Jesenné a jarné dni sú ideálnym obdobím na prierez ovocných stromov a kríkov. Správny rez zaručí, že strom či ker bude zdravý a úroda bohatá. Kedy a ako prerezávať ovocné stromy a kríky? Ako sa líši rez jabloní od rezu čerešní a višní? Aké rezy sa najčastejšie vykonávajú? Ako prerezávať ovocné kríky v prvom roku a ako v tých nasledujúcich? A konečne, aké pomôcky vám pomôžu vytvoriť dokonalý tvar stromu a kríku? To všetko vám zhrnieme v nasledujúcom článku.
Začnite nákupom základného vybavenia, bez ktorého sa celkom určite nezaobídete:
Univerzálny návod na prierez stromov a kríkov teda neexistuje. Každý druh stromu vyžaduje iné postupy. Preto sme pre vás vybrali niekoľko najčastejšie pestovaných stromov a kríkov na slovenských záhradách, na ktorých si vysvetlíme najdôležitejšie kroky ich priereze.
Po výsadbe striháme jablone aj hrušky na jar pred pučaním. Koruna by mala mať terminálny (hlavný, stredný) výhon so štyrmi hlavnými kostrovými (bočnými) vetvami.
Prebytočné a nevhodne rastúce vetvy odstrihnite až na vetvový krúžok (vetva, z ktorej vyrastajú). Vyberte štyri bočné vetvy smerujúce von z koruny a skráťte ich na 4 – 6 púčikov. Konce kostrových konárov pritom musia byť po skrátení v jednej rovine. V poslednej fáze zastrihnite terminálny výhon tak, aby bol dlhší o 10 cm ako bočné vetvy. Dôležité je ho skrátiť až na puk stojaci nad miestom posledného krátenia, jedine tak bude rásť rovno. Nasledujúci rok skracujte bočné výhony do jednej roviny a predovšetkým odstraňujte konkurenčné výhony a výhony rastúce dovnútra. Obrastové vetvy dlhšie ako 30 cm skráťte približne o štvrtinu. V opačnom prípade, ak má strom krátke prírastky, ho možno povzbudiť do vzrastu hlbokým skrátením, až do dvojročného dreva.
Keď začne strom menej plodiť a klesne počet nových výhonkov, vykonajte omladzovací (obnovovací) rez. Začať môžete miernym zásahom, kedy zastrihnete kostrové konáre do dvojročného dreva a plodné vetvy skrátite o štvrtinu. Zvoliť však môžete aj strednú cestu, pri ktorej skrátite kostrové konáre do 3 – 4-ročného dreva a plodné vetvy až o polovicu. A ak je na tom strom citeľne zle, bude vhodný veľmi razantný zásah – kostrové konáre skráťte minimálne do štvorročného dreva a plodné vetvy o dve tretiny.
Pre kôstkoviny je ideálna doba rezu na jar, teda na začiatku vegetácie, kedy sa rany najlepšie hoja. Pri výsadbe a v období výchovného rezu (do dvoch rokov) používajte rovnaké pravidlá ako pri jabloniach a hruškách, potom sa však riadime špeciálnymi pravidlami pre čerešne a višne.
Pre čerešne nie je vhodný príliš hlboký rez a prehnané tvarovanie. Preto strom tvarujte iba v prípade nutnosti, a to jednoduchým odstránením konkurenčných či prebytočných výhonkov a skracovaním kostrových konárov do jednej roviny.
Pri višniach taktiež zakladajte korunu so štyrmi kostrovými výhonmi. Tie skracujte až na 3. – 5. púčik do jednej roviny. Terminálny výhon opäť udržujte o 10 cm dlhší. Uhol postranných výhonov s osou kmeňa by mal byť ideálne 45°. Vetvy, ktoré sú v korune navyše, musíte zrezať až pri konárovom krúžku. Výchovný rez pri višniach trvá najdlhšie 4 roky, potom už korunu iba presvetľujte. Omladzujúci rez višne vyžadujú raz za tri roky, najmä ak sú zatienené a málo plodia.
Pri čerešniach a višniach môžete použiť postupný (tzv. Zahnov) rez, ktorý strom ozdraví a presvetlí s minimálnymi rizikami. Nehrozí odumieranie vetiev, ani väčší výskyt glejotoku (živíc vytekajúcej z rezov). Vhodná doba na tento úkon je počiatok kvitnutia. Pri jeho využití je však dôležité dodržať niekoľko základných pravidiel:
Medzi pestovateľmi koluje zásada, že marhule by sa nemali rezať vôbec. Do istej miery je to pravda. Avšak pri nadmernom raste je rez žiaduci a neodvratný. Omladzovací rez musíte vykonať vo vhodnej dobe, teda čo najskôr po zbere alebo pri vyšších teplotách, ktoré urýchľujú hojenie rán. Pri marhuliach prichádza plodnosť skôr, než tomu je pri jabloniach alebo hruškách.
V prvom roku letorasty vyrastajú a súčasne sa na nich zakladajú kvetné púčiky, ktoré v nasledujúcom roku plodia. Toto však platí len pri výhonoch dlhých 20 – 30 cm. Dlhšie výhony majú kvetné puky vo vrcholných častiach a zvyšok je holý alebo len s listovými púčikmi, čo má za následok malé a menej chutné plody. Preto sa už v druhej polovici mája vykonáva tzv. Šittov rez. Jeho princíp spočíva v tom, že akonáhle letorasty narastú do dĺžky približne 20 – 30 cm, tak ich vrchol nechtom uštipneme. Týmto zásahom je vyvolaná tvorba bočného obrastu, kde sa kvetné puky založia oveľa ľahšie.
Broskyne saďte na jar a kostrové výhony skracujte na 3 – 5 púčikov. V ďalších rokoch, na začiatku kvitnutia, skracujte jednoročné prírastky o tretinu až polovicu. Druhý rok od výsadby, počas augusta, skracujte letorasty ešte o štvrtinu, dosiahnete vďaka tomu väčšieho počtu kvetných púčikov aj v nižšej časti. V druhom roku taktiež zahájte rozdvojenie kostrových konárov na 6 – 8 hlavných a predovšetkým sa zbavte letorastov rastúcich dovnútra koruny. Pri broskyniach sa robia dva rezy – klasický krátky rez a dlhý rez používaný na vyrastajúcich odrodách pestovaných v dobre zásobenej pôde živinami a vodou.
Poďme sa spoločne pozrieť na pravidlá správneho rezu vybraných ovocných kríkov, o ktoré je tiež potrebné sa správne starať.
Na jar vysadený ker egrešov skráťte na 2 – 3 púčiky. Slabé alebo krátke výhony odstrihnete pri zemi. Nasledujúci rok ponechajte na kríku iba 4 – 6 najsilnejších dobre rastúcich výhonkov, tie ešte skráťte o jednu tretinu. Obrastové vetvy skráťte na dva púčiky a nevhodne rastúce a slabé výhony opäť odstráňte až pri zemi. Po treťom roku skracujte vetvy na 10 – 12 púčikov, bočné výhony na 3 – 5 púčikov. Základné konáre by mali byť v počte 8 – 12. Po 5 – 7 rokoch začnite odstraňovať a obnovovať základné vetvy.
Na jeseň vysadený stromček strihajte až v predjarí, pričom skracujte výhony na 3 – 4 púčiky, tie slabšie potom iba na 1 – 2 púčiky. V druhom roku vyberte najsilnejšie (5 – 7) z nich a skráťte ich o tretinu, čím vznikne základ koruny. V ďalších rokoch odstraňujte výhony zo stredu koruny, stromček tak celkovo rozjasníte. Snažte sa pritom o rovnomerné rozloženie vetiev okolo kmienka. Základné vetvy kráťte na 8 – 10 púčikov, obrastové potom na 2 – 4 púčiky.
Prierez tohto obľúbeného letného ovocného kríka patrí medzi tie najjednoduchšie. V prípade sadenia malín na jar skracujte na 20 – 40 cm s ohľadom na silu výhonku a koreňovej sústavy. Čím slabší výhon, o to viac ho skráťte. Druhý rok musí mať každá rastlina 2 – 3 výhony. V ďalších rokoch ponechajte 6 – 8 najsilnejších výhonov na bežný meter pásovej výsadby.
Už pri výsadbe je dôležité zasadiť kríky o 10 – 15 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Každý výhon si tak vytvorí vlastné korene, vďaka čomu rastlina lepšie odolá chorobám a bude odolnejšia.
Rez prebieha pri čiernom i červenom ríbezlí rovnako. V prvom roku skracujte výhony na 3 puky. Druhý rok pri zemi odstrihnite prebytočné, slabé a krátke výhony. Ponechajte iba 5 najsilnejších, pri ktorých nestrihajte vrcholy. V júni je možné skrátiť o 15 cm bočné obrastové vetvy smerujúce dovnútra kríka. V treťom roku by mal mať ker rovnaký počet jednoročných, dvojročných a trojročných konárov.
V ďalších rokoch prichádza na rad udržiavací rez. Odstraňujte štvorročné a päťročné vetvy, pri čiernom ríbezlí už trojročné, ihneď po zbere. Taktiež je pri čiernom ríbezlí lepšie ker presvetľovať, než skracovať vetvy. Odporúčaný interval omladzovania je 2 – 3 roky. Pestovanie ríbezlí v stromčekovej forme je takmer zhodné s rezom egrešov.