Demon's Souls (RECENZIA) – Démoni sú späť

Demon's Souls (RECENZIA PS5) – Obsah článku

1. Demon's Souls – Príbeh kráľovstva Boletaria
2. Demon's Souls – Povolanie nerobí človeka
3. Zábava v depresiou nasiaknutom svete
4. Demon's Souls – Súboje, bolesť a zábava
5. Demon's Souls majú krásnu dušu, ale ešte krajšiu tvár
6. Veľký návrat Demon's Souls
7. Recenzia Demon's Souls: záverečné hodnotenie

Demon's Souls – Príbeh kráľovstva Boletaria

Akčné RPG Demon's Souls od japonského štúdia FromSoftware z roku 2009 sa kvôli svojej vysokej obťažnosti a neprístupnosti stalo na Západe dosť nečakaným hitom, z ktorého odkazu neskôr vzišla legendárna séria Dark Souls a samostatný podžáner akčných RPG s názvom „souls-like“. Pôvodne PS3 exkluzivita postupom času prerástla v kultovú záležitosť priamo volajúcu po modernej prerábke, ktorej sme sa s príchodom PlayStation 5 konečne dočkali. Tak sa poďme pozrieť na to, ako to všetko dopadlo.

Demon's Souls zavedie hráčov do kráľovstva Boletaria, na ktoré v dávnych dobách zaútočila bytosť zvaná Old One (Prastarý/Prastará) a celú krajinu zahalila oparom smrtiacej bezfarebnej hmly a duše požierajúcimi monštrami. Po divokých a ťažkých bojoch sa však podarilo Old One poraziť a kráľovstvo zachrániť. Teda aspoň čiastočne.

Dej hry sa začína v momente, kedy je Old One boletarijským kráľom Allantom opäť prebudený k životu, čo celú krajinu druhýkrát uvrhne do temnoty a chaosu. Na scénu však prichádza bezmenný hrdina, ktorý ako jediný dokáže Boletariu zachrániť. Jeho úlohou bude poraziť niekoľko silných démonov sužujúcich päť hlavných regiónov Boletarie a poslať ich späť do pekiel, kam patria. Vitajte v Demon's Souls.

Ak ste žiadny titul zo série Demon's/Dark Souls nikdy nehrali, už od prvých momentov vám bude jasné, že sa spomínané hry od ostatných akčných RPG dosť líšia. To začína už poňatím príbehu, úvodná animácia vám totiž len krátko naznačí východiskovú situáciu a ďalšie pochopenie vývoja príbehu je prevažne na vás a vašich schopnostiach spočítať z indícií dve a dve. Dej totiž nie je podávaný bombastickými výpravnými animáciami, ale vsádza skôr na atmosféru a jednotlivé súvislosti sú hráčovi podávané skôr útržkovito, či už prostredníctvom krátkych monológov NPC či v popisoch herných predmetov.

Výsledkom je tak atmosférický, fascinujúci svet s komplikovanou mytológiou, ktorá však hráčom poskytuje dosť priestoru pre vlastnú interpretáciu. Samozrejme, každému tento štýl nemusí sadnúť, pokiaľ teda vo videohrách dávate prednosť výpravným, filmovo poňatým príbehom s množstvom dialógov a efektných cut-scén, dajte od Demon's Souls vo svojom vlastnom záujme ruky preč.

Demon's Souls – Povolanie nerobí človeka

Demon's Souls skutočne začína vytvorením vášho bezmenného hrdinu, čo je mimochodom aj jednou z noviniek tohto remaku. Editor charakteru totiž prešiel v porovnaní s originálnou hrou výraznou premenou a teraz ponúka naozaj veľa možností, ako si svoju postavu vizuálne upraviť. A keď si konečne vyberiete z množstva účesov, fúzov, tvarov očí, úst, uší, obočia a ďalších estetických atribútov, zvolíte si jedno z desiatich povolaní, vyberiete štartovný dar (herný predmet do vienka) a už sa môžete pustiť do preskúmavania nebezpečného kráľovstva Boletaria.

Voľba povolania hneď na začiatku znie ako pomerne zásadné rozhodnutie, nemusíte sa ale ničoho báť, v Demon's Souls totiž máte pri budovaní vlastného charakteru dosť voľnú ruku a počas hrania si možno bojovníka pokojne prerobiť na kúzelníka a naopak, prípadne voliť niečo medzi. Jednotlivé povolania sa tak na začiatku hry líšia predovšetkým štatistikami a výbavou, potom už ale platí okrídlené pravidlo „aké si to urobíš, také to máš“, čo osobne považujem za skvelé rozhodnutie.

Zábava v depresiou nasiaknutom svete

Demon's Souls vám hneď na začiatku dajú jasne najavo absenciu akéhokoľvek zľutovania. Zomriete hneď v tutoriálovej lokácii, odkiaľ sa s hlavou zvesenou premiestnite do chrámu zvaného Nexus, čo je jedno z mála bezpečných miest v celej hre. Tu si môžete levelovať postavu, nakupovať, upgradovať zbrane, prípadne počúvať zúfalstvom a beznádejou preniknuté dialógy NPC postáv, ktoré tu našli útočisko pred démonmi. Z Nexus následne prostredníctvom teleportov Archstone podnikáte výpravy do piatich oddelených regiónov Boletarie, ktoré sa od seba drasticky líšia prostredím, nepriateľmi a bossmi, ktorí na vás budú čakať s otvorenou náručou plnou smrti a utrpenia.

Že Demon's Souls nie je práve ideálnym zážitkom pre víkendových hráčov, spoznáte už pri bránach Boletarijského paláca, kde vás aj tí najslabší nepriatelia s prehľadom zabijú na dve tri rany, neustále čelíte početnej presile, najrôznejším pasciam a nástrahám a vo všeobecnosti tak nejako tušíte, že hlavným zámerom tvorcov bolo vám jednoducho pokaziť deň. Zo zabitých nepriateľov získavate skúsenosti v podobe duší, ktoré zároveň slúžia aj ako univerzálne platidlo, čo vás často postaví pred dilemu, či sa nalevelujete a o bodík si zvýšite nejakú štatistiku, alebo si radšej inovujete zbraň či kúpite novú výbavu.

Vtip je v tom, že ak zomriete (a že zomriete mnohokrát), objavíte sa na mieste posledného navštíveného checkpointu a duše zostávajú na mieste vášho skonu. Môžete sa pre ne vrátiť a znovu ich zobrať, spolu s vami však ožijú aj všetci nepriatelia v úrovni (okrem už zabitých bossov), a keď po ceste za dušičkami zomriete druhýkrát, prichádzate o ne definitívne. Čo je pomerne drsný mechanizmus, v Demon's Souls však túto skutočnosť umocňuje ešte fakt, že sa nemôžete levelovať až do chvíle, než porazíte prvého skutočného bossa v hre (ten z tutoriálu sa nepočíta). To vo finále znamená prejsť celé podhradie plné nepriateľov, nájsť páku, ktorá otvára cestu k bossovi a ešte ku všetkému ho zabiť, čo na základnom leveli nie je úplne prechádzka ružovou záhradou. A keď sa to nepodarí, holt si tú cestu k bossovi dáte pekne od začiatku.

Prvých pár hodín vo svete Demon's Souls tak môže byť značne frustrujúcich, aj napriek všetkým tým útrapám však nemožno prehliadnuť skvelú hrateľnosť a veľmi skoro si uvedomíte, že sa vlastne skvele bavíte, a každý ďalší nezdar vás motivuje skúšať to znova a znova. Je jednoduché preceniť svoje sily a zomrieť v priebehu pár sekúnd, aj napriek vysokej obťažnosti ale hra nepôsobí neférovým dojmom, naopak si budete veľmi dobre vedomí svojich chýb a pokúsite sa ich nabudúce vyvarovať. A keď konečne prekonáte tú kritickú pasáž úrovne (zabijete tuhého nepriateľa/porazíte bossa, čo vás trápil dlhé hodiny), vaše hodnoty endorfínu vyletia až kamsi do vesmíru.

Demon's Souls vás nijako nedrží za ručičku, preskúmavať tunajší svet teda môžete viac-menej voľne, a ak sa náhodou dostanete niekam, kde ešte z hľadiska svojho levelu a výbavy nemáte čo hľadať, hra vám to veľmi jemne naznačí brutálnou nakladačkou a nápisom „YOU DIED“ cez celú obrazovku. Nikto vám ale explicitne nehovorí, kam máte ísť a čo kde máte stlačiť, čo je v dobe dnešných videohier prepchatých ukazovateľmi, waypointmi a nápovedami takmer ako zjavenie.

Na druhej strane, v určitých momentoch by trochu „polopatizmu“ nezaškodilo. V hre totiž napríklad existuje akýsi mechanizmus s názvom World Tendency, ako presne však funguje, už sa vám nikto neobťažuje podrobnejšie vysvetliť. V skratke – svojimi činmi v hre ovplyvňujete jednotlivé svety a podľa toho, ako veľmi v nich umierate, alebo naopak úspešne zabíjate bossov, sa posúvajú smerom k Black alebo White World Tendency, čo môže znamenať silnejších nepriateľov a lepší loot z nich padajúci, alebo slabších nepriateľov a loot nijako výnimočný. Pokiaľ ale v nejakej hodnote dosiahnete maximum, svet sa zmení ešte viac, zatvorené dvere budú zrazu otvorené, objavia sa noví nepriatelia a tak podobne. To už by si možno nejaké to detailnejšie vysvetlenie zaslúžilo, čo poviete?

Demon's Souls – Súboje, bolesť a zábava

Za chytľavosť Demon's Souls môže predovšetkým skvelý súbojový systém, ktorý aj po 11 rokoch od pôvodného vydania hry nestratil nič na svojej atraktivite. K dispozícii máte ľahký a ťažký úder, blok, odrazenie nepriateľského útoku (parry) a rýchly úskok, ktorý sa dočkal moderného upgradu a možno teraz pred nepriateľmi uskakovať do všetkých ôsmich strán, nie iba do štyroch ako v pôvodnej hre. Tvorcovia remaku tiež k jednotlivým zbraniam pridali nové animácie útokov, takže súboje vo verzii z roku 2020 pôsobia z vizuálneho hľadiska ešte o niečo variabilnejšie. Zvlášť lahôdkové sú potom nové spracované animácie pri parry a backstabe, počas ktorých praskajú kosti a chrbtice ako v ordinácii chiropraktika.

Súboje sú jednoducho parádne, zbrane majú svoju hmotnosť a každý úder je cítiť, či už ťal do mäsa nepriateľov, alebo priamo do toho vášho. Načasovanie vašich výpadov je kľúčové, rovnako tak aj stráženie staminy, ktorú s každým pohybom spotrebovávate. Zbraní a ich druhov je viac než dosť, od rýchlych dýk po obojručné meče až po ťažké kladivá a sekery, pokojne sa ale môžete zamerať čisto aj na kúzla. Skrátka, môžete používať všetko, čo sa vám zapáči, ak vám to umožní vaša aktuálna štatistika.

Keby ste sa ale náhodou dostali do bodu, keď už nedokážete pokračovať sami, môžete si povolať na pomoc až dvoch ďalších pomocníkov v online multiplayeri. A verte, že mlátiť démonov mečmi a sekerami po hlave s viacerými ľuďmi je tu až nečakane zábavná záležitosť, zároveň je to ale tak trochu aj zbraň dvojsečná, pretože týmto aktom urobíte vlastnú hru náchylnú k invázii nepriateľských hráčov a iných fantómov.

Samostatnou kapitolou sú v Demon's Souls aj vynikajúce stretnutia s bossmi, ktoré poriadne potrápia vaše bojové schopnosti a rozprúdia adrenalín v žilách, čo umocňuje aj úderná orchestrálna hudba v nich hrajúca. Boss fighty ale okrem precízneho načasovania úderov a úskokov často vyžadujú aj pochopenie správnej taktiky a ako vám docvakne, ako a čo máte vlastne urobiť, môžu byť pekne frustrujúce (pozerám na teba, Dračie božstvo).

Jednotliví šéfíci sú vizuálne pekne rozmanití – raz budete bojovať s obrím rytierom, inokedy zasa s monštrom zloženým z pijavíc alebo s prerasteným obrneným pavúkom, osobne mám ale pocit, že s tými naozaj kreatívnymi dizajnmi prišli tvorcovia zo štúdia FromSoftware až so sériou Dark Souls a neskôr s Bloodborne. Čo neberte ako výčitku, ale skôr ako samotné konštatovanie.

Demon's Souls majú krásnu dušu, ale ešte krajšiu tvár

Najväčšou prednosťou remaku Demon's Souls je úplne nepochybne nová krásna grafika. Štúdio Bluepoint Games vybudovalo celú hru od základov na svojom vlastnom engine a je sa na ňu naozaj radosť pozerať. Skvele navrhnuté úrovne sú priamo nabité detailmi, rovnako tak vaša zbroj, modely nepriateľov a bossov. Či už sa budete prechádzať po hradbách Boletarijského paláca, alebo sa brodiť močiarmi Bažiny utrpenia (Swamp of Sorrow), neprestanete vychádzať z údivu, akým upgradom 11 rokov po svojom prvom vydaní hra prešla. Pripočítajte si k tomu ešte výborné svetelné a zvukové efekty a vyjde vám po technickej stránke vypilované akčné RPG a silná PS5 exkluzivita.

Vývojári z Bluepoint Games sa snažili zostať čo možno najvernejší pôvodnej predlohe, tu a tam si ale predsa len neodpustili nejaký ten drobný zásah v rámci modernizácie. Správanie kamery je teraz plne poplatné súčasným 3rd person titulom, bohužiaľ sa ale v stiesnených priestoroch stále správa trochu chaoticky. Novinkou je tiež fotomód a voliteľné obrazové filtre, ktorými môžete svoju hru prehnať a dostať ju tak do úplne inej nálady, ak si to budete priať. A pre hráčov hľadajúcich väčšiu výzvu navyše pribudol zbrusu nový režim – Fractured Mode, ktorý horizontálne prevráti celú hru vrátane kamery a ponúkne tak nový a trochu mätúci zážitok.

Úprav sa dočkal aj HUD hry, ktorý má teraz o poznanie minimalistickejší dizajn. Zvykol som si naň prekvapivo rýchlo, len je škoda, že keď už sa tvorcovia rozhodli upravovať grafiku a používateľské rozhranie, nešli viac do hĺbky a neupravili rovno aj trochu neohrabaný inventár a jemu podobné menu. Čo ale tvorcom neodpustím, je zmena fontu v nápise „YOU DIED“, ktorý je sérii Demon's/Dark Souls typický. Na niečo také sa jednoducho nesiaha.

Veľký návrat Demon's Souls

Netreba chodiť okolo ešte horúcej démonovej mŕtvoly, remake Demon's Souls sa jednoducho podaril a ponúka stále skvelú hrateľnosť, vysokú, no férovú obťažnosť, výborný súbojový systém a atmosférický svet, ktorý vás veľmi rýchlo pohltí. Charakter pôvodnej hry z roku 2009 zostal zachovaný v maximálnej možnej podobe, hrateľnosť napriek tomu ani v najmenšom nepôsobí zastaralo, čo len svedčí o jej nadčasovosti.

Ak máte souls-like hry radi a Demon's Souls ste v čase pôvodného vydania minuli, remake od štúdia Bluepoint Games je výbornou príležitosťou doplniť si medzery v žánri. A ak s touto špecifickou odnožou akčných RPG doposiaľ žiadne skúsenosti nemáte, toto by pre vás mohol byť ten povestný prvý krôčik. Akčné RPG Demon's Souls vyšlo 12. novembra 2020 pre konzolu PlayStation 5.

Kópiu hry poskytla česká pobočka Sony PlayStation.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Demon's Souls: záverečné hodnotenie