Posledné tri, štyri roky sa môžete stretávať s čím ďalej väčším počtom vlastníkov moderných retro gramofónov. Gramofón bol takmer zabudnutý, aby hudobný nadšenci opäť pochopili, že je to vlastne najkvalitnejší hudobný nosič na svete. Prečo gramofóny, a ruka v ruke s ním gramofónové a vinylové platne, prišli o slávu, keď sa teraz derú späť na vrchol, sa dozviete v tomto článku.
Gramofón začal svoju púť do sveta pred viac ako 130 rokmi, keď princíp fungovania gramofónu opísal francúzsky básnik a vynálezca Charles Cros. Svoje teoretické poznatky zapečatil do obálky a 30. apríla 1877 ich uložil do Francúzskej akadémie vied. Ešte toho roku sa zápisky dostali k slávnemu vynálezcovi Thomasovi Alva Edisonovi, ktorý začal vynález realizovať. Prístroj bol nazvaný fonograf a oficiálne bol patentovaný 19. februára 1878.
Fonograf fungoval, oproti gramofónu, ako ho poznáme dnes, oveľa viac komplikovane: na rozdiel od gramofónu, do ktorého jednoducho vložíte platňu a môžete ju prehrávať niekoľkokrát miliónkrát (ak dovtedy neodíde), zvuk sa do fonografu musel najskôr nahrať a až potom ho bolo možné prehrať, a to však iba raz!
Procesy samotného nahrávania a prehrávania boli tiež zložité: zvuk snímal medený lievik, v ktorom bola umiestnená membrána, ktorá slúžila ako mikrofón aj reproduktor zároveň. Mikrofón pri zachytení zvuku rozkmital ihlu, ktorá začala zvukový záznam vyrývať do staniolu na valci. S valcom sa navyše muselo pomaly a plynulo točiť prostredníctvom kľučky, aby ihla mohla vyryť zvuk po celej šírke valca.
Pri prehrávaní sa tiež muselo točiť kľučkou. Prehrávací hrot interpretoval zvuk z drážky na staniolu, ktorý rozkmital reproduktor v membráne a došlo tak k akustickej reprodukcii.
Používanie fonografu bolo skutočne komplikované. A aj keď Edison neustále vymýšľal inovácie a napríklad vymenil valec so staniolom za valec voskový, nedokázal fonograf nájsť svoje uplatnenie.
Uplatnenie, naopak, našiel gramofón, ktorý roku 1888 vymyslel americký vynálezca Emile Berliner (áno, ako priezvisko napovedá, bol nemeckého pôvodu). Namiesto valca, na ktorého princípe stál fonograf, Berliner v prípade gramofónu ako zvukový nosič použil šelakovú platňu.
Jej výroba však bola tiež komplikovaná. Napríklad jedna skladba sa musela nahrávať na platňu niekoľko stokrát, takže si asi dokážete urobiť predstavu, akú „radosť“ z toho museli hudobní interpreti mať. Ale potom, čo Berliner prišiel s metódou kopírovania platní (prostredníctvom elektrického pokovovania a používania matrice) o štyri roky neskôr, nebránilo v rozlete gramofónu už nič v ceste.
A čo sa týka platní samotných: pôvodná šelaková platňa, ktorá stála pri zrode gramofónu, sa používala, verte alebo nie, až do roku 1948. V tom čase ju už plne nahrádzala platňa vinylová, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1931.
Hoci bol nakoniec gramofón prístrojom spoľahlivým a hudbu reprodukoval na vysokej kvalitatívnej úrovni, pred viac ako tridsiatimi rokmi ho veľmi rýchlo nahradili hudobné prehrávače.
A to aj napriek tomu, že gramofóny verne slúžili v domácnostiach niekoľko dekád. Na ústupe gramofónu zo slávy sa podieľali charakteristické ľudské vlastnosti: po prvé, že keď človek považuje kvalitu za automatickú, často ju v danom okamihu nedokáže oceniť. A po druhé, človek je všeobecne tvor zvedavý a vždy ho budú priťahovať pôsobivé technologické novinky.
A presne to sa stalo koncom 70. rokov: nástup autorádia na audiokazety a walkmanu zmenil správanie používateľov hudobných prístrojov raz a navždy. Je jasné, že keď počúvate svoju obľúbenú hudbu na kazetách v aute alebo MHD, budete ju pravdepodobne na kazetách počúvať aj večer doma. Vinylové platne zrazu pôsobili neprakticky, navyše boli drahšie ako kazety. Gramofóny v domácnostiach prestali plniť svoj účel a stali sa v lepšom prípade dekoráciou bytov, v tom horšom lapačom prachu.
Svoje urobili začiatkom 80. rokov aj TV stanice, keď začala vysielať MTV a o desať rokov neskôr aj u nás začali fungovať televízne hitparády (Deku si určite pamätáte). Človeku doma zrazu stačil na počúvanie hudby len televízny prijímač.
Trend praktického počúvania hudby na úkor kvality pokračoval aj naďalej: v 90. rokoch nahradili kazety CD nosiče a na prelome tisícročia pre zmenu CD nosiče ustúpili MP3 formátu.
V tej dobe sa tiež celkovo zmenilo všeobecné správanie poslucháčov, ktorí už nepočúvali celé albumy. Trendom sa stala konzumácia aktuálnych hitov a mladí ľudia do svojich MP3 prehrávačov nahrávali jednotlivé songy od Eminema, The Offspring, Limp Bizkit, Madonny a Lennyho Kravitza bez toho, aby často poznali ostatnú tvorbu interpretov.
A prišli ďalšie medzníky, konkrétne v roku 1999 bol spustený Napster, o šesť rokov neskôr YouTube. Všetka hudba sveta bola okamžite a ľahko prístupná, a to úplne zadarmo, hoci nezriedka v nepríliš valnej kvalite.
O pár rokov neskôr začali ľudia MP3 používať smartfóny, ktoré dokázali prakticky všetko – vrátane prehrávania hudby, ktoré moderné telefóny dokázali uložiť po gigách. Gramofóny ste mohli, s trochou nadsádzky, vidieť len v múzeu a bytoch starých rodičov.
Lenže ako to u ľudí, opäť, všeobecne chodí: trendy sa v kruhoch opakujú a po roku 2010 prišla zase doba, keď priaznivci hudby zatúžili po starej dobrej analógovej kvalite.
Rovnako ako pár rokov predtým začali výrobcovia do lepších fotoaparátov montovať optickú optimalizáciu obrazu, pretože používatelia po odznení digitálneho boomu pochopili, že nie všetko digitálne je automaticky lepšie, objavil sa aj na poli hudobných prehrávačov dopyt po starých technológiách.
Opäť sa zmenilo správanie hudobných poslucháčov: tí už boli unavení konzumom večne sa opakujúcich hitov v aute, supermarkete, vo výťahu či na záchode v práci. Znovu sa zrodili hudobní fajnšmekri, ktorí si chceli vychutnať počúvanie dlhohrajúcich platní v tej najvyššej možnej kvalite. A tak siahli po gramofóne.
Je to jednoduché: gramofón totiž prehráva vinylové platne, ktoré sú najkvalitnejším zvukovým nosičom na svete. Ako je to možné? Analógovo nahrávaná hudba totiž zachytáva obrovské množstvo zvukov, ktoré magnetické pásky nedokážu zachytiť a CD nosiče zase o ne prišli pri prevode do digitálneho formátu. O MP3 formáte, ktorý musel byť za účelom zmenšenia veľkosti zvukovo „očesaný“, ani nehovoriac.
Vinylové platne všetky zvuky, získané pri nahrávaní dosky v štúdiu, dokážu sprostredkovať. Zvlášť, ak bola konkrétna vinylová platňa vylisována starou metódou ešte pred digitálnym boomom.
Staré vinylové platne navyše majú jedno kúzlo: keď napríklad zoženiete starú platňu The Doors (aj keď v našich podmienkach ju skôr nájdete u rodičov či prarodičov Karla Gotta), vylisovanú v 60. rokoch, dýchne na vás duch čias minulých – predsa len, keď si uvedomíte, čo všetko sa od vydania platne vo svete udialo... No a keď vložíte platňu do gramofónu, bude hrať nádherne.
Platne sú navyše zabalené v špeciálnom papieri a vložené do krásneho, originálneho obalu. Zakaždým, keď budete platňu pred vložením do gramofónu vyberať z obalu, budete mať vzrušujúci pocit, že zažívate niečo exkluzívne (kým si na to, samozrejme, zvyknete). Druhá vzrušujúca exkluzivita vás čaká po spustení platne na gramofóne.
Keďže sa ukázalo, že návrat ku gramofónovej klasike nie je krátkodobým záchvevom niekoľkých výstredníkov, ale že ide o skutočný dlhodobý trend, ktorý si získava čoraz viac fanúšikov, začali výrobcovia opäť produkovať gramofóny vo viacerých vyhotoveniach a vo väčšom množstve. Vďaka tomu dnes môžete vyberať z celého množstva rôznych typov gramofónov.
Na trhú sú tak moderné gramofóny, ktoré dokážu okrem platní prehrávať aj CD nosiče a disponujú aj USB portmi. Môžete tak hudbu z vinylových platní transformovať aj do MP3 formátu, čo síce tak trochu stráca zmysel, ale technicky vzaté: tá možnosť tu je.
Pretože je však gramofón stále tak trochu technológiou minulosti a veľa ľudí ho tak aj naďalej vníma, nie je problém zohnať nový, ale štýlový retro gramofón v dizajne, ktorý zodpovedá dobám, keď bol gramofón na svojom vrchole. Môžete tak vyberať z retro gramofónov, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú 20. až 70. roky 20. storočia. Ovšem nenechajte sa zmiasť vzhľadom – množstvo retro gramofónov dokáže taktiež prehrávať CD a disponuje USB portmi.
Ak si však nekúpite retro gramofón, ale „len“ gramofón súčasný, tak aj ten by mal ponúknuť vkusný dizajn. Výrobcovia totiž pochopili, že súčasní fanúšikovia vinylových platní nevnímajú moderné či retro gramofóny ako zariadenie len na prehrávanie hudby, ale že zároveň chcú do svojich bytov aj plnohodnotný dekoratívny doplnok.
Gramofón a vinylové platne skrátka v skúške času obstáli a ukázali, že boli, viac ako tridsať rokov, prehliadané neprávom. Ich renesancia je o to silnejšia.
Zdroj: Encyklopedia fyziky