dievča nepodarí zachrániť a jej otec ju v afekte zabije, pričom Kara môže, ale tiež nemusí brutálny útok prežiť. Podstatnou informáciou je to, že prežitie či smrť Kary neznamená dobrý či zlý výsledok. V oboch prípadoch príbeh Detroit: Become Human pokračuje ďalej.

Je zaujímavé len uvažovať nad tým, či je vôbec správne používať pojmy „smrť“ alebo „zomrieť“ v prípade androida. Pevne verím, že práve taká polemika bude celou hrou prestupovať, a okrem sľubnej hrateľnosti sa tak teším práve na podobné vedľajšie filozofické linky, ktoré by mohli hranie Detroit: Become Human značným spôsobom posunúť za hranice bežného hrania.

Gameplay trailer na podujatí Paris Games Week tiež v rámci niekoľkých sekúnd ukázal okamih, ktorý sa v ukážke s Connorom nenachádza (pravdepodobne kvôli tomu, že Connor je v otázke uvedomovania si kontinuity vlastnej existencie ďaleko pred Karou). V momente, kedy sa začne takzvane lámať chlieb a Kara je postavená pred rozhodnutie, či poslúchnuť svoje nastavenia a nezasahovať, alebo sa vydať ochrániť malé dievčatko, je pred hráča postavená možnosť rozbiť tzv. Mind Palace. Ide v podstate o softvérovú bariéru, ktorá má síce v hre grafické vyjadrenie akejsi steny, ale v prípade androida v skutočnosti ide skôr o akési hacknutie vlastného systému. Od toho momentu je Kara úplne slobodnou bytosťou.

O Detroit: Become Human sa toho už popísalo veľa, ale faktom je, že o titule vlastne ešte skoro nič nevieme. Okrem hrubo načrtnutého príbehu a niektorých herných mechaník je väčšina hry stále zahalená tajomstvom, z ktorých ma osobne najviac straší výsledné prepojenie jednotlivých príbehov. Rozhodne je tu nebezpečenstvo, že zo samostatných príbehov nakoniec bude nesúrodý guláš. Hoci to nie je oficiálne potvrdené, v herných kuloároch sa šušká o prvej polovici roka 2018, ako dátume, kedy by mal Detroit: Become Human konečne vyjsť. Snáď dovtedy nepríde vzbura strojov.

Detroit: Become Human: od osamelého androida k vzbure zástupov

(26. 4. 2017) Čo zaujímavé teda Detroit ponúkne? Podľa dostupných informácií toho bude viac než dosť. Napríklad grafika v novom engine s prepracovanou hĺbkou obrazu, tieňovaním ale napríklad aj prirodzenejšou mimikou postáv. Quantic Dream sa inovácií v tomto smere rozhodne nebojí, ako už predviedli predtým. Predchodcom celého projektu sa stalo technické demo z roku 2012. To zaznamenalo taký ohlas, že sa autori rozhodli danú tému rozvinúť do podoby plnohodnotnej hry. Jeho hrdinkou je android menom Kara, u ktorej sa objaví istá nepredvídaná anomália – prežíva emócie.

Ohrozený druh? Kto vlastne... to nie je v Detroit: Become Human zrejmé

Príbeh je výletom do blízkej budúcnosti v reálnych kulisách priemyselného mesta (prekvapivo) Detroitu. Na jeho pozadí sa stretáva svet pokročilých technológií s tým ľudským, kedy ľudský ešte nemusí nutne znamenať humánny v pravom slova zmysle. Umelá inteligencia sa tu používa na nebezpečné, degradujúce a otrocké práce. Dej sa rozvíja na základe rozhodnutí, ktoré urobíte. V priebehu hry budete mať však možnosť vziať ich späť, ak budete chcieť (teda aspoň niektoré). Nemusíte preto po každom prešľape do omrzenia načítavať uložené pozície.

David Cage k tomu priamo povedal: „Je to dôležité a možno to z toho, čo ste videli, nebolo až tak viditeľné, ale voľby, ktoré hráčovi predkladáme, nie sú iba binárne. Nie je to len o tom, či sa chcete zachovať dobre alebo zle, či zvolíte násilnú alebo pacifistickú voľbu. Situácia býva o dosť komplikovanejšia.“

Kara, Connor, Markus a tí ďalší

V Detroite: Become Human sa stretneme hneď s niekoľkými hrateľnými postavami. Okrem už spomínanej Kary pribudne ešte Connor, policajný android určený na elimináciu deviantných prototypov, a Markus – ktorý si dal za cieľ oslobodzovať ďalších sebe podobných z otroctva ľudí. Postaví sa tak na čelo vzbury androidov, za získanie práv, ktoré nemajú. Za zmienku určite stojí aj fakt, že postavy budú umierať s definitívnou platnosťou a celý príbeh bude pokračovať ďalej, bez nich.