Nedávno recenzovaný The Bard's Tale IV od legendárneho vývojára Briana Farga nám aj napriek nedostatočne vyladenej technickej stránke dal opäť pocítiť klasickú hrateľnosť, ktorá sa len tak nevidí. Tvorca kultovej série Wasteland nie je našťastie pre hráčov so slabším strojom jediným z veteránov stále sa podieľajúcich na vývoji hier. Veľmi aktívne sa v tvorbe angažuje aj jeho bývalý spolupracovník Chris Avellone, ktorého meno si možno spojiť s Icewind Dale či Neverwinter Nights 2. Teraz sa k nám po rokoch práce na cudzích projektoch vracia so svojou vlastnou značkou Pathfinder: Kingmaker, na ktorej stvorenie sa vybralo v crowdfoundigovej kampani deväťsto tisíc dolárov. Čo sa malému štúdiu Owlcat Games za túto sumu podarilo vytvoriť, si prečítate v našej dnešnej recenzii.
• Žáner: RPG • Vývojár: Owlcat Games • Vydavateľ: Deep Silver • Platformy a Dátum vydania: PC (25. septembra 2018) • Homepage: owlcatgames.com
• Recenzia: 3. 10. 2018 • Autor: Ondřej Zeman
Nejedno klasické RPG vám v úvode prezentuje príbeh a až po jeho načrtnutí vás pustí k tvorbe vášho protagonistu, v jeho koži celé dobrodružstvo absolvujete. Pathfinder: Kingmaker pred vás hneď zo štartu namiesto krátkeho videa objasňujúceho zápletku postaví neskutočne komplexný systém tvorby postavy vychádzajúci z pravidiel Dungeons & Dragons. Ten môžu hráči bez dostatku času čiastočne obísť výberom jednej z nadefinovaných postáv, s ktorých sformovaním sa podľa všetkého tiež niekto poriadne vyhral. Ak si však chcete tento kúsok poriadne užiť, odporúčil by som vám vytvoriť si vlastného šampióna, ku ktorému si predsa len vytvoríte väčší vzťah, než k hrdinovi, ktorého podobu navrhol niekto iný. Osobne som do tejto časti hry investoval asi štyri hodiny, len preto, aby som mal hrdinu na mieru.
Asi najjednoduchším momentom celého procesu formovania šampióna je v Pathfinder: Kingmaker samotný začiatok, kedy je vám predstavených dvadsaťosem portrétov, ktoré by mali prezentovať to, ako bude váš hrdina vyzerať. Po zvolení vám najviac sediaceho obrazu vám vyskočí do popredia paleta prezentujúca osem herných rás, v ktorých koži sa možno vydať v ústrety dobrodružstvu. Samotné spektrum pôsobí na prvý pohľad dosť klasicky. Vybrať si možno medzi ľuďmi, elfmi, trpaslíkmi, gnomami, hobitmi, polelfami, polorkami a polobožskými asimarmi. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, definícia druhu, ktorý budete zastupovať, je veľmi dôležitá, takže je potrebné zvoliť si svoj rod skutočne starostlivo, pretože nie každý sa podľa môjho názoru kvôli rasovým benefitom hodí na vykonávanie všetkých dostupných povolaní.
Hra vás samozrejme v rámci definície vášho herného hrdinu nijako nelimituje. Vytvoriť si možno hobita kráčajúceho po barbarskej cestičke či polovičného orka, ktorý sa dal na učenie u mága, ktorý z neho vycvičil kúzelníka, z ktorého si v miestnej krčme robil žarty do rozbitia lebky nejeden opilec. Celkovo máte možnosť z akéhokoľvek druhu urobiť bojovníka, čarodejníka, lapku, paladína či ho zamerať na jedno z mnohých ďalších dostupných povolaní, ktoré disponujú radom podtried. Spektrum špecializácií je v Pathfinder: Kingmaker naozaj rozsiahle, čím tento kúsok výrazne zatieňuje nedávno recenzovaný The Bard's Tale IV ponúkajúci len štyri profesie so stredne prepracovaným dlhodobým vývojom.
Ak by som vám tu mal rozpísať vývoj po navolení každej hernej triedy, naša recenzia Pathfinder: Kingmaker by sa slušne predĺžila, čo rozhodne nechcem, a tak vám tu opíšem len cestu klasického kúzelníka. Tomu musíte zvoliť primárne magickú školu spolu so spoločníkom, ktorý ho bude na jeho púti sprevádzať. Po vybraní špecializácie a zvieratka nastane čas na rozdelenie dostupných zručností a štatistických bodov ovplyvňujúcich zdatnosť, rýchlosť a bojový um, ktorému sa budete podrobnejšie venovať ešte v ďalších dvoch fázach tvorby. Umožnené vám je v nich vybrať sekundárne špecializácie a pasívne vylepšenia. Vo finále si stvoríte vlastnú knihu kúziel obsahujúcu len kúzla akadémií, ku ktorým vaša postava patrí.
Každý hrdina sníva o tom, že potom, čo dosiahne určitý vek, nájde miestečko, na ktorom dožije svoj život v pokoji a mieri. Cech majstrov meča vám a rade ďalších ponúkne, že ak sa zapojíte aktívne do ich záležitostí, pomôže vám dosiahnuť cieľ, po ktorom šampióni tak veľmi túžia. Úloha je na prvý pohľad jednoduchá, musíte zabiť zákerného vodcu spolu s jeho bandou, za čo bude niektorému z vás udelený titul a zem, na ktorej môžete stráviť zvyšok svojej púte. V priebehu noci je sídlo gildy napadnuté a väčšina zúčastnených zabitá hrdlorezmi, ktorí ich svojimi schopnosťami značne prevyšujú. Prežiť krvilačné vyčíňanie zloduchov sa podarí len vám a malej skupinke vyvolených, ktorým dali vývojári z Owlcat Games mená, čím ich uchránili pred osudom, ktorý postihol nemalé percento bezmenných obyvateľov pevnosti.
Našťastie pre vás sa vo finále podarilo útočiacich banditov s vypätím všetkých síl eliminovať, vďaka čomu je v hre opäť pôvodná ponuka cechu. Namiesto toho, aby ste ju absolvovali so všetkými členmi aktuálnej družiny, ste na základe vašich rozhodnutí v priebehu obrany sídla rozdelení do dvoch skupín. Tie proti sebe následne bojujú o to, kto získa odmenu, po ktorej všetci dobrodruhovia tak prahnú. Hoci už na tejto zápletke by sa dala vystavať relatívne slušná dejová linka, po jej zakončení sa vám tu podobne ako v Divinity: Original Sin 2 po opustení ostrova otvára oveľa rozsiahlejší príbeh, ktorého dokončenie vám zaberie pokojne aj niekoľko dní stabilného hrania. Celú kampaň bude okrem toho možné rozbehnúť viackrát, pretože ponúka rozsiahle množstvo morálne ladených volieb formujúcich dlhodobo jej podobu.
Rozhodnutia budú mať vplyv nielen na vývoj kampane. Definovať prostredníctvom nich budete aj povahu vášho hrdinu, ktorému je dobré dať spočiatku charakter, ktorý by vám najviac vyhovoval. Osobne som si zvolil neutralitu umožňujúcu mi vyberať si stabilne medzi dobrom a zlom bez toho, aby som skĺzol na jednu zo strán barikády. Niekto sa však chce odviazať, a tak sa prikloní skôr k temnote, iný naopak túži po konaní odvážnych skutkov, ktoré mu nakoniec vyslúžia hrdinskú auru. Celkovo je tento aspekt v Pathfinder: Kingmaker skutočne detailne spracovaný, takže si tu príde v tomto ohľade na svoje asi každý milovník kvalitných dialógov a skutočne náročných volieb.
Aby som v tomto texte prezentoval vplyv volieb, mierne tu rozčlením jednu z úloh. V jednej lokácii sa stretnete so skupinou divoko diskutujúcich koboldov hádajúcich sa o to, či jedni druhým ukradli posvätnú relikviu. Do roztržky sa môžete buď zapojiť tak, že sa k niektorej zo skupín pridáte alebo ich necháte bojovať medzi sebou bez vašej priamej účasti či sa pustíte do boja s oboma kmeňmi naraz, vďaka čomu ich máte možnosť nakoniec vyhladiť. Z dlhodobého hľadiska sa mi popravde vyplatila posledná zmienená alternatíva, keďže som v neskorších etapách hry nemusel riešiť hrozbu zo strany týchto zaostalých humanoidov, ktorí by za normálnych okolností určite narušovali chod mojej pomaly prekvitajúcej ríše.
Pri cestách ríšou budete musieť urobiť množstvo rozhodnutí, často sa totiž stretnete s rôznymi náhodnými udalosťami, v rámci ktorých pred vás budú postavené rôzne monštrá, diplomaticky zmýšľajúci obchodníci či otrokári, s ktorými urobíte pri troche šťastia krátky proces. To, či sa s neznámym stretnete, bude vždy záležať len na vás. Jednotlivé mapy sú našťastie navrhnuté veľmi poctivo, takže každý prieskum novej lokality stojí za to. Rovnako tak sa tvorcom úctyhodne podarilo spracovať podzemné kobky.
Možno vás to prekvapí, ale v Pathfinder: Kingmaker nebudete žiť len ako dobrodruh. Asi po dvoch desiatkach hodín hrania sa budete musieť ujať tiež vladárskeho žezla, ktoré sa vám dostane do rúk v rámci hlavnej príbehovej línie. V momente, kedy ho získate, sa z RPG dočasne stane simulátor riadenia pomaly expandujúceho kusu zeme, z ktorého sa po čase stane relatívne slušne prosperujúca ríša, ktorú už budete plne kontrolovať. Starať sa budete o štruktúru miest, vylepšovanie ekonomiky, vytváranie diplomatických vzťahov, rozširovanie územia a o blaho vášho obyvateľstva zadávajúceho vám vždy po určitej dobe nejakú tú vedľajšiu úlohu posilňujúcu celkovú náladu.
V prípade, že chcete vytvoriť poriadne kráľovstvo, vás čaká skutočne veľa práce. Našťastie na spravovanie ríše nebudete sami. Po svojom boku budete mať vami zostavenú radu, ktorej členov budete vysielať na rôzne výpravy ovplyvňujúce stav celej krajiny. Rovnako ako v iných tituloch, aj tu platí pravidlo, že ak budete nálady svojho ľudu či nepriateľské výpady ignorovať, príliš ďaleko nedôjdete. V okamihu, kedy vaše impérium podľahne, pre vás hra totiž končí, takže je dobré sa mu dostatočne venovať v prestávkach medzi výpravami za dobrodružstvom.
Strety prebiehajú v Pathfinder: Kingmaker v reálnom čase s možnosťou dočasného pozastavenia hry, počas ktorého možno rozdeliť rozkazy a detailne skontrolovať stav jednotlivých členov skupiny. Pred ich začiatkom je vždy dobré rozostaviť vašich mužov podľa toho, aké povolanie zastávajú. Ideálne je postaviť odolných bojovníkov a obratných zlodejov do prednej línie a za nich umiestniť krehkých mágov a strelcov. Rovnako tak nie je zlé pouvažovať nad tým, aké zbrane a kúzla budú vaši spoločníci používať, pretože prakticky každé monštrum má svoje silné a slabé stránky. Potom, čo všetko starostlivo pripravíte, sa už môžete len modliť, aby všetko vyšlo podľa vašich predstáv.
Šťastie je pre úspech v súbojoch neskutočne dôležité. Keď ho mať nebudete, nepomôže vám ani to, že ste si pred bitvou pripravili premakanú taktiku bez najmenších nedostatkov. Pokiaľ si zlatá muška na rameno vašich hrdinov nesadne, budete sa po nekonečnej sérii zásahov vedľa zrazu cítiť veľmi trápne. V momente, kedy ju však chytia do hrsti, sa môže naopak stať, že v priebehu niekoľkých šarvátok vaši verní bojovníci ani raz neminú. Určitú neschopnosť v priebehu bitiek našťastie stabilne nepreukazujú len hrdinovia. Nemotorní sú tiež ich súperi, ktorí vďaka vrtkavým kockám tiež nepatria medzi to najlepšie, čo mohla príroda stvoriť.
Pri poriadnej dávke nešťastia sa vám môže v Pathfinder: Kingmaker stať, že niektorý z vašich oponentov zasadí jednému z hrdinov kritický zásah, s ktorého pomocou ho zrazí k zemi, alebo ho dokonca zabije. Smrť je v tomto diele na vyšších stupňoch obtiažnosti permanentným stavom, z ktorého môžete vašeho šampióna vyslobodiť len prostredníctvom oživovacích kúziel či špeciálnych zvitkov, ktoré si možno zaobstarať za poriadne mastný poplatok do chrámovej pokladničky od niektorého z kňazov. Kvôli značným nákladom na záchranu hrdinov je dobré vždy na výpravy radšej nakúpiť zásoby posilňujúcich a liečivých elixírov spolu so stohmi svätých textov schopnými dočasne zahnať samotnú zubatú. Osobne odporúčam vytvárať si pravidelne úložné pozície, ktoré vám ušetria nielen drahocenný čas, ale tiež uchránia nervy.
Počas posledných rokov som mal možnosť hrať snáď všetky veľké RPG, ktoré vyšli, a žiadne z nich nebolo také náročné ako Pathfinder: Kingmaker. Prakticky už od samého začiatku hry vám budú nepriatelia neskutočne komplikovať život a ich smrtiacim úderom hocikedy neodolajú ani postavy zacielené na tankovanie. Rovnako tak možno debatovať o modifikátoroch šance na zasadenie úderu, ktoré aj na normálnom stupni obtiažnosti často reagujú tiež dosť divoko. Za seba musím povedať, že s náročnosťou až tak veľký problém nemám, pretože v neskorej fáze sa značne znížila, niektorých citlivejších či menej takticky zdatných hráčov by však mohla určitá miera neprístupnosti veľmi rýchlo zlomiť a odradiť od hrania. Snáď tvorcovia na celkovom vybalancovaní ešte trošku zapracujú.
Owlcat Games vytvorilo spolu s Chrisom Avellonem titul perfektne prezentujúci klasické aspekty tejto klasickej triedy RPG, ktorej nasledujúci zástupcovia by si z Pathfinder: Kingmaker mali vziať príklad – ide totiž o kúsok, ktorý sa len tak nevidí. Pozrieť sa v ňom môžete do rozsiahleho univerza, na ktorom je vidieť, že si na jeho vytvorení dali tvorcovia skutočne záležať. Rovnako tak usilovne pracovali aj na dizajne tvorby postáv, vyladení príbehu, návrhu jednotlivých úloh a mechanizmu budovania kráľovstva. Pre niekoho bude možno predstavovať problém náročnejší súbojový systém, za seba sa však nemôžem sťažovať, pretože milujem výzvy. Jediné, čo by som celku vytkol, je mierna nedokončenosť, kvôli ktorej som sa stretol s bugmi a pádmi hry.
V závere tejto recenzie musím uznať, že ma Pathfinder: Kingmaker veľmi príjemne prekvapil, pretože som od neho veľa nečakal. Prakticky by sa dalo povedať, že aktuálne ide o jedno z najväčších prekvapení tohto roku. Zaručene by si ho mali zahrať veteráni a tí, ktorí sa neboja výziev. Prípadnú kúpu by si mali poriadne rozmyslieť hráči neovládajúci cudzí jazyk, pre ktorých môže byť záplava neznámych slovíčok rovnako smrtiaca ako pre citlivejších jedincov vysoká obtiažnosť, ktorá k tomuto žánru podľa mňa odjakživa patrí.
Klady
Zápory
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky | |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 7 64-bit | Windows 7 64-bit |
Procesor | Intel Celeron E1400 Dual-Core 2GHz/AMD Athlon II X2 260u | Intel Core i7-920 Quad 2.67GHz/AMD FX-8120 |
Grafická karta | Intel HD Graphics 3000 | NVIDIA GeForce GTX 650/Radeon HD 5770 |
DirectX | DirectX 10.0 | DirectX 11.0 |
Operačná pamäť | 4 GB | 8 GB |
HDD | 30 GB | 30 GB |
Pathfinder: Kingmaker vyšiel 25. septembra 2018 na PC. O novinkách vás budeme informovať.