• Autor: Jan Vavřík
Spomínate si, ako ste prvýkrát držali v ruke ten sivozelený blok, ktorý sa do vrecka zmestil len s poriadnou dávkou dobrej vôle? Bola to éra, keď odoslanie SMS pôsobilo takmer slávnostne a prvé melodické pípnutie pritiahlo zvedavé pohľady okolo. Tlačidlá jemne zacvakali, signál ste občas lovili ako zatúlanú mincu a každé zazvonenie uprostred vyučovania dokázalo vykúzliť zmes trápnosti aj hrdosti. Poďme si znovu zaspomínať na časy, keď Siemens patril k tým, ktorí udávali rytmus vtedajšej mobilnej revolúcie.
Nemecký Siemens AG bol dlhé roky istotou v oblasti elektrotechniky a priemyslu. Mal za sebou výrobu ústrední, vysielačov aj ďalších komunikačných systémov. Prechod k mobilným telefónom tak nepredstavoval žiadne riziko, ale prirodzené pokračovanie toho, čo už značka ovládala. Keď sa v osemdesiatych rokoch začali objavovať prvé mobilné siete, Siemens do nich vstúpil s jasným cieľom: preniesť svoje skúsenosti aj do vreckového sveta.
Úplne prvé mobily Siemensu mali do dnešnej elegancie ďaleko. Boli veľké, hranaté a pripomínali skôr malý kufrík než osobné zariadenie. Nosili sa asi tak pohodlne ako tehla s anténou. Patrili najmä manažérom a vodičom, ktorí potrebovali byť stále „na príjme“. Až nástup GSM priniesol výrazné zmenšenie. Telefóny získali praktickejšie tvary, typické ostré línie a pevnú konštrukciu. Gumové tlačidlá s jemným odporom pri stlačení dodali značke nezameniteľný rukopis.
Siemens staval na odolnosti a jednoduchej funkčnosti. Používatelia to dobre poznali – keď telefón spadol na dlažbu a ďalej fungoval, akoby sa nič nestalo, pôsobilo to takmer samozrejme. Postupne pribúdali nové funkcie: SMS, hry, prvé farebné displeje aj dátové prenosy. Lenže svet mobilov zrýchľoval. Tempo vývoja bolo také svižné, že by mu nejeden šprintér mohol závidieť. Siemens začínal strácať krok aj marketingovú silu. V roku 2005 prišiel rozhodujúci okamih – mobilnú divíziu prevzala spoločnosť BenQ a telefóny s logom Siemens sa začali vytrácať.
Siemens patril medzi značky, ktoré formovali samotné začiatky mobilnej éry – od prvých „tehál“ až po elegantné modely, ktoré udávali trendy svojej doby. Dokázal spojiť technickú poctivosť s odvahou inovovať a posunúť mobilný svet tam, kde ho poznáme dnes. Modelov mal nespočetné množstvo, preto vyberáme tie najzásadnejšie a najzaujímavejšie — také, ktoré ovplyvnili svoju dobu. Keďže oficiálnych fotografií je ako šafranu, ponúkame aspoň naše skromné videospomínanie.
Jeden z prvých masovo rozšírených mobilných telefónov Siemensu ponúkal solídny signál, jednoduché ovládanie a robustnú konštrukciu, aká k deväťdesiatym rokom patrila. Bol to mobil, ktorý si ľudia kupovali ako svoj „prvý seriózny telefón“. Siemens S4 sa stal dôležitým míľnikom v prechode od analógových sietí k modernému štandardu GSM. Ponúkal prevádzku v pásme GSM 900, spoľahlivé telefonovanie a konštrukciu, ktorá zodpovedala robustnému štýlu vtedajšej doby. Podporoval odosielanie aj príjem SMS správ, čo vtedy nebolo samozrejmosťou.
Siemens S10 patril medzi prvé telefóny, ktoré priniesli farebný displej a tým otvorili novú kapitolu v histórii mobilov. Aj keď vtedajšie štyri farby – červená, zelená, modrá a biela – nepôsobili príliš výrazne, už samotný fakt, že displej „nebol len sivý“, vzbudzoval nadšenie takmer ako prvý domáci internet. Telefón zaujal aj neobvyklým bočným ovládaním a modernejšie pojatým menu, čo ho odlišovalo od vtedajšej konkurencie.
Siemens S10 bol predstavený v roku 1997 a ponúkal displej s rozlíšením 97 × 54 pixelov, pričom jeho hmotnosť okolo 185 gramov zodpovedala robustnejším konštrukciám. S10 pracoval v sieti GSM 900, zvládal odosielanie aj príjem SMS a nechýbala ani funkcia hlasových poznámok.
Siemens SL10 sa zapísal do histórie ako prvý vysúvací telefón značky a jeden z prvých sliderov, ktoré sa objavili na európskom trhu. Jeho konštrukcia s vysúvacím mechanizmom pôsobila na vtedajšiu dobu veľmi moderne a umožňovala spojiť kompaktné rozmery s pohodlne prístupnou klávesnicou. Dizajn bol čistý, jednoduchý a v mnohom pôsobil až futuristicky, čo priťahovalo používateľov, ktorí chceli niečo iné než klasický tvar.
SL10 pracoval v sieti GSM 900, zvládal posielanie aj príjem SMS a ponúkal pamäť pre niekoľko desiatok kontaktov, čo vtedy úplne stačilo. Jeho vysúvacia časť sa pohybovala hladko a pridávala mobilnému telefónu osobitý charakter – otvoriť ho jedným plynulým pohybom bolo skoro rovnako uspokojujúce ako prasknúť bublinku na bublinkovej fólii.
Siemens C25 patril medzi najdostupnejšie telefóny svojej doby a rýchlo sa stal voľbou pre tých, ktorí chceli jednoduchý a spoľahlivý mobil bez zbytočnej zložitosti. Ponúkal kompaktnú konštrukciu, prehľadné ovládanie a možnosť meniť farebné panely, čo bola vtedy drobná, ale veľmi obľúbená forma „personalizácie“ telefónu. Podporoval základné funkcie ako odosielanie a príjem SMS, jednoduché menu a dobrú výdrž batérie – presne to, čo väčšina používateľov na začiatku tisícročia potrebovala.
C25 bol symbolom mobilu, ktorý si mohol dovoliť takmer každý, a svoje miesto si našiel u študentov aj u ľudí, ktorí chceli jednoducho volať a písať bez zbytočnej omáčky. A keď ste mu nasadili nový obal, človek mal takmer pocit, že práve vyšiel z obchodu s úplne novým telefónom – jednoduché časy mali svoje čaro.
Siemens C35i patril k telefónom, ktoré si získali obľubu rýchlo a takmer bez námahy. Ponúkal WAP, pohodlnejšie písanie SMS a menu, ktoré pôsobilo prirodzenejšie než pri väčšej časti vtedajšej konkurencie. Vďaka nízkej hmotnosti a kompaktnému tvaru sa držal skvele v ruke a pri bežnom používaní pôsobil spoľahlivo a nenáročne – presne tak, ako používatelia na prelome tisícročia potrebovali.
Telefón podporoval GSM 900/1800, mal solídnu výdrž a ponúkal funkcie, ktoré dávali zmysel všetkým „bežným používateľom“ – od študentov až po ľudí, ktorí jednoducho chceli, aby mobil fungoval, keď ho potrebovali. C35i si získal povesť ideálneho spojenia ceny, výkonu a spoľahlivosti.
Siemens M35i bol určený pre všetkých, ktorí potrebovali telefón, ktorý sa len tak niečoho nezľakne. Vychádzal z modelu C35i, ale dostal pevnejšiu konštrukciu, pogumované časti a zvýšenú odolnosť proti prachu a nárazom. Nebol to mobil na parádu — bol to spoľahlivý pracant, ktorý zvládol bežné pády aj trochu drsnejšie zaobchádzanie bez toho, aby pôsobil dotknuto.
M35i podporoval GSM 900/1800, ponúkal vibrácie, výdrž vhodnú na celodennú prevádzku a všetky funkcie, ktoré používatelia poznali z C35i. Právom sa stal obľúbeným medzi remeselníkmi, technikmi, športovcami a vôbec všetkými, ktorí potrebovali telefón, ktorý prežil aj situácie, v ktorých by iné prístroje radšej zostali doma.
Siemens SL45 bol telefón, ktorý v roku 2000 pôsobil ako malý technologický zázrak. Išlo o prvý prístroj značky vybavený MP3 prehrávačom a slotom na pamäťovú kartu MMC, takže ste si prvýkrát mohli nosiť hudbu priamo v mobile – niečo, čo vtedy pôsobilo takmer neuveriteľne.
Telefón kombinoval elegantný kovový vzhľad, nečakane pokročilé funkcie a možnosť rozšírenia, ktorú mnohé konkurenčné modely neponúkali. Nečudo, že ho dodnes fanúšikovia radia medzi absolútnu špičku značky Siemens. A kto ho vtedy používal na počúvanie MP3, mal pocit, že drží niečo ako vreckový hudobný prehrávač budúcnosti – len ešte bez nutnosti platiť predplatné. O rok neskôr na úspech tohto modelu nadviazal telefón SL45i.
Siemens C45 patril medzi veľmi obľúbené telefóny nižšej strednej triedy a rýchlo si získal povesť „mobilu, ktorý zvládne všetko, čo človek naozaj potrebuje“. Ponúkal pohodlné ovládanie a možnosť meniť predné panely, čo používateľom umožňovalo telefón ľahko oživiť novým vzhľadom. Vďaka nízkej hmotnosti a jednoduchému rozloženiu tlačidiel sa s ním pracovalo prirodzene a bez zbytočného učenia. Pravda však je, že kto mal o niečo väčšie prsty, pri tesne umiestnených šípkach sa občas poriadne zapotil.
C45 podporoval siete GSM 900/1800, mal solídnu výdrž a poskytoval všetky funkcie, ktoré vtedy hrali rolu – SMS, organizér, jednoduché hry i možnosť základného prispôsobenia vzhľadu. Stal sa preto obľúbeným najmä medzi študentmi: bol dostupný, spoľahlivý a pôsobil štýlovo bez toho, aby zaťažoval peňaženku.
Siemens SL55 patril k telefónom, ktoré zaujali už na diaľku. Bol to drobný vysúvací model s elegantným tvarom, ktorý vtedy pôsobil rovnako ako módny doplnok, tak aj technologická vychytávka. Veľmi kompaktná konštrukcia spolu s charakteristickým sliderom urobila zo SL55 jeden z najštýlovejších telefónov, aké Siemens kedy vyrobil.
Prístroj podporoval polyfónne melódie, nechýbala ani podpora Javy, takže si používatelia mohli stiahnuť jednoduché hry či drobné aplikácie. Vďaka malým rozmerom a dobre rozvrhnutému ovládaniu sa s ním pracovalo prekvapivo pohodlne, hoci bol doslova vreckový.
Na tento telefón som sa osobne veľmi tešil. Siemens SX1 sa nebál byť iný. Išlo o prvý skutočne „inteligentný telefón“ postavený na systéme Symbian OS, takže ponúkal možnosti, ktoré vtedajšie bežné mobily zďaleka nepoznali — veľký displej, integrovaný fotoaparát, slot na pamäťovú kartu a možnosť inštalovať aplikácie či pokročilejšie hry. Práve táto otvorenosť robila zo SX1 zariadenie, ktoré posúvalo hranice mobilnej techniky.
Najviac však zaujal svojím netradičným ovládaním. Klávesy rozmiestnené po stranách displeja pôsobili na prvý pohľad neobvykle, ale dodali telefónu osobitosť, ktorú žiadny iný model vtedy neponúkal. Musím však priznať, že mi toto rozloženie kláves čoskoro začalo liezť na nervy. SX1 bol napriek tomu najpokročilejším mobilom od Siemensu svojej doby.
Siemens C65 patril vo svojej dobe k veľmi obľúbeným modelom nižšej strednej triedy. Ponúkal farebný displej s jasnou grafikou, vstavaný fotoaparát a moderné menu, ktoré sa ovládalo rýchlo a intuitívne. Konštrukcia bola ľahká, dobre sa držala a telefón podporoval siete GSM 900/1800, takže spoľahlivo fungoval v celej Európe.
Model poskytoval SMS aj MMS, jednoduchý organizér, polyfónne melódie a možnosť nahrávať si vlastné obrázky či zvonenia. Nechýbala ani Java pre drobné hry a aplikácie, čo bolo v tejto triede vítaným plusom. Vďaka priaznivej cene a solídnej výbave sa stal C65 obľúbenou voľbou mladých aj používateľov.
Siemens M65 bol model so zvýšenou odolnosťou, navrhnutý pre používateľov, ktorí potrebovali telefón odolný proti drsnejším podmienkam – konštruktéri Siemensu mu dali kovový rám, telo odolné pred prachom aj vlhkosťou a robustný vzhľad. Displej s rozlíšením 132 × 176 px a 65 000 farbami, VGA fotoaparát, sieť GSM 900/1800 (niekedy aj 1900) a nízka hmotnosť robili z M65 výnimočný model pre rok 2004.
Telefón podporoval SMS, MMS, Java aplikácie aj jednoduchý webový prehliadač – funkcie, ktoré vtedy v odolnej kategórii neboli bežné. Vďaka tomu sa stal obľúbenou voľbou medzi technikmi, športovcami i outdoorovými nadšencami, ktorí nechceli robiť kompromisy.
Siemens S65 bol skutočnou vlajkovou loďou značky a v roku 2004 predstavoval to najlepšie, čo Siemens dokázal ponúknuť. Telefón priniesol 1,3 Mpx fotoaparát, kvalitný farebný displej a podporu pamäťových kariet RS-MMC, čo používateľom umožňovalo ukladať viac fotografií aj súborov než v prípade predchádzajúcich modelov. Nechýbalo ani Bluetooth, takže bolo možné prenášať dáta alebo používať bezdrôtové handsfree – funkcia, ktorá vtedy jasne mierila do vyššej triedy.
Kombinácia elegantného dizajnu, solídneho výkonu a bohatej výbavy robila zo S65 telefón, ktorý pôsobil moderne a profesionálne. Bol to model, ktorým ste sa mohli bez obáv pochváliť – nielen vzhľadom, ale aj tým, čo dokázal. S65 tak právom patril k vrcholom vývoja Siemensu a dodnes je považovaný za jeden z najlepších prémiových telefónov značky.
A tak, keď sa dnes obzrieme späť, uvedomíme si, že Siemens nebol len „ďalšia značka na trhu“. Bol to sprievodca prvej mobilnej generácie – éry, keď sa telefóny nepredháňali v megapixeloch, ale vo výdrži, spoľahlivosti a v tom neobyčajnom pocite, že si nosíme budúcnosť vo vrecku. Časy, keď MP3 v mobile bola malá senzácia, farebný displej technologický skok a výmenný panel bol drobný luxus.
A aj keď dnes žijeme vo svete inteligentných telefónov, ktoré dokážu skvele fotografovať, prehrávať filmy alebo nahradiť počítač, v šuplíkoch a pamätiach mnohých z nás ďalej odpočíva nejaký ten Siemens. S odretým plastom, unavenou klávesnicou, ale s príbehmi, ktoré sa doň zmestili. Možno už nikdy nezazvoní. Možno ani nenabehne. Ale to nevadí. Stačí ho vziať do ruky – a všetko je späť.
Siemens vedel byť nenápadný aj odvážny zároveň. Niekedy pôsobil ako poctivý pracant do terénu, inokedy ako štýlový doplnok, ktorý ste s ľahkou hrdosťou vysúvali z vrecka. Jeho telefóny sa nebáli pádov ani trochu drsnejšieho zaobchádzania – a napriek tomu v sebe mali zvláštne, neokázalé kúzlo. Kúzlo doby, keď technológia nebola o rýchlosti a megapixeloch, ale o jednoduchosti, spoľahlivosti… a možno aj o kúsku osobnejšieho vzťahu k veci, ktorú sme nosili každý deň pri sebe.
