Svet minulý rok úpenlivo sledoval voľbu amerického prezidenta. Ako pri každých voľbách, množstvo informácií dodávali politickí komentátori, prieskumy verejnej mienky, politológovia a podobne. Po úspechoch v predikcii Trumpovho víťazstva predikčnými trhmi a hlavne po rýchlych reakciách trhov na informácie sa ľudia začali viac pozerať práve na tento spôsob práce s informáciami. Dajú sa používať na predpovedanie, na crowdfunding informácií, podporu nejakej konkrétnej aktivity, či dokonca ako nástroj na lepšie rozhodnutia? V tomto článku sa nebudeme až tak venovať americkému prezidentovi, ale práve tomu, ako môžeme používať predikčné trhy na zber informácií a na robenie lepších rozhodnutí. A to nielen v politike.
Predikčný trh je jednoducho stávka na udalosť s trhovou cenou. Pri stávke v stávkovej spoločnosti kurz určuje stávková kancelária, respektíve informácie o kurzoch nakupuje na trhu od poskytovateľov kurzov. Protistranou stávky je však pri určenom kurze stávková kancelária samotná, nie iný účastník trhu. Pri predikčných trhoch je kurz určený trhovými aktérmi priamo – platforma predikčného trhu ako napríklad Polymarket len páruje ponuku a dopyt, ako akákoľvek iná burza a zároveň určuje, kto stávku vyhrá, keď príde k rozhodnutiu o výsledku. Na rozdiel od väčšiny stávkových kancelárií sú stávky obchodovateľné aj počas trvania stávky, čo prispieva k lepšej trhovej cene. A práve objavenie tejto trhovej ceny je užitočným nástrojom pre dobré rozhodnutia.
Predtým, ako si vysvetlíme detailne ako použiť takto objavenú trhovú cenu, si princíp fungovania ukážme na stávke na spomínaného amerického prezidenta. Ktokoľvek môže za jeden dolár vytvoriť dva „tickety“ (tokeny), ktoré znamenajú „Trump vyhral“ alebo „Trump nevyhral“. V podmienkach musí byť jasne zadefinované, čo znamená, že vyhral (najväčší trh to nedefinoval inauguráciou, ale tým, že sa na tom zhodnú tri médiá – CNN, Fox News a Associated Press a ak by sa náhodou nezhodli, tak až potom príde na rad to, kto bude inaugurovaný). Keďže vždy nastane jeden z týchto dvoch výsledkov, hodnota týchto ticketov spolu je vždy presne dolár – ak Trump vyhrá, vyplatí ticket „Trump vyhral“ presne dolár a ticket „Trump nevyhral“ zostane bezcenný. Ak by Trump nevyhral, bola by hodnota týchto ticketov opačná, ale v súčte stále dolár.
Aj keď vieme, koľko stoja tickety spolu (dolár), nevieme, akú majú jednotlivú hodnotu predtým, než sa rozhodne. Ak by boli šance na zvolenie oboch kandidátov rovnaké, mali by mať oba hodnotu 50 centov. Cenu jednotlivých ticketov môžeme teda interpretovať ako pravdepodobnosť jedného alebo druhého výsledku.
Na rozdiel od prieskumov verejnej mienky, ktoré často zahŕňajú len limitovaný počet respondentov a môžu trpieť metodologickými nedostatkami, predikčné trhy odrážajú kolektívne očakávania a informácie veľkej skupiny individuálnych investorov. Nie na všetkých z nich však záleží rovnako. Na predikčnom trhu si môžete staviť aj vy, rovnako ako v bežnej stávkovej kancelárii. To, v čom sa predikčný trh odlišuje je spôsob cenotvorby. V prípade stávkovej kancelárie je protistranou stávky práve ona, na základe bookmakerom určeného kurzu. Na predikčných trhoch prebieha voľná cenotvorba vyplývajúca s obchodov medzi používateľmi. A tí, ktorí majú informácie, vďaka ktorým veria, že kurz (cena) je nesprávny, majú možnosť na tomto rozdiele zarobiť.
Keďže sú tieto lístky obchodovateľné celý čas, ich trhová cena sa mení. Teda do predpovede stále prichádzajú nové informácie. Ak niekto má nejakú informáciu, ktorá zmení pravdepodobnosti, môže s touto informáciou obchodovať. Nemusí pritom staviť na konečný výsledok.
Predstavme si scenár, že by Kamala Harris mala v rukáve eso. Ktokoľvek, kto má túto informáciu vie, že cena lístka „Kamala vyhrá“ je príliš nízka – skutočná pravdepodobnosť môže byť napríklad 45 %, ale trh hovorí 30 %. Teda človek s touto informáciou si nemusí myslieť, že je pravdepodobnosť jej výhry vyššia ako 50 %, ale je vyššia ako trhová cena. Predtým, než sa táto informácia dostane na verejnosť môže kúpiť tokeny „Kamala vyhrá“ (resp. „Trump prehrá“). A o 24 hodín ich môže predať za cenu 0.4$ na token – lebo vnímaná pravdepodobnosť sa zmenila, informácia vyplávala na povrch.
Predikčný trh tak motivuje všetkých, ktorí majú lepšie informácie ako poskytuje súčasná trhová cena zarobiť. A teda jednotlivými obchodmi spresňujeme informáciu.
Napríklad pri voľbách Trump vs. Biden v roku 2020 si Tomáš Forgáč všimol, že kým médiá stále reportovali Trumpov náskok, predikčné trhy otočili trhovú cenu, cca tri hodiny predtým, ako bola táto informácia „verejná“. Samozrejme, čo je verejné je relatívne, aj v dobe internetu sa informácie šíria nejakou rýchlosťou – novinári ich musia spracovať, napísať a podobne. Ale ani „flash reporting“ aktualít nebol tak rýchly ako trhová cena – aj keď rôzne analýzy o tejto možnosti hovorili. Otázka je vždy – akej analýze budeme veriť?
Podobná vec sa stala aj pri voľbách v roku 2024. Jeden francúzsky obchodník si všimol, že v roku 2020 Trumpa prieskumy verejnej mienky výrazne podcenili. Ak mal podľa prieskumov polovicu (teda bolo to tesné), je dosť možné, že má dosť výrazný náskok. Problém správne identifikoval ako tzv. „Efekt plachého voliča“. Ten hovorí, že ak volíte kontroverzného politika a ste prieskumníci verejnej mienky, s vyššou pravdepodobnosťou odporu voči kontroverznému voličovi, tak svoju voľbu pri prieskume zatajíte. Tento anonymný francúzsky obchodník teda urobil niečo nevídané – zafinancoval si vlastný prieskum verejnej mienky, ale nepýtal sa, koho budú vo voľbách respondenti voliť, ale koho volia ich susedia. Väčšina američanov vie, koho volí sused (má to väčšinou napísané na ceduľke na trávniku, na aute alebo na šiltovke). A nemá žiadny dôvod to nepovedať prieskumníkovi.
V tomto prieskume mu vyšiel brutálny náskok pre Trumpa a teda na neho stavil na predikčnom trhu za cenu, ktorú vnímal ako podhodnotenú. V skutočnosti urobil viacero stávok na rôznych trhoch (či vyhrá v swing states, či vyhrá ľudovú voľbu a pod.).
Na tomto trhu obchodujú samozrejme aj bežní ľudia – fanúšikovia Kamaly alebo Donalda tiež pre zábavu a pre „skin in the game“ stavili pár stoviek alebo tisíc dolárov. Trhom však hýbu veľkí hráči, ktorí majú informácie.
Ďalšia pekná vlastnosť predikčných trhov je arbitráž – ceny konvergujú. Ak sú kurzy na dvoch trhoch rôzne, prichádza ďalší trhový aktér, ktorý robí tzv. arbitráž. Pri arbitráži nemá arbiter žiadne informácie navyše. Ak na jednom trhu má YES lístok cenu $0.2 a na druhom $0.4, jednoduchými trhovými operáciami môže YES lístok na lacnejšom trhu kúpiť a na drahšom predať (shortnúť). V takom prípade okamžite zarobí $0.2 per ticket – bez ohľadu na výsledok. Samozrejme, prevedenie tejto operácie má rôzne obmedzenia, napríklad YES lístok na krypto predikčnom trhu je síce reprezentovaný ako „kryptomena“, ale to neznamená, že ho môžete poslať do tradičnej stávkovej kancelárie a predať, preto je potrebné vyskladať stávky tak, aby bol tento trhový aktér neutrálny voči výsledku, ale zarobil na rozdielnej cene. Konkrétny postup závisí od trhov.
Na rozdiel od trhových aktérov, ktorí dodávajú informáciu, arbitri vyrovnávajú ceny. Teda ceny na rôznych predikčných trhoch sú veľmi podobné (môžu sa líšiť iba o transakčné náklady na vykonanie arbitráže).
Máme desiatky až stovky rôznych prieskumov verejnej mienky, komentátorov CNN, Fox News, blogera, členov volebných štábov, komentátorov zahraničných médií a podobne. Každý má svoj názor, svoju analýzu alebo svoje výsledky, ktoré prezentuje. Kto z nich má pravdu?
Medzi názormi komentátora CNN a Fox News nie je arbitráž. Sú to oddelené ostrovy s rôznou poslucháčskou základňou. Informácie prúdia oboma smermi, ale polarizované médiá málokedy nájdu konsenzus.
Predikčný trh vďaka arbitrom skonvertuje k jednému rozdeleniu pravdepodobností. Je teda jedno, či je predikčný trh „červený alebo modrý“, na trhu sa neobchoduje „chcel by som“, ale „myslím si, že sa stane“. A každý názor o tom, čo sa stane je podložený finančnou investíciou.
Novinári a experti môžu stratiť reputáciu, ale málokedy to má pre nich dlhodobý efekt. Môj obľúbený príklad je Paul Krugman, ktorý má „nobelovku z ekonómie“, ale jeho predpovede sú väčšinou tak mimo, že niektorí ľudia obchodujú „inverse Krugman“ stratégiu – stavím na to, že presne to, čo tvrdí Krugman sa nestane. Aj napriek tomu je stále považovaný za experta. Podobných expertov máme v rôznych oblastiach nespočetné množstvo.
Zaujímavý je aj mechanizmus ako týchto expertov hľadáme. Vo väčšine prípadov je množstvo úspešných expertov dané skôr vstupom do lievika ako ich schopnosťami. Ak máme na vstupe 100 šimpanzov, ktorí si môžu kúpiť YES a NO tokeny buchnutím na červené alebo modré tlačidlo, na konci volieb máme v priemere 50 expertov, ktorým vyšla predikcia. Ak to zopakujeme šesťkrát, zo sto „expertov“ máme troch, ktorí sa nemýlili. Ak však začíname s miliónom expertov, po piatich voľbách máme 31 250 expertov, ktorí náhodným hlasovaním „predpovedali“ budúcnosť.
Problém je, že búchanie po tlačidlách nemá takmer žiadne náklady. Kariéra experta je teda založená na založení Twitterového účtu a jemnom marketingu o tom, aké správne predikcie človek má. Dokonca zopár nesprávnych predpovedí sa dá ľahko zahovoriť a teda ľudia ako Krugman majú stále šancu robiť predpovede. Paradoxne je potom zaujímavejšie, či ich predpoveď vyrobí clickbait článok a cennejšie je množstvo predpovedí, z ktorých sa dajú vytvoriť normostrany, za ktoré je novinár platený, ako ich spoľahlivosť.
V súčasnosti čítame rôzne predikcie „expertov“ na Bitcoin o tom, kedy bude Bitcoin milión dolárov. „Experti“ sa predháňajú v tom, kto povie, že to bude milión skôr, niektorí „experti“ dávajú cieľ na tento rok 2,5 milióna dolárov a teda video rozhovor s nimi má lepší clickbait potenciál. Pritom názor na budúcu cenu Bitcoinu vidíme na trhoch priamo, nepotrebujeme sa pýtať expertov, stačí sa pozrieť na posledný obchod na trhu so spotovým Bitcoinom alebo s futures.
Trh problém „expertov“ rieši „fact checkingom“ vo forme výsledovky. Úspešný obchodník s informáciami samozrejme môže mať tiež šťastie a matematika pri ňom funguje rovnako – akurát s tým, že každá predpoveď má náklady. Každá predikcia znamená investícia na predikčnom trhu. Samozrejme, aj výnosy sú niekde úplne inde – namiesto toho, že expert príde urobiť platenú prednášku na nejakú biznis konferenciu do letiskového hotela, zarobí celkom slušné peniaze. Ak má pravdu.
Najjednoduchší spôsob ako používať predikčné trhy je momentálne cez službu Polymarket. A predtým než sa zapojíme so stávkovaním odporúčam začať použitím namiesto médií. Ak vás zaujíma, či skončí vojna na Ukrajine, či bude eskalovať konflikt s Iránom alebo kto vyhrá voľby v Nemecku, stačí sa pozrieť na kurzy predikčného trhu.
Ak by ste predsalen chceli stávkovať, musíte si vytvoriť účet – buď pomocou emailovej adresy a hesla alebo pomocou web3 peňaženky (ten anonymnejší spôsob). Na stávkovanie potrebujete USDC na sieti Polygon. Bez toho, aby sme museli inštalovať nejaké zložité peňaženky jednoducho zoberieme Polygon adresu, ktorú nám polymarket ukáže.
Pre Bitcoinerov najjednoduchší spôsob je použiť anonymnú meta-zmenáreň ako je Trocador:
Po potvrdení dostanete zoznam ponúk a možnosť potvrdiť transakciu. Samozrejme, musíme do okienka „Your receiving address“ dať adresu, ktorú nám ukázal Polygon.
Po potvrdení dostaneme Lightning invoice, ktorý zaplatíme a tým sme peniaze vložili a môžeme si staviť na predikčnom trhu. 100 $ na začiatku roka investujme pozitívne a stavme si na to, že v roku 2025 prestanú boje na Ukrajine.
Vidíme, že aktuálna trhová cena na ukončenie bojov (Yes) je 71 centov. Môžeme si teda kúpiť za 71$ 100 týchto ticketov (shares). Rovnako ako na burze môžeme zadať aj limitnú cenu (na kúpu aj predaj). Napríklad môžeme dopredu nastaviť, že ak cena dosiahne 80 centov za share, tak automaticky predáme.
Samozrejme, väčšinu z nás napadne otázka, čo to znamená „ukončenie bojov“. Každý trh má „market summary“.
Existujú mimochodom aj oveľa menšie trhy, kde je platidlom na stávku Bitcoin alebo iné kryptomeny. Tu je však problém, že stávkujeme naraz na hodnotu Bitcoinu aj výsledok našej stávky. Preto väčšina trhov preferuje stablecoiny.
Som za to, aby každý mohol hovoriť svoj názor – a za to, aby som ich nemusel počúvať. Na túto tému je super prečítať si knihu „Skin in the game“ od Nassima Nicholasa Taleba.
Pamätám si na rozhovor s novinármi, ktorí sa verejne vyjadrovali o cene Bitcoinu. „Je to bublina“ a podobne. Vždy sa pýtam akú veľkú short pozíciu majú otvorenú. Ak žiadnu, poviem si – OK, majú názor, možno nevedia shortovať. Tak navrhnem stávku. Formuloval som ju jednoducho: „dáme do obálky privátny kľúč k Bitcoinom za 100 $ a 100 $. O tri roky otvoríme obálku a ten, koho obálka má vyššiu hodnotu získava obe obálky a pozvanie na večeru od protistrany, ktorá bude musieť počúvať dve hodiny ako sa ten druhý mýli“. Novinár samozrejme odmietol. Názor v novinách sú normostrany, za to dostane zaplatené, ale stáť si za svojou predikciou (na základe ktorej mimochodom možno niektorí hlúpejší čitatelia robia trhové rozhodnutia), to nie. To je presný príklad absencie skin in the game – ak by novinár o Bitcoine napísal čokoľvek, dostal by za normostrany zaplatené. Mimochodom, jednu z tých stávok, ktorú som navrhoval, by som pravdepodobne prehral :). Takže som rád, že som daného novinára nemusel počúvať.
Výhodou predikčných trhov je, že nie na každého názore záleží rovnako. Je kopec priaznivcov Kamaly alebo Trumpa, ktorí idú staviť na svojho obľúbenca 10 alebo 100 dolárov. Ale ak má niekto skutočne vierohodnú informáciu, oplatí sa mu staviť rádovo vyššie sumy – a to bez ohľadu na konečný výsledok, ktorý je do veľkej miery stochastický.
V tradičných trhoch má insider trading (podľa mňa neprávom) zlú reputáciu. Trhové ceny sú informačný signál. Ich jediný účel je informovať o dostatku alebo nedostatku a relatívnej preferencii vzácnych zdrojov. Chcú ľudia viac jednu akciu Apple alebo Microstrategy? Jablko alebo banán? Ak niekto vie, že CEO Apple je chorý, prípadne že vláda vymyslela plán na zničenie Microstrategy, lebo nemá rada Bitcoin – teda skutočnú informáciu od insidera (či už z firmy alebo z inej organizácie, ktorá má vplyv na cenu), chceme, aby túto informáciu čo najskôr pretavil do obchodu na trhu so skin in the game. Vtedy sa informácia prejaví na cene a my máme lepšie informácie o skutočnom stave vzácnych zdrojov tohto sveta. Vo väčšine krajín je však insider trading nelegálny, čo je škoda. Vďaka snahe o nejakú „trhovú spravodlivosť“ máme o svete horšie informácie. Na predikčných trhoch však chceme najmä insiderov.
Ak sa opýtate projektového manežéra, či sa projekt, ktorý má byť dokončený koncom budúceho roka stíha, tak veľmi často povie, že ak sa nič veľmi nepokazí, tak áno. Samozrejme, zišli by sa mu ďalší ľudia. A to aj napriek tomu, keď je presvedčený, že sa projekt nestíha alebo je celý projekt nezmyselný.
Pre projektového manažéra je jeho normostranou jeho mesačná výplata. Ak je celý projekt zbytočný alebo ho tím nedokáže dodať, je ohrozených 12 mesiacov jeho živobytia. Je lepšie byť vyhodený o 12 mesiacov ako hneď a ak dopredu vie, že sa projekt nestíha, nemusí sa nikto ani až tak snažiť.
Pre tím, ktorý projekt dodáva je teda najlepšie, keď sa úplne na poslednú chvíľu niečo veľmi pokazí a nikto to nemohol predvídať.
Pre podnikateľa alebo firmu je toto samozrejme najhorší scenár. Páli zdroje na dodávanie projektu, tím sa nesnaží a informácia, ktorá v tíme už dávno je sa nedostane k ľuďom, ktorí projekt platia.
Ak by nedokončenie projektu včas malo firmu stáť peniaze, informácia o tom, že sa to nepodarí má hodnotu. Povedzme si zjednodušený príklad – zákazník chce dodanie projektu o 12 mesiacov. Ak sa termín stihne, firma dostane zaplatené, ak nie, faktúra je nula. Na projekte má robiť päť ľudí s priemerným nákladom 3 000 €, čo je náklad 180 000 €. Odmena za projekt od zákazníka je 300 000 €. Ak sa rozhodneme takúto zmluvu podpísať, máme dve možnosti – strata 180 tisíc alebo zisk 120 tisíc. Keby sme len vedeli, či to ten tím zvládne dodať...
Dajme tomu, že firma má sto zamestnancov a vytvorí stávku. Konkrétny spôsob stávky môže byť rôzny, ale „lístky“ musia byť obchodovateľné a obchody plne anonymné. Napríklad môže povedať „tu je desať tisíc eur, ideme staviť na to, že to nestihnete“. Ktokoľvek môže na ktorúkoľvek kôpku položiť ďalšie peniaze (staviť na áno alebo nie).
Ak tím verí, že to stihne, môže sa staviť. Stávkovať môže samozrejme aj upratovačka, ale šanca, že trafí, je pomerne malá. Ak má ktokoľvek vo firme informácie, ktoré by inak nepovedal, môže ich „vyzradiť“ tak, že staví na predikčnom trhu. Napríklad kľúčová programátorka pred týždňom otehotnela, ale nechce to ešte povedať zamestnávateľovi, no o pol roka už nebude produktívna. Alebo mne sa ten projekt páči a chcem sa na ňom zúčastniť a pomôcť mu. Z výsledného pomeru cien sa môžem rozhodnúť, či do projektu idem.
Pôvodnú kalkuláciu zamestnancov sme otočili – zatiaľ čo predtým mali motiváciu predstierať, že pracujú 12 mesiacov za plat (mimochodom, vo veľkých firmách extrémne častý jav) a nepovedať, že projekt nemá šancu byť úspešný, anonymne môžu vyhrať rádovo viac peňazí a hneď. Pritom sa na nich nikto nebude škaredo pozerať, pretože stávky sú anonymné a nikto nevie, kto vyhral (a teda kto kolegov „natrel“).
Tento typ gamblovania nie je vo všetkých krajinách legálny, preto sa to dá urobiť aj inak – YES tickety sa rozdajú zadarmo všetkým zamestnancom a sú obchodovateľné na internej platforme (za NO tickety ak nie je dovolené obchodovať za peniaze, alebo priamo za peniaze). V oboch prípadoch firma míňa nejaké peniaze na to, aby získala kvalitnú informáciu. Ak obchodovanie funguje aj počas vývoja projektu, informácia sa aktualizuje. Pritom nikto nemusí byť ten, čo povie „nestíha sa to“. Stačí, keď tomu prestane veriť a predá svoje YES tickety. Firma tak môže situáciu riešiť okamžite.
Tento princíp firmy aj využívajú. Google, Microsoft a HP bežia svoje interné predikčné trhy. Best Buy otvoril interný predikčný trh na to, či dokážu otvoriť obchod v Shanghai do požadovaného termínu – zistili, že sa to nepodarí a vďaka riadeniu situácie ušetrili peniaze.
Americká armáda používala chvíľu predikčné trhy na testy zbraňových systémov. Na to, aby bolo možné komplexný systém správne otestovať bola potrebná súčinnosť viacerých tímov. Ak čo i len jeden z nich nedodal svoju časť načas, musel byť test zrušený a presunutý. Zrušenie takéhoto testu bolo extrémne drahé, takže sa im oplatilo vytvoriť predikčný trh na to, aby sa túto informáciu dozvedeli.
Prečo v tom nepokračujú? Predikčný trh bol veľmi presný. A zamestnanci armády neboli úplne nadšení, keď sa rok dopredu ukázalo, že nestíhajú. Vznikajú z toho „hlúpe otázky“ typu „kto je nekompetentný a je potrebné ho vymeniť?“. Lepší variant je „pokazilo sa to na poslednú chvíľu a nikto to nemohol predvídať“. Veď to iba zaplatí daňový poplatník.
Mimochodom, ak na základe cien predikčného trhu robíme rozhodnutia, hovorí sa im decision markets – rozhodovacie trhy.
Firemné predikčné trhy môžu byť obchodovateľné aj verejne. Základný predikčný trh hovoriaci o budúcom výkone firmy je akciový trh. Ak mám informáciu, že by sa firme mohlo dariť viac ako zodpovedá hodnota akcií tejto firmy, oplatí sa mi akciu kúpiť. Vývoj cien akcií je tak rýchlym a efektívnym zberom informácií o tom, ktorým firmám sa bude dariť.
Ceny akcií ale používame na porovnanie jednotlivých firiem, ako ich používať na rozhodovanie?
Predstavme si, že šéf firmy ide do dôchodku a predstavenstvo vyberá dvoch možných nástupcov. Kto bude lepší?
Firma môže vytvoriť nový typ akcie, ktorá je podmienená výberom daného CEO (generálneho riaditeľa). Teda „táto akcia sa skonvertuje na regulárnu akciu, ak CEO firmy bude Jožko“. Zrazu máme dve obchodovateľné akcie. Ak mám informáciu o tom, že Jožko firmu povedie do krachu, shortujem/predávam a namiesto toho kupujem druhú akciu. Takto CEO firmy vyberie trh – ktoré akcie majú vyššiu hodnotu, ten človek bude CEO.
A tu znova prichádzajú na rad insideri – ale insideri k danému rozhodnutiu. Môže to byť Jožkov kolega z predchádzajúcej firmy, ktorý pozná oboch kandidátov a vie ich schopnosti. Môže to byť niekto, kto vie, že Jožko má problém s gamblovaním na predikčných trhoch alebo je závislý od liekov. Môžu to byť Jožkovi kolegovia z firmy, ktorí vedia, že Jožko je dobrý líder a vychádza s ostatnými a ak bude ich šéf, tak mu pomôžu zvýšiť zisk firmy. Je jedno, či je insider z firmy alebo mimo firmy, podstatné je, že predikovateľne dlhodobo úspešný môže byť iba človek, ktorý vidí nesprávnu trhovú cenu a rozhodne sa ju opraviť. Teda vie niečo, čo trh doteraz nezistil a túto znalosť zobchoduje.
Anonymita napríklad pomocou Chaumian tokenov (nie, netreba na to blockchain) je v tomto prípade dôležitá. Človek tak môže staviť tak, ako by zo svojej pozície staviť nemal. Jožko môže staviť na svojho konkurenta ak vie, že bude lepší CEO. Projekťák môže staviť na „nestihneme“ a stále sa tváriť, že všetko ide podľa plánu. Konkurent, ktorý vie, že jeho firma má zatiaľ neverejné problémy môže kúpiť akcie konkurencie, ktorá vyhrá – napríklad technický riaditeľ mobilného operátora vie, že urobili zlé rozhodnutie a investovali do technológie, ktorá sa im rozsype pod rukami môže kúpiť akcie konkurencie (alebo kúpiť opcie, či už put na svoju firmu alebo cally na konkurenciu). Toto je pozitívna vlastnosť predikčných trhov a ak sú anonymné, dodávajú lepšie informácie.
Podobne je na tom tzv. insider trading – vo väčšine krajín je prudko zregulovaný, pričom ide o základné nepochopenie trhu a jeho účelu. Obchodník na predikčnom trhu zarába vtedy, ak má informácie, ktoré nie sú verejne dostupné (a teda zahrnuté v cene). Iba vtedy dokáže správne pohnúť cenou a iba vtedy má cena relevantnú informáciu. Pri predikčných trhoch (aj pri akciách ako špeciálnom prípade predikčných trhov) aj pri rozhodovacích (decision markets) trhoch práve chceme informácie od insiderov. „Neprimeraný zisk“ insidera je v skutočnosti dobrý obchod – niekto nám predáva informáciu a zarobí na nej. Dobre nastavený predikčný trh zabezpečí, že informácia, ktorú si kúpime má vyššiu hodnotu – teda napríklad urobíme oveľa lepšie rozhodnutie ako cena ktorú za informáciu zaplatíme. A dobre fungujúci predikčný trh láka a podporuje insiderov, ktorí majú najlepšie informácie. Zároveň prítomnosť peňazí a trhových cien zabezpečuje skin in the game. Nie je to „názor pri káve“ alebo názor analytika v médiách.
Koncept predikčných trhov rozvinul profesor Robin Hanson, ktorý bol hosťom aj v Bratislave alebo na Hackers Congress Paralelní Polis 2019. Je autorom konceptu Futarchy, podľa ktorého môže vláda definovať ciele (napríklad zamestnanosť, rast HDP a podobne) a sada predikčných trhov na základe trhových cien určí cestu, ktorá nás tam dostane. Zoberú nám imigranti prácu? Hulákajúci náckovia a novinári túto „spoločenskú diskusiu“ nikdy neukončia. Sú to oddelené množiny, ktoré sa dokonca hrdia tým, že sa nepočúvajú („s náckami sa nediskutuje“, „novinárov platí Soros, keby som chcel vedieť, čo si myslí Soros, opýtam sa jeho“). Ak sa opýtame ľudí na ich názor, väčšinou sa dozvieme výsledok emergentného javu sociálnych bublín. Študent v Brezne a podnikateľ v Bratislave budú mať iný názor. Ale koho názor má vyššiu hodnotu? V demokracii sú to tí, ktorých je viac (aspoň nepriamo). Lenže nie každého názor na túto otázku má rovnakú váhu. Tu si je potrebné uvedomiť, že je rozdiel medzi hodnotami týchto skupín. Je ťažké vybrať, ktoré hodnoty sú lepšie. Ak sa ale pýtame na to, ktoré hodnoty vedú k lepším merateľným výsledkom, chceme vedieť iba názor insiderov, ktorí majú dostatočné informácie.
Teda chceme špekulantov so skin in the game.
Na to, aby sme pochopili funkčnosť predikčných trhov nepotrebujeme staviť na výsledok amerických prezidentských volieb, ani inštalovať sofistikované krypto trhy. Ak máte nejaký dobrý film, ktorého pointou je zistiť, kto je vrah, môžete vytvoriť predikčný trh a obchodovať počas pozerania filmu. Robin Hanson napísal návod, ako vytvoriť takúto hru.
Pri tejto hre si samozrejme môžete vyskúšať aj veci ako arbitráž. Napríklad, ak je pravdepodobnosť že to bol jeden z ľudí, na ktorých sa stávkuje 100 % (teda meno vraha je určite medzi možnosťami na ktoré sa stávkuje), musí byť súčet trhových cien presne 100 % (v závislosti od toho ako je definovaný payout, napríklad 1
